Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20T-89-2024.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Area
Subarea
20T/89/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. k) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.06.2025 v Dolnom Kubíne takto
r o z h o d o l :
obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Námestove, trvale bytom C., adresa na doručovanie písomností D. XXX, C., slobodný, nezamestnaný, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica v inej trestnej veci,
j e v i n n ý , ž e
v dobe od 16.02.2024, kedy bol prepustený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany, do 18:20 hod. dňa 17.06.2024, kedy bol uznesením Okresného súdu Námestovo zo dňa 20.06.2024 sp. zn. 20Tp/11/2024 vzatý do väzby v inej trestnej veci, sa nedostavil k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Námestovo na výkon ochranného dohľadu, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T/28/2021 zo dňa 25.01.2021, právoplatný dňa 25.01.2021 v trvaní 1 rok, a to napriek tomu, že mu bol nariadený výkon ochranného dohľadu Okresným súdom v Galante dňa 09.02.2021, ktoré mu bolo doručené dňa 05.08.2022, v zmysle ktorého mal povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní bez predchádzajúcej výzvy k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Námestovo a aj napriek tomu, že v súvislosti s ním mu boli opakovane doručené predvolania na dostavenie sa na výkon ochranného dohľadu od probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Námestovo, ktoré osobne prevzal dňa 05.08.2022, 06.04.2024 a dňa 10.04.2024,
t e d a
dopustil sa závažného konania, ktorým maril výkon uloženého ochranného dohľadu,
t ý m s p á ch a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. k) Tr. zák.
Podľa § 44 Tr. zák. súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., pretože pokladá trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 20T/74/2024 zo dňa 04.11.2024, ktorý nadobudol u odsúdeného právoplatnosť dňa 13.11.2024, a ktorým bol obžalovanému uložený podľa §§ 212 ods. 2, 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala na obžalovaného dňa 16.12.2024 obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. k) Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd nariadil hlavné pojednávanie a určil jeho termín na deň 24.06.2025. Obžalovaný podaním zo dňa 02.06.2025 požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Na hlavnom pojednávaní sa tak s výnimkou obžalovaného zúčastnili všetky osoby, ktoré boli o jeho termíne upovedomené. Súd preto v zmysle § 252 ods. 2, ods. 3 Tr. por. rozhodol, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného.
Po prednesení obžaloby k nej zaujal stanovisko obhajca obžalovaného, ktorý uviedol, že obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval.
Súd postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, v ktorom sa priznal ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu, skutočne sa nechodieval hlásiť k probačnému úradníkovi. Jemu sa s ním zle spolupracovalo, a do budúcna by sa rád vyhol spolupráce s ním. Všetky doručenky mu boli riadne doručené, vedel, že má ísť k probačnému úradníkovi, ale nešiel k nemu, nakoľko mal s ním zlé skúsenosti aj v minulosti. Nakoniec svoj skutok oľutoval.
Súd následne čítal listinné dôkazy – trestný rozkaz Okresného súdu Galanta, nariadenie výkonu ochranného dohľadu, výzvy na dostavenie sa k probačnému úradníkovi, poučenie o ochrannom dohľade, doručenky, príkaz Okresného súdu Námestovo, odpis registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov, správy Mesta Námestovo, ÚVTOS Kráľová, žiadosť odsúdeného o postup podľa § 405a Tr. por. a jej vybavenie zo strany Okresného súdu Galanta, podstatný obsah spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 20T/74/2024, najmä trestný rozkaz a nariadenie výkonu trestu.
Z listinných dôkazov vyplynulo najmä to, že trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T/28/2021 zo dňa 25.01.2021 bol obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Súčasne mu bol uložený ochranný dohľad na 1 rok. Dňa 09.02.2021 Okresný súd Galanta nariadil výkon ochranného dohľadu, pričom odsúdený sa mal u probačného úradníka Okresného súdu Námestovo na jeho výzvu hlásiť po prepustení z výkonu trestu, a to dňa 20.03.2024, resp. dňa 12.04.2024. Z údajov na doručenke vyplýva, že si odsúdený výzvu riadne prevzal dňa 06.04.2024. Uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 20Tp/11/2024 zo dňa 20.06.2024 bol obžalovaný vzatý do väzby v inej trestnej veci. Žiadosťou zo dňa 22.01.2025 sa odsúdený domáhal zrušenia ochranného dohľadu z dôvodu zániku trestnosti činu podľa § 405a Tr. por., na čo mu Okresný súd Galanta reagoval prípisom zo dňa 26.02.2025. V tomto uviedol, že § 405a Tr. por. sa vzťahuje na nevykonaný trest, nie ochranné opatrenie. Keďže trest vykonal dňom 10.02.2022, dané ustanovenie sa na jeho prípad, nepoužije. Na to reagovala obhajkyňa obžalovaného, ktorá uviedla, že sa s názorom súdu nestotožňuje, nakoľko ak zanikla trestnosť samotného činu, malo byť automaticky rozhodnuté aj o zániku ochranného dohľadu. Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 20T/74/2024 vyplynulo, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 04.11.2024, právoplatným v rovnaký deň, uznaný vinným z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák., spáchaného v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.. Za to mu bol uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný by mal tento trest vykonať dňom 17.08.2025. Obžalovaný má v registri trestov 24 záznamov, prevažne za majetkovú trestnú činnosť. V ústrednej evidencii priestupkov má 4 záznamy za drobné krádeže.
V záverečnej reči prokurátor uviedol, v konaní bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je tento právne kvalifikovaný v obžalobe. Tento skutok má znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. k) Tr. zák. a k tomuto skutku sa samotný obžalovaný aj v rámci prípravného konania priznal. Ku námietkam obhajoby uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom OS
Galanta. Navrhol, aby súd obžalovaného uznal vinným zo skutku v zmysle podanej obžaloby a vzhľadom na odsúdenie OS Námestovo sp. zn. 20T/74/2024 navrhol upustiť od uloženia súhrnného trestu.
Obhajca v záverečnej reči, ktorú súdu predložil v písomnej podobe, v podstate poukázal na svoje doterajšie tvrdenia ohľadom nesúhlasu so spôsobom vybavenia žiadosti adresovanej Okresnému súdu Galanta. Poukázal tiež na priznanie sa obžalovaného, a na margo uvedených skutočnosti navrhol tieto skutočnosti zohľadniť pri ukladaní trestu, a súdu navrhuje postup podľa § 44 Tr. zák., a od uloženia súhrnného trestu upustiť.
K výroku o vine:
Podľa § 348 ods. 1 písm. k) Tr. zák., kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že sa dopustí závažného konania, ktorým marí výkon uloženého ochranného dohľadu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 122 ods. 1 Tr. zák., konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Tr. por., pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 284 ods. 1 Tr. por., ak nebude vec vrátená prokurátorovi na došetrenie podľa § 279, postúpená podľa § 280 ods. 1 alebo 2, ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania podľa § 281 alebo § 282 ods. 3, k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 282 ods. 1 alebo 2 alebo k jeho prerušeniu podľa § 283, rozhodne súd rozsudkom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby oslobodzuje.
Z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynul záver, že žalovaný skutok sa stal, má znaky trestného činu a spáchal ho práve obžalovaný. Ani samotná obhajoba nespochybňovala skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného v skutkovej vete obžaloby, rovnako tak nenamietala ani jeho právnu kvalifikáciu. Súd predovšetkým vychádzal z priznania sa obžalovaného, ktorý už v prípravnom konaní svoju vinu priznal. Motívom jeho konania, resp. nekonania bola zlá spolupráca s probačným úradníkom, s ktorým mal obžalovaný zlé skúsenosti. Obžalovaný si bol dobre vedomý svojej povinnosti dostaviť sa po výkone trestu k probačnému úradníkovi, bol aj zo strany probačného úradníka vyzvaný na dostavenie sa, výzvu si riadne prevzal, napriek tomu sa zo subjektívnych dôvodov rozhodol ochranný dohľad nepodstúpiť. Svojou pasivitou tak naplnil všetky znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. k) Tr. zák..
Vo vzťahu k obhajobou načrtnutej problematike zániku trestnosti čin, resp. zániku ochranného dohľadu z konania Okresného súdu Galanta súd uvádza, že obhajoba sa danou argumentáciu snaží navodiť dojem, že zánikom trestnosti činu z konania Okresného súdu Galanta zanikol aj samotný ochranný dohľad. A keďže zanikol ochranný dohľad, obžalovaný nemohol ani mariť jeho výkon. Názory na túto otázku nie sú jednotné, čo je zrejmé aj z prípisu Okresného súdu Galanta a príspevku na právnom portáli pravnelisty.sk, na ktorý poukazovala obhajoba. Na jednej strane sa súd stotožňuje s názorom obhajoby, že ak zanikne trestnosť samotného činu, musí nevyhnutne zaniknúť aj jeho právny následok v podobe trestu alebo ochranného opatrenia. Trestná sankcia má vždy akcesorický charakter, a teda nemôže existovať bez existencie trestného činu, resp. činu inak trestného. Ak je totiž uloženie ochranného opatrenia viazané na existenciu trestného činu, resp. činu inak trestného (§7a Tr. zák.), potom aj pokračovanie vo výkone ochranného opatrenia je podmienené tým, že skutok, pre ktorý bolo ochranné opatrenie uložené, má počas jeho výkonu znaky trestného činu, resp. činu inak trestného. Ak počas
výkonu ochranného opatrenia zanikne samotná podstata trestnosti činu, nevyhnutne zaniká aj ochranné opatrenie.
Na strane druhej však súd musí konštatovať, že eventuálny zánik výkonu ochranného dohľadu nemá na trestnosť teraz prejednávaného skutku žiadny vplyv. Je podstatné zvýrazniť, že zánikom trestnosti činu (teda aj zánikom sankcie) z konania pred Okresným súdom Galanta nedochádza k zániku trestnosti súčasne prejednávaného činu. Samotný zánik trestnosti (sankcie) totiž nemôže negovať záver o protiprávnom konaní obžalovaného, ktorého sa dopustil v čase, kedy ochranný dohľad trval (mal trvať), a čo je podstatné, v čase, kedy ešte nevstúpila do účinnosti trestná novela. Prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia má povahu trváceho trestného činu, teda za moment spáchania trestného činu sa považuje moment odstránenia protiprávneho stavu. V okolnostiach prejednávaného prípadu je to moment zadržania a vzatia do väzby, teda deň 17.06.2024, kedy sa v tento deň obžalovaný logicky už k ochrannému dohľadu dostaviť nemohol a nemôže ani do dnešného dňa, keďže po väzbe plynule nasledoval výkon trestu odňatia slobody, ktorý toho času trvá. Trestná novela vstúpila do účinnosť až dňom 06.08.2024, teda až po tom, čo obžalovaný už svojím (ne)konaním naplnil všetky znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák.. Eventuálny zánik ochranného dohľadu z dôvodu zániku trestnosti činu by mohol mať relevanciu jedine v prípade, ak by sa obžalovaný skutku dopustil v čase po nadobudnutí účinnosti trestnej novely, t. j. po 06.08.2024. Obžalovaný sa však skutku a trestného činu dopustil pred týmto dňom. Tento záver nemôže prípadný zánik trestnosti činu a sankcie zaň negovať. Obžalovaný tak vyvolal a udržiaval protiprávny stav v dobe, kedy stále existovala trestnosť činu prejednávaného Okresným súdom Galanta. K odstráneniu tohto protiprávneho stavu tak isto nedošlo ešte v čase, kedy existovala trestnosť tohto činu. Spomenutá trestná novela tak na protiprávnosť jeho skutku, ktorý naplnil všetky znaky trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. k) Tr. zák., nemá žiadny vplyv.
Súd taktiež skúmal možnosť aplikácie materiálneho korektívu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.), avšak na jeho použitie dôvody nevzhliadol, a to predovšetkým z dôvodu, že obžalovaný konal v priamom úmysle, motivovaný čisto subjektívnymi faktormi (neochota spolupracovať s konkrétnym probačným úradníkom, s ktorým mal zlé skúsenosti), ktoré mali v jeho očiach zjavne vyššiu váhu než povinnosť riadiť sa právoplatným a vykonateľným odsudzujúcim rozsudkom. Vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného bolo nevyhnutné, aby sa v záujme predídenia jeho recidíve výkonu ochranného dohľadu podrobil. Jeho neochota a pasivita tak zvyšuje závažnosť jeho činu, v dôsledku čoho aplikácia materiálneho korektívu nie je v tomto prípade možná. Súd preto obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu podľa § 348 ods. 1 písm. k) Tr. zák.
K výroku o treste:
Pokiaľ ide o výrok o treste, súd pri jeho ukladaní vychádzal zo zásad uvedených v § 34,Tr. zák. a ďalších jeho ustanovení.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 44 Tr. zák., súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa skutku dopustil skôr, než bol súdom v inom konaní právoplatne odsúdený (Okresný súd Námestovo, sp. zn. 20T/74/2024), prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu. V konaní sp. zn. 20T/74/2024 bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, pričom trestný čin najprísnejšie trestný bol spáchaný práve v konaní 20T/74/2024, a teda podľa trestnej sadzby tohto trestného činu by súd ukladal súhrnný trest aj v tomto konaní. Vzhľadom na druh a výmeru pôvodného trestu, tiež aj priznanie sa obžalovaného a oľutovanie jeho činu, je súd názoru, že tento dostatočne postihuje obžalovaného aj za čin, ktorý je predmetom tohto konania, a ktorý na neho dokáže pôsobiť čo do naplnenia účelu trestu aj bez toho, aby mu uložil prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody. Trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Tr. zák. sám o sebe nie je charakteristický takou závažnosťou, že by sa za jeho spáchanie bez ďalšieho ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody. Keďže pri ukladaní súhrnného trestu nesmie byť tento miernejší než trest uložený v predchádzajúcom konaní, a keďže prísnejší trest nie je v pohľadu súdu pre nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti potrebný, upustil od uloženia súhrnného trestu, a ponechal tak v platnosti pôvodný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, ktorý platí aj pre čin, ktorý je predmetom tohto konania. Napokon, s upustením od uloženia súhrnného trestu sa stotožnila tak obžaloba, ako aj obhajoba. S poukazom na uvedené skutočnosti súd od uloženia súhrnného trestu upustil.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a na základe citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. dopustil sa závažného konania, ktorým maril výkon uloženého ochranného dohľadu,
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Námestovo v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.