Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-63-2025.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/63/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom bytom C. D. XXXX/XX, E. F., v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka - G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, I. E. J., a otec - A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu navrhovateľky: K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. F., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 27. januára 2025 č. k. 16P/139/2024-96, takto
r o z h o d o l :
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh navrhovateľky na zverenie mal. A. do jej náhradnej osobnej starostlivosti a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 28, § 29, § 30 a § 45 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. V čase rozhodovania súdu nebolo naplnené zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky tak, aby to bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd mal preukázané, že otec maloletého dieťaťa zomrel XX.XX.XXXX, čím všetky rodičovské práva a povinnosti vyplývajúce z § 28 ods. 1 písm. a, b, c) Zákona o rodine prešli na matku maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka maloletého dieťaťa je schopná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, o ktorom sa rozhoduje v tomto konaní, aj o ďalšie maloleté deti, t. j. súrodencov K. a F.. Uvedené skutočnosti potvrdili i maloleté deti počas výsluchu u kolízneho opatrovníka, keď uviedli, že mama sa o nich stará veľmi dobre, všetko im kúpi. Rovnako i mal. A. potvrdil, že má blízky citový vzťah k matke, veľmi dobre sa cíti doma so súrodencami a rozumie si i s partnerom matky. Z výsluchu maloletého dieťaťa nebolo preukázané, že by sa matka oň nestarala, že by toho nebola schopná, a že by sa výrazne zmenila situácia v ich rodine po smrti otca. Dokazovaním nebolo preukázané, že by starostlivosť o maloleté dieťa poskytovaná nebola, resp. že by výchova maloletého dieťaťa bola vážne ohrozená. Súd nepoprel, že sa jedná o sociálne slabšiu rodinu, avšak maloleté dieťa neuviedlo žiadne rozdiely, ktoré by boli počas života otca a po jeho smrti. Je pravdou, že dieťa uznalo, že sirotský dôchodok je zasielaný priamo jemu, z čoho si uhrádza výdavky, ako je nákup desiatej, divadlo, exkurzia a podobne. Skutočnosť, že platbu za stravu vo výške 133 eur uhrádza pani L. H., t. j. teta maloletého dieťaťa zo strany otca, je nevyvrátiteľná a súd ju považoval za rodinnú pomoc vo vzťahu k maloletému dieťaťu tak, ako to v podstate vo svojom návrhu odôvodňovala
i navrhovateľka. Je zarážajúce, že navrhovateľka uviedla, že ak nebude návrhu vyhovené, tieto platby naďalej realizované nebudú, čo na strane súdu skutočne vyvoláva podozrenie, že návrh bol podaný účelovo. Stará matka od smrti otca navštevovala maloleté deti, nosila im darčeky, čím vlastne chcela deťom pomôcť nezištne a zlepšiť ich sociálnu situáciu. Je nepredstaviteľné, akým spôsobom by bola realizovaná náhradná osobná starostlivosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré je počas týždňa na internáte vzdialenom 500 km od bydliska navrhovateľky, kde dieťa nemá vytvorené žiadne sociálne väzby a nie je predpoklad, že by víkendy dochádzalo k navrhovateľke. Samotné dieťa uviedlo, že sa na víkendy domov teší, pretože tam má kamarátov a bratov. Je na navrhovateľke vzhľadom na jej blízky rodinný vzťah zo strany otca, aby s poukazom na racionálny prístup a vzhľadom na jej vyjadrenia, že chce deťom len dobre tak, aby deti ukončili školu, získali vzdelanie, aby sa mohli v živote uplatniť, aby im naďalej pomáhala podľa svojich možností po každej stránke. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľky zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pretože v čase rozhodovania súdu nemal preukázané, že výchova a starostlivosť o maloleté dieťa zo strany matky je ohrozená. V neposlednom rade vyhovenie návrhu by nebolo v záujme maloletého dieťaťa, ktoré študuje na strednej škole v Košiciach, počas týždňa je na internáte a má vytvorené sociálne a rodinné zázemie vo vzdialenosti 500 km od bydliska navrhovateľky. Súhlas matky so zmenou trvalého bydliska maloletého dieťaťa súd považoval skôr za účelový a je možné uviesť, že matka mu možno ani nerozumela, keď dieťa uviedlo, že nevie po slovensky. Je nepochybné, že vzťahy medzi matkou maloletého dieťaťa a navrhovateľkou sú narušené i kvôli partnerovi matky, príp. názorovým rozdielom ohľadne vzdelávania detí, avšak táto skutočnosť nemôže byť v neprospech maloletého dieťaťa. Súd nepoprel, že matka maloletých detí neprejavuje dostatočný záujem o školské výsledky, čo môže byť však spôsobené jej zdravotným stavom, ktorý je navrhovateľke známy a bolo by v záujme maloletého dieťaťa, aby prípadne, ak je to v jej silách a možnostiach, v tejto časti výchovy bola matke nápomocná. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa a procesný predpis neustanovuje inak. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietla, že matka maloletého nebola zo strany súdu ani raz vypočutá a v konaní neprejavila žiadnu spoluprácu. Matka nedoložila žiadne lekárske správy o svojom zdravotnom stave. Podľa odvolateľky zistený skutkový stav neobstojí vzhľadom na chýbajúce dokazovanie. Ona nechcela matke odobrať maloletého, len chcela, aby ona a jej dcéra mali možnosť zastupovať maloletého v škole a na odboroch kurately maloletých v prípade nezáujmu matky o výchovu detí. Poukázala na to, že matka nevie riadne písať, počítať a nerozumie po slovensky. Matka bola viackrát bezúspešne vyzvaná, aby sa dostavila do školy. Odkedy má matka maloletých priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti v dvojizbovom sociálnom byte, dostatočne sa nezaujíma o výchovu svojich detí. Obaja si nehľadajú prácu, aby mohli riadne finančne zabezpečiť deti. Matka ako zákonný rodič poberá prídavky na deti, a pritom maloletému neplatí internát, aby mohol študovať a dokončiť školu. 4. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril opatrovník maloletého, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že rozhodnutie prvoinštančného súdu korešponduje s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktoré vo svojom vyjadrení deklarovalo, že chce naďalej zostať žiť v rodine matky. Maloletý vzhľadom na svoj vek vie posúdiť celú vzniknutú situáciu a má právo rozhodnúť sa, kde chce žiť. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý a bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
9. Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine) je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd určí rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nie je v záujme mal. A. jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a v záujme maloletého je, aby zostal u matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, a ktorá má záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a môže ju vykonávať. Súd prvej inštancie správne prihliadol na názor maloletého, ktorý s prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť chápe zmysel predmetného konania. Je tiež v záujme maloletého, aby zostal v prostredí, kde sa nachádzajú jeho súrodenci. Odvolateľkou namietané bytové a majetkové pomery matky (a jej partnera) nemajú vplyv na posúdenie veci, keď šetrením v mieste bydliska matky neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by signalizovali nevhodnosť výchovného prostredia. Skutočnosť, že sa matka nezaujíma o študijné výsledky maloletého, možno odôvodniť jej osobnými a zdravotnými dôvodmi. Uvedené však neznamená, že by výchovné prostredie matky bolo nevyhovujúce. K namietanému nevykonaniu výsluchu matky odvolací súd udáva, že je na súde, ktoré dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu vykoná, podstatným je, aby bol skutkový (v danom prípade skutočný) stav náležite zistený, čo v danom prípade splnené bolo.
11. Správne rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP i o nároku na náhradu trov konania.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 396 ods. 1 CMP.
14. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).