Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-1C/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: C. O., narodená XX.X.XXXX, bytom L. XXX, zastúpená JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, Svidník, proti žalovanému: Národná transfúzna služba Slovenskej republiky, so sídlom Ďumbierska 3/ L, Bratislava, IČO: 30 853 915, zastúpený advokátskou kanceláriou VALIŠ LEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 185/2, Bratislava, IČO: 36 834 611, o zaplatenie 4.483,80 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. marca 2023, č.k. -180, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni nepriznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť vo výške 667,80 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3.816 eur a priznal žalobkyni trovy konania vo výške 100 %. Poukázal na to, že žalobkyňa sa dňa 5.11.2018 v Prešove zúčastnila odberu krvi, na výjazdovom mobilnom pracovisku, ktorý vykonal žalovaný. V dotazníku pre darcov krvi, plazmy a krvných buniek okrem iného uviedla, že za posledný mesiac neužila lieky a nemá ochorenie nervového systému. Dňa 8.11.2018 žalobkyňa sa dostavila na pracovisko žalovaného pre mravenčenie, odkiaľ bola odoslaná do chirurgickej ambulancie, následne absolvovala neurologické vyšetrenie. Pre pretrvávajúcu poruchu citlivosti a bolesť, napriek liečbe, prišla žalobkyňa dňa 29.11.2018 do hematologickej ambulancie BONA CURA, s.r.o. s diagnostickým záverom stav po darovaní krvi, porucha citlivosti končatín, ľahká anémia, tetania anamnesticky a žalobkyňa bola odoslaná na hospitalizáciu na neurologické oddelenie, kde bola dňa 29.11.2018 prijatá a dňa 6.12.2018 prepustená do ambulantnej starostlivosti. S diagnózou komplexný regionálny bolestivý syndróm pravého predlaktia, Tetanický syndróm. Lekársky posudok zo dňa 26.7.2019 M.. B. Z. stanovil hodnotu bolestného na 35 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia obodoval hodnotou 200. Dňa 19.10.2020 bol žalovanému doručený protokol č. 562/2020 o vykonanom dohľade na diaľku, z ktorého vyplýva, že skupina vykonávajúca dohľad nezistila u žalovaného nedostatky. Prizvaný konzultant M.. T. C. uviedol, že odber bol realizovaný lege artis a zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Podľa neho záujemca o darovanie krvi s diagnostikovanou tetániou nemôže byť darcom krvi, čo darkyňa neuviedla v dotazníku. Ak by lekár mal o tom vedomosť, z odberu by ju vylúčil, je možné uvažovať, či išlo o náhodnú koincidenciu zhoršenia stavu tetánie s darovaním krvi, alebo spúšťačom ťažkostí bol samotný odber. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a dospel k záveru, že

žaloba je dôvodná. Konštatoval, že napriek tomu, že úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že nezistil u žalovaného nedostatky a prizvaný konzultant sa vyjadril, že odber bol vykonaný lege artis, nevylučuje to, že žalobca nemôže byť zodpovedný za škodu na zdraví v zmysle ustanovenia , pričom v zmysle ustanovenia sa v takom prípade jednorazové odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Mal za to, že nebolo sporné, že žalobkyňa trpí diagnózou komplexný regionálny bolestivý syndróm pravého predlaktia, táto diagnóza jej bola stanovená až po vykonanom odbere krvi a jednoznačne vyplýva z protokolu úradu pre dohľad, kde ju po ukončení hospitalizácie žalobkyne vyslovil ošetrujúci neurológ. Okrem tejto diagnózy má žalobkyňa diagnostikovaný aj tetanický syndróm. Táto skutočnosť nebola sporná, sama žalobkyňa uvádzala kedy sa u nej prejavili príznaky tohto syndrómu a ako postupovala jej liečba. Žalobkyňa v spore preukázala, že záchvat spojený s prejavom tetánie sa u nej vyskytol na strednej škole, pričom spočiatku užívala liek timonil. Zároveň tvrdila, že v čase odberu krvi, a ani pred ním niekoľko mesiacov, tento liek neužívala, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že uvedením liečby v zdravotnej dokumentácii bolo preukázané, že žalobkyňa mala užívať, alebo užívala predmetný liek v čase odberu. Mal za preukázané, že v čase odberu krvi a najmenej mesiac pred ním tento liek neužívala, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Považoval za preukázané, že žalobkyňa vyplnila žalovaným predložený dotazník pre darcu krvi, v ktorom uviedla, že neužíva žiaden liek a netrpí ochorením nervového systému. Diagnostikovaný syndróm tetánia, nepovažovala za ochorenie nervového systému, nakoľko je to označenie pre syndróm a už v minulosti krv darovala, pričom o darovaní krvi vedela aj jej lekárka, ktorá nemala žiadne výhrady. Syndróm tetánia nie je uvedený v informácii pre darcov krvi ako kontraindikácia, ako okolnosť vylučujúca darovanie krvi. Mal za to, že dotazník v tomto smere vyplnila pravdivo. V dotazníku sa uvádza, že užívanie niektorých liekov môže spôsobiť dočasnú nemožnosť darovania krvi, pričom ani u lieku timonil nie je darovanie krvi úplne vylúčené. Zo žiadnych informácii, ktoré žalobkyni žalovaný pred odberom poskytol nevyplynulo riziko spojené so syndrómom tetánia, pričom tetánia nebola nikde označená ako ochorenie nervového systému. Žalovaný vykonal aj osobný pohovor, pri ktorom sa M.. M. I., ako zodpovedná osoba, nedostatočne venovala kontraindikáciám spojených s odberom krvi pre žalobkyňu, za predpokladu, že práve tetánia mala byť podľa žalovaného dôvodom na nevykonanie odberu, mal sa jej týkať dotazník, alebo túto okolnosť mal jednoznačne vylúčiť lekár, ktorý vykonal pohovor, nakoľko on na rozdiel od žalobkyne mal mať vedomosť o problémoch pri "syndróme" tetánia. Ak sa žalovaný domnieva, že syndróm tetánie môže ohroziť zdravotný stav darcu krvi, mal urobiť také opatrenia, aby sa darca krvi takémuto nebezpečenstvu nevystavil, jednoznačne mala byť v dotazníku táto okolnosť uvedená, aby žalobkyňa mohla posúdiť, či je vhodným darcom, čo však žalovaný neurobil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný porušil ustanovenie , ktoré upravuje tzv. generálnu prevenčnú povinnosť, ale aj povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia o zdravotnej starostlivosti, nakoľko bol u žalobkyne vykonaný odber krvi, ktorý ohrozil jej zdravotný stav ako darcu krvi, a to napriek tomu, že samotný odber krvi mohol byť vykonaný lege artis. Ak mal žalovaný vedomosť o tom, že záujemca o darovanie krvi s diagnostikovanou tetániou nemôže byť darcom krvi, tak ako to tvrdil prizvaný lekár v posudku úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, mal byť tento poznatok uvedený v žalobkyni predloženom dotazníku, alebo sa mal na túto okolnosť zamerať zodpovedný pracovník žalovaného, ktorý vykonal vyšetrenie žalobkyne pred odberom. Považoval za preukázané, že v čase mesiac pred odberom nebrala žiadne lieky, teda ani liek timonil a po liečbe "syndrómu" tetánia logicky v dotazníku vyplnila, že netrpí ochorením nervového systému. Mal za preukázané, že u žalobkyne sa v súvislosti s odberom krvi dňa 5.11.2018 vyskytli zdravotné problémy, došlo u nej k ujme na zdraví, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s predmetným odberom krvi. Existenciu škody mal za preukázanú, vyplýva aj z posudku úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti je skutkovou otázkou a mal ju za preukázanú. Zo záverov posudku úradu pre dohľad vyplýva, že išlo o náhodnú koincidenciu zhoršenia stavu tetánie s darovaním krvi, alebo spúšťačom ťažkostí bol samotný odber. Súd skúmal, či by škodlivý následok nastal aj bez toho, aby sa žalobkyňa sa zúčastnila odberu krvi a dospel k záveru, že to v spore nebolo preukázané. Vždy následok nastal v príčinnej súvislosti s odberom krvi. V tomto spore, kedy žalovaný poukazuje na to, že za zdravotnými komplikáciami žalobkyne môže byť viacero príčin, čo sťažuje dôkaznú situáciu žalobkyne, mal za to, že aj keď nie je možné jednoznačne zistiť, či išlo o náhodné zhoršenie stavu tetánie v súvislosti s darovaním krvi, alebo spúšťačom preukázaných zdravotných ťažkostí žalobkyne bol samotný odber krvi, čiže nemožno jednoznačne určiť skutočnú príčinu vzniku škodlivého následku, možno ju však stanoviť s určitou mierou jej pravdepodobnosti, pričom v prejednávanom prípade je škodový následok vždy spojený so samotným odberom krvi a preto považoval žalobu za dôvodnú. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, kedy uzavrel, že v tomto prípade ide

o náhodu, za ktorú by mala niesť zodpovednosť iba žalobkyňa, zodpovednosť za to, že sa rozhodla bez nároku na odmenu darovať krv a na tom skutkovom základe by v zmysle zásady casum sentit dominus, podľa ktorej škodu spôsobenú náhodou znáša poškodený sám, by bola sama zodpovedná za vzniknutú zdravotnú ujmu, ktorá bola spôsobená v príčinnej súvislosti s aktom darovania krvi, bez zavinenia žalobkyne. Výška škody bola v spore nesporná. Žalobkyňa si uplatnila škodu vo výške ako ju vyčíslila na základe lekárskeho obodovania. Žalovaný rozporoval výpočet bodov, ale v spore nenavrhol znalecké dokazovanie, ani inak nepreukázal, že by stanovená hodnota bodového ohodnotenia bola vyčíslená nesprávne, preto priznal žalobkyni náhradu vo výške uplatnenej v žalobe, odkazujúc na opatrenie 30/2018 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 16. mája 2018, ktorým bola ustanovená výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2018 vo výške 19,08 eura za jeden bod. Bolestné bolo stanovené 35 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia 200 bodov. Preto zaviazal žalovaného ku zaplateniu náhrady výške 667,80 eur (35 x 19,08 eur) za bolesť a náhrady vo výške 3.816 eur (200 x 19,08 eur) za sťaženie spoločenského uplatnenia. O trovách konania rozhodoval podľa ustanovenia

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, z dôvodov podľa , , . Namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nezareagoval na argumenty žalovanej a nevysporiadal sa s jej vyjadreniami. Mal za to, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, t.j. nedokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to najmä vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi darovaním krvi a vznikom škody na zdraví. Poukázal na to, že Úrad pre dohľad skonštatoval, že buď ide o i) náhodnú koincidenciu zhoršenia tetánie s darovaním krvi, alebo ii) spúšťačom ťažkostí bol samotný odber. Koincidencia znamená výskyt dvoch udalostí súčasne, bez toho, že by bolo medzi nimi prepojenie alebo súvislosť. V danom prípade to znamená možnosť, že k zhoršeniu tetánie došlo súčasne s odberom krvi, pričom tieto dve udalosti súvisia časovo, nie kauzálne. Záver súdu, že "vždy následok nastal v príčinnej súvislosti s odberom krvi" je teda nesprávny a v rozpore so závermi Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý ako rovnako pravdepodobnú možnosť pripúšťa, že k medzi darovaním krvi a zdravotnými problémami nemusí byť kauzálna súvislosť. Súd v konaní nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k diagnóze žalobkyne, teda vo vzťahu ku tvrdenému škodlivému následku. Súd v rozsudku neuvádza, ako vyhodnotil rôzne diagnózy uvedené v zdravotnej dokumentácii žalobkyne. Kým časť zdravotnej dokumentácie uvádza ako diagnózu žalobkyne komplexný regionálny bolestivý syndróm, žalobkyňa v žalobe hovorí o diagnóze lézia nervus medianus, pričom M.. Z. v lekárskom posudku zo dňa 26. júla 2019 určil bodové ohodnotenie bolestného podľa položky 232a - obrna pravej hornej končatiny, ktorá však zo zdravotnej dokumentácie ani z tvrdení žalobkyne nevyplýva. Súd pri formulovaní tohto skutkového záveru úplne opomenul prepúšťaciu správu žalobkyne zo 06.12.2018, v ktorej bolo v rámci komplexných ambulantných vyšetrení aj počas hospitalizácie na neurologickom oddelení FNsP J.A. Reimana v Prešove vykonané ultrasonografické vyšetrenie pravej hornej končatiny, magnetická rezonancia mozgu aj chrbtice, ako aj EMG a EEG vyšetrenie, pri ktorých nebol potvrdený hematóm ani trombóza v mieste odberu krvi, pri ktorých bol nález akrálnej motoriky oboch horných končatín (HKK) výdatný a citlivosť symetrická, čo svedčí proti poškodeniu periférneho nervu na pravej ruke. V decembri 2018, teda necelý mesiac po tvrdenej škodovej udalosti, neurologické oddelenie FNsP v Prešovej konštatovalo symetrickú citlivosť a neexistenciu poškodenia periférneho nervu na pravej ruke. Súd túto skutočnosť vôbec nezohľadnil a v rozsudku ani nespomenul, hoci na ňu v konaní opakovane poukazoval. Poukázal na to, že z posudku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, ktorú v konaní nepredložila, jednoznačne vyplýva, že v prepúšťacej správe z neurologického oddelenia J.A. Reimana v Prešove je v rámci lekárskeho záveru a odporúčania uvedený liek Timonil rtd. Rovnaký záver vyplýva zo správy z ošetrenia žalobkyne v hematologickej ambulancii BONA CURA s.r.o. zo dňa 29.11.2018 (t.j. v mesiaci, keď darovala krv), kde ako záver lekár uviedol liek Timonil rtd. Z uvedeného vyplýva, že aj ak žalobkyňa v čase pred darovaním krvi, počas neho a bezprostredne po ňom Timonil neužívala a užívať ho podľa lekárskych odporúčaní mala, žalobkyňa nerešpektovala medicínske odporúčanie a podľa vlastných vyjadrení neužívala predpísaný liek, mohlo to viesť k dekompenzácii (zhoršeniu príznakov) jej ochorenia. O to väčší bol dôvod, aby toto ochorenie priznala a darovania krvi sa nezúčastnila. Ak teda žalobkyňa začala užívať liek Timonil v roku 2017 po jej kolapse a diagnostikovaní tetánie (čo je nesporné) a užívala ho po dobu, o akej hovoril jej otec, v roku 2018 (v čase darovania krvi) tento liek ešte užívala, resp. mala užívať. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval aplikovaný právny predpis a právnu zodpovednosť založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

Dotazník darcu krvi nevytvoril žalovaný. Obsah dotazníka darcu krvi je vytvorený na podklade vzorového dotazníka, ktorý bol vypracovaný pracovnou skupinou expertov pre transfúziológiu pri Rade Európy (Ad hoc working group GTS) v súlade so štandardami selekcie darcov krvi, ktoré sú obsahom Európskych smerníc a Odporúčania Rady Európy č. R (95)15 - Príručka na prípravu, použitie a zaistenie kvality krvných zložiek. Podľa citovaného Odporúčania Rady Európy majú vytvorený dotazník darcov krvi všetky krajiny Európy. Rovnako tak je rámcovo upravený aj obsah anamnestického rozhovoru so záujemcom o darovanie krvi. Podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. o požiadavkách na správnu prax prípravy transfúznych liekov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") každému darcovi krvi a zložky z krvi sa pred odberom krvi a zložky z krvi poskytujú informácie uvedené v prílohe č. 3 časť A. Súd prvej inštancie vyhlášku č. pri právnom posúdení veci vôbec neaplikoval. Je pri tom nesporné, že žalovaný postupoval pri odbere krvi v súlade s vyhláškou č. Kritériá vylúčenia darcu z odberu vyplývajú z prílohy č. 4 časť 2 vyhlášky č. a sú plne prevzaté z Nariadenia Komisie 2004/33/ES z 22. marca 2004, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES týkajúca sa niektorých technických požiadaviek na krv a zložky z krvi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) v znení vykonávacej smernice Komisie 2011/38/EÚ z 11. apríla 2011 (Ú. v. EÚ L 97, 12. 4. 2011). Vo všetkých uvedených dokumentoch - Nariadení Komisie, Odporúčaní Rady Európy č. R (95)15 a tým pádom aj vo všetkých členských štátoch EÚ a aj Rady Európy sú kritériá prijateľnosti / vylúčenia darcov krvi zatriedené do klastrov (ochorenia centrálnej nervovej sústavy, hematologické ochorenia, imunologické ochorenia a pod.). a takto sú koncipované aj informačné povinnosti vo vzťahu k darcom krvi. Dotazníky darcov krvi v uvedených krajinách sú zostavené podľa štandardizovaného dotazníka (bod 28. tohto odvolania). Nadnárodné autority zodpovedné za bezpečnosť transfuziológie a transfúznych liekov vyhodnotili takýto prístup ako adekvátny a vyhovujúci pre darcov aj príjemcov transfúznych liekov. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaný porušil generálnu prevenčnú povinnosť a povinnosť podľa tým, že v dotazníku darcu krvi alebo pri anamnestickom predodberovom rozhovore so žalobkyňou výslovne neuviedla tetániu ako kritérium možného vylúčenia darcu, hoci žalovaný nemal z dotazníka ani z dodatočných informácií od žalobkyne žiadnu indíciu sa na toto ochorenie pýtať, je nelogické, nesprávne a v konečnom dôsledku nerealizovateľné. Existujú desiatky až stovky ochorení (neurologických, hematologických, kardiologických, imunologických, infekčných a pod.), ktoré spadajú pod jednotlivé medicínske kritériá vylúčenia darcu krvi. Záver súdu prvej inštancie ad absurdum znamená, že žalovaný by mal v dotazníku a pri anamnestickom rozhovore uviesť vo vzťahu ku každému darcovi každé jedno z tohto množstva ochorení, aj keď je darca nedáva žiadnu indíciu, že niektorým z týchto ochorení trpí. Žalovaný jednoznačne nezavinil a nemohol vznik škody predvídať a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol u žalobkyni zistiť ochorenie, pokiaľ žalobkyňa správne a pravdivo nevyplnila dotazník (štandardizovaný na európskej úrovni) a ochorenie ani následne neuviedla v anamnestickom rozhovore vedenom v súlade so štandardizovanými európskymi pravidlami a na podklade údajov v dotazníku. Uvádzať menovite každé jedno ochorenie, pre ktoré je darovanie krvi neprípustné, je nemožné a nerealizovateľné. Na základe všetkých dostupných informácií a pri postupe lege artis nielen vo vzťahu k odberu krvi, ale aj vo vzťahu k informačnej povinnosti pre darcu krvi nemohol predvídať následok - vznik škody a škodu nezavinil. Súd prvej inštancie túto skutočnosť nezohľadnil, a to napriek tomu, že žalovaný uplatnil liberačný dôvod podľa už na začiatku konania. Nie je možné, tak ako to urobil súd prvej inštancie, pričítať na ťarchu žalovaného nesplnenie povinností, ktoré nevyplývajú z právnych predpisov ani všeobecne akceptovateľných štandardov v oblasti transfuziológie len preto, že žalobkyňa úmyselne alebo opomenutím nesprávne vyplnila dotazník darcu krvi a žalovaná nemohla žiadnym spôsobom jej ochorenie predpokladať. Súd prvej inštancie nesprávne konštatoval na strane žalovaného tak porušenie generálnej prevenčnej povinnosti podľa , ako aj porušenie právnej povinnosti podľa Ak bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný porušil ustanovenia , teda konkrétnu právnu povinnosť, nemal v tej istej veci konštatovať porušenie generálnej prevenčnej povinnosti.

3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na skutočnosť, že v dôsledku darovania krvi dňa 5.11.2018 vykonávanej žalovaným došlo u nej k poškodeniu nervového systému pravej ruky s trvalými následkami. Žalovaný poukazoval na výsledky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o tom, že u neho neboli zistené žiadne nedostatky a porušenia , že žalobkyňa zamlčala v čase darovania krvi v dotazníku ako i pri následnom anamnestickom rozhovore s lekárom skutočnosť, že v roku 2017 mala diagnostikované ochorenie tetánie s terapiou liekom Timonil retard, ktoré ochorenie vylučuje darcu z darovania krvi. Žalovaný tak namietal porušenie právnej povinnosti, zavinenie a existenciu príčinnej súvislosti.

5. Pokiaľ žalovaný v posudzovanej veci poukazoval na to, že ochorenie tetánie s terapiou liekom Timonil retard vylučuje darcu z darovania krvi, odvolací súd z Prílohy č. 4 k vyhl. č. zistil, že darovanie krvi je trvalo vylúčené (aj) v prípade "Ochorení centrálnej nervovej sústavy, Anamnéza vážneho ochorenia CNS, napr. cerebrovaskulárneho ochorenia". Tetánia však nie je ochorením centrálneho nervového systému, nakoľko sa netýka mozgu ani miechy. Je nepochybné, že napriek tomu žalovaný považoval tetániu za ochorenie, ktoré nad rámec Prílohy č. 4, vylučuje darcu z darovania krvi. Vylúčenie darcu z darovania krvi v prípade tetánie bolo potvrdené aj protokolom o vykonaní dohľadu zo dňa 19.10.2020. Napokon aj žalovaným citovaný výňatok zo stránky www.mojakrvnáskupina.sk obsahuje aj časť týkajúcu sa tetánie a darovania krvi s tým, že končené rozhodnutie musí urobiť lekár, je to veľmi individuálne, závisí od závažnosti tetánie a liečby u konkrétneho darcu. Žalovaný tak vedel, resp. mohol vedieť, že tetánia, hoci nie je ochorením centrálneho nervového systému v zmysle Prílohy č. 4, môže byť ďalšou komplikáciou pri darovaní krvi u darcu. Pokiaľ teda žalovaný zjavne disponoval takouto vedomosťou, bolo jeho povinnosťou z hľadiska predchádzaniu vzniku škôd na zdraví darcov krvi, venovať tejto kontraindikácii dostatočnú pozornosť, a buď ju tak uviesť do dotazníka lebo ju vylúčiť u darcu v rámci anamnestického pohovoru s lekárom. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z Obč. zák. Žalovaný nevenoval jemu, resp. všeobecne, známej kontraindikácii na odber krvi, potrebnú mieru opatrnosti, ktorú od neho bolo možné spravodlivo požadovať, a pretože žalovaný vedel, že môže darcovi krvi s tetániou ohroziť jeho zdravie, bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ho nespôsobí, čím sa dopustil porušenia prevenčnej povinnosti z vedomej nedbanlivosti.

6. Pokiaľ žalovaný namieta existenciu príčinnej súvislosti medzi darovaním krvi a vznikom škody na zdraví, je potrebné poznamenať, že v danom prípade nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaného pri odobratí krvi (nekonal teda v rozpore s povinnosťou poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne

- lege artis), ale porušenie jeho povinnosti spočívalo v opomenutí jeho prevenčnej povinnosti, a preto je potrebné ustáliť príčinnú súvislosť medzi porušením žalovaným jeho prevenčnej povinnosti a vznikom škody na zdraví žalobkyne. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s existenciou príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia žalobkyne a protiprávnym konaním žalovaného, keď možno spoľahlivo prijať záver, že pokiaľ by žalovaný venoval dostatočnú pozornosť známym zdravotným kontraindikáciám na odber krvi v dotazníku alebo v rámci anamnestického rozhovoru, bol by zistil u žalobkyne v minulosti syndróm tetánie, ktorý mal vylučovať žalobkyňu z darcovstva krvi.

7. Odvolací súd zisťoval mieru, akou sa na vzniku poškodenia zdravia podieľala samotná poškodená žalobkyňa (§ 420 ods. 3 v spojení § 441 Obč. zák.) tým, že zamlčala syndróm tetánie pri vyplňovaní dotazníku. Správne súd prvej inštancia dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania k záveru, že žalobkyňa posledný mesiac neužívala v minulosti jej predpísaný liek na tetániu Timonil, a preto vyplnila túto skutočnosť v dotazníku pravdivo. Skutočnosť, že v lekárskej správe zo dňa 29.11.2018 je uvedené, že žalobkyňa užíva Timonil, nepreukazuje samé o sebe, že žalobkyňa užila tento liek menej ako mesiac pred darovaním krvi a bola tak povinná pravdivo túto skutočnosť v dotazníku uviesť. Pokiaľ na otázku v dotazníku, či mala v minulosti ochorenie nervového systému odpovedala NIE, zhodne so súdom prvej inštancie dospel aj odvolací súd k záveru, že aj na túto otázku odpovedala pravdivo, resp. nezavinila nepravdivé uvedenie odpovede na túto otázku. Žalobkyni v tomto smere nemožno vytýkať zavinené porušenie povinnosti kladne uviesť v dotazníku ochorenie nervového systému vzhľadom na jej tetanický syndróm v minulosti. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v súvislosti s vyplňovaním zdravotných údajov v dotazníku bola poučená, že na otázky ohľadne zdravotného stavu má odpovedať pravdivo, aby nevystavila príjemcov transfúzie riziku infekcie, vyšetrenia nemajú slúžiť na overenie zdravotného stavu a v závere potvrdila vyhlásenie, že v prípade úmyselného zatajenia údajov môže spôsobiť inému poškodenie zdravia alebo smrť a môže byť trestne stíhaná. Z uvedeného vyplýva,

že zisťovanie ochorení darcu malo primárne v zmysle poučenia smerovať k predídeniu nakazenia príjemcov krvi a v týchto intenciách teda žalobkyňa aj pristupovala k vyplňovaniu dotazníka. Z uvedeného možno usudzovať, že žalobkyňa neporušila povinnosť pravdivo uviesť zdravotné údaje ani z nevedomej nedbanlivosti. Aj v prípade, ak by žalobkyňa zavinene porušila svoju povinnosť uviesť v dotazníku tetániu ako ochorenie nervového systému, nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že by žalovaný určite žalobkyňu vylúčil z darovania krvi s ohľadom na skutočnosť, že tetanický syndróm sa u nej prejavil zhruba rok pred darovaním krvi, lieky nebrala a žiadne symptómy subjektívne nepociťovala. Nie je preto možné nespochybniteľne konštatovať, že pokiaľ by aj žalobkyňa informovala lekára o tetanickom syndróme v minulosti, ten by ju bol určite z darovania krvi vylúčil a nebolo by došlo k poškodeniu jej zdravia. Pokiaľ žalobkyňa napriek zistenej tetánii v čase pred darovaním krvi Timonil neužívala a užívať ho podľa lekárskych odporúčaní mala, je medicínskou otázku posúdenie, či neužívanie lieku žalobkyňou bolo príčinou zhoršeniu príznakov tetánie pri darovaní krvi a v akom rozsahu.

8. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že po odbere krvi žalobkyňa nehlásila žiadny problém ani diskomfort, prvýkrát kontaktovala žalovaného až tri dni po odbere, čo vylučuje poškodenie periférneho nervu na pravej hornej končatine žalobkyne, ktoré by sa prejavilo bezprostredne po odbere, nie až o tri dni, poukazuje odvolací súd na tú skutočnosť, že k poškodeniu nervu nedošlo vpichom pri darovaní krvi, v tomto smere bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne.

9. Žalobkyňa dostatočne preukázala lekárskym posudkom zo dňa 26.7.2019 poranenie/poškodenie, resp. obrnu či utlačenie periférneho nervu, a pokiaľ žalovaný v tomto smere namietal, že v novembri 2018

- t.j. bezprostredne po darované krvi, bolo u žalobkyne vykonané ultrasonografické vyšetrenie pravej hornej končatiny, magnetická rezonancia mozgu aj chrbtice, ako aj EMG a EEG vyšetrenie, pri ktorých nebol potvrdený hematóm ani trombóza v mieste odberu krvi, pri ktorých bol nález akrálnej motoriky oboch horných končatín (HKK) výdatný a citlivosť symetrická, čo svedčí proti poškodeniu periférneho nervu na pravej ruke, mal v tomto smere navrhnúť znalecké dokazovanie na vyvrátenie diagnózy stanovenej ošetrujúcim neurológom. Žalovaný preto v tomto smere nedôvodne namieta, že konajúci súd nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k diagnóze žalobkyne, keď v prípade jej spochybňovania v lekárskom posudku ošetrujúceho lekára bolo na žalovanom navrhnúť znalecké dokazovanie na posúdenie správnosti záverov lekárskeho posudku. Vyhodnotenie diagnózy v zdravotnej dokumentácii žalobkyne ako komplexný regionálny bolestivý syndróm, nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s tvrdením žalobkyne v žalobe o diagnóze lézia nervus medianus (obrna, poranenie stredového nervu), ani zo záverom ošetrujúceho lekára v lekárskom posudku, ktorý určil bodové ohodnotenie bolestného v rámci poranenia dôležitého periférneho nervu podľa položky 232a - obrna pravej hornej končatiny.

10. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s 255 ods. 1 , podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, je preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

12.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa / až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).