Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoCsp/5/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava-Ružinov, IČO: 31 320 155, zastúpeného JUDr. Barborou Tomanovou, advokátkou, Kollárova 85, Martin, proti žalovanej: H.. A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, K., zastúpenej: advokátska kancelária LEGALINK s.r.o., Mlynské nivy 53, Bratislava, IČO: 50 990 365, za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 911 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, v konaní o zaplatenie 1.234,16 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -118 zo dňa 30.09.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovné :

,,I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 558,56,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 552,09,- eur od 10.7.2023 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 30,- eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná do 25-teho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, ďalšie vždy do 25-teho dňa toho - ktorého nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 % s tým, že o výške náhrady rozhodne sú I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že mal preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Predmetom žaloby je pohľadávka žalobcu, ktorú ustálil ako nedoplatok istiny 552,09 eura, nedoplatku úroku 6,47 eura a poplatkov vo výške 675,60 eura. Súd prvej inštancie mal preukázané, že strany dňa XX.X.XXXX platne uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere účelovo viazanom na nákup osobného motorového vozidla. Výška úveru predstavovala sumu 9.450 eur a slúžila ako doplatok kúpnej ceny na zakúpené motorové vozidlo značky Q. Q. za kúpnu cenu 13.500 eur. Z prehľadu úverového účtu žalovanej za obdobie od XX.X.XXXX do X.X.XXXX súd prvej inštancie zistil, že žalovaná dňa XX.X.XXXX poukázala úhradu 4.500 eur (akontácia na úhradu kúpnej ceny motorového vozidla) a v ďalšom období počnúc dňom XX.X.XXXX žalovaná poukazovala splátky vo výške 211,82 eura až 1.287,09 eura. Poslednú úhradu žalovaná poukázala dňa XX.XX.XXXX vo výške 500 eur. Žalovaná mala žalobcovi

uhradiť z titulu poskytnutého úveru, celkom sumu 12.709,20 eur. (60x 211,82 eura). Žalovaná žalobcovi uhradila celkom 16.200,64 eura a po odpočítaní akontácie 4.500 eur úhrada predstavuje celkom sumu 12.150,64 eura. Nesplatenou časťou dlhu je suma 558,56 eura, čo predstavuje celkom 2,63 neuhradenej splátky. Žalobca z titulu neuhradeného úveru dlh vyčíslil na sumu 552,09 eura, v ktorej výške súd prvej inštancie uznal pohľadávku za dôvodnú. Rovnako dôvodná je v časti uplatneného úroku 6,47 eura, čo v súčte predstavuje rozdiel medzi celkovou čiastkou, ktorú mala žalovaná uhradiť a skutočne poukázanou sumou V prevyšujúcej časti žaloby a to uplatnených poplatkov 675,60 eura súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú. Danú sumu žalobca špecifikoval ako náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 180 eura, 228 eura, 228 eur a 39,60 eura. V podanej žalobe žalobca tieto náklady bližšie neodôvodnil. Súdu predložil iba 3 faktúry znejúce na sumy 39,60 eur, 228 eur a 180 eur. Faktúry mali byť vystavené s poukazom na finančné vysporiadanie - náklady spojené s vymáhaním pohľadávky NOV, ktoré vystavila spoločnosť VÚB banka, a. s. v roku 2022 a VÚB leasing, a. s. v roku 2020 a 2021. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.X.XXXX s časťou zmluvy pod názvom omeškanie s úhradou splátok dospel k záveru, že zmluvné dojednanie „v prípade, ak sa klient dostane do omeškania s úhradou jednej splátky o dobu dlhšiu ako tri mesiace, spoločnosť vyzve klienta k úhrade dlžnej sumy. Ak klient nereaguje na výzvy spoločnosti, a nesplní si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, poverí spoločnosť zmluvného partnera mimosúdnym vymožením svojej pohľadávky. V prípade vymoženia pohľadávky spoločnosti je klient povinný uhradiť náklady spojené s mimosúdnym vymožením pohľadávky spoločnosti vo výške 295,20 eur s DPH.“ Dané zmluvné dojednanie súd prvej inštancie vyhodnotil ako ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“) v súlade s ust. (správne má byť , poznámka odvolacieho súdu). Žalobca mal v zmysle zmluvného dojednania sám k dispozícii celý rad nástrojov na domáhania sa omeškaných platieb, či už uplatnením si záložného práva k hnuteľnej veci tak ako ho definoval v samotnej úverovej zmluve, alebo domáhania sa splatnosti celého dlhu pri omeškaní splátok žalovanou. Žalobca si opakovane uplatnil voči žalovanej faktúrami úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré nijako bližšie nešpecifikoval. Žalobca súdu ani nepredložil listinný dôkaz o vyúčtovaní ďalšej čiastky 228 eur. Súd prvej inštancie neuznal ako dôvodnú obranu žalovanej predstavujúcu hmotnoprávnu obranu vznesenou námietkou premlčania, porušenie ust. o spotrebiteľských úveroch pri uzatváraní úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu by mal byť úver posudzovaný ako úver poskytovaný bez úrokov a bez poplatkov a konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi pri stanovení výšky úroku z úveru vo výške 13,06 % ročne. Žalobca úver predčasne nezosplatnil. Splatnosť celého dlhu nastala uplynutím lehoty na úhradu poslednej splátky. Prehľad splátok, ktoré mala žalovaná uhrádzať, vyplýva zo splátkového kalendára. Podľa jeho obsahu žalovaná mala žalobcovi poskytovať splátky v dohodnutej výške počnúc dňom X.X.XXXX do X.X.XXXX. Z prehľadu úverového účtu vyplýva, že žalovaná bola v omeškaní s niektorými splátkami, napríklad so splátkou za mesiac september 2018, február 2019, jún 2020, v období mesiacov február 2021 až júl 2021, august 2021 až december 2021. Žalobca však nevyužil možnosť predčasnej splatnosti úveru a žalovaná omeškané splátky až na posledné tri splátky za mesiace január až marec 2022, dodatočne uhradila. Od omeškaných splátok za mesiace január až marec 2022 do podania žaloby na súd dňa 31.7. 2023 neuplynula doba tri roky, preto súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil procesnú obranu súvisiacu so skúmaním bonity klienta. Žalovaný danú procesnú obranu vzniesol na pojednávaní, čo spojil s možným oprávnením žalobcu úver zosplatniť a s posúdením úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaná ako klientka - fyzická osoba deklarovala svoje osobné a majetkové pomery, výšku príjmu, funkciu u zamestnávateľa, pričom zároveň uzatvorila so žalobcom zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci. Sama zložila akontáciu na zaplatenie kúpnej ceny v nemalej výške 4.500 eur. Aj keď žalobca nepredložil ďalšie dôkazy o skúmaní bonity klientky pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, napríklad výpis z registra úverov bánk a i., bolo by možné u žalobcu konštatovať porušenie ust. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. tohto zákona iba s tým následkom, že žalobca by sa nemohol domáhať splatnosti celého úveru naraz. Nie je možné prijať záver, aby zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinností v spojení s konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaná namietala výšku dojednaného úroku z úveru, ktorá podľa jej názoru mala byť vzhľadom k dohodnutej výške v rozpore s dobrými mravmi. Túto procesnú námietku žalovaná žiadnym spôsobom nezdôvodnila, súdu nepredložila žiadny dôkaz svedčiaci o neprimeranej výške dojednaného úroku

v spotrebiteľskej zmluve. Podľa súhrnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2017 pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením na obdobie od 5 do 10 rokov predstavovala RPMN 7,38 %. Dohodnutý úrok 13,06 % neprevyšuje dvojnásobok uvedenej RPMN. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o splatnosti pohľadávky zohľadnil pomery sporových strán. Zobral do úvahy argumenty žalovanej, pre ktoré sú dané podmienky, aby v súlade s ust. /3 rozhodol o odlišnom termíne splatnosti pohľadávky. Hľadiskom pre úvahu súdu, či má žalovanej, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bola najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť a záväzky žalovanej, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebol v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery strany sporu, príliš ťaživé (R117/1967). Žalovaná poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a práceneschopnosť, kedy zdrojom príjmu osoby je iba nemocenská dávka. Dlh žalobcu podľa obsahu písomného odporu eviduje, má záujem ho riešiť, avšak v súčasnej dobe nedisponuje príslušnou hotovosťou. Naproti tomu žalobca je podnikajúci subjekt, banka, ktorému povolením mesačných splátok nevznikne žiadna škoda. Povolením splátok bude žalobcovi splnená celá dlžná suma priznaná rozhodnutím, vrátane úrokov z omeškania, len v dlhšom časovom horizonte. Súd prvej inštancie stanovil výšku splátok 30 eur mesačne ako aj podmienky ich splatnosti.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. a (ďalej len ,P“). Žalobca si uplatnil pohľadávku v celkovej výške 1.234,16 eura. Úspešný bol v rozsahu 558,56 eura, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 45 % a neúspech v rozsahu 55 %. Rozdiel 10 % predstavuje úspech žalovaného, ktorému súdu v danej výške priznal náhradu trov voči žalobcovi.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v a nestotožňuje s právnym posúdením premlčania súdom prvej inštancie a má za to, že v tomto smere rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná poukázala na najnovšie Uznesenie NS SR sp. zn. z 30.01.2024, zo znenia ktorého vyplýva, že začiatok plynutia premlčacej doby je pevne stanovený a nemôže byť oddialený vôľou veriteľa ani modifikovaný iným zákonným ustanovením (nakoľko už ust. je lex specialis k ). Treba mať zreteli, že ust. druhá veta sa snaží práve zamedziť oddiaľovaniu začiatku premlčania. V opačnom prípade by veriteľ mohol čakať na uplatnenie práva podľa až do splatnosti poslednej splátky, čo je v priamom rozpore s cieľom prezentovaným v druhej vete ust. . Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. S poukazom na uvedené má žalovaná za to, že premlčacia doba začala plynúť najneskôr od prvého omeškania žalovanej so splatením splátky úveru, predĺženého o lehotu 3 mesiacov a 15 dní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná bola po prvý krát v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci september 2018 (08.09.2018). Premlčacia doba začala plynúť od 23.12.2018 (08.09.2018 + 3 mesiace + 15 dní) a uplynula 23.12.2021. Nakoľko bola žaloba na súd podaná až 31.07.2023, je nárok žalobcu v celosti premlčaný. Tento záver podporuje najmä skutočnosť, že úver nebol zosplatnený. Žalovaná taktiež zastáva názor, že si pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. ZoSÚ a teda neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, o čom svedčí práve ustanovenie ZoSÚ, podľa ktorého mal veriteľ overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Nakoľko žalobca nepreveril bonitu v súlade s ZoSÚ a ZoSÚ, išlo podľa ZoSÚ o hrubé porušenie svojej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. V takom prípade sa úver považuje bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko veriteľ poskytol žalovanej sumu 9.450 eur a žalovaná vrátila žalobcovi sumu 12.709,20 eura (v bode 12. odôvodnenia rozsudku je dokonca uvedené, že vrátila až 16.200,64 eura), zanikol dlh splnením. Žaloba je tak nedôvodná v celom rozsahu. dokonca uvedené, že vrátila až 16.200,64 eura), zanikol dlh splnením. Žaloba je tak nedôvodná v celom rozsahu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. - 153 zo dňa 31.03.2022.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti v zmysle zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby takto žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, podľa ktorého súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecné správny.

6. V odvolacej replike žalovaná zotrvala na svojich odvolacích námietkach.

7. V odvolacej duplike žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a z dôvodu istoty predložil v prílohe doklady ku skúmaniu bonity žalovanej.

8. K odvolacej duplike podala vyjadrenie žalovaná. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že zotrváva na svojom poslednom písomnom podaní, pričom ako prílohu svojho Podania zaslal doklady ku skúmaniu bonity žalovanej. Žalovaná na tomto mieste konštatuje, že obe prílohy Podania boli formulár dopytu do Sociálnej poisťovne, pričom druhá príloha, označená ako „Dopyt z NRKI“ netvorila prílohu Podania. Z uvedeného dôvodu sa vyjadrí iba k „Dopytu do Sociálnej poisťovne“. V predmetnom dokumente sa uvádza, že žalovaná nemala vymeriavací základ aspoň 890 eur (otázka č. 5). Tento údaj tak negatívne ovplyvňuje bonitu žalovanej, čo žalobca nevzal do úvahy. Odhliadnuc od uvedeného žalovaná má za to, že pre zachovanie odbornej starostlivosti zo strany žalobcu bolo potrebné skúmať nielen príjmy ale aj výdavky žalovanej ako napr. výdavky na zabezpečovanie ubytovania (nájom resp. úver), výživné, ostatné spotrebné úvery, výdavky za mobil, atď. Bez skúmania týchto ďalších aspektov a okolností na strane žalovanej si žalobca nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver o nesplnení si povinnosti žalobcu preukázať konanie s odbornou starostlivosťou pri splácaní úveru zo strany žalovanej. Následkom porušenia povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ zo strany veriteľa znamená, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odhliadnuc od uvedeného absentuje vo výzvach špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil (porov. Rozh. Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25.01.2024). V danom prípade žiadna z výziev, predložená žalobcom v tomto konaní, nespĺňa požiadavku tzv. kvalifikovanej výzvy. Z uvedeného dôvodu je zosplatnenie úveru neplatné.

9. V ostatnom vyjadrení žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: - 180 zo dňa 21. mája 2025, rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.:1Csp/63/2018 - 158 zo dňa 30. mája 2023 a uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. z 12.02.2024.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. So zreteľom na obsah odvolania žalovanej ( ) bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 558.56 eura s príslušenstvom, ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania. Keďže výrok II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá žalobca odvolaním nenapadol, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (XX.XX.XXXX) (ďalej len ako ,,OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (XX.XX.XXXX) (ďalej ako ,Ú“ ) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

24. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

26. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 12 spisu) (ďalej len ,,Zmluva “), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 9.450 eur, s počtom mesačných splátok 60, s mesačnou splátkou v sume 211,82 eura. Celková čiastka bola vo výške 12.709,20 eura. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol dohodnutý na deň XX.XX.XXXX. Úver bol poskytnutý za účelom kúpy ojazdeného motorového vozidla Q. Q. trieda XXX.

27. Ďalej vyplýva, že dňa XX.X.XXXX žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu pod č. XXXXXXXXX (rub č.l. 17 spisu) s predávajúcim spoločnosťou Q. U., s.r.o. K. o odkúpení motorového vozidla značky Q. Q., B. za kúpnu cenu 13.500 eur. Súčasť kúpnej zmluvy je protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla.

28. Podľa prehľadu úhrad vyhotovených žalobcom (č.l. 19 spisu) žalovaná v období od XX.X.XXXX do X.X.XXXX uhradila celkom 16.200,64 eura. Zostatok neuhradenej sumy bol vyčíslený na 1.234,16 eur. Dňa XX.X.XXXX žalobca eviduje úhradu akontácie vo výške 4.050 eur.

29. Listom zo dňa X.X.XXXX (č.l. 22 spisu) žalobca oznámil žalovanej splatnosť úveru pri Zmluve s tým, že splatnosť nastala v mesiaci X/XXXX splatnosťou poslednej splátky predpísanej dohodnutým splátkovým kalendárom. Ku dňu vyhotovenia oznámenia veriteľ eviduje dlh na Zmluve v celkovej výške 1.234,16 eura. Neuhradením dlhu veriteľ nepristúpi k ukončeniu zabezpečovacieho vzťahu a teda k vystaveniu dokladov potrebných k úplnému ukončeniu zmluvy, ktorými by došlo k voľnému disponovaniu s motorovým vozidlom. Pri neuhradení veriteľ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.

30. Je nepochybne, že Zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň nebolo sporné, že túto úverovú zmluvu vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru zo strany veriteľa poskytujúceho úvery v rámci svojho podnikania spotrebiteľom možno podľa ustanovenia ZoSÚ podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ.

31. V danom prípade teda ide o spotrebiteľský spor, t.j. spor so slabšou stranou a súd je z úradnej povinnosti povinný skúmať či boli dodržané všetky zákonné podmienky a náležitosti, tak ako stanovuje v prípade spotrebiteľských zmlúv, ako aj v prípade spotrebiteľského úveru.

32. Za relevantnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd námietku žalovanej tykajúcu nesprávneho záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti sankcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru za porušenie povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.

33. Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu (napr. firmy, jednotlivca, ale i obce alebo štátu) na finančnom trhu. Súvisí s hospodárením daného subjektu a vyjadruje tak jeho solventnosť, kredibilitu, schopnosť zhodnotiť vkladaný kapitál resp. naplniť svoje záväzky. V širšom pohľade súvisí i s dobrou povesťou. Napriek tomu, že často býva stotožňovaná s ratingom, ktorý predstavuje schopnosť splácať svoje dlhy, má bonita širší rozsah a rating je len jednou z jej zložiek.

34. Bonita subjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru, alebo inými subjektmi pred majetkovým vstupom do firmy, investovaním, alebo nadviazaním obchodného partnerstva. Všeobecne má hodnotenie bonity významný vplyv vo veriteľsko-dlžníckych vzťahoch. Ak banka vyhodnotí klienta ako úveruschopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Čím je bonita firmy lepšia, tým vyzerá pre prípadných veriteľov menej rizikovo, a tým lacnejšie zdroje financovania môže byť schopná získať. Hodnotenie bonity určitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po fáze žiadosti o úver nasleduje fáza skúšky úverovej spôsobilosti žiadateľa (analýza úverovej schopnosti), v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa a jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy a pravidelné výdaje žiadateľa, či celej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov (nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje informácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku.

35. Je nevyhnutné dať do pozornosti, že vo veci C-303/20 Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

36. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v tejto oblasti (C-377/14, C-449/13, C-679/18, C-755/22) s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. ZoSÚ.

38. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa zaoberal ex offo posúdením splnenia povinnosti žalobcu ako veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 ZoSÚ. Vychádzal zo skutkových zistení, konkrétne z obsahu Zmluvy, z ktorej vyplýva, že žalovaná ako klientka - fyzická osoba deklarovala svoje osobné a majetkové pomery, výšku príjmu, funkciu u zamestnávateľa, pričom zároveň uzatvorila so žalobcom zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci. Na základe týchto skutkových zistení súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj bez predloženia ďalších dôkazov o skúmaní bonity žalovanej pred uzavretím Zmluvy, napríklad výpis z registra úverov bánk a i., bolo by možné u žalobcu konštatovať porušenie ust. § 7 ods.1 ZoSÚ v spojení s ust.§ 11 ods. 2 ZoSÚ iba s tým následkom, že žalobca by sa nemohol domáhať splatnosti celého úveru naraz. Podľa súdu prvej inštancie však nie je možné prijať záver, aby zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinností v spojení s konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

39. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nevyrovnal s ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a otázkou odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní bonity žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru. Preukazovanie skúmania bonity žalovanej zo strany žalobcu bez overenia výšky jej príjmu a výdavkov, vychádzajúce len z obsahu predloženej Zmluvy, nie je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, len s následkami čo straty práva domáhať sa splatnosti celého úveru. Bez toho, aby žalobca ako veriteľ si overil príjmy a výdavky žalovanej, nemohol si utvoriť reálny obraz o jej majetkovej situácii, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať dlh z úverovej zmluvy. Nemožno sa preto nateraz stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu nedošlo k hrubému porušeniu povinností v spojení s konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa, čo má dôsledky do bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

40. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dospel k predčasnému záveru o vyhovení žaloby v časti o zaplatenie 558,56 eura s príslušenstvom, pokiaľ dôsledne nezisťoval splnenie povinnosti žalobcu ako veriteľa pri overovaní bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie neposkytol tak žalovanej ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zaťažil tým svoje rozhodnutie vadou nedostatočného skutkového zistenia a nesprávneho (predčasného) právneho posúdenia. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. , v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

41. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia zrušil a podľa ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Súd prvej inštancie opätovne posúdi, povinnosť žalobcu ako veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 a ZoSÚ v rámci vyššie naznačených intencií a za týmto účelom vykoná dokazovanie. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení . Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania ( ).

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).