Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4To-23-2025.pdf
PDF · 93.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/23/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 21.02.2025, sp. zn. 37T/78/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
obžalovanému
A. B., narodenému XX.X.XXXX v C., bytom D. E. XXXX/X, F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody Želiezovce,
u k l a d á
Podľa § 149 odsek 5 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/ písmeno m/ Trestného zákona, podľa § 41 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 42 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona spoločný a súhrnný trest odňatia slobody 10 (desať) rokov a 3 (tri) mesiace .
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu 10 (desať) rokov.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje výroky o treste uložené obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 05.02.2025, sp. zn. 3T/35/2024 a rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.11.2023, sp. zn. 3T/43/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 14.03.2024, sp. zn, 4To/9/2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 21.02.2025, sp. zn. 37T/78/2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/111/2023 zo dňa 08.04.2024, ktorým bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom ku dňu vyhlásenia rozsudku a uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024, na tom skutkovom základe, že:
„1/ v presne nezistenom čase, vystupujúc v mene občianskeho združenia A. G. H. H. F. I., zverejnil na internetovom portáli J. inzerát, ktorého predmetom bolo sprostredkovanie leasingu a prenájom motorového vozidla, na základe ktorého ho dňa X. XXXXXXXX XXXX kontaktoval D. K., s ktorým sa dohodol na prenájme osobného motorového vozidla značky L. G., evidenčné číslo: K. M., VIN:J., rok výroby XXXX, čiernej metalízy, pričom splátky mali byť vo výške 245,- Eur mesačne na účet prenajímateľa a taktiež akontácia vo výške 1 200,- Eur zložená pred prevzatím osobného motorového vozidla s tým, že D. K. mu prostredníctvom bankového prevodu na číslo účtu: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX previedol peňažné prostriedky vo výške 300,- Eur a následne dňa XX. XXXXXXXX XXXX na N. E. XX L. F., osobne odovzdal peňažné prostriedky vo výške 900,- Eur, pričom dňa XX. XXXXXXXX XXXX s ním uzatvoril zmluvu o prenájme hnuteľnej veci s právom následnej kúpy prenajatej veci, na ktorej boli notársky overené podpisy, avšak po podpise tejto zmluvy osobné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy, D. K. vôbec neodovzdal, pričom poškodenému D. K. sa následne s A. B. nepodarilo skontaktovať, ani mu neboli vrátené ním zaplatené peňažné prostriedky, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 1 200,- Eur,
- v presne nezistenom čase, vystupujúc v mene občianskeho združenia A. G. H. H. F. I., zverejnil na internetovom portáli J. inzerát, ktorého predmetom bolo sprostredkovanie leasingu a prenájom motorového vozidla, na základe ktorého ho v mesiaci O. XXXX kontaktoval P. Q., s ktorým sa dohodol na prenájme osobného motorového vozidla značky A. A. A., VIN: J., čiernej metalízy, pričom splátky mali byť vo výške 358,- Eur mesačne na účet prenajímateľa a taktiež akontácia vo výške 3 000,- Eur zložená pred prevzatím osobného motorového vozidla s tým, že P. Q. mu prostredníctvom bankového prevodu na číslo účtu: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX previedol peňažné prostriedky vo výške 1 500,- Eur, pričom dňa XX. XXXXXXXX XXXX s ním uzatvoril záväznú objednávku na prenájom hnuteľnej veci s právom následnej kúpy prenajatej veci, na ktorej boli notársky overené podpisy, avšak po podpise tejto zmluvy osobné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy, P. Q. vôbec neodovzdal, pričom poškodenému P. Q. sa následne s A. B. nepodarilo skontaktovať, ani mu neboli vrátené ním zaplatené peňažné prostriedky, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 1 500,- Eur,
- v presne nezistenom čase, vystupujúc v mene občianskeho združenia A. G. H. H. F. I., zverejnil na internetovom portáli J. inzerát, ktorého predmetom bolo sprostredkovanie leasingu a prenájom motorového vozidla, na základe ktorého ho v mesiaci O. XXXX kontaktoval R. B., s ktorým sa dohodol na prenájme osobného motorového vozidla značky S. H. M., evidenčné číslo: R. T., VIN:G., sivej metalízy, pričom splátky mali byť vo výške 258,- Eur mesačne na účet prenajímateľa a taktiež akontácia vo výške 1500,- Eur zložená pred prevzatím osobného motorového vozidla s tým, že R. B. mu prostredníctvom bankového prevodu na číslo účtu: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX previedol peňažné prostriedky vo výške 1 000,- Eur, pričom dňa XX. XXXXXXXX XXXX uzatvoril záväznú objednávku na prenájom hnuteľnej veci s právom následnej kúpy prenajatej veci, na ktorej boli notársky overené podpisy, avšak po podpise tejto zmluvy osobné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy, R. B. vôbec neodovzdal, pričom poškodenému R. B. sa následne s A. B. nepodarilo skontaktovať, ani mu neboli vrátené ním zaplatené peňažné prostriedky, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 1 000,- Eur, 2/ pod zámienkou prenájmu a následného odpredaja osobného motorového vozidla L. C., čierna metalíza, evidenčné číslo K., VIN:J., ako predseda občianskeho združenia A. G. U., so sídlom XXX XX F. I., N. V. S. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, s cieľom činnosti životné prostredie, občianske povedomie a rozvoj osobnosti, uzavrel dňa X.X.XXXX L. W. záväznú objednávku na prenájom hnuteľnej veci s právom následnej kúpy prenajatej veci s osobou P. H. zo H., na základe ktorej od neho vylákal na zaplatenie akontácie lízingu predmetného vozidla dňa XX.X.XXXX sumu 2.500,- eur a dňa XX.X.XXXX sumu 2.500,- eur, ktoré P. H. previedol na účet občianskeho združenia A. G., číslo H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a dňa XX.X.XXXX sumu 396,- eur na poistenie vozidla, ktoré P. H. previedol na účet číslo
H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriaci L. K., pričom uvedené finančné prostriedky obžalovaný následne úmyselne nepreviedol sprostredkovateľovi predaja uvedeného vozidla, a to spoločnosti G. X.. H., so sídlom W. M. XX/X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, okrem 500,- eur, ktoré slúžili na zaplatenie zálohovej faktúry číslo XXXXXXXXX od spoločnosti G. X., H. vystavenej spoločnosti J. U., H., so sídlom XXX XX K., P. X, IČO: XX XXX XXX, s ktorou malo občianske združenie A. G. zmluvu o spolupráci v súvislosti s prenájmom a predajom motorových vozidiel a v mene ktorej obžalovaný prostredníctvom emailovej adresy J. a telefónneho čísla XXXX XXX XXX neoprávnene vystupoval, dôsledkom čoho nebolo predmetné vozidlo poskytnuté do prenájmu ani predané P. H. a ani mu neboli vrátené už uhradené finančné prostriedky, ktoré obžalovaný použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenému P. H., trvale bytom S. XXX/XXX, H. škodu vo výške 5.396,- eur.“
Za to mu bol podľa § 149 odsek 5 Trestného zákona za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, za zistených priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 41 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 42 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložený úhrnný, súhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 3 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu doživotne. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona boli zrušené výroky o treste uložené obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/35/2024 zo dňa 05.02.2025, právoplatným dňa 05.02.2025 a rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T/43/2021 zo dňa 30.11.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4To/9/2024 zo dňa 14.03.2024, právoplatným dňa 14.03.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným: D. K. vo výške 1 200 eur, P. Q. vo výške 1 500 eur, R. B. vo výške 1 000 eur, P. H. škodu vo výške 5 396,- eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného P. Q. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o treste, ktoré smerovalo predovšetkým proti výroku o treste zákazu činnosti.
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v dôvodoch odvolania poukázal na nález Ústavného súdu SR č. PL ÚS 18/2020-31 zo dňa 25.09.2024. V zmysle aktuálnej právnej úpravy § 61 Trestného zákona má súd možnosť uložiť trest zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 ods. 4 a súd obligatórne uloží trest zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 ods. 5. Vo veci napádaného rozsudku sa ani jedno z týchto ustanovení nedá použiť, a to ani v súvislosti s predchádzajúcimi odsúdeniami, na ktoré sa súd odvoláva v odôvodnení. Trest zákazu činnosti na doživotie bol obžalovanému uložený na základe protiústavnej normy. Takéto trestanie bolo nálezom ústavného súdu označené ako neúčelné, nakoľko dochádza k disproporcii vo vzájomnom vzťahu medzi generálnou a individuálnou prevenciou, ktoré môžu viesť k nesprávnemu výchovnému pôsobeniu trestu vtedy, keď uložený trest nepovažuje za správny (spravodlivý) ani spoločnosť, ani páchateľ, a to najmä vtedy, ak je trest neprimerane mierny alebo, naopak, neprimerane prísny. Ak trestanie nie je účinné, stráca svoj zmysel a stáva sa len prostriedkom bezúčelnej represie, ktorá na mieru kriminality – protiprávneho konania zasahujúceho do základných práv a slobôd - nemá žiadny vplyv. Súd svojím postupom nerozhodol v súlade so zákonom, najmä z dôvodu, že pri ukladaní trestu zákazu činnosti aplikoval ustanovenie Trestného zákona, ktoré bolo Ústavným súdom SR vyhlásené za protiústavné. Takýto postup súdu prvej inštancie mal za následok nezákonnosť a protiústavnosť rozhodnutia v neprospech obžalovaného a uložený trest okrem toho, že je neprimerane prísny je aj nezákonný. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že zmení výrok o treste napadnutého rozsudku týkajúceho sa uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie a zníži výmeru uloženého trestu, prípadne aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie.
Zástupca krajského prokurátora sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyjadril, že s poukazom na v Zbierke zákonov publikovaný Nález Ústavného súdu č. PL.ÚS 18/2020-31 z 25.09.2024, ktorým bolo vyslovené, že ustanovenie Trestného zákona pri ukladaní obligatórneho trestu zákazu činnosti podľa § 61 odsek 5 písmeno b/ Trestného zákona nie je v súlade s Ústavou SR, teda aktuálne účinný Trestný
zákon takýto trest uložiť neumožňuje. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku, z dôvodu porušenia ustanovenia Trestného zákona, rozsudok zrušil v napadnutej časti, v ktorej bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku v tejto časti rozhodol takým spôsobom, že vzhľadom k vysokej miere závažnosti dotknutého skutku a jeho následkom obžalovanému uloží podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na hornej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda na dobu 10 rokov.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a nad rámec uviedol, že rozsudok považujú za nepreskúmateľný, pretože trest zákazu činnosti je uložený podľa ustanovenia § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na opätovné rozhodnutie, prípadne aby sám rozhodol tak, že zmení výrok týkajúci sa trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
Obžalovaný uviedol, že už mu raz bol uložený trest zákazu činnosti Okresným súdom Zvolen vo výmere 10 rokov a chcel, aby mu bol znížený trest zákazu činnosti,
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd preskúmal výrok o treste, ktorý bol odvolaním obžalovaného napadnutý.
Po vyššie uvedenom rozsahu do úvahy prichádzajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku za splnenia všetkých zákonných podmienok na jeho prijatie a zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy vo vzťahu k druhu a výmere trestu, ako aj náhrade škody, ktorých uloženie obžalovanému podľa všetkých hľadísk uvedených v ustanovení § 34 odsek 4 Trestného zákona prichádzalo do úvahy.
Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nepochybil, keď u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona a postupoval podľa § 41 odsek 1, odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona a § 42 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona. V tomto smere bol postup súdu prvého stupňa súladný so zákonom, správne bol uložený spoločný trest, ako aj súhrnný trest. Nadbytočne súd I. stupňa uvádzal, že ukladal úhrnný trest, pretože tento je subsumovaný pod súhrnný trest, ktorý sa v zmysle zákona ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Právne úvahy ohľadne daného postupu sú jasné, zrozumiteľné a dostatočne zdôvodnené. Odvolací súd v tejto časti poukazuje len na to, že za všetku zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného mu bol nielen súdom I. stupňa, ale aj predchádzajúcimi odsúdeniami sprísňovaný trest vo veľmi nízkej výmere (vždy len o 1 mesiac), čo je podľa názoru odvolacieho súdu neprimerane mierne, no vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného, trest nemohol byť obžalovanému sprísnený.
Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, tu odvolací súd musel jednoznačne prisvedčiť odvolateľovi, pretože trest zákazu činnosti uložený súdom I. stupňa bol uložený v rozpore so zákonom, súd I. stupňa absolútne odignoroval nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 18/2020-31 z 25.09.2024, ktorý konštatoval, že ustanovenie § 61 odsek 5 písm. b/ Trestného zákona je v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy. Navyše uvedený trest ukladal podľa nesprávneho zákonného ustanovenia, ktoré ani neumožňuje uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie (§ 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona), preto bolo jeho rozhodnutie v tomto smere aj nepreskúmateľné. Ďalej nemôže odvolací súd opomenúť tú skutočnosť, že súd I. stupňa nijakým spôsobom neodôvodnil výrok o uloženom treste zákazu činnosti, čo je neprípustné, pretože si nesplnil povinnosť podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd zrušil výrok o treste a uložil obžalovanému trest zákazu činnosti podľa § 61 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona vo výmere 10 rokov, teda na samej hornej hranici trestnej sadzby, pretože mal za to, že jeho konanie vo vzťahu k prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, bolo tak závažného charakteru (pod vplyvom drogy) s neodvrátiteľným následkom na viacerých osobách (smrť 3 osôb), že nižšia výmera trestu zákazu činnosti neprichádzala do úvahy, keďže sa obžalovaný trestného činu dopustil ako vodič motorového vozidla.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Výroky o náhrade škody tak, ako ich uložil súd I. stupňa zostávajú nezmenené, pretože neboli odvolateľom napadnuté.
Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu.
Toto rozhodnutie bol prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.