Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/54/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: JUDr. Miroslav Ondrušek, advokát so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 45 244 341, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, XXX XX B. C., právne zastúpenej: Mgr. Katarína Berkešová, advokátka so sídlom Břeclavská ulica 3, 901 01 Malacky, o neúčinnosť právneho úkonu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že Kúpna zmluva zo dňa 20.08.2024 uzavretá medzi D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX G. ako predávajúcou a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, XXX XX B. C. ako kupujúcou, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti: Bytu č. 8, nachádzajúci sa na 3. poschodí, vo vchode č. 5 v bytovom dome – blok H. X, I. F. X, X, súp. č. XXXX, postavenom na parcele registra „C“ č. 3226/12, v katastrálnom území G., obec G., okres G., zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu k pozemku – parcele registra „C“ č. 3226/12, v podiele o veľkosti 3331/239136 a spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu v podiele o veľkosti 3331/239136, ktorá bola povolená Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom pod č. vkladu – V2841/2024 je voči žalobcovi neúčinná.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou 07.10.2024 sa žalobca domáhal na žalovanej neúčinnosti právneho úkonu, a to Kúpnej zmluvy z 20.08.2024 uzavretej medzi žalovanej a dlžníčkou D. E. a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tvrdením, že 25.06.2023 uzatvoril Zmluvu o poskytovaní právnych služieb s mandantkou (dlžníčkou) D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: F. XXXX/X, XXX XX G.. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie právnych služieb v súvislosti s požiadavkami a pokynmi mandantky, a to účelom jej zastupovania a vykonávania všetkých právnych úkonov týkajúcich sa sporovej veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.: a .

3. Podľa Zmluvy o poskytovaní právnych služieb bola medzi žalobcom a mandantkou – dlžníčkou dohodnutá kombinovaná odmena, ktorej časťou bola aj podielová odmena vo výške 10 % z hodnoty veci (ktorá bola mandantkou určená vo výške 80.000 eur). Predmetom sporu je žaloba na obnovu konania, sp. zn.: , ktorou sa žalobkyňa v predmetnom spore domáhala, aby súd určil nehnuteľnosť – byt č. 8, nachádzajúci sa na 3 posch. vo vchode č. 5, v Bytovom dome - blok H. X,I. X,X, súp. č. XXXX, postavenom na parcele registra „C“ č. 3226/12, v katastrálnom území G., zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu k pozemku – parcele registra „C“ č. 3226/12, a spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu v podiele o veľkosti 3331/239136 do dedičstva. V čase súdneho konania bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – bytu č. 8 mandantka - dlžníčka.

4. Dlžníčka (mandantka) 20.08.2024 previedla na základe Kúpnej zmluvy nehnuteľnosť – byt č. 8 na svoju dcéru (žalovaná v tomto konaní). O tejto skutočnosti sa dozvedel žalobca z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne v sporovom konaní sp. zn.: datovaného 19.09.2024 a ktoré mu bolo doručené 04.10.2024. Týmto právnym úkonom nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva byt č. 8 a teda bol v prospech žalovanej uskutočnený odporovaný právny úkon.

5. Žalobca ďalej tvrdil, že predmetným konaním dlžníčka vedome sťažila nie len priebeh súdneho konania vedeného na súde, pod sp. zn.: , ale rovnako sa vedome snažila týmto ukracujúcim právnym úkonom ukrátiť žalobcu na možnosti plnenia budúcej pohľadávky – pozostávajúcej z podielovej odmeny, ktorú by v prípade úspešnosti súdneho sporu musela žalobcovi uhradiť. Žalobca dlžníčke po oboznámení sa s rozsudkom súdu, sp. zn.: uviedol, že úspech v spore je jednoznačný a že sa môže prestať obávať, že môže byť bez stresu. Úspech v spore dlžníčky však znamená následne aj jej povinnosť uhradiť žalobcovi podielovú odmenu vo výške 8.000 eur, čoho si je dlžníčka aj žalovaná (dcéra dlžníčky – blízka osoba) vedomá.

6. Keďže dlžníčka je podľa blízkou osobou žalovanej, je žalobca presvedčený o tom, že uzatvorila túto kúpnu zmluvu v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalobca má za to, že odporovaný právny úkon bol uskutočnený za účelom a s úmyslom nedôvodne odložiť alebo dokonca úplne zmariť platbu veriteľovi teda žalobcovi. Žalobca má za to, že žalovaná mala nesporne vedomosť o fraudóznom úmysle dlžníčky. S ohľadom na skutočnosť, že dlžníčka uzatvorila Kúpnu zmluvu so svojou dcérou, využíva žalobca svoje právo v zmysle a domáha sa odporovateľnosti tohto právneho úkonu.

7. 09.04.2025 žalovaná si prevzala výzvu na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 10 dní. Vyjadrenie k žalobe žalovaná doručila v deň konaného pojednávania, t. j. 20.06.2025.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

12. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

14. Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb

s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

15. Podľa právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

16. Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

17. Podľa právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

18. Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

19. Podľa stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

20. Určenie aktívnej a pasívnej legitimácie odporovateľnosti legitimovaného subjektu musí byť založené na existencii a) záväzkového vzťahu žalobcu a jeho dlžníka a b) vzťahu dlžníka a tretej osoby, ktorá sa má stať nástupcom majetkových hodnôt dlžníka, prípadne je dlžník v inom vzťahu s takouto treťou osobou.

21. Žalobca uzatvoril s dlžníčkou (matka žalovanej) 25.06.2023 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorej účelom bolo zastupovanie mandanta (dlžníčky) a vykonávanie právnych úkonov týkajúcich sporovej veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp zn.: z 29.05.2023 vo veci žaloby na obnovu konania . Zmluvné strany sa v nej dohodli na kombinovanej odmene za poskytnuté právne služby vo výške 150 eur za jeden úkon právnej služby a zároveň z podielovej odmeny z úspechu v spore vo výške 10 % z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania. Žalobca preukázal, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

22. Dlžníčka na základe Kúpnej zmluvy z 20.08.2024, ktorej vklad bol povolený katastrálny odborom Okresného úradu Poprad, pod č. – V2841/2024, previedla vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť na žalovanú (svoju dcéru) ako blízku osobu. Keďže ide o osobu, príbuznú v priamom rade a u ktorej je predpoklad vedomosti o úmysle dlžníčky ukrátiť veriteľa, bola preukázaná jej pasívna legitimácia.

23. Zmyslom žaloby podľa ust. a (odporovacej žaloby) je posudzované z pohľadu žalujúceho veriteľa (žalobcu) dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu právne neúčinný právny úkon dlžníka (mandantky), ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V prípade odporovateľnosti ide o „vadu“ právneho úkonu, ktorá sa prejaví v účinkoch, ktoré postihujú veriteľa, pričom odporovateľnosť sa prejaví v neúčinnosti voči jeho osobe, avšak vždy vo vzťahu k predmetu odporovateľného úkonu.

24. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, aby sa veriteľ mohol na základe titulu spôsobilého pre výkon rozhodnutia (exekučného titulu), vydaného proti dlžníkovi, domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon realizovaný.

25. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ namiesto určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu, domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.

26. Odporovacia žaloba je tak právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo

výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovaného právneho úkonu (pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.05.1999 sp. zn. , uverejnený pod č. 26 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2000).

27. Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať: i) pohľadávka veriteľa je vymáhateľná, ii) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, iii) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa a iiii) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky.

28. Vymáhateľná pohľadávka podľa ust. je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn.: zo 17.05.2022)

29. Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka hoci nebyť týchto úkonov z majetku dlžníka by sa uspokojil.

30. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu, je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Hoci v zásade platí, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel zaťažuje žalobcu, v prípade, ak došlo k úkonu medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá, že je na nej, aby preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať.

31. Jednou zo základných podmienok odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť uplatnenia tohto práva je to, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa. Pod ukrátením veriteľa je potrebné rozumieť také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že došlo k ukráteniu zaťažuje žalobcu.

32. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie v prejednávanom spore boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby bolo možné podanej odporovacej žalobe vyhovieť.

33. Žalobca preukázal, že má proti svojmu dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku podľa priloženej zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 25.06.2023.

34. Niet pochybností o tom, že kúpnou zmluvou z 20.08.2024 medzi dlžníčkou vystupujúcou v hmotnoprávnom postavení predávajúceho a žalovanou, jej dcérou, vystupujúcou v hmotnoprávnom postavení kupujúceho došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, pretože dlžníčka nemá exekúciou postihnuteľný majetok.

35. O okolnostiach pohľadávky a ukrátenia pohľadávky žalobcu žalovaná nepochybne vedela. V tejto súvislosti súd vychádza z vyššie uvedeného, že v prípade, ak došlo k úkonu medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá, že je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Keďže k právnemu úkonu (Kúpnej zmluve) došlo medzi dlžníčkou a jej blízkou osobou, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá.

36. Je na osobe dlžníkovi blízkej, aby preukázala, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na všetky okolnosti prípadu s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť, z jej výsledkov spoznateľný (t. j., aby sa o tomto úmysle dozvedela). Ak sa jej to pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa môže podľa ust. ubrániť žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnom úkone s dlžníkom alebo pri právnom úkone, ktorý dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka, a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenie) na ujmu práv veriteľa dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť spokojná s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj s

majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (pozri Rozsudok NS ČR , obdobne i rozhodnutie NS ČR sp. zn. , a ).

37. Keďže žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, má sa za to, že nepreukázala, že o úmysle ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu vedela.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže boli splnené podmienky podľa ust. a . Súd preto odporovacej žalobe vyhovel, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

39. Na tomto mieste sa dona, že žalovaná doručila súdu vyjadrenie k žalobe 20.06.2025, v deň pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Týmto podaním zákonný sudca do skončenia pojednávania nedisponoval a teda nemal o ňom vedomosť.

40. Zároveň vo vzťahu k prostriedkom procesnej obrany – podanie doručené súdu 20.06.2025 súd uvádza, že aj napriek tomu, že bolo doručené v deň pojednávania, tieto neboli využité včas tak, ako to predpokladá , keďže žalovanej bola výzva na vyjadrenie k žalobe v lehote 10 dní doručená už 09.04.2025 a vyjadrenie doručila až 20.06.2025, t. j. po stanovenej lehote na vyjadrenie (do 21.04.2025.).

41. Z uvedeného právneho dôvodu by tak súd prvej inštancie na prostriedky procesnej obrany obsiahnuté v podaní z 20.06.2025, neprihliadol podľa ust. (ak by ich mal k dispozícii), podľa ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

42. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Súd skúmal možnosť aplikácie ust. , avšak v danom prípade nezistil právne skutočnosti jeho použitie.

45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného zákonného ustanovenia aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu bol voči žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

46. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.