Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_76Ek-2976-2021.pdf
PDF · 87.11 KB
Case nature
Subarea
76Ek/2976/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 777 974, v konaní právne zast. Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, so sídlom AK v Bratislave, Americká 2, proti povinnému: neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXXX/X, XXX XX C., o vymoženie 70,70 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Martinom Kostkom, so sídlom exekútorského úradu Šustekova 51, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 429EX 476/21, o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 76Ek/2976/2021 zo dňa 18.09.2024, takto
r o z h o d o l :
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 76Ek/2976/2021 zo dňa 18.09.2024 z r u š u j e v celom rozsahu a vracia vyššiemu súdnemu úradníkovi na opätovné rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 18.09.2024 uznesenie, ktorým námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, vydaného dňa 06.05.2024 súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), zamietol. Aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. a/, ods. 4 Exekučného poriadku, posúdil námietky ako nedôvodné.
2/ Konštatoval, že boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko povinný po začatí exekúcie zomrel. Voči takému upovedomeniu zákon námietky nepripúšťa a preto ich vyšší súdny úradník zamietol bez toho, aby sa nimi bližšie pri rozhodovaní zaoberal.
3/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu oprávnený sťažnosť. Poukázal na § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade čiastočného vymoženia odmeny súdnym exekútorom počas vedenia exekúcie (podľa § 60 Exekučného poriadku a § 6 a § 7 Vyhlášky), má byť táto pri následnom zastavení exekúcie použitá na úhradu „náhrady výdavkov, ktoré znáša účastník konania“, a teda na úhradu „náhrady paušálnych výdavkov“ podľa § 22 Vyhlášky. V prípade, ak súdny exekútor zastaví exekúciu, pričom v rámci exekúcie došlo k vymoženiu časti nároku, má súdny exekútor nárok na trovy exekúcie len v rozsahu 60 Eur + DPH (§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku), do ktorých sa započítava aj vymožená odmena. Obdobný právny názor už bol vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach Okresného súdu Banská Bystrica napr. sp.zn. 5Ek/3544/2021. V tejto súvislosti apeloval na princíp právnej istoty, vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa požaduje, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach, dala rovnaká odpoveď. Zdôraznil, že nenamieta dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Mal za to, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva procesné úkony, a preto môže napadnúť len jeden z úkonov. Dodal, že ak by suma podľa druhej vety bola nižšia ako
náhrada výdavkov, ktorá exekútorovi patrí podľa prvej vety, má exekútor nárok len na rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vyhovieť sťažnosti tak, že súdny exekútor je oprávnený vymáhať len rozdiel medzi uvedenou výškou trov.
4/ Súdny exekútor k sťažnosti uviedol, že trvá na svojom stanovisku, že sa jedná o námietky, ktoré zákon voči upovedomeniu vydanému podľa § 61n ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku nepripúšťa. Pre prípad, že by súd pripustil sťažnosť oprávneného, poukázal na ustanovenie § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, z ktorého nepochybne vyplýva, že trovy pri zastavení exekúcie znáša oprávnený (podobne ako v základnom konaní riziko neúspechu znáša žalobca) a výzva na zaplatenie náhrady výdavkov je obligátornou obsahovou náležitosťou upovedomenia. Zákonodarca teda mal jednoznačný záujem toto riziko preniesť na oprávneného. Ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviedol princíp zásluhovosti, kedy má exekútor nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti (a následne aj náhradu paušalizovaných hotových výdavkov), pričom tieto trovy znáša povinný (§ 199c ods. 4 Exekučného poriadku). Je tak zrejmé, že exekútor má nárok vždy na odmenu a vždy na náhradu výdavkov (paušálnych prípadne aj nevyhnutných výdavkov). Exekučný poriadok stanovuje len dva prípady kedy exekútor nemá nárok na odmenu a náhradu výdavkov, a to podľa ust. § 198 ods. 1 Exekučného poriadku len v prípade zmeny alebo vylúčenia exekútora. Strata nároku na trovy je v daných prípadoch daná pochybením exekútora, ktoré muselo predchádzať zmene exekútora alebo nemožnosťou konania exekútora pri dôvode vylúčenia. Exekútor nie je odmeňovaný za nečinnosť resp. chybné konanie. Argumentum a contrario v súdom posudzovanom prípade má exekútor nárok na odmenu a zároveň na náhradu výdavkov.
5/ Trovy podľa ust. § 198 ods. 2 (náhradu paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov) platí oprávnený vždy, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného. Exekútor, na rozdiel od právnej úpravy obsiahnutej § 5 ods. 2 písm. g) ZoUNEK, nemá možnosť voľby medzi uplatnením a neuplatnením náhrady trov. Ako orgán verenej moci musí konať čo mu zákon výslovne prostredníctvom procesnej normy ukladá – v tomto prípade vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 61n ods. 3 Exekučného poriadku). Exekučný poriadok priorizuje uplatňovanie odmeny exekútora pred úhradou výdavkov, nakoľko pri vymožení (alebo prijatí) plnenia exekútor aplikuje postup podľa § 60 Exekučného poriadku. Plnenie sa rozdelí v pomere 24% v prospech trov exekútora (vrátane prislúchajúcej DPH) a 76% v prospech nároku oprávneného v podobe istiny vymáhanej pohľadávky a následne ostatných nárokov oprávneného. Rozsah uplatnenia trov exekútora zodpovedá zákonnej odmene exekútora. Zákonodarcom určený pomer 24% prijatého plnenia zodpovedá 20% odmene (§ 7 ods. 1 vyhl. č. 68/2017 Z.z.) a z nej uplatnenej 20% DPH (spolu teda 24%).
6/ Exekútor uspokojuje trovy exekútora priebežne a logicky teda započítava prijaté plnenie na trovy najskôr na odmenu, čím napĺňa princíp zásluhovosti a pomerne odmeňuje výsledky činnosti exekútora. Náhradu výdavkov si uplatňuje až na konci uspokojovania svojich nárokov a pri dôvode zastavenia exekúcie posudzuje, či už nebola čiastočne uspokojená z vymoženého nároku, aby neuplatnil voči oprávnenému náhradu v časti ktorá bola už refundovaná povinným. Účelom úpravy obsiahnutej v ustanovaní § 198 ods. 2 Exekučného poriadku bolo posilniť istotu v tom zmysle, že exekútor má nárok na skôr uplatnené trovy exekútora. Záujmom zákonodarcu teda nebolo zhoršenie postavenia súdneho exekútora, nakoľko podľa aktuálne platných predpisov exekútor nemá nárok na minimálnu odmenu a je odmeňovaný iba v závislosti na vymožení pohľadávky. Opačný výklad by viedol k absurdnej teórii, že náhrada výdavkov je odmena exekútora (čo nemá žiadnu oporu v zákone) a podporoval by tak tézu, že či exekútor koná alebo nekoná, je „odmeňovaný“ rovnako, resp. by to popieralo princíp zásluhovosti, nakoľko výsledkom aktívnej činnosti by bola len refundácia náhrady výdavkov. Ustanovenie § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak len podčiarkuje vyššie uvedené. V prípade, ak v niektorom momente vykonávanej exekúcie nastane dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, aplikuje sa ust. § 61n ods. 3 Exekučného poriadku a až týmto momentom exekútor skúma, v akom štádiu má vymožené svoje nároky, resp. v akej výške bude uplatňovať výzvu voči oprávnenému, nakoľko náhradu výdavkov si uplatňuje až na konci uspokojovania svojich nárokov. Pomerné uspokojovanie (§ 60 Exekučného poriadku) nie je možné za predpokladu preferencie náhrady hotových výdavkov pred odmenou. Z pohľadu paušalizácie náhrady výdavkov tak odpadol dôvod na strane súdu rozhodovať o výdavkoch, avšak odmena exekútora nemôže trpieť týmto nedostatkom, preto ust. § 198 ods. 2 rieši iba nárok súdneho exekútora, ktorý prevyšuje nepokryté trovy tým spôsobom, že mu priznáva nárok na ich ponechanie si. Pri zastavení exekúcie tak nie je dôvod ex post revidovať už prijaté a započítané plnenie a jeho zmenu smerom k
tomu, že exekútor si má zrazu započítať prijaté plnenie iným spôsobom ako pomerným, uspokojiť si náhradu výdavkov a oprávnený by tak nebol povinný na ich úhradu.
7/ Na základe vyššieho uvedeného by vyhovenie námietkam oprávneného malo za následok popretie princípu zásluhovosti, priebežného a pomerného uspokojovania odmeny exekútora z vymoženého plnenia a došlo by k zásahu do práva exekútora na odmenu za jeho činnosť. Predmetné by predstavovalo neprípustný prenos rizika viesť exekúciu z oprávneného na exekútora. Náhrada výdavkov má iné určenie a nekryje osobné nároky exekútora, ale len paušálne uspokojuje iné vecne vynaložené náklady. Ustanovenia o výzve na úhradu výdavkov by boli nadbytočné a nečinnosť exekútora by bola súdom preferovaná pred jeho činnosťou, čo nemôže požívať súdnu ochranu. Navrhol preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady výdavkov zamietnuť.
8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11/ Podľa § 61n ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty,
12/ Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
13/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
14/ Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
15/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného je dôvodná., nakoľko vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
16/ Vyšší súdny úradník námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol ako neprípustné podľa Exekučného poriadku, bez toho, aby sa zaoberal ich podstatou. Námietky oprávneného nesmerovali voči upovedomeniu o zastavení exekúcie ako takému, ale len voči výzve na úhradu trov exekútora, ktorá je súčasťou upovedomenia o zastavení exekúcie. Otázkou, ktorú súd musel v sťažnostnom konaní vyriešiť, tak bolo, či možno námietkami napadnúť samostatne výzvu na náhradu trov bez väzby na dôvod zastavenia exekúcie, teda i v prípadoch kedy Exekučný poriadok nepripúšťa námietky voči upovedomeniu o zastavení exekúcie (§ 61n ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ Exekučného poriadku).
17/ Aj keď je výzva na náhradu výdavkov súčasťou upovedomenia o zastavení exekúcie v celosti (§ 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku), ďalej už Exekučný poriadok rozlišuje medzi upovedomením o zastavení exekúcie a výzve na náhradu výdavkov ako dvoma samostatnými procesným úkonmi (§ 61n ods. 3 druhá veta a ods. 4 Exekučného poriadku). Oprávnený, ako procesne legitimovaný na podanie námietok, ich môže podať voči celému upovedomeniu alebo len voči výzve na náhradu trov. Rovnako súd môže námietkam proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyhovieť dvoma spôsobmi – zrušením celého upovedomenia o zastavení exekúcie alebo vrátením výzvy na prepracovanie súdnemu exekútorovi. Práve možnosť vrátenia výzvy na prepracovanie dokazuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva samostatné úkony (nie je dosť dobre možné vrátiť na prepracovanie len jednu časť písomnosti). Pri zrušení celého upovedomenia o zastavení exekúcie je rozhodujúcim nesprávnosť zistenia dôvodu zastavenia exekúcie, resp. nenaplnenie predpokladov na jej zastavenie. Otázka správnosti výzvy na úhradu trov je potom zväčša už len vo vzťahu závislosti (kvázi závislého výroku) k správnosti vydania upovedomenia o zastavení exekúcie (ak napr. nemala byť vôbec vydaná, pretože neopodstatnené bolo aj samotné upovedomenie o zastavení exekúcie). Ak však oprávnený namieta len trovy exekútora, resp. výzvu na náhradu výdavkov, pri vrátení výzvy na prepracovanie nie je dôvodom takého postupu súdu otázka predpokladov zastavenia exekúcie (zastavenie exekúcie nie je sporné), ale nesprávnosť vyčíslených trov. Podľa názoru súdu je potom nelogický výklad, že Exekučný poriadok pripúšťa možnosť vrátiť súdnemu exekútorovi výzvu na prepracovanie len v určitých prípadoch zastavenia exekúcie upovedomením. Z hľadiska náhrady výdavkov súdnemu exekútorovi totiž nie je rozhodujúce, či k zastaveniu exekúcie (súdnym exekútorom) došlo z dôvodu nemajetnosti povinného alebo z dôvodu zániku účastníka bez právneho nástupcu, prípadne iného dôvodu uvedeného v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku. Preto sú námietky (len) voči výzve na náhradu trov exekútora prípustné vo všetkých prípadoch zastavenia exekúcie upovedomením podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku.
18/ Pri zastavení exekúcie všeobecne patrí súdnemu exekútorovi podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ani v tomto ustanovení niet odlišujúceho spôsobu rozhodnutia o trovách exekútora, resp. jeho výšky podľa dôvodu zastavenia exekúcie. Vplyv na konečnú výšku náhrady výdavkov má len skutočnosť, či exekútor sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, a to bez rozdielu na dôvod zastavenia exekúcie.
19/ Práve v uvedenej veci oprávnený namietal, že súdny exekútor pred zastavením exekúcie vymohol časť nároku a preto náhrada výdavkov by mala byť nižšia ako je uvedená vo výzve, ktorá je súčasťou upovedomenia o zastavení exekúcie. Keďže sa vyšší súdny úradník námietkou oprávneného, čo do správnosti výšky vyčíslenej náhrady výdavkov, odmietol zaoberať s poukazom na neprípustnosť námietok voči upovedomeniu o zastavení exekúcie vydaného podľa § 61n ods. 1 písm, a/ Exekučného poriadku en bloc, čo sudca vzhľadom na vyššie uvedený názor považoval za nesprávne, podľa § 250 ods. 2 CSP ho zrušil a vrátil na opätovné rozhodnutie. Po právoplatnosti vyšší súdny úradník viazaný právnym názorom sudcu sa bude vecne zaoberať námietkami, z ktorých je zrejmé, že sa týkajú len nesprávnosti súdnym exekútorom vyčíslenej náhrady paušálnych výdavkov z dôvodu, že v rámci exekúcie došlo k čiastočnému plneniu vymáhaného nároku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).