Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-73-2025.pdf
PDF · 100.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/73/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.04.2025, č. k. 8T/5/2025-638, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.06.2025 v Trnave takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného v bode 1 z prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, prečinu obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, v bode 2 z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, v bode 3 z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, v bode 4 z prečinu výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a v bode 5 z prečinu nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že
1. obžalovaný v presne nezistenom čase v období od 21. mája 2024 do minimálne 06:00 hod. dňa 24. mája 2024 v obci D. v rodinnom dome na E. F. XXX/X, najskôr zo žiarlivosti fyzicky napadol poškodenú G. E. tým spôsobom, že poškodenú najmenej deväťkrát udieral rukami zovretými v päsť do oblasti tváre, hlavy, hrudníka, brucha, ľavého ramena a ľavého stehna a kolena, čím jej spôsobil zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v temennej oblasti vľavo, v oblasti ľavej strany tváre a dolnej pery úst sprevádzané opuchom a krvnými výronmi, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany hrudníka, pomliaždenie mäkkých tkanív brušnej steny s krvným výronom v oblasti nadbruška, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého ramena s krvným výronom, pomliaždenie mäkkých tkanív ruky s odreninami kože v oblasti hánok, pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnými výronmi v oblasti ľavého stehna a kolena, ktoré si vyžiadali dobu liečenia od 21.05.2024 do 04.06.2024 a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodenej v trvaní 2 týždne v oblasti fyzickej aktivity, manuálnej práce a činnosti, pohybu, chôdze a psychickej aktivity, pričom následne obžalovaný po uvedenom napadnutí G. E. nechcel, aby ju zbitú s modrinami videla jej matka, tak poškodenú nechcel pustiť domov na H. XX E. A., preto jej zobral peniaze, osobné doklady, kľúče od jej bytu v A. a mobilný telefón, a zamkol ju a zadržiaval ju v dome na adrese E. X E. D., kde musela proti svojej vôli zotrvať, a to až do približne 06:00 hod. dňa 24. mája 2024, kedy obžalovaný zaspal a poškodená utiekla,
2. obžalovaný potom ako dňa 05. augusta 2024 v čase približne o 01:32 h v C. I. I. F. X na čerpacej stanici Shell poškodená G. E. nastúpila na zadné sedadlá motorového vozidla zn. Citroen C5 evidenčného
čísla C., ktorého vodičom bol obžalovaný, odišiel s motorovým vozidlom na neznáme miesto, pričom v presne nezistenom čase od 01:32 hod. do 04:58 hod. počas jazdy v motorom vozidle G. E. nadával, že je kurva, kričal na ňu, následne obžalovaný s vozidlom odbočil na poľnú cestu a zastavil s ním na neustálenom mieste v poli s kukuricou, otočil sa smerom k poškodenej a túto päsťou udrel do oblasti tváre a ramena, a opakovane sa jej znovu pýtal kde a s kým bola posledné dni keď nebola s ním, na čo mu poškodená odpovedala, že bola v kontakte s bývalým priateľom, čo sa obžalovanému nepáčilo, a následne sa spredu natiahol k poškodenej a udrel ju päsťou do oblasti tváre, a nakoľko mu jej odpoveď nestačila, vytiahol dýku s dĺžkou asi 25 cm, na ktorej rukoväti bola ovinutá šnúrka čiernej farby, čepeľ dýky priložil poškodenej na rameno ľavej ruky a pritlačil jej čepeľ na kožu, pričom jej počas toho povedal „zabijem ťa ty kurva“, a niekoľkokrát jej opakoval, že ju zabije, to mu nestačilo a poškodenú ešte päsťou udrel do ľavej ruky, čím spôsobil G. E. zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v temennej oblasti vľavo, v oblasti ľavej strany tváre a nosa sprevádzané opuchom a krvnými výronmi, bodno-reznú ranu na ľavom ramene asi 1 cm dlhú zasahujúcu do podkožného tkaniva s odreninami kože, nalomenie- prasklinu pod hlavičkou II. záprstnej kosti ľavej ruky, ktoré si vyžiadali dobu liečenia od 05.08.2024 do 20.08. až 25.08.2024 a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodenej v trvaní 2 až 3 týždne v oblasti fyzickej aktivity, manuálnej práce a činnosti, psychickej aktivity,
3. obžalovaný v presne nezistenom čase od 01:32 hod. do 04:58 hod. dňa 05. augusta 2024 po spáchaní skutku z bodu 2 a odchode z kukuričného poľa, v motorovom vozidle zn. Citroen C5 evidenčného čísla C., ktorého bol vodičom a poškodená G. E. v ňom sedela na zadných sedadlách s detskou poistkou zamknutými zadnými dverami, v prítomnosti ďalších dvoch neznámych osôb, muža a ženy, ktoré predtým zobral do motorového vozidla, sa na neustálenom mieste počas jazdy v smere do Bratislavy vyhrážal smrťou G. E. slovami „túto kurvu musím zabiť“ a tak u poškodenej vyvolal strach o jej život,
4. obžalovaný dňa 05. augusta 2024 v presne nezistenom čase približne od 04:00 h do 05:00 h v Bratislave na Einsteinovej ulici v blízkosti čerpacej stanice OMV pri nákupnom centre Aupark a nadchode, potom ako deaktivoval detskú poistku, ktorou boli uzamknuté zadné dvere motorového vozidla zn. Citroen C5 evidenčného čísla C., čo využila poškodená G. E. na útek z vozidla, poškodenú dostihol a po vystúpení z vozidla v prítomnosti ďalších dvoch osôb, muža a ženy, fyzicky napadol G. E. tým spôsobom, že poškodenú zhodil na zem a opakovane do nej kopal,
5. obžalovaný v období asi od začiatku mesiaca máj 2024 do 01. augusta 2024 v J. I. H. F. XX a na C. F. XX, E. C. a obci D. I. E. F. XXX/X ako aj na iných neustálených miestach Slovenskej republiky, v čase keď spolu s G. E. nebývali alebo poškodená od neho odišla z dôvodu jeho fyzických a verbálnych útokov, opakovane, intenzívne, sústavne a viacnásobne v priebehu toho ktorého dňa z rôznych telefónnych čísiel kontaktoval poškodenú G. E. a jej matku K. E. proti ich vôli telefonátmi a sms správami a tak sa dožadoval komunikácie s poškodenou či informácií o nej, na predmetné telefonovanie a zasielanie správ niekedy využíval aj iné osoby, viackrát (najmenej dvadsaťkrát) telefonoval do materskej školy kde bola poškodená zamestnaná, ďalej telefonoval na súkromné čísla kolegyniam poškodenej, ktoré získal z jej mobilného telefónu, aby zisťoval čo poškodená robí, či je v práci alebo kde je, chodil k materskej škole kde poškodená pracovala a tam sa zdržiaval a čakal na poškodenú, pričom v jednom prípade prišiel ku vchodu do škôlky a rozprával sa tam s poškodenou a riaditeľkou a prezentoval za poškodenú, že v práci končí, v dôsledku čoho bola G. E. nútená ukončiť pracovný pomer, častokrát chodil k miestu bydliska poškodenej kde postával pred bytovým domom, svietil a blikal svetlometmi vozidla alebo baterkou na bytový dom a do okna bytu poškodenej a jej matky, najmenej v jednom prípade sa dostal dovnútra domu a tam na poschodí kde sa nachádzal byt poškodenej lomcoval železnými dverami a ako potom išla poškodená s matkou dole výťahom pridal sa k nim a obe slovne kontaktoval a vyjadroval sa na adresu poškodenej a prezentoval pred nimi, že má poškodenú rád a následne ich sledoval autom na zastávku električky, čím uvedeným konaním G. E. obťažoval, vyvolával u nej obavu o život a zdravie, nepriaznivo vplýval na jej súkromný a pracovný život, zhoršoval jej celkovú kvalitu života a vyvolával u nej duševný nepokoj.
Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to: stopa č. 3 - čierna dýka v čiernom látkovom puzdre.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal prokurátor odvolanie a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Argumentoval, že výmera trestu nezodpovedá charakteru/povahe a závažnosti spáchanej trestnej činnosti, pomerom obžalovaného, spôsobu a rozsahu spáchania činu a jeho následkom, pomeru prevažujúcich a priťažujúcich okolností a absencii akejkoľvek poľahčujúcej okolnosti, možnostiam nápravy obžalovaného a jeho správaniu po spáchaní trestnej činnosti a uložený trest je tak neprimerane mierny. Mal za to, že prvostupňový súd sporným a neadekvátnym spôsobom vyhodnotil a zohľadnil pri určovaní výmery trestu odňatia slobody význam skutočností podľa odôvodnenia súdu svedčiacich v prospech obžalovaného v porovnaní s prihliadnutím na ich pomer k významu skutočností svedčiacich podľa súdu v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa v podstatnej miere nepriznal k spáchaniu skutkov, ktoré boli predmetom obžaloby s výnimkou skutku a trestného činu z bodu 5, pri ktorom vyhlásil, že je z jeho spáchania vinný, v ostatných bodoch obžaloby dal vyhlásenie o svojej nevine. Z hľadiska procesného postupu v konaní pred súdom významným resp. mimoriadnym spôsobom neprispel k prednostnému a urýchlenému vykonaniu hlavného pojednávania vo väzobnej trestnej veci, nakoľko muselo byť vykonaných až päť termínov hlavného pojednávania, súhlasy obžalovaného s čítaním zápisníc z výsluchov svedkov či znaleckých posudkov iba čiastočne a skôr minimálne prispeli k rýchlosti prejednania veci pred súdom, pričom uvedená okolnosť nemala významovú spôsobilosť na jej premietnutie pri určovaní výmery trestu odňatia slobody. Súd primárne poukazoval ako na základnú alebo najrelevantnejšiu zohľadnenú okolnosť svedčiacu v prospech obžalovaného aktuálny blízky a citový vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, obnovenie tohto vzťahu a vzájomnej partnerskej interakcie či náklonnosti v krátkej dobe po spáchaní skutkov, čo sa prejavovalo i počas hlavného pojednávania a následný postoj poškodenej k spáchaným skutkom, ktoré mala obžalovanému odpustiť. Je nesporné, že súd mal prihliadať aj na predmetnú skutočnosť pri ukladaní trestu odňatia slobody, nebol však preukázaný taký obhájiteľný dôvod, aby danej skutočnosti prikladal vyššiu alebo porovnateľnú významovú hodnotu ako skutočnostiam svedčiacim v neprospech obžalovaného. Súčasná existencia vzájomného citového vzťahu limitovaná a ovplyvnená pobytom obvineného vo väzbe má z pohľadu aplikácie zásad ukladania trestov v intenciách ustanovení § 33a ods. 2, § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona a určenia výmery trestu odňatia slobody v tejto konkrétnej trestnej veci nesporne výraznejšie menší resp. kvalifikovane vedľajší význam ako má súhrn všetkých ostatných skutočností/okolností, ktoré treba posudzovať v neprospech obžalovaného. Obžalovaný A. B. bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania pomerne rozsiahlej a rôznorodej úmyselnej trestnej činnosti, je od roku 2007 celkovo 18 krát súdne trestaným recidivistom prevažne za majetkovú trestnú činnosť a v nezanedbateľnom počte prípadov taktiež za trestné činy násilného charakteru, v časovom období od februára 2012 do februára 2022 boli päťkrát obžalovanému uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody v súhrnnej výmere 11 rokov a 9 mesiacov, pričom posledný nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal dňa 31.03.2024. Obžalovaný má nespochybniteľné sklony-tendencie k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, ktorá u neho nadobudla určitú pravidelnosť a vysokú intenzitu páchania. Spôsob, rozsah a čas spáchania/páchania trestných činov obsiahnutých vo vyhlásenom rozsudku, ich následky najmä na fyzickom a psychickom zdraví poškodenej, úmyselné zavinenie, pohnútky (neopodstatnená žiarlivosť, snaha fyzicky a psychicky dominovať vo vzťahu a poškodenú ovládať prípadne ňou manipulovať a obmedzovať ju), neprítomnosť poľahčujúcich okolností, existencia dvoch priťažujúcich okolností, aspekty osoby a pomery obžalovaného, spochybniteľná, logicky a reálne ťažko očakávateľná možnosť nápravy obžalovaného ako aj správanie sa obžalovaného po spáchaní trestnej činnosti, za súčasného prihliadnutia k aktuálnemu vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou, podľa názoru prokurátora odôvodňuje ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere prevyšujúcej strednú hranicu hornej polovice zákonom ustanovenej trestnej sadzby, kedy pri trestných činoch, za ktoré bola rozsudkom uznaná vina, najprísnejšie trestné predstavuje trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky.
Z vyššie uvedených dôvodov potom prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava vo výroku o treste z dôvodu, že uložený trest je neprimerane mierny, podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku ako odvolací súd sám rozsudkom vo veci rozhodol s poukázaním na viazanosť výrokom o vine z označeného rozsudku Okresného súdu Trnava, podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (prípadne podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024) s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 obžalovanému A. B. uložil úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere minimálne 30 mesiacov, podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 obžalovanému uložil trest prepadnutia veci čiernej dýky v čiernom látkovom puzdre. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu a v konečnom dôsledku navrhol postup podľa § 319 Trestného poriadku.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, keď výsluch obžalovaného realizoval prostredníctvom videokonferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku, pričom strany proti takémuto postupu námietky nemali, na ktoré sa dostavili prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a obžalovaný.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť. Obhajca obžalovaného a obžalovaný navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 33a, § 34 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov (u obžalovaného bola zistená aj ďalšia priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. bo už za trestný čin odsúdený). Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne prihliadol na vysoký počet záznamov v odpise registra trestov a registri priestupkov, správne zohľadnil tiež okolnosti spáchania trestnej činnosti a jej povahu, keď obžalovaný len pár týždňov potom, ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody sa v období od mája do augusta 2024 dopustil opakovane násilného konania proti svojej priateľke. Rovnako správne postupoval, keď v prospech obžalovaného zohľadnil jeho vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ku skutku v bode 5. obžaloby, ktoré súd prijal, a čiastočné priznanie viny obžalovaného k trestnému činu ublíženie na zdraví v bode 1. obžaloby, jeho procesný postup v konaní, kedy prispel k tomu, aby jeho väzobná trestná vec mohla byť prejednávaná prednostne a urýchlene bez zbytočných prieťahov a tiež zohľadnil aktuálny vzťah medzi obžalovaným a poškodenou.
Správne okresný súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody a to vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného a opakované výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody. Podľa názoru odvolacieho súdu trest uložený okresným súdu takmer v strede trestnej sadzby a to vo výmere 1 rok a 8 mesiacov treba považovať za trest zákonný, primeraný a spravodlivý. Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, okresný súd správne obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. A napokon správne postupoval, keď obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - čiernej dýky, pretože táto vec bola použitá pri spáchaní skutku v bode 2., a ide o vec patriacu obžalovanému.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.