Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-53-2025.pdf
PDF · 84.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-4T/85/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. júna 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 7.4.2025, sp. zn. K2-4T/85/2018 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods.1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a ukladá súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
o d ô v o d n e n i e :
Mestský súd uznesením zo dňa 7.4.2025 sp. zn. K2-4T/85/2018 podľa § 290 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. trestné stíhanie obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D. E., nar. XX.XX.XXXX v A., A. F., nar. XX.XX.XXXX v A. a G. C., nar. XX.XX.XXXX v A. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 05.08.2025, pomoc pri prečine sprenevery podľa § 21 k § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 05.08.2025, že
obžalovaný A. B. a odsúdený G. C. 1) obžalovaný A. B. ako leasingový nájomca spol. A., H., C. uzavrel dňa 11.10.2006 so spoločnosťou I., J., A. X, I. Rámcovú zmluvu o operatívnom leasingu K. XXXXX zo dňa 10.10.2006, predmetom ktorej bol leasing dopravnej techniky troch osobných motorových vozidiel, a to osobného motorového vozidla Škoda Octavia 1,9 TDI, farby béžová capuccino metalíza, EČV: I. XXX D., č. motora I., č. L. H. XXXXXX, M. L., osobného motorového vozidla zn. VW Passat 2,0 TDI, farba strieborná modrá, EČV: I. XXX D., č. motora I., č. TP H., WIN M. a osobného motorového vozidla zn. VW Passat 2,0 TDI, farby zelená derby, EČV: I. XXX D., č. motora I., č. L. H., WIN M., pričom odsúdený G. C. sprostredkoval uzavretie predmetnej zmluvy o operatívnom leasingu, ktorú uzavrel obžalovaný A. B. tým, že obžalovaného A. B. skontaktoval s neznámou osobou, ktorá mala vzťahy s leasingovou spoločnosťou a následne dňa 26.10.2006 v sídle leasingovej spoločnosti v Bratislave spoločne A. B. a G. C. s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami prevzali a následne tieto predmetné vozidlá dopravili na neznáme miesto v okrese Michalovce, odkiaľ postupne tieto vozidlá boli v mesiaci november 2006 vyvezené obžalovanými D. E., A. F., G. C. a už odsúdeným A. B. na územie Ukrajiny, čím takto spoločnosti I., J., I. spôsobili škodu vo výške 2.612.152,10 Sk (86.707,55 eur),
obžalovaní D. E. a G. C.
2) dňa 08.11.2006 v čase o 21.39 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vyviezli zo Slovenskej republiky a následne cez Poľskú republiku na N. osobné motorové vozidlo zn. VW Passat 2,0 TDI, farby zelená derby, EČV: I. XXX D., č. motora I., č. L., WIN M., v hodnote 945.272 Sk (31.377,29 eur), ktorého majiteľom je spoločnosť I., J., A. X, I., hoci vedeli, že uvedené vozidlo pochádza z trestnej činnosti a po príchode na N. ho ponechali resp. odovzdali neznámym osobám v meste Užhorod,
obžalovaný G. C. a už odsúdený A. B. 3) dňa 15.11.2006 v čase o 23.02 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vyviezli zo Slovenskej republiky a následne cez Poľskú republiku na N. osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, farby béžová capuccino metalíza, EČV: I. XXX D., č. motora I., č. L. H. XXXXXX, WIN L., v hodnote 699.108 Sk (23.206,13 eur), ktorého majiteľom je spoločnosť I., J., A. X, I., hoci vedeli, že uvedené vozidlo pochádza z trestnej činnosti a po príchode na N. ho ponechali resp. odovzdali neznámym osobám v meste Užhorod,
obžalovaní D. E. a A. F.
4) dňa 22.11.2006 v čase o 23.52 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vyviezli zo Slovenskej republiky a následne cez Poľskú republiku na N. osobné motorové vozidlo zn. VW Passat 2,0 TDI, farby strieborná modrá, EČV: I. XXX D., č. motora I., č. L., WIN M., v hodnote 967.772 Sk (32.124,15 eur), ktorého majiteľom je spoločnosť I., J., A. X, I., hoci vedeli, že uvedené vozidlo pochádza z trestnej činnosti a po príchode na N. ho ponechali resp. odovzdali neznámym osobám v meste Užhorod
zastavil, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
Podľa § 281 ods. 3 Tr. por. odkázal spoločnosti E. O. I., J.. P.: XX XXX XXX, H. H. A. Q. X, I. - A. K. F. XXX XX a E. R. S., J., P.: XX XXX XXX, A. Q. X, I. - A. K. F. XXX XX s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že uvedené rozhodnutie Mestského súdu Košice považuje za nesprávne, pretože neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie trestného stíhania. Nemožno namietať záver, že v prejednávanej veci sa jedná o skutočne nadštandardnú a neprimeranú dĺžku trestného konania. Nestotožňuje sa však s názorom samosudcu vyjadrenom v odôvodnení napadnutého uznesenia, že v predmetnej veci ide o extrémny prípad odôvodňujúci zastavenie trestného stíhania, a že zastavenie trestného stíhania je nielen možné, ale dokonca nevyhnutné.
Aj keď samosudca v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazuje okrem iného aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v tomto smere dáva do pozornosti napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tdo/41/2020 zo dňa 25. augusta 2020.
V ďalšom poukázal na článok 6 ods. 1 veta prvá dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor”) podľa ktorého, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Dohovor v článku 6 ods. 1 ani v inom ustanovení vôbec nestanovuje žiadnu výslovnú sankciu, ktorou by stíhal porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené, a pod ktorým je uvedený celý rad čiastkových práv a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej lehote.
Dohovor ani Európsky súd pre ľudské práva v žiadnom prípade nekonkretizujú všeobecne záväznú dobu, ktorú je možné považovať za primeranú lehotu. Porušenie pravidla plynúceho z článku 6 ods. 1 Dohovoru je sankcionované vyvodením zodpovednosti štátu voči obvinenému, kedy bolo v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva spravidla priznané sťažovateľovi spravodlivé zadosťučinenie vo forme peňažnej náhrady a konštatované porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. Nápravu porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote vo forme zastavenia trestného stíhania Európsky súd pre ľudské práva z článku 6 Dohovoru v žiadnom prípade zo svojich rozhodnutí nevyvodil. Naopak, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva je v tomto ohľade jednoznačná v tom smere, že zmiernenie trestu z dôvodu neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete v zmysle článku 36 Dohovoru za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo v podstate veci, že išlo o porušenie Dohovoru a uskutočnia nápravu.
Je zrejmé, že neodôvodnené prieťahy spojené s neprimeranou dĺžkou konania vo všeobecnosti sú zásahom do práv obvineného na spravodlivý proces, a že tento zásah je v rozpore so základnými zásadami trestného konania, avšak táto skutočnosť nezakladá neprípustnosť trestného stíhania. Článok 6 Dohovoru je potrebné v prvom rade považovať za pokyn či apel signatárskym štátom, aby
organizovali svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva v Dohovore zakotvené, boli rešpektované. Štát prostredníctvom orgánov k tomu určených rozhoduje o obvinených z trestných činov a zaisťuje prípadné potrestania páchateľov. Rozhodovanie o vine a treste v rámci trestného konania je nielen právom, ale predovšetkým povinnosťou týchto orgánov (už spomínaná zásada oficiality). Je celkom v rozpore so zmyslom článku 6 Dohovoru, aby orgán činný v trestnom konaní, ktorý prieťahy v konaní spôsobil, sa tejto svojej povinnosti zbavil bez toho, aby vyvinul iniciatívu k naplneniu účelu trestného konania, ktorým je práve rozhodnutie o otázke viny a trestu. Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pritom má trestné konanie súčasne pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia i čestného plnenia povinností k štátu a spoločnosti (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5To/7/2018 z 27.09.2018).
Vzhľadom na uvedené prokurátor má za to, že porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je možné napraviť aj v nepeňažnej forme - konkrétne súd môže s poukazom na dĺžku konania po prípadnom dokázaní viny obžalovaným primerane použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. a uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.
S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Mestského súdu Košice, a aby mu uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť.
Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.
Prvostupňový súd teraz sťažnosťou napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že prejednanie predmetnej trestnej veci obžalovaných trvá už neúmerne dlho, ktorú skutočnosť možno považovať za tzv. extrémny prípad, pokiaľ sa týka dĺžky konania. Škoda bola spôsobená väčšia, avšak po novelizácii Trestného zákona ide o prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného od 06.08.2024, kde trestná sadzba je až 4 roky. Pri takejto trestnej sadzbe už samotné konanie, ktoré trvá 19 rokov je postačujúcim „trestom“ pre spoločnosť. Plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne aj potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú ). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Je povinnosťou súdov, aby reagovali na uvedené porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote a určitým spôsobom ho odškodnili. Z tohto závažného dôvodu aplikoval konajúci súd článok 6 ods. 1 Dohovoru v znení Protokolu č. 11 tak, že z neho vyvodil možnosť zastavenia trestného stíhania v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. V tejto súvislosti konštatoval, že ďalším predlžovaním konania, ak by nedošlo k zastaveniu trestného stíhania, by opätovne došlo k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces a iný postup súdu, ktorý by mohol vzniknúť v rámci inak nariadeného a vykonávaného dokazovania na hlavnom pojednávaní s jeho alternatívnym výsledkom, by nemohol byť dostatočný na konformne a ústavne želateľnú formu zadosťučinenia, pretože v tom nosnom je ovplyvnený objektívne plynúcim faktorom času, čo by nastalo aj v prípade, ak by súd nerozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Krajský súd sa však s týmto odôvodnením napadnutého uznesenia nestotožňuje a uvádza nasledovné:
Podľa § 9 ods.1 písm. g) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Medzinárodná zmluva, na ktorú odkazuje vyššie citované zákonné ustanovenie však musí výslovne upravovať konkrétny dôvod neprípustnosti trestného stíhania.
Neprípustnosť trestného stíhania pre neprimeranú dĺžku konania nie je zakotvená v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , v inom ustanovení Dohovoru ani v inej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná. Dĺžka konania však môže byť dôvodom pre použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu.
Podľa článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd v článku 6 ods. 1 ani v inom ustanovení neupravuje ako sankciu za porušenie práva na spravodlivý proces povinnosť štátu - ako porušovateľa práva - zastaviť trestné stíhanie voči obžalovanému. Medzinárodná zmluva, na ktorú odkazuje § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. musí výslovne upravovať konkrétny dôvod neprípustnosti trestného stíhania, a teda nemožno akceptovať názor prvostupňového súdu, že dohovor nevylučuje povinnosť zastaviť trestné stíhanie z dôvodu neprimeranej dĺžky jeho konania. Z uvedeného jasne vyplýva, že Dohovor ani Európsky súd pre ľudské práva v žiadnom prípade nekonkretizuje všeobecne záväznú dobu, ktorú je možné považovať za primeranú lehotu. Je zrejmé, že neodôvodnené prieťahy spojené s neprimeranou dĺžkou konania sú zásahom do práv obžalovaného na spravodlivý proces, je to v rozpore so základnými zásadami trestného konania, avšak táto skutočnosť nezakladá neprípustnosť trestného stíhania.
Napokon krajský súd podotýka, že je nutné prihliadať nielen na práva obžalovaných na spravodlivý proces, ale tiež na záujmy spoločnosti a ostatných subjektov trestného konania, záujmy verejnosti na spravodlivé potrestanie páchateľov, aby bol naplnený účel trestného konania. Zastavenie trestného konania v tejto trestnej veci z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného konania, znamená v podstate navodenie beztrestnosti konania obžalovaných. Navyše obtiažnosť a hospodárnosť konania nemôže viesť k zastaveniu trestného konania, ako aj predpokladaná dlhšia doba dokazovania na hlavnom pojednávaní. Súd môže s poukazom na dĺžku konania po dokázaní viny páchateľom trestných činov primerane použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenia podľa § 39 ods.1 Tr. zák. a uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.
S poukazom na vyššie uvedené preto krajský súd podľa § 194 ods.1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V prerokúvanom prípade bude preto úlohou súdu prvého stupňa nevyhnutné vykonať dokazovanie a zákonným spôsobom vo veci rozhodnúť.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.