Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/1/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Pavol Torňoš, advokát, so sídlom Tomášikova 50/ D, 831 03 Bratislava, IČO: 30 854 211, proti žalovanému: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B. I. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 1040 zo dňa 16. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadal tak, že:

I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal veci: 1. odkupnú hodnotu životného poistenia č. 38580644 v B. - D. G. B. ku dňu 16.12.2015 129,31 eura

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci: 1. kávovar Espresso 100 eur 2. televízor SAMSUNG 100 eur 3. jedálensky stôl 100 eur 4. konferenčný stolík 50 eur 5. stoličky v počte 8 ks 50 eur 6. komoda pod TV z masívneho dreva 50 eur 7. ratanová sedačka (2 kreslá, jedna rohová sedačka a konferenčný stolík s matracmi) 50 eur 8. 2 skrine IKEA – šatníkové 25 eur 9. finančné prostriedky na účte č. J. XXXX XXXX XXXX K. J. J. F. ku dňu 02.11.2015 29.822,64 eura 10. finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX v H. J. B. ku dňu 16.12.2015 1.777, 61 eura 11. finančné prostriedky na investičnom životnom poistení č. 72828613 u spoločnosti E. L. G. B. 2.215 eur 12. finančné prostriedky na investičnom životnom poistení č. 55005051 u spoločnosti E. L. G. B. 643,77 eura 13. finančné prostriedky na investičnom životnom poistení č. 71816125 u spoločnosti E. L. G. B. 1.962,26 eura 14. pohľadávka masy BSM voči žalovanému z titulu opravy vozidla SEAT CORDOBA, EČV: E. 800 eur

III. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielov sumu 19.135,55 eura do 50 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

V. Strany sú povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 1.136 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1.1. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na , , , , , (ďalej len „“).

1.2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na návrh žalobkyne zo dňa 10.12.2018, ktorým sa domáhala, aby súd vyporiadal majetok patriaci do BSM strán. Počas manželstva, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 16.12.2015, nadobudli manželia hnuteľné veci a finančné úspory. V rámci vyporiadania BSM navrhovala prikázať hnuteľné veci žalovanému s tým, že žalovaný jej vyplatí podiel v rozsahu 1/2 v sume 201.648 eur.

1.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa 01.10.2005 a právoplatne rozvedené dňa 16.12.2015. Z manželstva pochádzajú dve deti. Návrh bol podaný dňa 10.12.2018.

1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by podiely sporových strán nemali byť rovnaké. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil 8 hnuteľných vecí v sume 525 eur, ktoré patria do BSM ku dňu zániku, a ktoré sú špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia pod položkou II. 1.-8.. V prípade, že v čase rozhodnutia už nejaká vec neexistuje, premetom výroku rozhodnutia bolo finančné vyporiadanie tej ktorej hnuteľnej veci. Súd tieto veci či finančnú hodnotu prikázal žalovanému, u ktorého sa mali veci v čase zániku BSM nachádzať. Súd podľa odhadov sporových strán určil sumy vecí, pričom k námietkam voči takto určeným sumám nedošlo. Strany sporu uvádzali aj ďalšie hnuteľné veci, avšak sa nepreukázala ich reálna existencia u jednej zo strán v čase zániku BSM, respektíve, že vôbec patrili do masy BSM, či existovali (elektronika, nábytok). Veci, ktoré užívali deti, súd do masy BSM nezahrnul. Súd vylúčil motorové vozidlo SEAT, pretože podľa správy Dopravného inšpektorátu bol nadobúdateľom motorového vozidla brat žalovaného, ktorý mu auto počas manželstva daroval. Žalovaný však počas manželstva investoval do vozidla, keď bolo niekoľkokrát havarované, okrem toho opravoval aj prevodovku v rozsahu 800 – 1.000 eur, preto súd túto pohľadávku voči žalovanému zahrnul do masy BSM, keď z prostriedkov BSM – počas manželstva opravil prevodovku na vozidle v jeho výlučnom vlastníctve.

1.5. Súd sa zaoberal aj masou finančných prostriedkov sporových strán ako manželov. Bolo zistené, že na účte žalobkyne v H. J. B. bol ku dňu 16.12.2015 stav účtu –654,13 eura, ktorá suma patrí do BSM, a preto ju súd zohľadnil pri vyporiadaní podielov. Zostatok žalovaného na účte v H. J. B. ku dňu 16.12.2015 predstavoval sumu 1.777,61 eura, túto sumu súd v rámci vyporiadania BSM prikázal žalovanému. Súdu sa nepodarilo zabezpečiť dôkaz o stave účtu žalovaného v Belgicku v ING k 16.12.2015.

1.6. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že finančné prostriedky žalobkyne, ktoré mala z prenájmu bytu počas manželstva v sume 10.769,87 eura, by mali patriť do BSM. Súd uviedol, že žalobkyňa z príjmu bytu hradila náklady na predmetný byt, nedoplatky, časť bola hradená na účet matky žalobkyne, ktorá jej finančne pomáhala aj počas manželstva, tvrdila, že ich použila aj na zabezpečenie detí. Nebolo možné dopátrať podrobné účtovníctvo ohľadne bytu a použitých finančných prostriedkov. Tieto príjmy predstavovali nižšiu sumu ako bol príjem žalovaného v zahraničí, nie je teda logický predpoklad, že by vznikli nejaké nespotrebované úspory. Súd tak do vyporiadania zahrnul len prostriedky na dvoch účtoch žalovaného a debet na účte žalobkyne.

1.7. V rámci dokazovania boli zistené finančné poistenia žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa mala uzavreté životné poistenie č. 38580644 zo dňa 05.01.1996 s odkupnou hodnou ku dňu 16.12.2015 v sume 129,31 eura. Súd ako nehospodárny zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, či z poistky žalobkyne bolo nejaké čiastočné odkúpenie, teda či bola v priebehu zmluvy žalobkyni nejaká suma vyplatená. Žalovaný mal uzatvorené tri poistné zmluvy. Zmluva č. 72828613 uzatvorená dňa 18.07.2006 mala odkupnú hodnotu ku dňu 16.12.2015 v sume 2.215 eura, zmluva č. 55005051 uzatvorená dňa 13.10.2009 mala ku dňu 16.12.2015 odkupnú hodnotu 643,77 eura. Dňa 22.06.2001 bola uzatvorená zmluva č. 71816125, ktorá mala ku dňu uzatvorenia manželstva odkupnú hodnotu

606,11 eura a ku dňu zániku BSM sumu 2.568,37 eura. Žalovaný namietal, že tieto prostriedky nemajú byť zahrnuté do BSM, keďže ich žalobkyňa navrhla až tri roky po zániku BSM. Podľa názoru súdu mohli strany až do skončenia dokazovania špecifikovať veci patriace do BSM. Ak by sa súd stotožnil s touto námietkou, tak by ani údajná suma 10.769,87 eura ako príjem z prenájmu bytu žalobkyne a špecifikovaná na poslednom pojednávaní nemohla patriť do masy BSM. Súd považoval za jediné reálne určenie finančných prostriedkov patriacich do BSM vychádzať z ich odkupnej hodnoty v čase zániku BSM. Pri zmluve, ktorá vznikla skôr ako manželstvo, súd odrátal odkupnú hodnotu v čase uzavretia manželstva (2.568,37 eura – 606,11 = 1.962,26 eura), a túto zahrnul do masy BSM. Odkupnú hodnotu v sume 129,31 eura prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a odkupné sumy vo výške 2.215 eura, 643,77 eura a 1.962,26 eura do výlučného vlastníctva žalovaného.

1.8. Masa BMS, s ktorou disponovala žalobkyňa, predstavovala sumu 129,31 eura, masa BSM, s ktorou disponoval žalovaný, predstavovala sumu 37.746,28 eura (hnuteľné veci 525 eur, účty 31.600,25 eura, poistné zmluvy 4.821,03 eura, pohľadávka 800 eur). Celková masa BSM účastníkov predstavuje hodnotu 37.875,59 eura. V rámci vyporiadania podielov účastníkov, keď súd ustálil, že ich podiely majú byť rovnaké (18.937,795 eura), po odrátaní prikázaného podielu žalobkyne v sume 129,31 eura mal žalovaný uhradiť žalobkyni v rámci vyrovnania podielov sumu 18.808,485 eura. V rámci vyporiadania BSM však bolo potrebné vyporiadať aj debet na strane žalobkyne v sume 654,13 eura. Vzhľadom na to, že podiely manželov sú rovnaké, polovičkou sa podieľa žalovaný na debete, teda v sume 327,065 eura. Túto sumu súd pripočítal k sume 18.808,485 a celkovú sumu 19.135,55 eura súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni. Vzhľadom na výšku sumy, súd poskytol žalovanému na splnenie tejto povinnosti 50 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

1.9. Podľa súd žiadnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania, keďže vyporiadanie BSM bolo u každého rovnaké, pričom obe strany boli vo svojich vyjadreniach pomerne rovnako úspešní.

1.10. Podľa súd zaviazal strany v zmysle položky 6b prílohy spoločne a nerozdielne na zaplatenie súdneho poplatku v sume 1.136 eura. Súdny poplatok sa určuje z ceny všetkých vecí patriacich do BSM. Masa BSM patrí obom stranám sporu, sú tak povinní plniť spoločne a nerozdielne. Súdny poplatok predstavuje 3 % z hodnoty predmetu sporu (hnuteľné veci, finančné prostriedky, spolu 37.875,59 eura, nezahrnutý debet na účte žalobkyne).

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie v celom rozsahu z dôvodov uvedených v (ďalej len „“) a podľa (ďalej len „“).

2.1. Žalovaný namietal, že súd na jednej strane sám z vlastnej iniciatívy vykonal dôkazy aj bez návrhu sporových strán (iniciatívne zisťovanie údajov o životných poistkách žalovaného), kým na druhej strane vykonanie totožného úkonu nielenže sám nevykonal, ale dokonca zamietol aj návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie totožného dôkazu, a to dokonca s odôvodnením, že by aj tak nezmenil svoje rozhodnutie vo veci a vykonaný dôkaz by nepriniesol žiadne zmeny v jeho rozhodovaní. Súd mal vykonať rovnaké dôkazy na oboch stranách.

2.2. Zároveň namietal, že súd rozhodoval na základe neúplného zistenia podstatného dôkazu – stav finančných prostriedkov na účte žalovaného nebol preukázaný ku dňu zániku manželstva (16.12.2015), ale len k začiatku novembra 2015, čo žalovaný namietal aj počas konania (z dôvodov zvýšených výdavkov na zabezpečenie nájomného bývania žalovaného po návrate zo zahraničia do SR v druhej polovici roka 2015). Navyše si súd pri ústnom odôvodňovaní rozhodnutia úplne mýlil dôkaznú situáciu, keď si mýlil dátumy zisteného stavu účtu (súd sa vyjadroval o konci roka 2015) a dátum právoplatnosti zániku manželstva (súd mylne označoval tento termín ako 01.10.2015).

2.3. Vytýkal súdu, že pripustil navrhované dôkazy žalobkyne aj po stanovenej 3 ročnej lehote. Uvedené sa týka pripustenia dokazovania životných a úrazových poistiek žalovaného. Súd ignoroval vyjadrenie žalovaného, že tieto poistky boli založené jeho rodičmi ešte pred uzatvorením manželstva, ale tiež sa nevyrovnal s tvrdením žalovaného, že vybrané poistky hradené rodičmi v období aj po uzatvorení manželstva a neboli teda všetky v plnej miere hradené zo spoločného majetku manželov, preto ani stav týchto poistiek nemôže byť súčasťou vyporiadania BSM.

2.4. Namietal, že súd vykonával odhad stanovenia hodnoty vecí „od oka“ a obdobným spôsobom boli stanovené ceny aj ďalších vecí, ktoré súd pripustil do vyporiadania BSM, hoci už neexistujú. Na druhej strane, všetky veci, ktoré ostali po rozvode u žalobkyne, súd nepripustil do vyporiadania BSM (nábytok v byte žalobkyne alebo nábytok, ktorý žalovaný previezol zo zahraničia žalobkyni na vlastné náklady a pod.).

2.5. Súd zahrnul do vyporiadania BSM aj opravu auta, a to v sume, ktorá nebola zistená žiadnym listinným dokladom (faktúra zo servisu), len na základe hrubého odhadu žalovaného. Súd však ignoroval skutočnosť, že oprava prevodovky bola nutná s veľkou pravdepodobnosťou z dôvodu troch dopravných nehôd, ktoré s uvedeným vozidlom spôsobila samotná žalobkyňa. Súd však odmietol do vyporiadania BSM zaradiť príjem žalobkyne z prenájmu nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Súd odmietol v tejto súvislosti zahrnúť aj náklady na opravu tohto majetku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne (náklady na exekúciu, náklady na maľovanie, platby sa opravy bytu a pod.), ktoré podľa vyjadrenia žalobkyne mali byť hradené z príjmu z prenájmu.

2.6. V ďalšej časti žalovaný namietal nesúlad písomného rozsudku s ústnym vyhlásením. Uviedol, že pri vyhlásení rozsudku si súd mýlil dátum rozvodu, ktorý uviedol, že je 01.10.2015 a stav zistenia účtu žalovaného ku koncu roku 2015. V písomnom vyhotovení sú však už uvedené správne dátumy, ale súd sa nevysporiadal s tým, že rozhodoval na základe neúplného zistenia veci (teda stav na belgickom účte žalovaného nebol zistený k 16.12.2015).

2.7. Podľa názoru žalovaného sa žalobkyňa nedôvodne podaným návrhom domáhala vyplatenia polovice z celej časti čistého príjmu žalovaného počas trvania manželstva vo výške 310.267 eur, pričom išlo o jediný príjem z celej rodiny, z ktorého boli hradené všetky výdavky. Žalobkyňa sa tiež nedôvodne domáhala vyplatenia vymyslenej pohľadávky vo výške 50.000 eur za vymyslené investovanie žalovaného do majetku tretej osoby.

2.8. Súd nemal zahrnúť do masy BSM položky uvedené v II. výroku v bodoch 1.-8., pretože žalovaný opakovane ponúkal tieto veci, avšak žalobkyňa o ne neprejavila záujem, teda z právneho hľadiska môžeme konštatovať, že ich opustila. Na druhej strane však súd odmietol do vyporiadania BSM zahrnúť veci, ktoré žalovaný nikdy sám a dobrovoľne neopustil, ktoré mu nikdy neboli žalobkyňou ponúkané, a ktoré žiadal v tomto konaní vyporiadať (spoločný nábytok v byte žalobkyne, príjem z prenájmu bytu žalobkyne).

2.9. Súd by mal do masy BSM zahrnúť prostriedky vo výške 2.800 až 3.200 eur, ktoré žalobkyňa uhradila z príjmu z prenájmu (dlh za vodu vo výške 800 – 1.200 eur, výmena jadra, rozbitého WC, kúpeľňa, maľovanie spolu vo výške 2.000 eur).

2.10. Žalovaný namietol, že neprebehlo dokazovanie ohľadom výšky podielov na vyporiadaní BSM. Súd neprihliadal na to, že žalobkyňa bola v čase rozvodu výlučnou vlastníčkou 3-izbovej nehnuteľnosti v Bratislave, kým on si musel platiť prenájom na zabezpečenie bývania po návrate zo zahraničia. Tiež súd neprihliadal na to, že žalovaný musel počas celého trvania manželstva hradiť všetky výdavky. Súd sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s majetkom sporových strán, s príjmami sporových strán, so starostlivosťou o domácnosť, o ktorú sa starali výlučne z príjmu žalovaného. Vzhľadom na to považuje rozhodnutie súdu za nespravodlivé.

2.11. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol:

- aby súd vykonal dôkazy týkajúce sa životného poistenia žalobkyne č. 38580644 B. – D. G. B.,

- aby súd nezahrnul do vyporiadania BSM hnuteľné veci uvedené v položkách 1. – 8., ktoré žalobkyňa sama opustila a nejavila o ne záujem v čase do rozvodu manželstva, keď si ich odmietla vziať z posledného spoločného bývania,

- vyňať z vyporiadania BSM bod č. 9. finančné prostriedky na účte J. XXXX XXXX XXXX K. J. F. K. J. vo výške 29.822,64 eura,

- vyňať z vyporiadania BSM finančné prostriedky žalovaného na investičnom životnom poistení č. 72828613 v spoločnosti E. L. G. (bod č. 11.), ktoré bolo uzatvorené ako detské poistenie syna M. C.,

- vyňať z vyporiadania BSM finančné prostriedky žalovaného na investičnom životnom poistení č. 55005051 a 7181625 v spoločnosti E. L. G. (bod č. 12., 13.), ktoré boli založené rodičmi žalovaného a nimi aj hradené aj počas trvania manželstva,

- vyňať z vyporiadania BSM pohľadávku voči žalovanému z titulu opravy vozidla SEAT CORDOBA (položka č. 14.), ku ktorému neboli zdokladované žiadne listinné doklady o oprave, a ktoré muselo byť opravené najmä z dôvodu troch havárii, ktoré s uvedeným vozidlom spôsobila sama žalobkyňa,

- vykonať dôkazy a zahrnúť do vyporiadania BSM príjem žalobkyne z prenájmu nehnuteľnosti v rokoch 2011 až 2015 vo výške 10.769,87 eura,

- vykonať dôkazy a zahrnúť do vyporiadania BSM náklady, ktoré žalobkyňa vynaložila zo spoločných prostriedkov na opravu bytu z prenájmu rodičom ako dlžobu voči nim vo výške 2.800 eur,

- vykonať a vziať do úvahy dôkaz – zabezpečenie zistenia stavu účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX v H. J. B. k dátumu 30.09.2005 (deň predchádzajúci uzatvorenia manželstva), priložený k odvolaniu. Žalovaný disponoval finančnými prostriedkami vo výške 7.142,04 eura pred uzatvorením manželstva, ktoré nie sú v žiadnom prípade majetkom BSM, a ktoré mali byť vyňaté z vyporiadania BSM (odrátaním zo sumy zostatku žalovaného na danom účte k 16.12.2015),

- vziať do úvahy a zaradiť do masy BSM výbery žalobkyne v celkovej výške 10.095 eur (za obdobie 2012 až 2015), ktoré žalobkyňa účelovo vyberala z účtu počas trvania manželstva, a ktoré neboli spotrebované v prospech rodiny, tieto výbery vyplývajú z výpisov z účtov žalobkyne predložených súdu počas tohto konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav a určil odkupnú hodnotu k 16.12.2015, ktorá bola ustálená v sume 129,31 eura. Súd postupoval v súlade judikatúrou a vec aj správne právne posúdil.

3.1. Podľa názoru žalobkyne bolo na strane žalovaného, aby preukázal zostatok na jeho účte ku dňu 16.12.2015. Je nesporné, že žalovaný tak účelovo neurobil. Bez povšimnutia nesmie ostať skutočnosť, že žalovaný v konaní tvrdil, že v J. na účte nič nemá, odmietol výpis z tohto účtu predložiť a súd pri dlhotrvajúcom dokazovaní musel zistiť skutkový stav.

3.2. Ďalej uviedla, že žalovaný v konaní tvrdil rôzne skutkové veci bez toho, aby ich dôkazne podporil.

3.3. Súd vykonával odhad stanovenia hodnoty hnuteľných vecí vzhľadom na všetky skutočnosti správne. Súd prvej inštancie prešiel položku po položke, ktoré zahrnul do vyporiadania BSM počas pojednávania a k hodnote dospel vzájomným konsenzom strán, kde sa žalobkyňa a žalovaný k hodnote vyjadrili. Pokiaľ žalovaný namieta existenciu vecí ku dňu zániku BSM, tak rovnako žalobkyňa a žalovaný tvrdili, že niektoré veci, ktoré mali mať v dispozícii, nie sú. Žalovaný namieta, že sa súd s týmto nevyporiadal, avšak opomína vec, že súd vec rozhoduje, nie dokazuje a preukazuje. Žalovaný v konaní neprodukoval v tejto veci žiaden dôkaz a naopak veci, ktoré mal podľa zoznamu mať v držbe, sporoval a tvrdil, že ich nemá, alebo neexistujú alebo že ich má žalobkyňa. Tvrdil a nepreukázal.

3.4. Súd správne zaradil do masy BSM cenu za opravu vozidla SEAT, hoci žalovaný namieta, že len na základe jeho vyjadrenia, že nemá byť relevantné, lebo ho dôkazne nepodporil.

3.5. K námietke rozporu ústneho a písomného odôvodnenia rozsudku uviedla, že ide o špekulatívne tvrdenie žalovaného, ktoré nenapĺňa odvolacie dôvody. Súd prvej inštancie na pojednávaní rozsudok odôvodnil správne a uviedol aj rovnaký enunciát ako je uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku.

3.6. Žalobkyňa tvrdí, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že platenie dlhu po nájomníkov (pozn. odvolacieho súdu – z uvedeného preklepu nie je zrejmé, či mala žalobkyňa na mysli dlh jedného nájomníka alebo viacerých nájomníkov), exekúciu a opravu nehnuteľnosti hradila žalobkyňa zo spoločného. Je pravda, že vznikol dlh po nájomníkov (pozn. ide o preklep) vo výške cca 800 eur a exekúcia. Tieto dlh (pozn. ide o preklep) hradili za žalobkyňu jej rodičia, čím vznikol dlh u rodičov, ktorý ona uhradila rodičom až niekoľko rokov po zániku manželstva, nie počas trvania manželstva. Taktiež žalobkyňa nemala počas trvania manželstva na opravu nehnuteľnosti istinu vo výške 2.000 eur, preto jej túto opravu hradili rodičia a nehradila ho žalobkyňa zo spoločného. Žalobkyňa čiastočne dlh jej rodičom uhradila až po niekoľkých rokoch od ukončenia manželstva. Tieto jej skutkové tvrdenia sú preukázané listinnými dôkazmi a výpoveďou jej matky.

3.7. Žalobkyňa vo vzťahu k príjmu z nájmu uviedla, že do určitého obdobia bolo nájomné od nájomníkov posielané na účet jej matky, ktorá z neho hradila energie, a to čo žalobkyňa a deti potrebovali v rámci bežnej spotreby v rámci manželstva, pričom financie boli spotrebované pre rodinu v J.. Od určitého obdobia bolo nájomné posielané priamo na účet žalobkyne, ktorá z neho hradila energie, a to čo žalobkyňa a deti potrebovali v rámci bežnej spotreby v rámci manželstva, pričom financie boli spotrebované pre rodinu v J.. Vzhľadom na to, že žalovaný nedával žalobkyni peniaze, vznikol žalobkyni ďalší dlh u rodičov. Žalobkyňa preukázala, že financie z nájmu boli spotrebované na chod domácnosti a odôvodnené potreby maloletých detí. Žalovaný v J. udržiaval niekoľkoročný mimomanželský pomer a zdržiaval sa doma sporadicky, pričom žalobkyňa nedisponovala jeho kartou a žalovaný zo spoločnej masy BSM hradil výdavky na svoje odôvodnené potreby a radosti. Všetky financie 6.000 eur mesačne, aj s kompenzáciou na deti a manželku v zahraničí chodili na účet žalovaného. On z tejto sumy vyčlenil pre deti a manželku určitú sumu na mesiac, ktorá bola niekedy menšia ako 600 eur, stalo sa, že niekedy bola žalobkyňa aj bez peňazí, pričom žalovaný s rodinou nežil. Žalobkyňa bola nútená spotrebovať aj financie, ktoré boli určené na platbu energií a správcovskej spoločnosti a iné, čo potom musela hradiť matka žalobkyne zo svojich peňazí. Žalovaný nevedel zo sumy 6.000 eur po dobu 5 a viac rokov našetriť a poukazoval na nákladný život v zahraničí, avšak tvrdí, že žalobkyňa zo sumy 420 eur po odpočítaní energií, poplatkov a nákladnom živote v J. by vedela niečo ušetriť. Žalobkyňa v konaní preukázala, že nájomné bolo spotrebované na zabezpečenie potrieb domácnosti a odôvodnených potrieb maloletých detí, dokonca ku dňu rozvodu bola v mínuse 700 eur a vznikli jej dlžobou u rodičov.

4. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že v odvolaní podrobne opísal dôvody, pre ktoré považuje zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania ako nedôvodné. Súd nevyhovel návrhom žalovaného ohľadne životnej poistky žalobkyne. Je pritom zrejmé, že platby poistenia, ktoré trvalo počas celého manželstva (desať rokov), ako aj ďalších desať rokov predtým, museli byť oveľa vyššie, ako bola zistená odkupná hodnota ku dňu právoplatnosti rozvodu 16.12.2015 vo výške 129,31 eura. Nevyhnutne muselo dôjsť v období počas trvania manželstva k určitým výberom žalobkyne z tejto poistky. Sudca dokonca uviedol, že by aj tak nezaradil uvedené výbery do masy BSM, nakoľko ich žalobkyňa mohla spotrebovať. Na druhej strane súd vykonal dokazovanie nielen k výške sumy odkupnej hodnoty na poistkách žalovaného, ale skúmal aj to, či a aké výbery, v akej výške boli počas celého trvania manželstva zo strany žalovaného zo všetkých jeho poistiek vykonané tak, aby ich mohol zahrnúť do masy BSM.

4.1. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav na účte žalovaného ku dňu právoplatnosti zániku manželstva (16.12.2015), pretože v tom čase musel riešiť otázku vlastného bývania v Bratislave. Je vymyslené tvrdenie žalobkyne, že „je nesporné, že žalovaný tak účelovo neurobil“ (aby preukázal, že uvedená suma na účte ku dňu 15.12.2015 nezodpovedá sume zo začiatku novembra 2015). Žalovaný podrobne na pojednávaní vysvetlil, že už nevie zabezpečiť výpis z bankového účtu v zahraničí, pretože mu nechodili poštou v listinnej podobe, pričom v bankovej aplikácii už nebol možný prístup k pohybom na účte starším ako 3 roky. Z uvedeného dôvodu súd inicioval vyžiadanie kompletného výpisu z uvedeného účtu, avšak súd nezabezpečil rozhodujúci zostatok na účte ku dňu zániku manželstva. Súd však neprihliadal na skutočnosť, že žalovaný si musel zabezpečovať vlastné bývanie platením nájmu aj po zániku manželstva, kým žalobkyňa mohla svoju vlastnú nehnuteľnosť v Bratislave v osobnom vlastníctve prenajímať aj naďalej.

4.2. Súd sa žiadnym spôsobom vecne nevyrovnal so skutočnosťou, že finančné prostriedky na investičnom životnom poistení č. 72828613 sa týkali sporenia pre spoločného maloletého syna, a ako také boli k dispozícii pre oboch (otca aj matku). Súd tiež nezohľadnil, že ďalšiu životnú poistku žalovaného založili jeho vlastní rodičia ešte pred uzatvorením manželstva a platby aj počas manželstva hradili jeho rodičia. Naopak, žalobkyňa klamala, keď tvrdila, že žiadnu poistku nemá, pretože sa neskôr preukázal opak a súd zamietol návrhy žalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania týkajúce sa poistky žalobkyne.

4.3. Súd vykonal odhad stanovenia hodnoty hnuteľných vecí na základe vymyslených odhadov žalobkyne. Nie je vôbec pravdivé tvrdenie žalobkyne, že súd došiel k hodnote vecí vzájomným konsenzom strán. Všetky uvedené veci sú už dávno po dobe životnosti a nepoužívané a ako také bezcenné. Žalobkyňa zapieraním existencie iných hnuteľných vecí, ktoré zostali v jej osobnom vlastníctve po zániku manželstva, dosiahla stav, že sa počas konania riešili iba hnuteľné veci, ktoré mali byť vo vlastníctve žalovaného.

4.4. Súd postupoval nesprávne, keď na jednej strane zahrnul do masy BSM opravu osobného vozidla SEAT a na druhej strane nereflektoval na to, že žalobkyňa hradila zo spoločných prostriedkov BSM z nájmu nehnuteľnosti všetky opravy, náklady na exekúciu a dlhy na energiách až vo výške 3.000 eur.

4.5. Opätovne žalovaný namietal nesúlad ústneho odôvodnenia rozsudku s jeho písomným vyhotovením, na základe čoho priznal žalobkyni neúmerne vysokú čiastku.

4.6. Žalobkyňa tvrdila, že z prenájmu bytu nemá žiaden zisk, lebo všetko hradila rodičom za rôzne opravy, exekúcie a dlhy na energiách po rôznych nájomníkoch, avšak v konaní bolo vypočítané, že aj keby všetky energie hradila žalobkyňa a nie nájomníci, mala by zisk počas 4 rokov vo výške viac ako 10.000 eur. Žalobkyňa nevedela vysvetliť ani rozpor v tvrdení, koľkých nájomníkov mala. Súd však tento zisk nezahrnul do masy BSM.

4.7. V tomto konaní, ale aj v konaní o ÚPP, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, bolo preukázané, že všetky výdavky rodiny a kompletnú starostlivosť o celú domácnosť zabezpečoval výlučne žalovaný zo svojho zárobku. Za vymyslené považuje aj tvrdenie žalobkyne, že žalovaný jej nedával žiadne finančné prostriedky, pričom bol preukázaný opak, napr. že za obdobie 2012 -2015 previedol na účet žalobkyne sumu 13.750 eur a ďalšie finančné prostriedky jej boli poskytované v hotovosti, resp. dispozičnou kartou k účtu žalovaného. Žalobkyňa nevie predložiť jediný účet za výdavky deťom, domácnosti alebo rodiny, nakoľko všetky výdavky boli zabezpečované z účtu žalovaného, o čom boli predložené všetky potrebné dôkazy. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa zo svojho účtu vyberala finančné prostriedky vo veľkej výške, pričom nikdy nepoužila tieto prostriedky na zvýšenie životnej úrovne rodiny, deti, výdavky domácnosti alebo akékoľvek iné výdavky. Tieto výbery žalobkyne boli vo výške viac ako 10.000 eur. Žalobkyňa zámerne dlhodobo klame a prekrúca svoje vlastné tvrdenia, čím úmyselne zavádza súdy len s jediným cieľom – zabezpečiť si vyššie výživné, resp. vyrovnanie BSM a pod.

5. Žalobkyňa následne súdu zaslala vyjadrenie, podľa ktorého nevie zabezpečiť nájomné zmluvy, avšak podarilo sa jej zabezpečiť čestné vyhlásenie nájomcu F. A. N., podľa ktorého bol v období od novembra 2011 do decembra 2014 v podnájme a nájomné platil vo výške 420 eur, v tejto sume boli zahrnuté poplatky za energie a aj poplatky pre správcovskú spoločnosť. Čestné vyhlásenie bolo doručené poštou s overeným podpisom p. F. A. N..

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( ), a že spĺňa náležitosti a nasledujúce , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 9. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. V návrhu žalobkyňa uviedla zoznam hnuteľných vecí, peňažné prostriedky zostatky na účtoch žalovaného v peňažných ústavoch (v H., B., v J. F.), výbery peňažných prostriedkov žalovaným nad rámec bežnej spotreby v peňažných ústavoch v SR ako aj v zahraničí a

pohľadávku z dôvodu investície žalovaným zo spoločného majetku do majetku tretej osoby (motorové vozidlo BMW), ktoré podľa jej názoru tvoria masu BSM.

11. Súd prvej inštancie do masy BSM zahrnul len časť hnuteľných vecí označených žalobkyňou, životné poistenie č. 38580644, finančné prostriedky na účte č. J. XXXX XXXX XXXX v J. J. F. ku dňu 02.11.2015, finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX v H. J. B. ku dňu 16.12.2015, finančné prostriedky na investičnom životnom poistení č. 72828613 u spoločnosti E. L. G. B., finančné prostriedky na investičnom životnom poistení č. 55005051 u spoločnosti E. L. G. B., finančné prostriedky na investičnom životnom poistení č. 71816125 u spoločnosti E. L. G. B. a pohľadávku masy BSM voči žalovanému z titulu opravy vozidla SEAT CORDOBA.

12. Preskúmajúc napadnuté rozhodnutie, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného sú čiastočne dôvodné.

13. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je podľa prevládajúceho výkladu konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Prejavom tejto skutočnosti je, že každá zo strán môže v priebehu konania označovať majetok, ktorý treba vyporiadať a uplatňovať navzájom zápočty v zmysle druhá veta bez toho, aby išlo formálne o vzájomnú žalobu. Táto skutočnosť sa prejavuje tiež tým, že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva jedným z manželov je uplatnené (konzumované) aj rovnaké žalobné právo druhého manžela a takisto jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Ak jeden z manželov podá na súd žalobu o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, druhý manžel už žalobu nemôže podať. Uplatneniu práva druhého manžela na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po podaní žaloby jedným z manželov naďalej bráni prekážka litispendencie. K účinnosti spätvzatia žaloby v zmysle ustanovenia a nasl. sa preto vyžaduje vždy súhlas žalovaného, a to bez ohľadu na štádium sporu ( ). Toto konanie možno začať iba na návrh, súd však nie je viazaný žalobným návrhom, keď môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, pretože z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami ( ). Súd môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne učinili predmetom vyporiadania, to platí aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak, v zmysle druhá veta . Súd však nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania a môže prekročiť návrhy účastníkov pokiaľ ide o cenu vyporiadavaného majetku a to, ako spoločný majetok medzi manželov rozdelí. Dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva, leží na tej strane, ktorá tvrdí, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, bude na ňom spočívať dôkazné bremeno týkajúce sa týchto skutočností.

14. Čo sa týka majetku, ktorý strany určili a je predmetom vyporiadania, tak súd poukazuje na posledný návrh žalovaného z 01.12.2023 (č. l. 835), ktorý navrhol, aby hnuteľné veci neboli predmetom vyporiadania a každý si ponechal hnuteľné veci, ktoré má u seba, bez povinnosti vyplatiť druhého manžela. Oproti tomu žalobkyňa v poslednom návrhu zo 07.02.2024 (č. l. 884) navrhla vyporiadať položkovito hnuteľné veci a lego. Súd prvej inštancie zahrnul do masy BSM hnuteľné veci špecifikované žalobkyňou, pričom lego (resp. hračky) do masy BSM nezahrnul. Odvolací súd považuje nezahrnutie lega, resp. hračiek detí do masy BSM za správne, vzhľadom na to, že lego bolo vyslovene určené na to, aby sa s ním deti hrali. Nebolo kupované ako zberateľský predmet za účelom jeho zhodnocovania v budúcnosti, o čom svedčí, že deti sa s legom hrali a chýbali niektoré jeho časti. Z uvedeného dôvodu treba lego a hračky vnímať ako majetok detí, ktorý im bol darovaný a ako taký nie je predmetom vyporiadania BSM. Čo sa týka ostatného hnuteľného majetku, tak súd zahrnul do masy BSM hnuteľné veci označené žalobkyňou, pričom žalovaný neoznačil hnuteľné veci, ktoré by mali byť u žalobkyne a mali sa stať predmetom vyporiadania. Tak ako bolo uvedené vyššie, predmetom vyporiadania BSM sa môže stať len majetok, ktorý strany za predmet vyporiadania určia. Keďže žalovaný neoznačil veci, ktoré sa majú nachádzať u žalobkyne a majú byť predmetom vyporiadania, súd prvej inštancie ich ani nemohol v rámci rozhodovania vyporiadať. Žalovaný v odvolaní nenamietal, že hnuteľné veci, ktoré súd zahrnul do masy BSM, nie sú predmetom vyporiadania, preto odvolací súd dospel k záveru, že 8 hnuteľných vecí označených v II. výroku v bodoch 1. až 8. sú predmetom vyporiadania BSM. Žalovaný však namietal nesprávne ohodnotenie týchto vecí súdom. K oceneniu hnuteľných vecí súdom odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM

sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Súd na pojednávaní dňa 04.06.2024 (č. l. 937) so stranami prešiel každú položku, ktorú zahrnul do vyporiadania, pričom sa k jej ohodnoteniu mohli strany vyjadriť. Žalobkyňa s ohodnotením súhlasila, avšak žalovaný namietal buď nižšiu hodnotu alebo uviedol, že už predmetné veci nemá, alebo že si ich žalobkyňa mohla zobrať. V tomto smere návrhy na doplnenie dokazovania nemal, a preto podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil cenu hnuteľných vecí, pričom žalovaný neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, že by tieto hnuteľné veci mali inú cenu v čase vyporiadania súdom. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že do BSM nemali byť zahrnuté tieto veci z dôvodu, že ich ponúkal žalobkyni, ale tá o ne neprejavila záujem, teda ich z právneho hľadiska opustila, a teda stratila vlastnícke právo k nim, k tomu súd uvádza, že opustenou vecou je vec, vo vzťahu ku ktorej jej vlastník vyjadril vôľu opustiť ju a tak stratiť svoje vlastníctvo k nej. Opustenie je jednostranným prejavom vôle, ktorý môže byť výslovný ale i konkludentný. Samotné fyzické opustenie alebo faktické nevyužívanie veci povahu opustenia nemá. Podstatou opustenia je jeho trvalosť, pretože vlastník neopúšťa vec „na určitý čas“, ale „navždy“. Vzhľadom na túto definíciu opustenia veci odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by k jednostrannému úkonu opustenia veci zo strany žalobkyne došlo, preto súd vyššie uvedené hnuteľné veci správne zahrnul do masy BSM.

15. Osobitne k poistným zmluvám odvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry súdov (Zhodnocení Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 03.02.1972, sp. zn. , R 42/1972) platí, že pri poistných zmluvách týkajúcich sa poistenia osôb je nevyhnutné vychádzať zo zásad použitých pri iných zmluvách a plneniach, a teda že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie z poistnej zmluvy, pokiaľ bolo za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. Poistka samotná však môže predstavovať určitú hodnotu, nakoľko pri poistení osôb je poisťovňa povinná v niektorých prípadoch pri zániku poistenia vyplatiť odbytné (pozn. odvolacieho súdu - napr. životné poistenie, investičné poistenie. Pri rizikových poisteniach sa pri zániku poistenia nevypláca tzv. odbytné, ide predovšetkým o rizikové životné poistenie, poistenie domácnosti, úrazové poistenie, poistenie obytných stavieb, povinné ručenie, havarijné poistenie.) Je treba skúmať, aký je stav poistky v dobe zániku manželstva, či a aké nároky z poistiek vyplývajú, prípadne, aké odbytné by bolo k tomuto dňu poisťovňou vyplatené, a k týmto nárokom potom ako k iným pohľadávkam pri vyporiadaní prihliadať. Pokiaľ ide o jednotlivé platby poistného platené za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie jedného z manželov, nemožno posudzovať tieto platby pri vyporiadaní ako náklady vynaložené na osobný majetok manžela. Peniaze boli totiž za trvania manželstva spotrebované so súhlasom oboch manželov a k hodnote takto získanej bude treba podľa horeuvedených zásad prihliadať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15.1. V prípade, že poistnú zmluvu uzatvárajú rodičia v prospech svojich detí, takto vynaložené finančné prostriedky je potrebné vnímať ako dar svojim deťom, a preto nie sú predmetom vyporiadania BSM.

16. Z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie z vyššie uvedeného hľadiska poistnými zmluvami zaoberal. Z uvedeného dôvodu bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní preskúmať, či došlo k poistnému plneniu z predmetných zmlúv, či boli na poistenie vynaložené prostriedky patriace do BSM, v prospech koho boli zmluvy uzatvárané (najmä pokiaľ ide o detské poistenie) a uvedené zistenia potom súd zohľadní v rámci vyporiadania BSM.

17. Vo vzťahu k finančným prostriedkom na účte č. J. XXXX XXXX XXXX v J. J. F. ku dňu 02.11.2015 vo výške 29.822,64 eura odvolací súd uvádza, že súd si vyžiadal od J. F. informáciu o stave účtu k 16.12.2015, podľa výpisu banky bol ku dňu 02.11.2015 zostatok na účte 29.822,64 eura (č. l. 332). Nie je zrejmé, prečo banka neposkytla informácie ku dňu 16.12.2015 tak ako žiadal súd. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje za vhodné, aby súd prvej inštancie vykonal opätovný dopyt na J. F. K. J. a vyžiadal informáciu o stave účtu žalovaného k 16.12.2015, resp. aby požiadal banku, aby uviedla, prečo nie je možné poskytnúť informácie o stave účtu žalovaného k tomuto dňu. S následnými zisteniami sa vysporiada súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej.

18. Odvolací súd považuje za nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, keď peňažné prostriedky z prenájmu bytu žalobkyne nepovažoval za príjem patriaci do BSM. Do BSM patria výnosy, úžitky a prírastky vecí, ktoré vznikli za trvania manželstva, a to už v prípade, keď vec sama je BSM alebo je vo vlastníctve jedného z manželov. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa mala

vo výlučnom vlastníctve byt v Bratislave, ktorý počas manželstva prenajímala. To znamená, že príjem z nájmu, ktorý patril žalobkyni počas trvania manželstva, je potrebné zahrnúť do predmetu vyporiadania, pritom nezohráva žiadnu úlohu, či bol tento príjem vyplácaný na účet matky žalobkyne alebo samotnej žalobkyni. Rozhodné je, či bol tento príjem vyplatený počas trvania manželstva a oprávnenou osobou na jeho príjem bola žalobkyňa ako vlastníčka bytu. Aj keď bol tento príjem spotrebovaný v celom rozsahu, nebolo sporné, že časť tohto príjmu žalobkyňa použila na opravu bytu, dlh na nájomnom, a úhradu dlžoby voči rodičom. V prípade, že za trvania manželstva vznikol dlh jednému z manželov, dlh sa najskôr uspokojuje z výlučného majetku toho ktorého manžela, v prípade, že taký majetok dlžník nemá, uspokojuje sa pohľadávka veriteľa z majetku patriaceho do BSM ( ). Potom druhému z manželov vzniká pohľadávka sui generis, ktorú je potrebné vyporiadať podľa . Súd prvej inštancie pri rozhodovaní na tieto skutočnosti neprihliadal, a preto je potrebné, aby sa opätovne zaoberal príjmami žalobkyne, ktoré jej plynuli z nájmu bytu a na čo boli tieto peňažné prostriedky použité, a teda či tu nie je dôvod na vysporiadanie BSM podľa .

19. Námietku žalovaného, že súd pripustil po stanovenej 3 ročnej lehote dôkazy týkajúce sa životných a úrazových poistiek, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Z hľadiska dodržania prekluzívnej lehoty uvedenej v je rozhodné, že v tejto lehote musí byť doručený návrh na vyporiadanie BSM v lehote 3 rokov od zániku manželstva. To znamená, že pokiaľ bola žaloba podaná v tejto lehote, môžu strany navrhovať dôkazy podľa zásad upravených v , teda až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Rovnako je po tejto lehote možné upravovať predmet vyporiadania, čo sa nepovažuje za zmenu žaloby, inak by súd nemohol prihliadať na návrhy žalovaného, ak by bol návrh na vyporiadanie BSM napr. doručený súdu v posledný deň lehoty. Obdobne a správne sa k týmto námietkam a vyjadril aj súd prvej inštancie na str. 19 napadnutého rozsudku, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

20. Listinný dôkaz, ktorý žalovaný predložil v rámci odvolacieho konania, podľa ktorého mal mať účtovný zostatok vo výške 7.142,04 eura pred uzatvorením manželstva na tomto účte, a tieto nie sú súčasťou masy BSM a preto by mali byť vyňaté z vyporiadania BSM a mali by byť odrátané od zostatku na danom účte ku dňu 16.12.2015; odvolací súd považuje za novotu v konaní podľa . Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú – až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvádzanie nových skutočností a dôkazov nie je v odvolacom konaní limitované či obmedzené v prípade, že nimi má byť preukázané nesplnenie procesnej podmienky. Pokiaľ ide o právo novôt vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu obsadeniu súdu v prvej inštancii, ani odôvodnenie tohto odvolacieho dôvodu nie je limitované nezavinením ich doterajšieho nepoužitia. Aj v prípade odvolacieho dôvodu, uvedeného v , možno do uplynutia lehoty na podanie odvolania argumentovať novými skutočnosťami a dôkazmi (t. j. takými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli použité v konaní na prvej inštancii) bez ohľadu na to, či tieto skutočnosti strana sporu mohla použiť už skôr. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.

21. Odvolací súd nezistil namietanie konkrétnej vady podľa v súvislosti predloženým listinným dôkazom, na ktorý by sa vzťahovala výnimka vo vzťahu k uplatneniu novôt v odvolacom konaní. Žalovaný nenavrhoval vykonanie dôkazu – zistenie stavu účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX v H. J. B. k 30.09.2005 v konaní pred súdom prvej inštancie. Na základe takto zistených skutočností odvolací súd zistil, že v odvolaní žalovaným tvrdené skutočnosti a predložené dôkazy sú prostriedkom procesnej obrany, ktorú mohol žalovaný uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a zároveň žalovaný odvolaciemu súdu nepreukázal, že ich nemohol uplatniť skôr bez svojho zavinenia.

Tiež nešlo o žiadnu z výnimiek uvedených v – d) , ktorých použitie v odvolacom konaní nie je limitované. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovaného v tejto časti nepovažuje za dôvodné a na predložený listinný dôkaz – potvrdenie H. J. B. č. 60218/24 zo dňa 22.07.2024 neprihliadal.

22. K námietke, že súd nevykonal dokazovanie ohľadne toho, či podiely sporných strán na vyporiadaní neboli rovnaké, odvolací súd uvádza, že v konaní ani jedna zo strán netvrdila disparitu podielov pri vyporiadaní BSM, z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne posúdil podiely strán pri vyporiadaní BSM ako rovnaké. Pokiaľ žiadna zo strán netvrdí, že podiely nie sú rovnaké, ani neuvádza dôvody pre takúto disparitu, nie je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti takéto okolnosti vyhľadávať.

23. Čo sa týka návrhu žalovaného, aby súd zahrnul do BSM výbery žalobkyne v celkovej výške 10.095 eur len za obdobie rokov 2012 až 2015, ktoré vyplývajú z výpisu z účtu žalobkyne predloženého súdu prvej inštancie, dôkazné bremeno leží na žalobkyni, aby preukázala, že tieto prostriedky sú vylúčené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na uvedené sa bude súd prvej inštancie musieť vysporiadať v novom rozhodnutí s tým, či žalobkyňa v tomto smere uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že tieto finančné prostriedky neboli vynaložené na jej osobný majetok, a teda nepatria do vyporiadania BSM.

24. Výroková časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pozostáva vždy z viacerých výrokov, ktoré predstavujú jeden celok. Pokiaľ je takýto rozsudok napadnutý odvolaním čo aj len v niektorej časti, žiadny z jeho výrokov týkajúci sa veci samej nenadobúda samostatne právoplatnosť. Odvolací súd nie je vtedy viazaný rozsahom odvolania ( ). Odvolací súd môže rozsudok súdu prvej inštancie len ako celok buď potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť; pri zmene musí sám v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti strán z právneho vzťahu bezpodielového spoluvlastníctva a tiež nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2021, sp. zn. )

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako celok zrušil, pričom súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v ďalšom konaní opätovne rozhodne o vyporiadaní BSM, pričom bude pamätať na to, že strany sú povinné jednoznačne určiť, čo má byť predmetom tohto vyporiadania, majú povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia súdu preukázať a súd bude dbať na to, či strany uniesli dôkazné bremeno za účelom preukázania svojich tvrdení, inak musí byť strana sankcionovaná tým, že neuniesla dôkazné bremeno. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo podmienky vyplývajúce z .

26. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa v spojení s a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov tohto odvolacieho konania v novom rozhodnutí o veci ( ).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).