Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Pc-17-2025.pdf
PDF · 88.88 KB
Case nature
Area
Subarea
24Pc/17/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., právne zastúpená kochan advokáti s.r.o. so sídlom Wuppertálska 3159/67, Košice proti odporcovi: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpený JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, Prešov, v konaní o určenie manželského výživného takto
r o z h o d o l :
I. U r č u j e odporcovi F. C. prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300,00 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy od 12.03.2025 opakovane do budúcna, vždy do 20.dňa v mesiaci.
II. Dlžné výživné za obdobie od 12.03.2025 do 31.05.2025 vo výške 793,50 Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka pôvodne návrhom, podaným na tunajšom súde pod sp.zn. 29P/48/2025 dňa 12.03.2025, žiadala rozviesť manželstvo s odporcom, zároveň upraviť pomery k maloletej E. na čas po rozvode a určiť manželské výživné a taktiež určiť príspevok na výživu rozvedeného manžela. Konanie v časti o manželské výživné a o príspevok na výživu rozvedeného manželstva boli vylúčené na samostatné konanie, manželské výživné pod sp.zn. 24Pc/17/2025. Navrhovateľka žiadala zo strany manželka určiť výživné vo výške 300,00 Eur mesačne od 01.12.2024, opakovane do budúcna.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú naďalej manželia, ale ich vzťahy sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel. Dôvodom rozvratu je vzájomné odcudzenie. Manželia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, pričom v minulosti došlo na základe dohody k zrušeniu ich bezpodielového spoluvlastníctva. Celá starostlivosť o dieťa, pochádzajúce z manželstva je na navrhovateľke. Manžel prispieva na výživu maloletej sumou 300,00 Eur mesačne, čo však nestačí na pokrytie potrieb aj navrhovateľky. Odporca na výživu navrhovateľky neprispieva.
3. Manžel navrhovateľky – odporca s návrhom súhlasil len čiastočne, a to s určením výživného vo výške 100,00 Eur. Poukázal na skutočnosť, že na maloletú bolo určené vyššie výživné v konaní o rozvod manželstva.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s daňovým priznaním odporcu, sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletej, potvrdením o podané rodičovského príspevku navrhovateľkou a prídavkov na dieťa, zmluvou o nájme, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
5. Účastníci sú manželia. Aj keď v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 29P/48/2025 bolo dňa 23.06.2025 ich manželstvo rozvedené, rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. V danom konaní bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá E. zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 350,00 Eur mesačne a styk otca s maloletou upravený nebol. Navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti v septembri roku 2024, pričom v danom čase odporca prispieval sumou 1000,00 Eur mesačne, a to za mesiace september, október a november. Navrhovateľka to brala ako príspevok na maloletú a príspevok na ňu po XXX,XX Eur. V decembri 2024 navrhovateľka oznámila odporcovi, že podá návrh na rozvod a vtedy jej odporca neposlal žiadnu sumu. Od januára 2025 začal posielať po 300,00 Eur mesačne na maloleté dieťa. Pre manželku neposielal nič. Pred pojednávaním dňa 23.06.2025 zaslal odporca navrhovateľke 300,00 Eur ako výživné za mesiac december pre maloletú.
6. Účastníci ako manželia žili v rodinnom dome u rodičov navrhovateľky, potom ako došlo k rozvratu vzťahu spoločnú domácnosť opustil odporca, kedy odišiel bývať k svojim rodičom. V čase, keď účastníci žili u rodičov, za ubytovanie im neplatili. Po odchode manžela však rodičia s dcérou uzatvorili nájomnú zmluvu, na základe ktorej im platí po 200,00 Eur mesačne. Navrhovateľka to zdôvodnila tým, že v čase, keď žili spolu, rodičia im chceli pomôcť, aby sa „postavili na vlastné nohy“, preto od nich peniaze nepýtali. Následne však po odchode manžela zo spoločnej domácnosti nechceli doplácať na dcéru s tým, že jej manžel má vyživovaciu povinnosť. Okrem sumy 200,00 Eur navrhovateľka zakupuje potraviny a stravuje sa spolu s rodičmi. Výdavky navrhovateľky na stravu sú asi 200-300,00 Eur, drogéria, hygienické potreby, kozmetika 70,00 Eur, pričom túto sumu vyrátala po spriemerovaní jej výdavkov za určitý čas. Mobilný telefón 23,00 Eur, pohonné hmoty 70,00 Eur, pričom užíva motorové vozidlo svojho otca. Ďalšie výdavky bude mať u zubára, keďže v súčasnosti jej majú robiť zubný implantát. Navrhovateľka uviedla, že sumu 3000,00 Eur nechala ako úspory pre dcéru s tým, že v danom čase jej pomáhali rodičia. Čo sa týka spoločných vecí, tieto účastníci nemajú, keďže majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo, spoločné veci nenadobudli. Navrhovateľka dostala ako dar po pôrode notebook s tým, že po pôrode jej prišli 2 krabice, bol tam aj tablet, ktorý však manželovi vrátila. Telefón od neho dostala ako darček k narodeninám. Za daný telefón si platí paušál 23,00 Eur. Navrhovateľka je na materskej dovolenke, poberá rodinné prídavky na jedno dieťa a rodičovský príspevok vo výške XXX,XX G. mesačne. Výdavky na maloletú, spolu s liekmi navrhovateľka vyčíslila na asi 200,00 Eur, drogéria, hygienické potreby 70,00 Eur, oblečenie, obuv 75,00 Eur, sporenie pre maloletú 30,00 Eur a interiérové ihriská, výlety a pod. 50,00 Eur mesačne.
7. Manžel navrhovateľky pracuje ako živnostník v zahraničí. Vo svojej výpovedi uviedol, že keď mu manželka povedala, že sa s ním rozvádza, bral to tak, že s ním už nechce žiť a nebude jej viac platiť, hoci dovtedy platil na domácnosť ako výživné 1000,00 Eur mesačne. Od januára 2025 začal platiť výživné na dcéru 300,00 Eur, manželke nič nedával. Výdavky odporcu boli leasing asi 11 000,00 Eur ročne na motorové vozidlo BMW X3, ktorá zakúpil za 40 000,00 Eur, bolo jazdené. V súčasnosti je auto odpredané, leasing vyrovnaný a dostal zaňho čistú sumu asi 5600,00 Eur. V súčasnosti užíva svoje staré motorové vozidlo BMW X5. Býva taktiež u rodičov, podľa potreby im prispieva na bývanie a stravu sumou 150-250,00 Eur mesačne, pričom doma sa zdržuje asi týždeň z mesiaca. Ďalšie výdavky má pokiaľ ide s dcérou na výlety, alebo manželke prispeje jednorázovo na plienky. Odporca vyživovaciu povinnosť voči rodičom súdom určenú nemá. Na otázku, či sa mu javí spravodlivé prispievať rodičom, na ktorých momentálne vyživovaciu povinnosť nemá a neprispievať manželke, na ktorú vyživovaciu povinnosť má, odporca neodpovedal. Odporca uvádzal, že jeho príjem je asi XXXX-XXXX,XX G. v čistom, pričom ale tvrdil, že má nižší príjem ako v minulom roku. Zároveň ale uviedol, že jeho životná úroveň je rovnaká. 1200 – 1500,00 Eur v čistom je po odpočítaní všetkých výdavkov odporcu s tým, že ostatné výdavky sú napr. na posilňovňu a pod. Odporca uviedol, že v minulosti fajčil, v súčasnosti nefajčí asi tretí týždeň, predtým fajčil jednu krabičku denne. Cigarety si kupoval na Slovensku. Na otázku, koľko v súčasnosti mesačne ušetrí, uvádza, že je to asi 600-700,00 Eur. Napriek poklesu jeho príjmov od 30-40%.
8. Z daňového priznania odporcu je zrejmé, že jeho príjmy zo živnosti v roku 2024 boli XX XXX,XX G. a výdavky XX XXX,XXG.. Hrubý mesačný príjem tak bol X XXX,XX Eur. Čistý mesačný príjem tak bol XXX,XX Eur.
9. V konaní o rozvod manželstva odporca uviedol, že jeho čistý mesačný príjem XXXX-XXXX,XX Eur je po odpočítaní týchto výdavkov: ubytovanie v Nemecku 550,00 Eur mesačne, splátka za notebook + telefóny spolu 225,00 Eur mesačne, sporenie Lara 10,00 Eur mesačne, výživné na E. od 1/2025 vo výške 300,00 Eur mesačne, diéty 9 100,00 Eur ročne, odvody spolu 313,00 Eur mesačne, poistenie spolu 3 300,00 Eur ročne, servis áut 6 600,00 Eur ročne, letenky 2 000,00 Eur ročne, PHM cca 2 000,00 Eur ročne, bežné výdavky na dom, stravu, oblečenie a hygienu.
10. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. V predmetnom konaní bolo preukázané, že účastníci, aj keď sú rozvedení, rozsudok o rozvode ešte nenadobudol právoplatnosť a manželka v čase trvania manželstva podala návrh na určenie manželského výživného. Ako je zrejmé z § 77 zákona o rodine, výživné u plnoletých osôb možno priznať len od podania návrhu. Navrhovateľka však žiadala určiť spätne výživné od 01.12.2024. Vzhľadom na zákonné ustanovenie teda v časti od 01.12.2024 do 11.03.2025 súd návrh zamietol. Od 12.03.2025, kedy bol podaný návrh na určenie manželského výživného spolu s návrhom na rozvod manželstva, súd skúmal, či bol podaný dôvodne, či teda životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. V rozhodnom období bolo preukázané, že navrhovateľka sa celodenne stará o maloleté dieťa, pochádzajúce z manželstva rodičov, je na rodičovskom príspevku, poberá okrem rodičovského príspevku rodinné prídavky na jedno dieťa a od januára začala poberať od manžela výživné na maloleté dieťa. Pred pojednávaním doplatil výživné za december. Vzhľadom na celodennú starostlivosť o maloleté dieťa, si manželka nemôže hľadať prácu a zabezpečovať tak svoju výživu vlastným príjmom. Na druhej strane, na strane manžela bolo zistené, že tento dlhodobo pracuje v zahraničí a jeho hrubý príjem je viac ako X XXX,XX G. mesačne. Pracuje ako živnostník, pričom v konaní o rozvod manželstva uviedol, že po odpočítaní všetkých jeho výdavkov mu ostane X XXX-XXXX,XX Eur mesačne, z ktorých si hradí už len voľnočasové aktivity a pod. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je zrejmé, že životná úroveň oboch účastníkov nie je rovnaká a návrh navrhovateľky je dôvodný. Napriek snahe súdu o dohodu, vzhľadom na skutočnosť, že konanie o rozvod manželstva už bolo skončené a je len otázka dní, kedy rozvod nadobudne právoplatnosť, k dohode zo strany odporcu s navrhovateľkou nedošlo. Sám odporca uviedol, že jeho životná úroveň, napriek poklesu príjmov, ktorý nepreukázal, len tvrdil, sa nijako nezmenila. Hoci odporca spochybnil výdavky manželky na bývanie u rodičov, pričom ona tieto výdavky preukázala zmluvou, sám tvrdil, že rodičom prispieva sumou 150,00 až 250,00 Eur mesačne, za zhruba týždeň, kedy je z mesiaca doma, on tieto výdavky nijako nepreukázal. Súd nechápe takéto rozdielne nazeranie na rovnaké situácie a na neprístupnosť odporcu prispievať na výživu manželky za určité krátke obdobie za skutkového stavu, aký bol v konaní preukázaný. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal však súd za to, že návrh je v celom rozsahu dôvodný a návrhu vyhovel. Podľa súdu je namieste, aby odporca prispieval na výživu navrhovateľky, ktorá je na materskej dovolenke ňou navrhovaným výživným, keďže aspoň čiastočne sa životná úroveň manželov vyrovná. Súd zohľadnil výdavky navrhovateľky aj na bývanie. Hoci výživné, ktoré si účastníci ako rodičia dohodli v konaní o rozvod manželstva na maloletú
sa môže javiť ako vysoké, vychádza zase zo vzájomnej dohody a z príjmu odporcu. V nijakom prípade nemôže toto výživné, ktoré je pre maloleté dieťa, sanovať potreby navrhovateľky, čoho si je iste vedomý aj odporca a jeho právny zástupca. Súd teda nemohol v žiadnom prípade prihliadať na výšku výživného určeného pre maloleté dieťa v konaní o rozvod manželstva. Súd určoval výživné od podania návrhu, teda od 12.03.2025 do konca mája 2025, pričom za časť mesiaca marec 2025 je povinný odporca zaplatiť navrhovateľke 193,50 Eur a za ďalšie dva mesiace 2 x 300,00 Eur, teda 600,00 Eur. Spolu je tak dlžné výživné 793,50 Eur, ktoré mu súd povolil zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd má zato, že vzhľadom na príjmy a možnosti odporcu, s poukazom, že ušetrí mesačne 600-700,00 Eur, je v jeho možnostiach v tejto lehote dané dlžné výživné zaplatiť.
14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Vzhľadom k tomu, že účastníkom trovy konania nevznikli a vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).