Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_79P-37-2025.pdf
PDF · 70.48 KB
Case nature
Area
Subarea
79P/37/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. E. F. G. H. I. J. K. H. - L., M., N. XXX/X, XXX XX D. M. B., K.. L. O.: P. G., C. A. I. J. L., C. C. C. M. X, XXX XX L., H. J.: Q. B., M. XX.XX.XXXX, D. B. L. - R. S., D. E. O. R. I. O. M., v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na vyslovenie osvojiteľnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Maloletý A. B., narodený XX.XX.XXXX je osvojiteľný.
II. Maloletá C. B., narodená X.XX.XXXX je osvojiteľná.
o d ô v o d n e n i e :
1. Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX M. T., I. C. J. O. O. N.. H.. U., T. H. C. M. K. U. N. C. L. C.. XXX/XX/XXXX K. H. XX.X.XXXX A. P. C. G. D., I. B. M. U. A. O. V. O. H. K. P. P. C. I. J. G. N.. F. P. O., T. N. C. O. H. H. M.. M. H. L. D. XX.X.XXXX. Zamestnanci CDR matku navštívili XX.X.XXXX, avšak matka sa na deti nepýtala, nezaujímala sa o ne.
2. Matka s k návrhu nevyjadrila, v konaní bola pasívna.
3. Súd ustanovil maloletým kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil návrhu vyhovieť.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom sa bez ospravedlnenia nezúčastnila matka, ktorá bola riadne predvolaná. Súd preto postupom podľa ust. § 180 zák. č. 60/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) pojednával v neprítomnosti matky a zistil tento skutočný stav:
5. Obe deti sú na základe rozsudku N. C. L. C.. XXX/XX/XXXX K. H. XX.X.XXXX v ústavnej starostlivosti. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že matka v konaní uviedla, že sa o deti starať nedokáže. Celú rodinu okrem brata má v zahraničí. Nikde nepracuje, ani nevie, prečo. Súhlasil s ich umiestnením do ústavnej starostlivosti.
6. Z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že matka je pasívna. S úradom aktívne nespolupracuje. Oznámila, že deťom bude lepšie v ústave než u nej. Rodina bola zaradená do odporúčaní, navštevujú ju v domácnosti zamestnanci v rámci charity, a to aj za asistencie CDR. . Boli jej odovzdané aj fotografie detí, ale matka sa na deti vôbec nepýta. Nezajímajú ju.
7. Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť.
8. Podľa ust. § 102 ods. 1 písm. a), ods. 3 a ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZOR) na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. O splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.
9. Podľa ust. § 137 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( alej len CMP) návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené.
10. V danom prípade bol návrh podaný orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorému aktívna legitimácia svedčí v zmysle cit. ust. zákona. Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že u oboch maloletých sú splnené podmienky osvojiteľnosti v zmysle cit. ust. zákona tým, že matka dlhodobo, počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovala skutočný ( ani žiadny) záujem o deti bez toho, aby jej v tom bránila vážna prekážka. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať ten účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
Navrhovateľ a kolízny opatrovník sa práva na odvolanie vzdali, preto im nepatrí.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .