Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/100/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, proti povinnej: A. B. C., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXXXX, XXX XX D. E., o vymoženie pohľadávky vo výške 3038,33 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Michaela Zubaľ Burdová, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 18, 066 01 Humenné pod sp. zn. 419EX 41/25, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09. 01. 2025 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 3038,33 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Malacky sp. zn. – 61 zo dňa 22. 08. 2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 27. 09. 2024 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Súd poverením zo dňa 22. 01. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Michaela Zubaľ Burdová, so sídlom exekútorského úradu F. XX, XXX XX B., ktorá ju vedie pod sp. zn. 419EX 41/25.

3. Súdnej exekútorke boli doručené podania označené ako „Vec: Podmienečný súhlas I. - III. (419EX 41/25-1)“, ktoré boli vyhodnotené ako návrh povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorých povinná žiadala, aby jej súdna exekútorka predložila množstvo konkrétnych dokumentov a zároveň ju vyzvala, aby tak učinila v lehota 10 dní odo dňa doručenia jej podania. Povinná ďalej uviedla, že pokiaľ sa jej súdna exekútorka v stanovenom termíne neozve a presne chronologicky nezdokladuje to, o čo ju povinná žiadala, bude mať údajne za to, že tieto požadované dokumenty nevie predložiť a tým pádom vymáhaná pohľadávka neexistuje, teda obchodný vzťah medzi povinnou a súdnou exekútorkou neexistuje. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie ďalej uviedla, že vyzýva na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

4. Súdna exekútorka dňa 12. 05. 2025 predložila návrh povinnej na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, a následne dňa 20. 05. 2025 predložila aj vyjadrenie oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 15. 05. 2025 uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, podanie povinnej považuje za zmätočné.

6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa (ďalej aj ako „CSP“), právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

12. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

13. Podľa , Platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a) márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa .

14. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu, ktorým súd uložil povinnej povinnosť oprávnenému zaplatiť istinu vo výške 3038,33 Eur a náhradu trov konania vo výške 182,00 Eur, a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 27. 09. 2024.

15. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 24. 01. 2025 a návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 29. 01. 2025, teda v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie síce bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.

16. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinná dobrovoľne nesplnila má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdnej exekútorky, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinnej. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a

dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinnej, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

17. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinnej proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinná. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnú, ktorá návrh na zastavenie exekúcie podala. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinná môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinnej exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

18. Súd k tvrdeniam povinnej uvádza, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Skutočnosti, ktoré povinná v návrhu namieta, nastali ešte v čase pred vznikom exekučného titulu, a teda sú pre exekučné konanie irelevantné. Exekučný súd zdôrazňuje, že je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal jeho nevykonateľnosť, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a teda ak by nastali pred jeho vznikom, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Z daného dôvodu, návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti, ale skúma len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

19. Súd tiež poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 09. 2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv

a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

20. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že platobný rozkaz, na podklade ktorého exekúcia začala, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu. Z tohto dôvodu v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie poverenej súdnej exekútorke.

21. Súd v danej veci konštatuje, že povinná nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinná mala možnosť sa tvrdenými skutočnosťami brániť v pôvodnom konaní, avšak súd má za to, že možnosť podať opravný prostriedok voči platobnému rozkazu, nevyužila. Súd zdôrazňuje, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený, pričom súd z podaní povinnej ani nevyčítal skutočnosti, ktoré považuje za dôvody na zastavenie exekúcie. Povinná sa pravdepodobne mylne domnieva, že medzi ňou a súdnou exekútorkou vznikol obchodný vzťah, avšak súdna exekútorka len vykonáva exekúciu na podklade exekučného titulu, a teda vymáha pohľadávku pre oprávneného, ktorým je Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., voči ktorému má povinná nesplatený dlh.

22. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

23. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré mu boli predložené, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia).

24. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

25. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

30. V zmysle v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za

výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie voči povinnej neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľne vynaložené trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.