Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/775/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BTI industry s.r.o., so sídlom Krasňany 23, 013 03 Krasňany, IČO: 56 063 768, práv. zast.: JUDr. Lucia Boráková, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 820/7, 010 01 Žilina, IČO: 53 213 726, proti povinnému: Madrian - mechanics for clean air s.r.o., so sídlom Novackého 565/5, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 43 886 124, o vymoženie pohľadávky vo výške 12180,88 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Miroslav Lupták, so sídlom exekútorského úradu Riečna 2, 811 02 Bratislava pod sp. zn. 393EX 120/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21. 03. 2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 12180,88 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13. 02. 2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07. 03. 2025 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Súd poverením zo dňa 25. 03. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Miroslav Lupták, so sídlom exekútorského úradu Riečna 2, 811 02 Bratislava, ktorý ho vedie pod sp. zn. 393EX 120/25.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 17. 04. 2025 doručené podanie označené ako: „VEC: Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 16. 04. 2025, v ktorom povinný okrem iného uviedol, že má za to, že prieskumnej povinnosti exekučného súdu, vo svetle zachovania práva na súdnu a inú ochranu v zmysle , Európskeho dohovoru o ľudských právach Charty základných práv EÚ, podlieha prieskum ako formálny, tak aj materiálny, vrátane prieskumu oprávnenosti nároku priznaného exekučným titulom. Povinný považuje nárok oprávneného priznaný platobným rozkazom za nedôvodný. Povinný uvádza, že síce s oprávneným uzatvorili zmluvu o spolupráci, avšak oprávnený ako zhotoviteľ nedodal predmet zmluvy v podobe riadneho vykonania prác a opráv v podobe riadnej montáže technológie diaľkového vykurovacieho systému v Quimperie (FR). Ďalej povinný uvádza, že pracovníci oprávneného prišli na miesto vykonania práv a opráv opití a ležiac na lavičke, v čoho dôsledku práce a opravy, neboli v zmysle zmluvy dodané riadne, na čo bol oprávnený tiež obratom písomne upozornený. V dôsledku týchto skutočností povinný z dôvodu porušenia povinností oprávneného v zmysle zmluvy o spolupráci, zrušil túto zmluvu bez nároku na akýkoľvek honorár v prospech oprávneného, resp. ním vyslaných pracovníkov. (V tejto časti povinný označil oprávneného ako žalovaného a povinného ako žalobcu, hoci skôr označil oprávneného ako žalobcu a povinného ako žalovaného, súd sa snažil tieto nejasnosti pri parafrázovaní návrhu povinného

na zastavenie exekúcie, odstrániť.) Ďalej povinný uviedol, že aj napriek vyššie uvedenému povinný uhradil časť nároku, ktorý si uplatňuje oprávnený v exekučnom konaní v súlade s právom Európskej únie priamo pracovníkom vyslaným zo strany oprávneného v zmysle Zmluvy na miesto plnenia predmetu Zmluvy, to v celkovej výške 2548,00 Eur, a teda v tomto rozsahu je vedená exekúcia absolútne nezákonná, keďže s poukazom na nárok oprávneného v uvedenom rozsahu neexistuje za žiadnych okolností, a teda ide o okolnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu v tejto časti. Zároveň povinnému mala v dôsledku porušenia zmluvných povinností v zmysle zmluvy zo strany oprávneného vzniknúť škoda, ktorú si povinný proti oprávnenému uplatní súdnou cestou po tom, čo bude táto vzniknutá škoda ustálená a vyčíslená. Na základe vyššie uvedeného navrhuje povinný Okresnému súdu Banská Bystria, aby v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu z dôvodu nezákonnosti, v celom rozsahu zastavil. Alternatívne povinný navrhuje, aby súd v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil v časti predstavujúcej sumu 2548,00 Eur, keďže uvedený nárok oprávneného bol v súlade s právom Európskej únie uspokojený priamo prostredníctvom pracovníkom oprávneného, ktoré predmet zmluvy plnili.

4. Súdny exekútor dňa 02. 05. 2025 predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, súčasne aj s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30. 04. 2025 okrem iného uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky. Oprávnený ďalej uvádza, že je v zásade absolútne vylúčené aby exekučný súd preskúmaval formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu tak, ako sa domáha povinný. Pokiaľ povinný s odkazom na ustanovenie § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a s poukazom na odborný publikovaný článok uvádza, že súd je aj vo fáze vydania poverenia na výkon exekúcie povinný preskúmať exekučný titul, jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť, ide o absolútne nesprávny výklad a interpretáciu textu, na ktorý sám povinný odkazuje. Oprávnený ďalej uviedol, že zdôrazňuje, že aj prezentovaný názor odbornej verejnosti k preskúmavaniu exekučného titulu vo fáze vydania poverenia na výkon exekúcie a následne v prvej vykonávacej fáze sa viaže len a výlučne na spotrebiteľské spory, kde sa i tak vedie polemika o tom, do akej miery je možné do materiálnej stránky exekučného titulu zasahovať a túto v exekučnom konaní preskúmavať. Ďalej oprávnený uviedol, že pokiaľ sa povinný bráni skutkovými okolnosťami, t. j. namieta porušenie zmluvy zo strany oprávneného, či opitých pracovníkov, takáto argumentácia by bola relevantná v konaní vo veci samej, teda v rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu, ktorý je exekučným titulom. To, že povinný nepodal v zákonom stanovenej lehote odpor a neuviedol teraz ním tvrdené skutkové okolnosti, nemôže on sám zhojiť v exekučnom konaní. Zo súdneho spisu základného konania vyplýva, že platobný rozkaz bol povinnému riadne doručený. Skutkové tvrdenia uvedené povinným sú bez právnej relevancie, nad rámec toho však oprávnený zdôrazňuje, že tieto sú účelové a zavádzajúce. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný záverom svojho návrhu namieta, že tento uhradil časť nároku priamo fyzickým osobám, pracovníkom, vyslaným oprávneným na výkon prác pre povinného. Nie je zrejmé, na podklade akého práva Európskej únie, je povinný oprávnený plniť priamo osobám, ktoré pracovali pre oprávneného (zhotoviteľa diela) a nie priamo oprávnenému, s ktorým mal povinný ako objednávateľ uzatvorený riadny zmluvný vzťah. Takáto argumentácia je bez právnej relevancie a sám povinný sa tak dostal do situácie, že plnil iným osobám bez právneho dôvodu a naopak neplnil oprávnenému, ktorému v zmysle zmluvy, objednávok a aj vystavených faktúr plniť mal. Povinný žiada zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 11 písm. d) Exekučného poriadku, pričom podľa oprávneného, takúto inú skutočnosť nepreukázal a ani neuviedol. Na základe všetkých uvedených skutočností oprávnený navrhuje, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a súčasne zaviazať povinného k náhrade trov exekučného konania oprávnenému.

6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa , dlh musí byť splnený riadne a včas.

11. Podľa prvá veta , ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak.

12. Podľa , peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

13. Podľa , ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.

14. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu – Platobného rozkazu, ktorým súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 12180,88 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 4522,00 Eur od 04. 01. 2025 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 7 658,88 Eur od 21. 01. 2025 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 80,00 Eur a aby mu zaplatil náhradu trov konania vo výške 968,96 Eur. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 07. 03. 2025.

15. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 04. 04. 2025 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 17. 04. 2025, teda v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie síce bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.

16. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré exekúcia ani nemala začať. Súd v exekučnom konaní je v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa

§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

17. Súd k tvrdeniam povinného uvádza, že povinný vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu namieta, nastali ešte v čase pred vznikom exekučného titulu, a teda sú pre exekučné konanie irelevantné. Exekučný súd zdôrazňuje, že je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal jeho nevykonateľnosť, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a teda ak by nastali pred jeho vznikom, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti, ale skúma len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k uvedenému sa povinný mal brániť skutočnosťami uvádzanými v návrhu na zastavenie exekúcie, už v pôvodnom konaní. O možnosti podať opravný prostriedok, bol povinný poučený priamo v exekučnom titule, čo vyplýva z jeho obsahu. Z predložených dokumentov má súd za to, že povinný síce využil možnosť podať opravný prostriedok, avšak súd jeho odpor odmietol, a tým platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa riadnym exekučným titulom.

18. Súd tiež poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 09. 2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

19. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že platobný rozkaz, na podklade ktorého exekúcia začala, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu. Z tohto dôvodu v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi.

20. Čo sa týka úhrad, pri ktorých povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že časť istiny už uhradil priamo zamestnancom oprávneného, k uvedenému súd uvádza, že exekučný súd môže skúmať len úhrady, ktoré boli uskutočnené až po vydaní exekučného titulu, teda až úhrady uskutočnené po 13. 02. 2025. Súd konštatuje, že tri zo štyroch úhrad, povinný uskutočnil ešte pred vydaním exekučného titulu, a to konkrétne dňa 07. 02. 2025. Hodnotením a posudzovaním týchto úhrad sa exekučný súd nemôže zaoberať, nakoľko toto je predmetom základného konania, a teda týmito skutočnosťami sa mal povinný brániť v základnom konaní. Čo sa týka jedinej úhrady, ktorú povinný uskutočnil po vydaní exekučného titulu, konkrétne dňa 21. 02. 2025, súd uvádza, že dlh musí byť splnený riadne a včas. To, že má byť dlh splnený riadne znamená, že ho povinný má plniť tak, ako sa dohodli s oprávneným. Oprávnený povinnému vystavil faktúru na úhradu zhotoveného diela, teda povinný mal uhradiť faktúru

na účet oprávneného, a nie jeho zamestnancom. Takýto postup by povinný mohol zvoliť v prípade, ak by mali dohodnuté, že nebude plniť oprávnenému, ale priamo jeho zamestnancom. Ak by povinný nevedel, z niektorého zákonom predpokladaného dôvodu, oprávnenému predmetný dlh uhradiť, v takomto prípade by mohol plniť prostredníctvom notárskej úschovy. Povinný nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol s oprávneným dohodnutý na tom, že môže plniť aj priamo jeho zamestnancom a tým sa bude považovať jeho dlh za splnený. Súd konštatuje, že sa povinnému nepodarila predloženými detailmi o platbách, preukázať ani čiastočná úhrada predmetného dlhu, ktorý bol oprávnenému priznaný exekučným titulom.

21. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré mu boli predložené, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia).

22. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

23. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

24. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

27. Podľa (ďalej aj ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

29. V zmysle v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bola v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.