Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_101C-44-2025.pdf
PDF · 94.57 KB
Case nature
Subarea
101C/44/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: A. B. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, D., zastúpenej: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, proti žalovaným: 1. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, 2. U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, 3. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o určenie neplatnosti dražby, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 07.04.2025, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 31.05.2025, sa žalobkyňa domáha, aby súd určil, že dražba nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G., obec G., okres D., a to pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXX, o výmere 800 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 970 m2, druh pozemku záhrada a stavby so súp. č. 74 postavenej na parcele č XXX, druh stavby rodinný dom, konajúca sa dňa 04.03.2025 a osvedčená Notárskou zápisnicou N 83/2025, Nz 8487/2025, NCRIs 8741/2025 zo dňa 04.03.2025 je neplatná.
2. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by uložil súd žalovanému v 3. rade zákaz nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G., obec G., okres Piešťany ako pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXX, o výmere 800 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 970 m2, druh pozemku záhrada a stavby so súp. č. 74 postavenej na parcele č. XXX, druh stavby rodinný dom, a to previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam darom, ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby, previesť užívacie práva odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osoby k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam (dať ich do nájmu, podnájmu, bezodplatného užívania tretím osobám), až do právoplatného skončenia vo veci samej.
3. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 04.03.2025 sa uskutočnila opakovaná dobrovoľná dražba nehnuteľnosti, ktorej bola žalobkyňa vlastníčkou. Žalovaná v 1. rade iniciovala dražbu nehnuteľností, ktorou si uplatňuje pohľadávku voči žalobkyni, a to podľa žalobkyne na základe neplatného právneho úkonu. Žalobkyňa má za to, že zmluva o úvere č. 1371341503 zo dňa 24.05.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade a Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 04.06.2013 sú neplatné, nakoľko obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa ďalej uvádza, že v dôsledku realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe došlo práve k uspokojeniu žalovanej v 1. rade aj v rozsahu, na ktorý nemá v dôsledku potenciálnych neprijateľných podmienok obsiahnutých v Zmluve o úvere a záložnej zmluve právny nárok a k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím došlo k stavu, ktorý je zvrátiteľný
len s veľkými ťažkosťami. Žalobkyňa je presvedčená, že pohľadávka, na ktorú sa viedlo záložné právo je sporná z dôvodu, že záložná zmluva je založená na neplatnom právnom úkone. Žalobkyňa zároveň spochybňuje žalovaným v 1. rade stanovenú sumu pohľadávky, na základe ktorej vydražil jej nehnuteľnosť. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej odôvodnila tým, že je potrebné bezodkladne a urýchlene upraviť pomery strán sporu hlavne k vydražiteľovi nehnuteľnosti (žalovanému v 3. rade). Konkrétne pri tomto dôvode ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy, a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov podľa žalobkyne spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, nakoľko žalovaný v 3. rade už nakladá s nehnuteľnosťou podľa vlastného uváženia ako mu zo zákona prináleží, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom, a to k úplnej strate obydlia žalobkyne.
4. Na osvedčenie svojich tvrdení pripojila žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Zmluvu o úvere č. 1371341503 zo dňa 24.05.2013, Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 04.06.2013, odpoveď žalovanej v 1. rade na žiadosť žalobkyne o predĺženie splátkového kalendára zo dňa 16.01.2024, výzvu na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky zo dňa 09.08.2024, námietky žalobkyne zo dňa 21.09.2024, oznámenie o dražbe zo dňa 03.12.2024, Notársku zápisnicu N 16/2025, Nz 1131/2025, NCRIs 1214/2025 zo dňa 16.01.2025, výzvu na odovzdanie nehnuteľnosti zo dňa 11.03.2025, platobný príkaz 3,4/2024, ročný výpis z medziúveru 2023, zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 24.03.2025 a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27.03.2024
5. Z aktuálneho informatívneho výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že žalovaný v 3. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D., obci G., katastrálne územie G. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom ako pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXX, o výmere 800 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 970 m2, druh pozemku záhrada a stavby so súp. č. 74 postavenej na parcele č. XXX, druh stavby rodinný dom.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prvá a druhá veta, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
16. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, prvá a druhá veta, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
17. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním
18. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
19. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
20. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
21. Podľa § 38 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.
22. Podľa § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súd alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania.
23. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifikom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.
24. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to 1.) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo 2.) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.).
25. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.
26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu (spravidla medzi sporovými stranami), ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
28. V posudzovanej veci sa domáhala žalobkyňa nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému v 3. rade zákaz nakladania s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd po preštudovaní spisového materiálu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Žalobkyňa odôvodňovala potrebu nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami - pozemkami parcely registra „C“ parc. č. XXX, o výmere 800 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 970 m2, druh pozemku záhrada a stavby so súp. č. 74 postavenej na parcele č. XXX, druh stavby rodinný dom zapísanými na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G. s cieľom zamedzenia úkonom žalovaného v 3. rade, ktorými by previedol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, v dôsledku čoho by sa podľa žalobkyne vytvoril nezvratný stav, prípadne by došlo k neodstrániteľným následkom a úplnej strate obydlia žalobkyne. Je vecou žalobkyne, aby hodnoverným a presvedčivým spôsobom osvedčila potrebu bezodkladnej potreby úpravy právnych pomerov. Vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd toho názoru, že žalobkyňa požadované osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov dostatočne neosvedčila. Nesporným je, že medzi stranami je spor týkajúci sa nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G., ktoré pôvodne vlastnila žalobkyňa a ktoré na základe dobrovoľnej dražby nadobudol do vlastníctva žalovaný v 3. rade. Uvedená skutočnosť však sama o sebe nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa však nijakým spôsobom nepreukázala a ani netvrdila existenciu konkrétnych skutkových okolností, ktoré by v súčasnosti osvedčovali existenciu úmyslu žalovaného v 3. rade previesť nehnuteľnosti na inú osobu alebo ich prípadne zaťažiť právami tretích osôb. Samotné tvrdenie žalobkyne o tom, že by žalovaný v 3. rade eventuálne mohol nakladať s nehnuteľnosťami bez tvrdenia ďalších relevantných skutočností, ktoré by uvedený záver žalobkyne aspoň osvedčovali, nemôže byť podkladom pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým by bolo obmedzené vlastnícke právo žalovaného v 3. rade. Zápis vlastníckeho práva na
žalovaného v 3. rade v katastri k dotknutým nehnuteľnostiam a z toho vyplývajúce právo žalovaného v 3. rade ako vlastníka s nehnuteľnosťami nakladať k osvedčeniu potreby neodkladnej úpravy pomerov nepostačuje a netvorí zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je autoritatívnym zásahom do existujúcich práv a povinností subjektov konania, ktorým sa bez vyjadrenia druhej strany a bez podrobnejšieho dokazovania, majú ukladať určité povinnosti, a preto na jeho nariadenie je potrebné, aby nevyhnutnosť a dôvodnosť jeho urýchleného nariadenia bola osvedčená bez väčších pochybností. Rovnako na nariadenie neodkladného opatrenia by muselo byť žalobkyňou tvrdené a osvedčené, že ujma, ktorá hrozí žalobkyni, v prípade nenariadenie neodkladného opatrenia, podstatne prevyšuje ujmu (obmedzenie), ktoré hrozí žalovanému v 3. rade pre prípad jeho nariadenia, čo však žalobkyňa taktiež vo svojom návrhu nenaplnila. Súd je preto toho názoru, že v danom prípade nie je splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami, keďže zo žiadnych významných skutočností nevyplýva, že by žalovaný v 3. rade mal úmysel akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto sporu. V predmetnom konaní zo strany žalobkyne súd nemal ani v najmenšom osvedčené, že by aktuálne existoval akýkoľvek úmysel žalovaného v 3. rade previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na inú osobu, prípadne dané nehnuteľnosti zaťažiť právom tretích osôb.
29. Súd tak má za to, že žalobkyňa neosvedčila riadne bezprostrednú ujmu, ktorá hrozí v prípade, ak neodkladné opatrenie nebude nariadené. Právny poriadok pritom pozná právne prostriedky na zabezpečenie ochrany žalujúcich subjektov pri nakladaní s nehnuteľnosťami vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konania (§ 228), pričom zapísanie zodpovedajúcej poznámky do katastra nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní je priamo v kompetencii žalobkyne.
30. Pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia teda nie je splnená podmienka § 325 ods. 1 CSP, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
31. Týmto uznesením sa konanie nekončí, keďže na tunajšom súde pod tou istou spisovou značkou prebieha konanie vo veci samej, a teda neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, preto trovami konania o neodkladnom opatrení sa súd v tomto rozhodnutí vôbec nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).