Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cb-7-2021.pdf
PDF · 108.12 KB
No categories available
19Cb/7/2021
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda vo veci žalobcu: MATRIX PHARM, s.r.o., IČO: 51 856 174, Veľkoblahovská 7333/44A, Dunajská Streda, zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, proti žalovanej: X.. F.. J. C., Z.. XX. XX. XXXX, XXX XX F. Z. H. XXX, zast. Mgr. Peter Voloch, advokát so sídlom Hollého 745/34, Senica, o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá žalovanej, aby sa zdržala konania v mene spoločnosti žalobcu v súdnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 19Cb/7/2021, a aby sa v uvedenom súdnom konaní zdržala vykonania akýchkoľvek procesných úkonov v mene žalobcu, a to do právoplatného skončenia uvedeného súdneho konania.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02. 02. 2021 sa žalobca domáha vylúčenia žalovanej ako spoločníčky zo spoločnosti žalobcu, pretože žalovaná ako konateľka a spoločníčka žalobcu porušuje spoločenskú zmluvu a svoje povinnosti spoločníka, čo viedlo druhého spoločníka k tomu, aby rozhodol o vylúčení žalovanej zo spoločnosti. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca odôvodnil tým, že kroky žalovanej predstavujú bezprostredné ohrozenie záujmov a majetku žalobcu a tým zrejme aj ohrozenie jeho ďalšej existencie. Žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia v nasledovnom znení:
„ Súd zakazuje žalovanej, samostatne vykonávať akékoľvek konanie, v rámci ktorého by vystupovala ako konateľka spoločnosti MATRIX PHARM s.r.o., Veľkoblahovská 7333/44A, Dunajská Streda 929 01, IČO: 51856174, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd zakazuje žalovanej, samostatne vykonávať akékoľvek úkony v akejkoľvek forme, či už osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca, v mene a na účet spoločnosti MATRIX PHARM s.r.o., Veľkoblahovská 7333/44A, Dunajská Streda 929 01, IČO: 51856174, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd zakazuje žalovanej, samostatne, či už osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca, zriaďovať záložné práva alebo iné vecné práva na hnuteľný a nehnuteľný majetok spoločnosti MATRIX PHARM s.r.o., Veľkoblahovská 7333/44A, Dunajská Streda 929 01, IČO: 51856174, Súd zakazuje žalovanej samostatne akokoľvek nakladať, či už osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca, s akýmkoľvek majetkom MATRIX PHARM s.r.o., Veľkoblahovská 7333/44A, Dunajská Streda 929 01, IČO: 51856174, najmä, nie však výlučne, sa žalovanej zakazuje, aby majetok spoločnosti MATRIX PHARM s.r.o., Veľkoblahovská 7333/44A, Dunajská Streda 929 01, IČO: 51856174 prevádzala na seba alebo tretie osoby, tento majetok sama držala, užívala alebo ho sebe alebo tretím osobám prenechávala do nájmu alebo iného užívania, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“
2. Žalobca zároveň pre prípad, ak by súd bol toho názoru, že vyššie navrhnutý rozsah neodkladného opatrenia nie je dôvodný, navrhol obmedziť konanie žalovanej minimálne v tom rozsahu, že jej súd zakáže konať v mene a na účet spoločnosti v rámci tohto súdneho konania, čo je logické a nevyhnutné, nakoľko ako konateľka žalobcu môže žalobu zobrať kedykoľvek späť a naďalej konať v rozpore so záujmami spoločnosti. Ďalej by bolo nevyhnutné obmedziť aj oprávnenie žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami žalobcu, nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu a uzatvárať v mene žalobcu pracovné zmluvy. To všetko minimálne na dobu trvania tohto súdneho konania.
3. Okresný súd Dunajská Streda uznesením sp. zn. 19Cb/7/2021-155 zo dňa 19. 02. 2021 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením sp. zn. 32Cob/15/2021-209 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v posudzovanej veci sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, a teda neustálil, akú procesnú ochranu žalobca neodkladným opatrením sleduje, akému resp. akým hmotnoprávnym nárokom sa má poskytnúť dočasná ochrana, a to v nadväznosti na petit neodkladného opatrenia (o aké obmedzenie, v akom postavení žalovanej ide, a či takéto obmedzenie je možné z pohľadu prípadne existujúcej súdnej praxe). Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti. Prvostupňový súd sa preto musí v prvom rade vysporiadať s tým, akú ochranu (akého práva) žalobca sleduje a v nadväznosti na to skúmať splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Vo svetle záverov odvolacieho súdu tunajší súd opätovne preskúmal návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinné dôkazy, ktoré žalobca k návrhu pripojil: úplné znenie spoločenskej zmluvy (č. l. 15 až 31), pracovná zmluva (č. l. 32 až 34), dodatok č. 1 (č. l. 35), email (č. l. 36), faktúry (č. l. 37až 39), odpoveď na žiadosť (č. l. 40 a 41), výzva s doručenkou (č. l. 42 až 46), uznesenie z 01.02.2021 (č. l. 47), znalecký posudok (č. l. 48 až 82), výpisy z NCRZP (č. l. 83 až 91), pohyby na účte (č. l. 92 až 94), trestné oznámenie s prílohami (č. l. 95 až 112), kúpna zmluva z 08.02.2021 (č. l. 132 až 138), a dospel k ďalej uvedeným záverom.
6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
9. Súd po preskúmaní návrhu žalobcu z pohľadu splnenia podmienok uvedených v § 127 CSP, § 132 CSP a § 326 CSP posudzoval, či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvedené v § 343 ods. 1 CSP, konkrétne existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Zároveň súd v súlade s názorom odvolacieho súdu posudzoval, akú ochranu (akého práva) žalobca sleduje a či žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku vo veci samej.
10. Žalobca je povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (In. Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1107).
11. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca v podstate domáha voči žalovanej dočasnej ochrany pred pokračovaním v konaní, ktorým žalovaná ako spoločníčka a zároveň konateľka žalobcu ohrozuje existenciu a chod žalobcu a ktoré žalobca hodnotí ako vážne porušenie povinností
spoločníka. Žalobca vytýka žalovanej celkovo 7 konkrétnych úkonov, ktoré žalobca hodnotí ako porušenie povinností žalovanej ako spoločníka žalobcu, a to (i) vyplatenie čiastky 40 675,41 EUR na súkromný účet žalovanej s označením „Podiel na zisku 2019“ zo dňa 24. 09. 2020 bez toho, aby o vyplatení zisku pred tým rozhodlo valné zhromaždenie žalobcu, (ii) uzavretie Dodatku č. 1 k Pracovnej zmluve medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom zo dňa 30. 09. 2020, ktorým došlo o.i. k zvýšeniu mzdy žalovanej ako zamestnanca žalobcu, (iii) uhradenie sumy 960,- EUR dňa 06. 11. 2020 a sumy 5 760,- EUR dňa 04. 12. 2020, ktoré mali byť uhradené na základe faktúr za právne služby č. XXX/XXXX zo dňa 28. 10. 2020 a č. XXX/XXXX zo dňa 3.12.2020 vystavených advokátom Mgr. Rastislavom Čerevkom, Bratislava, (iv) zabezpečenie v mene a na účet žalobcu znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou Hodnota, s. r. o. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu za účelom zriadenia záložného práva, (v) zriadenie záložných práv k budúcim pohľadávkam žalobcu v prospech UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, registrovaných v NCRzp pod č. XXXXX/XXXX, XXXXX/XXXX T. XXXXX/XXXX, (vi) zabezpečenie nepravdivých údajov (zápisnice s falošným podpisom, datovaná zo dňa 26. 10. 2018) do obchodného registra, a (vii) uzavretie Kúpnej zmluvy zo dňa 08. 02. 2021, ktorej predmetom je prevod nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu za kúpnu cenu 166 700,- EUR bez DPH.
12. Podľa názoru žalobcu vyššie uvedeným konaním žalovaná porušila bod 8.3 písm. a) spoločenskej zmluvy žalobcu, podľa ktorého „každý spoločník žalobcu je povinný plniť povinnosti podľa právnych predpisov a tejto zmluvy, starať sa o rozvoj spoločnosti, zvyšovanie jej majetku a zdržať sa konania proti jej záujmom a dobrému menu“ a zároveň tzv. povinnosť lojality spoločníka, ktorá podľa názoru žalobcu vyplýva z § 830 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/64/2019 zo dňa 30. 09. 2020, v ktorom NS SR vyjadril názor, že nie je vylúčené, aby aj v prípade úkonov vykonaných fyzickou osobou v pozícii konateľa spoločnosti nemohla byť táto fyzická osoba ponímaná ako spoločník, ak táto fyzická osoba v tej istej veci zároveň konala aj ako fyzická osoba sama za seba.
13. Podľa § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka („ObchZ“) zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje.
14. Podľa § 56a ods. 2 ObchZ akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.
15. Podľa § 149 ObchZ spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie § 113 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001> tým nie je dotknuté. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001> platia obdobne.
16. Účelom § 149 ObchZ je ochrana spoločnosti s ručením obmedzeným pred zneužitím postavenia jej spoločníka, ktorý zneužívajúcim konaním v podstatnom ohľade narušuje chod spoločnosti. K presadzovaniu záujmov spoločníka na úkor záujmov spoločnosti môže dochádzať práve v situácii, keď spoločník je zároveň i samostatne konajúcim konateľom. Túto skutočnosť nemožno ignorovať a preto i ustanovenie § 149 ObchZ (aj vo väzbe na § 56a ObchZ) by malo byť vykladané s prihliadnutím na jeho účel tak, že sa vzťahuje aj na tie konania/úkony urobené v mene spoločnosti fyzickou osobou, v ktorej sa prelína pozícia spoločníka a samostatne konajúceho konateľa, ktorých vykonanie nevychádza z potrieb spoločnosti a teda nie je výsledkom obchodného vedenia spoločnosti, ale ktoré je zjavne a výlučne motivované záujmami spoločníka danej spoločnosti (ktoré záujmy spoločník realizuje prostredníctvom svojej funkcie konateľa spoločnosti, čo je samé o sebe možné považovať za zneužitie funkcie konateľa a konanie spoločníka v rozpore so záujmami spoločnosti). Je preto potrebné skúmať nielen dôsledky takého úkonu, ale i dôvod jeho vykonania, teda či je skutočne motivovaný len vlastnými záujmami spoločníka. V tejto súvislosti je potrebné skúmať okrem iného to, aký prospech spoločník z daného úkonu získal alebo mal získať a či je také konanie/úkon v rozpore so záujmami spoločnosti resp. či je spôsobilé ohroziť jej existenciu alebo sťažiť jej chod a výkon podnikateľských činností spoločnosti. V tejto súvislosti súd pripomína, že
je potrebné dôsledne odlíšiť záujmy spoločnosti od záujmov jej ostatných spoločníkov. Pre žalobu o vylúčenie spoločníka sú potom podľa názoru súdu relevantné tie úkony, ktoré (i) boli vykonané v zjavnom rozpore so záujmami spoločnosti, keďže v takom prípade možno spoľahlivo dedukovať (i s poukazom na § 135a ods. 1 ObchZ), že ich vykonanie bolo motivované výlučne záujmami danej fyzickej osoby ako spoločníka, a zároveň (ii) vykonanie týchto úkonov je spôsobilé bezprostredne ohroziť alebo v podstatnej miere sťažiť chod spoločnosti resp. výkon jej podnikateľskej činnosti.
17. Súd dopĺňa, že ustanovenie § 149 ObchZ je potrebné aplikovať vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a vnútorné pomery danej spoločnosti (napr. zákaz konkurencie sa na spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným nevzťahuje zo zákona, ale iba ak tak ustanoví spoločenská zmluva alebo stanovy - § 136 ods. 3 ObchZ) . V prípade žalobcu však spoločenská zmluva v bode 8.3 písm. a) výslovne ustanovuje povinnosť každého spoločníka plniť povinnosti podľa právnych predpisov a spoločenskej zmluvy, starať sa o rozvoj spoločnosti, zvyšovanie jej majetku a zdržať sa konania proti jej záujmom a dobrému menu (v písm. h) uvedeného bodu potom ustanovuje i zákaz konkurencie pre spoločníkov). Súd preto posudzoval, či žalobca hodnoverne osvedčil porušenie uvedenej povinnosti žalovanou a či toto porušenie povinnosti má intenzitu závažného porušenia povinnosti (v zmysle záverov uvedených v ods. 16 tohto rozhodnutia). Pokiaľ ide o vyplatenie čiastky 40 675,41 EUR na súkromný účet žalovanej s označením „Podiel na zisku 2019“ zo dňa 24. 09. 2020, z predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že uvedená suma bola dňa 24. 09. 2020 skutočne odoslaná v prospech súkromného účtu žalovanej. Podľa názoru súdu však žalobca neosvedčil hodnoverne, že by týmto úkonom došlo k vážnemu porušeniu povinností spoločníka. Podľa § 149 ObchZ totiž dôvodom vylúčenia spoločníka zo spoločnosti nie je akékoľvek porušenie povinnosti spoločníka, ale len porušovanie povinností spoločníka závažným spôsobom. Obchodný zákonník neobsahuje definíciu závažného spôsobu porušenia povinností spoločníka. Podľa názoru súdu ide o také porušenie povinnosti, ktorého dôsledky podstatným spôsobom negatívne ovplyvnili fungovanie spoločnosti alebo výkon jej podnikateľskej činnosti, alebo ktoré (porušenie) spoločnosť vystavilo rizikám spôsobilým podstatným spôsobom negatívne ovplyvniť spoločnosť a jej podnikanie. V posudzovanom prípade je potrebné v prvom rade poukázať na to, že v súvislosti so zvolaním valného zhromaždenia (ktoré rozhoduje o použití zisku) a s vyplatením zisku spoločníkom zákon ukladá povinnosti konateľom spoločnosti a nie jej spoločníkom.
18. Prijatie podielu na zisku vyplateného v rozpore so zákonom vedie k vzniku povinnosti spoločníka vrátiť spoločnosti takto vyplatený podiel, avšak samotné prijatie podielu na zisku nepredstavuje porušenie povinností spoločníka. Navyše, žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 28. 03. 2021 uviedla, že tieto peniaze obratom vložila na účet žalobcu vo VÚB, a.s. (o čom však v spise nie je príslušný doklad), pričom ich dokonca mal následne vybrať druhý spoločník žalobcu a naložiť s nimi spôsobom, ktorý žalovanej nie je známy. Tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní o veci samej, avšak v tomto štádiu súd nepovažuje za hodnoverne osvedčené, že by žalovaná výberom peňazí s označením „Podiel na zisku 2019“ závažným spôsobom porušila svoju povinnosť podľa bodu 8.3 písm. a) spoločenskej zmluvy, prípadne inú povinnosť, ktorú jej ako spoločníkovi ukladá zákon alebo spoločenská zmluva. Na dôvažok súd dopĺňa, že ak by aj súd pri zohľadnení záverov uvedených v uznesení NS SR sp. zn. 4Obdo/64/2019 zo dňa 30. 09. 2020 vyhodnotil neoprávnené vyplatenie podielu na zisku spoločnosti ako porušenie povinnosti spoločníka z dôvodu prelínania sa pozícií spoločníka a konateľa spoločnosti v jednej fyzickej osobe, kde beneficientom takého úkonu je fyzická osoba žalovanej, i tak by súd v tomto momente nemohol považovať za osvedčené, že by vyplatenie podielu na zisku bez rozhodnutia valného zhromaždenia bolo v danom konkrétnom prípade porušením povinnosti spoločníka vážnym spôsobom. Ako sám žalobca uvádza vo svojej žalobe, výplata zisku spoločníkom je v podstate primárnym účelom podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Právo spoločníka na podiel na zisku je jedným zo základných práv spoločníka obchodnej spoločnosti. Z hľadiska hodnotenia závažnosti porušenia povinností spoločníka je podľa názoru súdu významná aj tá skutočnosť, že žalovaná na svoj súkromný účet poukázala ako podiel na zisku takú čiastku, ktorá by inak zodpovedala jej podielu na zisku, ak by o jeho vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo (t.j. nie viac ako 50% zo zisku vykázaného žalobcom). Z argumentácie žalobcu mal súd za to, že do 24. 09. 2020 nedošlo k rozhodnutiu valného zhromaždenia žalobcu o tom, ako má byť so ziskom naložené. Vyvstáva otázka, z akých dôvodov k takému rozhodnutiu dovtedy nedošlo, ak žalovaná ako spoločníčka mala eminentný záujem na jeho vyplatení. Ďalšou otázkou je, či vyplatenie „podielu na zisku“ malo reálne negatívne dopady na podnikanie spoločnosti, inými slovami či podiel na zisku bol neoprávnene vyplatený v zlej ekonomickej situácii žalobcu, resp. či ohrozil alebo sťažil realizáciu schválených investičných
zámerov spoločnosti, či vystavil spoločnosť riziku nevyplatenia miezd či neuhradenia faktúr a pod. Tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Podľa názoru súdu však samotné poukázanie peňažných prostriedkov, ktoré by inak zodpovedali podielu žalovanej na zisku žalobcu za rok 2019, na jej súkromný účet, nemožno bez uvedenia ďalších súvislosti hodnotiť ako závažné porušenie povinností spoločníka. Žalobca žiadne také súvislosti vo svojom návrhu neuviedol, a preto súd nepovažoval za hodnoverne osvedčené, že by žalovaná vyplatením čiastky 40 675,41 EUR pod označením „Podiel na zisku 2019“ vážnym spôsobom porušila svoje povinnosti spoločníka.
19. Pokiaľ ide o uzavretie Dodatku č. 1 k Pracovnej zmluve medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom zo dňa 30. 09. 2020, súd má za osvedčené, že k uzavretiu takého dodatku došlo. Ani v tomto prípade však podľa názoru súdu žalobca hodnoverne neosvedčil, že by uzavretím Dodatku č. 1 došlo k vážnemu porušeniu povinností spoločníka. Dodatok č. 1 je dohoda, ktorej účastníkmi sú žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec. Ide o právny úkon, ktorý v mene žalobcu vykonala žalovaná v postavení konateľa. Spoločník ako taký nemá oprávnenie konať v mene spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch. Ide teda rýdzo o úkon konateľa. Ak by aj súd pri zohľadnení záverov uvedených v uznesení NS SR sp. zn. 4Obdo/64/2019 zo dňa 30. 09. 2020 vyhodnotil uzavretie Dodatku č. 1 ako porušenie povinnosti spoločníka z dôvodu prelínania sa pozícií spoločníka a konateľa spoločnosti v jednej fyzickej osobe, keďže prijímateľom mzdy je žalovaná ako fyzická osoba, i tak by súd nemohol v tomto momente považovať za hodnoverne osvedčené, že žalovaná uzavretím Dodatku č. 1 vážnym spôsobom porušila povinnosti spoločníka. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01. 10. 2018 žalobca zamestnal žalovanú na pracovnej pozícii „odborný zástupca“. Odborný zástupca lekárne je v skratke fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti lekárne a ktorá spĺňa požiadavky stanovené zákonom č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na to sa mzda stanovená pracovnou zmluvou vo výške 608,- EUR javí ako pomerne nízka a preto vyvstáva otázka, z akého dôvodu bola v roku 2018 takto stanovená, prečo ju žalovaná akceptovala a prečo by jej zvýšenie Dodatkom č. 1 v čase, keď žalobca vykazuje zisk, malo byť v rozpore so záujmami spoločnosti žalobcu (a to aj vo väzbe na zvýšenie pracovného času). Žalobca netvrdí, že by si žalovaná neplnila povinnosti z pracovného pomeru. Uvádza iba, že došlo k zvýšeniu mzdy. To však samé o sebe nemusí byť v rozpore so záujmami spoločnosti žalobcu. V tomto smere súd podotýka, že je potrebné dôsledne pomenovať záujmy spoločnosti žalobcu a odlíšiť ich od záujmov druhého spoločníka žalobcu. Všetky tieto skutočnosti budú predmetom skúmania v konaní vo veci samej. Nateraz však súd nemôže považovať za hodnoverne osvedčené, že by uzavretím Dodatku č. 1 k Pracovnej zmluve žalovaná závažným spôsobom porušila svoje povinnosti spoločníka.
20. Pokiaľ ide o úkony uvedené v bodoch (iii), (iv) a (v) odseku 11. tohto uznesenia, t.j, uhradenie faktúr vo výške 960,- EUR a 5 760,- EUR, objednanie a uhradenie znaleckého posudku č. XX/XXXX (ako aj prípadné budúce uzavretie záložnej zmluvy), a zriadenie záložných práv k budúcim pohľadávkam žalobcu v prospech UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, k tomu súd uvádza, že ide rýdzo o kompetencie a úkony konateľa spoločnosti. Navyše, žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nepredložil listiny, ktoré by osvedčovali, že by beneficientom týchto úkonov mala byť výlučne žalovaná ako fyzická osoba, a to na úkor záujmov žalobcu (prijímateľom platieb podľa faktúr je tretia osoba odlišná od žalovanej, pričom z ich obsahu je zrejmé, že sa týkajú predovšetkým záležitostí spoločnosti; záložným veriteľom je tretia osoba odlišná od žalovanej, pričom záložné právo zabezpečuje včasnú úhradu (dodávateľských) faktúr z podnikania žalobcu; úvahy žalobcu o možnom zriadení záložného práva sú len v rovine hypotéz, bez vysvetlenia toho, aké výhody by z takého konania mala mať žalovaná ako fyzická osoba). Preto ani s prihliadnutím na názor NS SR vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/64/2019 nemožno tieto úkony hodnotiť ako vážne porušenie povinností spoločníka.
21. Pokiaľ ide žalobcom tvrdené zabezpečenie nepravdivých údajov (zápisnice s falošným podpisom, datovanej zo dňa 26. 10. 2018) do obchodného registra, žalobca neuviedol, v čom presne vidí žalobca porušenie povinností žalovanej ako spoločníčky (súd opakuje, že povinnosti v súvislosti s konaním valného zhromaždenia a zápisom údajov do obchodného registra má predovšetkým spoločnosť a jej konatelia, pričom je tiež potrebné zohľadniť, že zapisovateľom pre dané valné zhromaždenie bola osoba odlišná od žalovanej). Ani tu preto súd nemôže považovať za osvedčené porušenie povinnosti žalovanej ako spoločníka žalobcu vážnym spôsobom. Okrem toho, k bodom programu patrila zmena sídla žalobcu, rozšírenie predmetu podnikania a s tým súvisiaca zmena spoločenskej zmluvy. Uvedené zmeny boli do obchodného registra zapísané od 08. 11. 2018. Žalobca nemohol nevedieť, že sa zmenilo jeho sídlo, resp. že sa rozšíril predmet podnikania o činnosť „poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej
lekárni s individuálnou prípravou liekov“, ak žalobca prevádzkuje lekáreň (na čo žalovanú zamestnal ako odborného zástupcu). Po 08. 11. 2018 zostali adresa sídla a rozsah predmetu podnikania žalobcu nezmenené, pričom žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal až 02. 02. 2021. To samo o sebe vylučuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením.
22. Dodatočným podaním zo dňa 16. 02. 2021 žalobca doplnil nový dôvod svojej žaloby, a to uzavretie kúpnej zmluvy dňa 08. 02. 2021 medzi žalobcom konajúcim žalovanou ako konateľom a spoločnosťou DANERING, spol. s r.o., v ktorej má pracovať manžel žalovanej. Predmetom kúpnej zmluvy je predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu do vlastníctva uvedenej spoločnosti, a to za kúpnu cenu vo výške 166 700,- EUR bez DPH. Žalobca tvrdí, že prevod má za cieľ znehodnotiť a znemožniť podnikanie žalobcu bez akejkoľvek protihodnoty a je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Nevýhodnosť zmluvy vidí žalobca v neprimerane dlhej dobe na uhradenie kúpnej ceny (do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) a v neexistencii akejkoľvek záruky, že kúpna cena bude uhradená. Vo svojom odvolaní proti uzneseniu OS DS sp. zn. 19Cb/7/2021-155 žalobca doplnil, že ak dôjde k povoleniu vkladu vlastníckeho práva podľa predmetnej kúpnej zmluvy, žalovaná sa dostane do značne výhodnejšieho postavenia voči žalobcovi tým, že cez spoločnosť DANERING, spol. s r.o. bude nepriamo riadiť chod lekárne, čím odstaví žalobcu od všetkých zdrojov podnikania. V tejto súvislosti súd považuje za osvedčené uzavretie uvedenej kúpnej zmluvy. Z návrhu a predložených dôkazov však súd nemôže mať za hodnoverne osvedčené, že by žalovaná závažným spôsobom porušila svoje povinnosti ako spoločníka. Zo spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 19C/5/2021 má súd vedomosť o tom, že predmetnej kúpnej zmluve predchádzalo uzavretie skoršej Kúpnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2020 medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou NRPCB, s. r. o. ako kupujúcim. V mene oboch spoločností konal ako konateľ druhý spoločník žalobcu, X.. E. A.. Predmetom kúpnej zmluvy je predaj tých istých nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu za kúpnu cenu vo výške 130 000,- EUR, rovnako splatnú až po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Spoločnosť NRPCB, s. r. o. pritom vznikla iba 11. 11. 2020 a jej jediným spoločníkom a konateľom je X.. E. A.. Všetky výhrady, ktoré žalobca smeroval voči kúpnej zmluve zo dňa 08. 02. 2021, možno učiniť i voči kúpnej zmluve zo dňa 27. 11. 2020, pričom dokonca podľa kúpnej zmluvy z 27. 11. 2020 je kúpna cena výrazne nižšia, než v kúpnej zmluve zo dňa 08. 02. 2021. Z návrhu ani z predložených listinných dôkazov nevyplývajú okolnosti uzavretia oboch kúpnych zmlúv a celkový postoj jednotlivých spoločníkov k spoločnosti žalobcu a jej ďalšiemu podnikaniu. Tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania v rámci konania vo veci samej, avšak v tomto okamihu súd nemôže mať za hodnoverne osvedčené, že by uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 08. 02. 2021 žalovaná vážnym spôsobom porušila svoje povinnosti spoločníka.
23. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zastáva názor, že žalobca v tomto štádiu neosvedčil hodnoverne dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej a na to nadväzujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na to musel súd návrh žalobcu v časti uvedenej vo výroku II. tohto uznesenia zamietnuť.
24. Súd sa však zaoberal tiež alternatívnym návrhom žalobcu, v ktorom žalobca žiadal, aby súd zakázal žalovanej konať v mene žalobcu v rámci tohto súdneho konania, čo je podľa žalobcu logické a nevyhnutné, keďže ako konateľka žalobcu môže žalobu zobrať kedykoľvek späť. Podľa § 122 ods. 3 ObchZ „každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.“ Citované ustanovenie sa však nevzťahuje na toto súdne konanie (o vylúčenie spoločníka na základe žaloby spoločnosti konajúcej prostredníctvom jej konateľa). Súd má za to, že s ohľadom na potrebu umožniť realizáciu práva žalobcu na súdnu ochranu je odôvodnená potreba bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
25. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, keďže rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie nekončí, pretože je potrebné žalobu meritórne prejednať, o trovách súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 354 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.