Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-76-2025.pdf
PDF · 120.06 KB
Case nature
Subarea
14CoP/76/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudkýň JUDr. Kristíny Srnkovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov – matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XXX, F., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, Poprad, a otca: D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XXX, F., toho času Alzheimer centrum, so sídlom D. X, G., v konaní zastúpený: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 109P/62/2024-193 zo dňa 14.04.2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.03.2025.
2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorým by súd dočasne ponechal maloletú v jej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 400,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia súdu.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 111 písm. b), c), § 360 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe podaného návrhu prebieha na súde konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená a povinná zastupovať maloletú a spravovať jej majetok a otcovi žiadala uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 400,- Eur mesačne počnúc dňom 10.06.2024 do budúcna vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do jej rúk a styk otca s maloletou žiadala neupraviť.
5. Z vyjadrení účastníkov a z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že matka v súčasnosti dosahuje čistý príjem zo zamestnania vo výške okolo 1.300,- Eur vrátane daňového bonusu na maloletú, matka je zároveň poberateľom prídavku na dieťa vo výške 60,- Eur, pravidelný príjem otca
predstavuje invalidný dôchodok vo výške 1.408,70 Eur mesačne a suma 300,- Eur mu je vyplácaná poisťovňou Uniqa, a. s. titulom poistného plnenia v dôsledku úrazu. Otec aktuálne prispieva matke na výživu maloletej pravidelne sumou 150,- Eur, maloletej posiela mesačne ako vreckové sumu 50,- Eur, hradí paušál maloletej a v minulosti sa podieľal aj na hradení niektorých nepravidelných výdavkov maloletej. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (rodičov maloletej) aj naďalej trvá, matka má k dispozícii hotovostné úspory patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, z ktorých uhrádza niektoré výdavky maloletej, či výdavky spojené s chodom domácnosti - ku dňu ostatného pojednávania vo veci bol zostatok tejto hotovosti v sume 16.000,- Eur. Matka aktuálne nemá možnosť disponovať financiami na účtoch vo vlastníctve otca, na ktorých sa nachádzajú aj finančné prostriedky v bezpodielovom vlastníctve manželov, o finančné prostriedky vo výške 126.000,- Eur, ktoré boli otcovi vyplatené z poistky v súvislosti s nehodou, sa vedie spor týkajúci sa toho, či tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (súdne konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 106C/68/2024). Otec má okrem bežných výdavkov významne zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom - pravidelné výdavky spojené s pobytom v zariadení Alzheimer centrum vo výške 1.100,- Eur – 1.500,- Eur, platby za liečebné procedúry, lieky, rehabilitačné pobyty, pričom časť z týchto pobytov je hradená zo zbierok a darov. Vzájomná komunikácia medzi rodičmi je problematická.
6. Vecne súd argumentoval tým, že po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s obsahom celého spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo podané v prebiehajúcom konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd mal za preukázané, že rodičia maloletej sú manželia, nežijú spolu a nehospodária, výkon rodičovských práv a povinností k maloletej doposiaľ upravovaný nebol, maloletá je vo faktickej starostlivosti matky. Tento stav je oboma rodičmi dlhodobo akceptovaný a keďže zdravotný stav otca v dôsledku úrazu v roku 2020 výkon osobnej starostlivosti o maloletú neumožňuje, obava, že by mohlo dôjsť k narušeniu nastoleného výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletú, nie je v danej situácii odôvodnená. Z tohto dôvodu súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti ponechania maloletej v jej osobnej starostlivosti zamietol, keďže nebola osvedčená existencia neodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov.
7. Záver o nedôvodnosti súd prijal aj vo vzťahu k návrhu matky zaviazať otca neodkladným opatrením na platenie výživného v sume 400,- Eur. Súd mal v konaní preukázané, že otec na výživu maloletej od januára 2024 pravidelne prispieva sumou 150,- Eur mesačne, ktorú posiela na účet matky a sumou 50,- Eur, ktorú posiela na účet maloletej. Matka v konaní deklarovala a čiastočne preukázala bežné výdavky súvisiace s bývaním, ošatením, hygienickými potrebami, zvýšené výdavky maloletej na stravu v súvislosti s alergiou, zvýšené výdavky maloletej v súvislosti s dochádzaním do školy, jazykovou školou, zvýšenými výdavkami na zdravotnú starostlivosť (lieky na astmu, dioptrické okuliare, rehabilitácie a cvičenia), pričom výšku niektorých matkou vyčíslených výdavkov otec v konaní spochybňuje a ich ustálenie zostáva sporné. V rámci konania o neodkladnom opatrení podľa § 366 CMP môže súd nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. V intenciách uvedeného tak súd pri rozhodovaní o návrhu matky na úpravu vyživovacej povinnosti otca neodkladným opatrením vychádzal zo zistenia, že otec pravidelne prispieva na výživu maloletej a súčasne prihliadal na možnosť matky zabezpečovať úhradu výdavkov maloletej aj z hotovostných finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorými matka disponuje a ktorých používanie na úhradu výdavkov maloletej v minulosti ani teraz otec žiadnym spôsobom nenamietal a je s tým uzrozumený. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že súčasný spôsob zabezpečovania výživy maloletej tak, ako je nastavený od januára 2024 doposiaľ, nepredstavuje ohrozenie jej záujmov a do rozhodnutia vo veci je výživa maloletej v nevyhnutnej miere takýmto spôsobom zabezpečená.
8. Súd prvej inštancie dodal, že aj samotné okolnosti vedúce k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svedčia o neexistencii podmienky naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, keď sa matka rozhodla podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po niekoľkých mesiacoch trvania súdneho konania a najmä faktického stavu zabezpečovania výživy maloletej zo
strany jej rodičov, pričom v samotnom návrhu neuviedla žiadne nové okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu nastolených pomerov účastníkov smerujúcu k ohrozeniu záujmov maloletej. Jediným súdu známym dôvodom pre podanie tohto návrhu bola skutočnosť, že na ostatnom pojednávaní v konaní vo veci samej neboli splnené podmienky pre vydanie konečného rozhodnutia, takýto postup však nezodpovedá zákonnej úprave inštitútu neodkladného opatrenia. Preto súdu nezostávalo iné, ako takýto neodôvodnený návrh zamietnuť.
9. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď vychádzal z toho, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, keďže otec na výživu maloletej prispieva a ona ako matka disponuje spoločnými finančnými prostriedkami, z ktorých môže pokrývať ďalšie náklady na výživu dieťaťa. Uviedla, že pri výške príjmov otca a odôvodnených potrebách maloletej je nesporné, že suma, ktorou otec prispieva na jej výživu je nepostačujúca, navyše finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie sú primárnym zdrojom slúžiacim na výživu maloletého dieťaťa. Výživné má byť platené oboma rodičmi podľa ich aktuálnych zárobkových pomerov a nie zabezpečené z finančných rezerv patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Namietala, že súd nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že návrh vo veci bol podaný dňa 13.06.2024, teda takmer pred rokom, pričom rozhodnutie doposiaľ nebolo vydané a vzhľadom na tvrdenie právneho zástupcu sa javí, že ani v dohľadnej dobe nemožno očakávať vydanie konečného rozhodnutia. Vzhľadom na tieto okolnosti považovala podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil výšku výživného zo strany otca až do rozhodnutia súdu vo veci za dôvodné. Vyjadrila presvedčenie, že dokonca mal súd sám iniciatívne rozhodnúť o dočasnej úprave výživného pre maloleté dieťa do definitívneho rozhodnutia súdu a z vlastnej iniciatívy vydať neodkladné opatrenie. Ak súd považoval ňou navrhovanú výšku výživného v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia za neprimeranú, nič mu nebránilo túto upraviť, a takto neodkladné opatrenie nariadiť. Bola toho názoru, že otec je absolútne nekritický, odtrhnutý od reálneho života a neschopný akceptovať skutočnosť, že jeho manželka vynaložila nadštandardné úsilie na zlepšenie jeho zdravotného stavu a značná časť finančných prostriedkov zo spoločného majetku bola vynaložená výlučne na jeho zdravotnú starostlivosť. Uviedla, že prácu nezmenila účelovo (vo veku 48 rokov odišla po 27 rokov z práce, kde ju ponižovali, móbovali a plánovali vyhodiť, o čom svedčí aj odchod nadriadenej mesiac po jej odchode zo zamestnania), ale v záujme zabezpečenia seba a svojej dcéry, aby mala stabilnú a perspektívnu prácu, aj keď s nižším príjmom, čo je logické, keďže v novej práci nemôže mať nástupný plat totožný s platom po 27 rokoch. Daňový bonus v roku 2025 nie je 140,- Eur, ale len 50,- Eur a v roku 2026 bude mať daňový bonus vyplatený len do mája, keďže maloletá bude mať v máji 2026 18 rokov. Tvrdila, že v bývalom zamestnaní jej osobné ohodnotenie a dochádzkový bonus, ktoré činili cca 1/3 príjmu neboli nárokovateľné nejakým mzdovým predpisom, boli len na dobrej vôli priamej nadriadenej, ktorá bola rozhodnutá odísť, a preto by po jej odchode dostávala iba základnú mzdu, ktorá by bola nižšia ako jej základná mzda, ktorú dostala ako nástupnú u terajšieho zamestnávateľa. Zmena zamestnania preto v kontexte týchto skutočností bola to najlepšie, čo mohla urobiť. Ďalej uviedla, že platby, ktoré boli v roku 2021 zaslané na jej účet z poisťovne Uniqua boli vopred vybavované aspoň ako čiastočné plnenie len preto, aby otec mohol absolvovať rehabilitácie a tieto finančné prostriedky boli použité výlučne pre zabezpečenie rehabilitácii v Kladruboch a v Kováčovej. V uvedenom období zháňala finančné prostriedky zo zbierky od jej kolegov a priateľov, aby mu umožnila tam rehabilitovať čo najdlhšie. Preto riešila aj financie od svojho zamestnávateľa a zháňala peniaze kde sa dalo. Dodala, že nevie zdokladovať dcérine rehabilitácie, ale ani otec nevie dokladovať fyzioterapeuta a masérku, ktorých si zo spoločných prostriedkov platil v rokoch 2021 -2023 na mesačnej báze 420,- Eur, minimálne 10.800,- Eur. V súvislosti s nákladmi na život a jej fungovanie s dcérou označila za absurdné tvrdenie otca, že je v hmotnej núdzi a ona mu má prispievať na jeho potreby zvlášť, keď vlastní finančné prostriedky patriace do bezpodielového vlastníctva manželov, ktoré plánuje neúčelne použiť výlučne pre seba – na rehabilitácie v zahraničí, pri zdravotnom stave, ktorý 12 lekárov a dokonca aj poisťovňa Uniqa považuje za nemenný po 5 rokoch. Poukázala na to, že otec si v Alzheimer centre platí nadštandard, ako to vyplýva z ním predloženej faktúry, kde mesačne platí doplatok 511,50 Eur za neobsadené lôžko v 2-izbovej izbe. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
10. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že podanie odvolania matkou, resp. už jej samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je len iracionálnym krokom bez skutkového a právneho základu. Pre uvedený záver svedčí i samotné „odôvodnenie“ podaného odvolania a výpočet odvolacích dôvodov,
ktorý pôsobí a zostáva v jeho kontexte v absolútne nepreskúmateľnej rovine. S ohľadom na obsah podaného odvolania je podľa otca zrejmá absencia dôkaznej situácie svedčiacej v prospech matky, a teda objektívne neunesenie dôkazného bremena, ktoré by bolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zásadne zmätočným a neudržateľným je aj tvrdenie matky v tom smere, že vydané rozhodnutie súdu je tiež v rozpore s najlepším záujmom maloletej dcéry. Mal za to, že predmetné odvolanie obsahuje množstvo rozporuplných a nepodložených tvrdení zo strany matky potvrdzujúcich zmätočnosť a nekonzistentnosť postupu samotnej matky v doterajšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie, rovnako i v meritórnom konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 109P/62/2024. Bol toho názoru, že tvrdenia matky v predmetnom odvolaní možno opodstatnene ustáliť ako určité fabulácie a vyvrátiteľné domnienky subjektívneho charakteru, ktoré naviac nemožno deklarovať za kroky v záujme maloletého dieťaťa, o ktoré sa v tomto konaní v prvom rade jedná. Naopak súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vecne a presvedčivo zdôvodnil svoju úvahu čo do skutkovej i právnej roviny, najmä v bodoch 5, 18 až 20 vydaného rozhodnutia, z ktorých presvedčivo a udržateľne vyplynulo, že podaný návrh matky (pozn. ani podané odvolanie matky) nespĺňa zákonom požadované náležitosti vyplývajúce z ust. § 324 a nasl. CSP (pozn. primárne naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ktorá musí byť náležite osvedčená). S ohľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie v rámcovom (meritórnom) konaní, zdôrazňujúc aj závery pojednávania uskutočneného vo veci dňa 12.03.2025, takáto naliehavá a neodkladná potreba nebola zo strany matky osvedčená. Súd prvej inštancie tak nielen podľa jeho názoru správne a zákonne rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov v tejto právnej oblasti. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonné atribúty obsiahnuté analogicky v ust. § 220 ods. 2 CSP. Ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03.07.2003 a rozsudok ESĽP vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, § 26. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie matky odmietne ako nedôvodné, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdí.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
12. Predmetom konania vo veci samej je návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v rámci ktorého matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasného ponechania maloletej v jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 400,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti uznesenia, a to v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
19. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
20. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
21. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia, a v napadnutom uznesení dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel. Odvolací súd v postupe prvoinštančného súdu nezistil žiadne z pochybení, vytýkaných odvolateľkou a ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Nie preto možné dať za pravdu odvolateľke, ktorá ani v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
22. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval.
23. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov maloletého dieťaťa podľa § 2 ods. 1, § 111 písm. b), c), § 360 ods. 1, § 366 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP a § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa spôsobom navrhovaným matkou. Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.
24. Vychádzajúc zo samotného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu spisu a z odvolania matky, ani odvolací súd nemal za osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a to dočasným ponechaním maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti matky a určením výživného otcovi, tak ako to vo svojom návrhu žiadala matka. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, teda jeho účelom nie je zakonzervovať aktuálny stav starostlivosti o maloleté dieťa. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t. j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však súd nemá preukázané, že by maloleté dieťa bolo v ohrození. Maloleté dieťa sa v osobnej starostlivosti matky nachádza už od doby, keď rodičia ukončili svoje spolužitie, ktorú otec rešpektuje a žiadnym spôsobom ju nespochybňuje, pričom súdu doposiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti, z čoho súd zároveň vyvodzuje záver, že v súčasnosti nie je život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa nijako bezprostredne ohrozený. Ponechanie maloletého dieťaťa v starostlivosti matky by iba zakonzervovalo už existujúci stav, čo však nie je účelom ani zmyslom neodkladných opatrení. Matka navyše svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha dočasného zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti nijako neodôvodňuje, resp. žiadnym spôsobom neosvedčila nevyhnutnosť takéhoto zásahu súdu do pomerov účastníkov konania.
25. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala aj určenia výživného od otca na maloleté dieťa, avšak neosvedčila, že výživa maloletého dieťaťa je aktuálne ohrozená, keď sama uvádzala, že otec na výživu dieťaťa prispieva sumou 150,- Eur mesačne, naviac na pojednávaní vo veci samej konanom dňa 12.03.2025 uvádzala, že otec platí maloletému dieťaťu paušál na telefón v sume cca 10,- Eur mesačne a maloletému dieťaťu poskytuje vreckové v sume 50,- Eur mesačne. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor na podrobné vykonávanie dôkazov, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové zistenia, ktoré z návrhu a zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená. „V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého ..., v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.
26. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má zamedziť vzniku nejakej ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí, jeho účelom rozhodne nie je riešenie osobných sporov medzi rodičmi dieťaťa, ktoré súvisia s rozpadom ich manželského spolužitia. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia
maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa.
27. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to vo svojom návrhu žiadala matka. Z doposiaľ zisteného stavu vyplýva záver, že nie je preukázaná ani osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je inštitútom slúžiacim na dosiahnutie skoršieho rozhodnutia vo veci.
28. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
29. V konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prvej inštancie vykoná riadne a úplné dokazovanie (zamerané aj na zárobkové a majetkové pomery rodičov a ich odôvodnené výdavky, vrátane výdavkov na maloleté dieťa), na základe ktorého rozhodne o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v akom rozsahu a za akých podmienok bude druhý rodič oprávnený stýkať sa s ním, pokiaľ budú rodičia, či jeden z nich žiadať upraviť styk s maloletým dieťaťom a v akej výške bude na dieťa platiť výživné. Rodičia sa môžu o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).