Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-21-2025.pdf
PDF · 126.05 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/21/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiášovej v právnej veci navrhovateľky P.. D. C., rod. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., Y.. gen. X. XXXX/X, zastúpenej v konaní Mgr. Petrom Troščákom, advokátom v Prešove, Hlavná 50, proti osobe povinnej z výživného T. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F., Y.. gen. X. XXXX/X, adresa na doručovanie A. X. P. X, W., zastúpeného v konaní Advokáti Chlipala s.r.o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 30, o určenie výživného pre manželku, o odvolaní povinného z výživného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 27Pc/29/2023-674 zo dňa 09.10.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV..
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného vo výške 500 Eur.
2. Okresný súd Prešov rozsudkom (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„I. osoba povinná z výživného je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 5.5.2023 do 31.8.2023 sumou 500 Eur mesačne a od 1.9.2023 do budúcna sumou 300 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,
II. dlžné výživného za obdobie od 5.5.2023 do 30.9.2024 pre navrhovateľku vo výške 4 435,51 Eur je povinný z výživného p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote 15 dní od vykonateľnosti rozsudku,
III. v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“ 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutočného stavu, podľa ktorého navrhovateľka a povinný z výživného (bývalí manželia) uzatvorili manželstvo v roku 2010, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov v roku 2024, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 400 € mesačne na staršie a 300 € na mladšie dieťa. Súčasťou rozhodnutia bolo aj upravenie styku otca s deťmi. Po rozvode a odchode povinného z výživného zo spoločnej domácnosti do W. v januári 2023 došlo k výraznému zníženiu životnej úrovne navrhovateľky. Tá sa ocitla bez príjmu, evidovaná na úrade práce, bez pomoci manžela pri zabezpečení bývania a chodu domácnosti. Prestal platiť nájom, odpojil televíziu a internet, a obmedzil sa aj jeho príspevok na výživu detí. V dôsledku toho bola navrhovateľka nútená sama zabezpečovať všetky výdavky domácnosti a detí, čo jej spôsobilo
ekonomické ťažkosti. Výživa detí a základné potreby boli zabezpečované z pôžičiek od rodiny a z darov. Navrhovateľka sa následne obrátila na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým jej bola priznaná výživa vo výške 100 € mesačne s účinnosťou od júla 2023. Od septembra 2023 sa navrhovateľka zamestnala ako učiteľka na ZŠ s MŠ, pričom jej príjem sa pohybuje medzi 1 400 až 1 430 € mesačne. Má však vysoké výdavky na bývanie a hypotéku (890 € mesačne), ako aj ďalšie pravidelné výdavky, pričom vozidlo, ktoré používala, už nevlastní. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že počas manželstva zabezpečoval bežné potreby domácnosti manžel - potraviny, oblečenie, dovolenky, osobné výdavky vrátane kaderníka a kozmetiky. Po jeho odchode však ostala bez týchto zdrojov a jej životný štandard sa výrazne znížil. Povinný z výživného namietal nárok na manželské výživné z dôvodu, že správanie navrhovateľky považuje za konanie odporujúce dobrým mravom - konkrétne v súvislosti s rozposlaním nahých fotografií jeho priateľky, ktoré podľa jeho tvrdení viedli k jej zdravotným komplikáciám. Poukázal na to, že počas manželstva manželka neprispievala do rozpočtu, a že sám zabezpečoval všetky výdavky. Zároveň deklaruje, že sa snažil o dohodu, a že naďalej platí výdavky súvisiace s bývaním, poistením nehnuteľnosti a výživou detí. Povinný poberá výsluhový dôchodok, ktorý mu bol postupne zvyšovaný, v roku 2024 dosahoval výšku takmer 1 800 € mesačne. Okrem toho mal rôzne pracovné pomery, bol projektovým manažérom aj zamestnancom firmy texit s.r.o., kde bol napokon jediným spoločníkom. Príjmy z tohto podnikania sú nejasné - účtovne firma vykazuje záporný hospodársky výsledok, avšak v rámci konania boli predložené faktúry na vysoké sumy (napr. faktúra na 252 000 €), ako aj údaje o výbere vysokých súm z účtov. Výpisy z jeho osobných účtov potvrdzujú pohyby v tisícoch eur mesačne. Z výdavkov povinného z výživného vyplýva, že má výrazné náklady na vlastné bývanie (nájom vo výške 780 €, neskôr až 1 200 € mesačne), splátky pôžičiek (vrátane leasingu na vozidlo - 940 € mesačne), náklady spojené s firmou a výdavky na partnerku (senzory na diabetes, stravovanie). Napriek týmto tvrdeným nákladom a zápornému výsledku hospodárenia jeho spoločnosti, sú na jeho osobné účty vkladané sumy vo výške tisícov eur mesačne, čo znižuje dôveryhodnosť tvrdení o nemožnosti prispievať na výživu vo väčšom rozsahu. Z predložených dôkazov vyplýva, že povinný má reálnu ekonomickú kapacitu zabezpečiť nielen výživu detí, ale aj výživu bývalej manželky, a to najmenej v miere určenej neodkladným opatrením. Samotný fakt, že podnikateľská činnosť vykazuje účtovnú stratu, nemôže byť dôvodom na oslobodenie od vyživovacej povinnosti, ak iné objektívne dôkazy (pohyby na účtoch, leasingy, náklady na život) svedčia o vysokej spotrebe a disponibilných príjmoch. V kontexte predchádzajúcej úrovne zabezpečenia rodiny, životného štandardu počas manželstva, postavenia navrhovateľky (ktorá bola dlhodobo na materskej dovolenke a následne nezamestnaná), a tiež s prihliadnutím na aktuálny stav, že po rozvode prechodne ostala bez prostriedkov, je možné dôvodne konštatovať, že navrhovateľka sa ocitla v stave núdze, ktorý súvisí priamo s rozpadom manželstva. Námietky povinného o nemravnosti konania navrhovateľky (rozposlanie intímnych fotografií) neboli podložené iným dôkazom než jeho vlastným tvrdením a z pohľadu charakteru vyživovacej povinnosti k bývalému manželovi nejde o okolnosti, ktoré by automaticky zakladali nepriznanie výživného.
4. Na základe zisteného skutočného stavu mal súd za preukázané, že manželia žili v spoločnej domácnosti do januára 2023, kedy povinný z výživného (manžel) opustil spoločnú domácnosť, začal žiť so svojou priateľkou, s ktorou udržiaval mimomanželský pomer aj počas manželstva. V tomto období navrhovateľka (manželka) bola evidovaná na úrade práce, nemala žiaden príjem, ocitla sa v ťažkej finančnej situácii, nakoľko povinný z výživného prestal platiť poplatky spojené s bývaním v spoločnom byte a prestal zabezpečovať všetky výdavky a potreby rodiny, ktoré predtým v plnej miere plnil, nakoľko bol jedinou zárobkovo činnou osobou v spoločnej domácnosti. V dôsledku oddeleného hospodárenia vznikla disproporcia v celkovej životnej úrovni manželov, zatiaľ čo dovtedy manželia spoločne trávili letné alebo zimné dovolenky, spoločne chodili na rôzne kultúrne a spoločenské akcie, absolvovali plesy a po odchode zo spoločnej domácnosti nemala navrhovateľka dostatok finančných prostriedkov na udržanie takejto životnej úrovne. Obaja účastníci konania v priebehu konania potvrdili, že počas manželstva bola navrhovateľka dlhšiu dobu na rodičovskej dovolenke, všetky jej výdavky zabezpečoval výlučne manžel, ako to aj sám potvrdil vo svojej výpovedi. Uviedol, že v celom rozsahu zabezpečoval domácnosť, robil nákupy, pokiaľ niečo potrebovala manželka, vždy jej to zabezpečil, výlučne sám platil všetky rodinné dovolenky a všetky kultúrne a spoločenské akcie. Navrhovateľka mala k dispozícii kreditnú kartu, ktorú používala aj na svoje osobné výdavky. Povinný z výživného po odchode zo spoločnej domácnosti prestal akýmkoľvek spôsobom zabezpečovať tieto osobné potreby manželky, ktorá v tom čase bola nezamestnaná, nemala žiaden príjem a ktorá si musela svoje potreby zabezpečovať za pomoci svojich príbuzných. Naopak, povinný z výživného si dokázal zo svojho príjmu zaplatiť nové bývanie formou nájmu v W., kde začal žiť spolu so svojou priateľkou a jej dcérou a začal sa podieľať na spoločných
výdavkoch v rámci novej domácnosti, ako aj na výdavkoch svojej priateľky, u ktorej uviedol, že z dôvodu zdravotných problémov spôsobených navrhovateľkou, táto musela prestať pracovať a aktuálne je práceneschopnou. V priebehu konania sa povinný z výživného bránil úhrade vyživovacej povinnosti, navrhoval zamietnuť návrh v celom rozsahu z dôvodu vlastnej ujmy s poukazom na dobré mravy, kedy navrhovateľka zverejnila nahú fotku jeho priateľky v okruhu svojich známych, čo negatívne zasiahlo jej zdravotný stav. Uvedené považoval aj ako ujmu vlastnú. Súd mal preukázané, že u manželov vznikla disproporcia životnej úrovne, keďže manželka z dôvodu nezamestnanosti si nedokázala okrem svojich základných životných potrieb zabezpečiť rovnakú životnú úroveň akú mala, keď žila spolu s manželom. Aj keď sa následne zamestnala, jej príjem nedosahoval ani výšku výsluhového dôchodku, ktorý poberal povinný z výživného a ktorý popri tomto výsluhovom dôchodku zároveň podnikal. V predmetnej veci mal súd na základe výpovede účastníkov konania preukázaný aj rozpor s dobrými mravmi, najmä tým, že povinný z výživného v priebehu manželstva udržiaval mimomanželský vzťah, kvôli ktorému aj opustil spoločnú domácnosť a kvôli čomu aj prestal následne prispievať manželke do spoločnej domácnosti a hradiť všetky výdavky tak, ako to robil počas spoločného súžitia. Pokiaľ tvrdí povinný z výživného, že boli porušené dobré mravy, súd poukazuje na porušenie týchto dobrých mravov práve zo strany manžela a z pohľadu súdu bolo dôvodné manželské výživné navrhovateľke priznať. Skutočnosť, že navrhovateľka rozposlala fotografiu priateľky otca príbuzným súd vyhodnotil ako skratové konanie, skratovú reakciu, kedy sama uviedla, že návrh na rozvod manželstva zo strany manžela prišiel nečakane, bezprostredne po tom, čo ešte spoločne oslavovali narodeniny svojho syna. Uvedené súd nepovažoval za rozpor s dobrými mravmi, skôr na nevhodnú reakciu zo strany manželky. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil odôvodnené potreby navrhovateľky ako oprávnenej, ako aj možnosti a schopnosti a majetkové pomery na strane povinného z výživného. Navrhovateľka zo svojho príjmu nedokáže mať zabezpečenú rovnakú životnú úroveň, akú mala v čase, keď žila so svojím manželom, nie je schopná ísť na dovolenky, zabezpečiť si kultúrne, spoločenské vyžitie, využívať služby (kaderníctvo, kozmetika), tak ako to bolo v čase, keď žili s manželom v spoločnej domácnosti. Počas manželstva mohla využívať osobné motorové vozidlo, ktoré v súčasnej dobe nemá, naopak, povinný z výživného využíva osobné motorové vozidlo a zo svojho príjmu si dokázal prenajať nadštandardný trojizbový byt v W., kde býva so svojou priateľkou, dokonca svojej priateľke platí senzor na diabetes vo výške 127 Eur mesačne z dôvodu, že je práceneschopná, nie je schopná si ho platiť. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že doposiaľ manželstvo navrhovateľky a povinného z výživného nebolo rozvedené, manžel finančné prostriedky poskytuje a výdavky osobnej spotreby zabezpečuje svojej priateľke vo vyššej sume, než svojej manželke, ktorej doposiaľ na základe neodkladného opatrenia platil výživné v sume 100 Eur mesačne. Na strane povinného z výživného mal súd jednoznačne preukázaný jeho príjem, a to výsluhový dôchodok vo výške 1 797,49 Eur mesačne. K uvedenému dôchodku má príjem z podnikanie, z ktorého platí výdavky na energie a kanceláriu v sume 85 Eur mesačne, 80 Eur mesačne za nájom kancelárie a profesionálnu účtovníčku 216 Eur mesačne. Je jediným spoločníkom firmy texit s.r.o., ktorá spolupracuje s firmou X. s.r.o., o čom bola predložená aj zmluva o spolupráci. Voči uvedenej firme má povinný z výživného pohľadávku vo výške XXX 000 Eur, keďže suma 252 000 Eur uvedenou firmou X. s.r.o. mu mala byť splatená 15.1.2024 a zatiaľ bola uhradená iba časť tejto pohľadávky. V prípade uhradenej celej faktúry by mala firma povinného z výživného mesačný príjem vo výške 21 000 Eur len za rok 2024. Zároveň súd vzal do úvahy aj daňové priznania firmy texit s.r.o., z ktorých jednoznačne vyplýva, že sa povinnému z výživného darí v podnikaní, podnikanie sa mu podarilo naštartovať, nakoľko jeho výnosy v roku 2023 boli vo výške 214 154,86 Eur, zatiaľ čo v roku 2022 boli iba vo výške 55 900 Eur. Z výpisov z účtov povinného z výživného nebolo možné ustáliť presnú sumu jeho mesačných príjmov, keďže je vlastníkom dvoch súkromných účtov a bolo veľmi obtiažne zisťovať prevod jeho finančných prostriedkov medzi účtami. Jednoznačne mu však pravidelne na súkromný, respektíve podnikateľský účet prichádzajú finančné sumy, ktoré uviedol ako pôžičky, dotácie do podnikania, ktoré následne odchádzajú z účtu. Presúvanie finančných prostriedkov v rámci týchto účtov jednoznačne preukazuje, že povinný z výživného je v rámci podnikania aktívny. Skutočnosť, že získal potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti z Národného bezpečnostného úradu dňa 19.6.2024 utvrdzuje v tom, že je aktívny v rámci podnikania, s podnikaním ráta aj do budúcnosti. Presťahoval sa do W., kde sú zvýšené výdavky najmä na úhradu nájomného, či už podnikateľských objektov alebo súkromného bývania. Výšku výživného, ktorú súd určil ako manželské výživné, ktoré považoval za dôvodné, rozdelil do dvoch časových období, a to od 5.5.2023 do 31.8.2023, to je od podania návrhu na súd do doby, kedy sa navrhovateľka zamestnala. V prvom období bola nezamestnaná, finančné prostriedky si musela požičiavať, a to nielen na zabezpečenie svojich osobných potrieb, ale aj na úhradu domácnosti, kde ostala bývať spolu s maloletými deťmi. V tom čase jej povinný z výživného minimálne prispieval na výživu maloletých detí a z uvedeného výživného nepostačila pokryť práve výdavky na zabezpečenie bývania sebe a aj maloletým
deťom. Za toto obdobie súd určil výživné vo výške 500 Eur mesačne. Od 1.9.2023 do budúcna, kedy sa navrhovateľka zamestnala, považoval súd za dôvodné určiť výživné vo výške 300 Eur mesačne. Ide o minimálnu čiastku, ktorou bol povinný z výživného povinný prispievať svojej manželke, ak by jeho jediným príjmom bol len výsluhový dôchodok, čomu však tak nebolo, keďže zároveň podnikal. Sumou 300 Eur mesačne si navrhovateľka zabezpečí približnú životnú úroveň a okrem nevyhnutných výdavkov, ktoré si platí zo svojho príjmu, čiastočne uhradí aj ďalšie výdavky, ktoré nemajú nevyhnutný charakter. Takto povinnému z výživného vznikol dlh na výživnom za obdobie od 5.5.2023 do 30.9.2024 vo výške 4 435,51 Eur [16,13 Eur x 27 dní v mesiaci máj 2023 + 13 mesiacov x 300 Eur mínus 1 400 Eur (14 mesiacov x 100 Eur), ktoré na výživu navrhovateľky uhradil na základe neodkladného opatrenia]. Uvedené dlžné výživné je povinný z výživného povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 15 dní od vykonateľnosti rozsudku. Súd určil dlhšiu lehotu na úhradu dlžného výživného, nakoľko ide o vyššiu sumu dlžného výživného s tým, že zároveň bola určená vyživovacia povinnosť povinného z výživného aj vo vzťahu k maloletým deťom v rámci rozvodového konania. Keďže navrhovateľka žiadala určiť výživné v sume 500 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna, súd v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol najmä čo sa týka určenia výživného za obdobie od 1.9.2023 do budúcna, kedy určil nižšiu sumu výživného, nakoľko sa navrhovateľka v tom čase zamestnala a jej príjem sa podstatne navýšil.
5. Proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie povinný z výživného z dôvodu, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (najmä pokiaľ ide o finančnú situáciu účastníkov konania; postoj navrhovateľky k práci a skutočnosti odôvodňujúce nepriznať výživné pre rozpor s dobrými mravmi), v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. V odvolaní ďalej uviedol, že incident, ktorý sa odohral v súvislosti s odporcovou priateľkou , s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorej ujmu pociťuje odporca ako vlastnú, považuje za konanie navrhovateľky v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Napriek predloženým dôkazom zo strany priateľky odporcu tieto okolnosti neboli zo strany súdu náležite zohľadnené. Povinný sa nestotožňuje s názorom uvedeným v odôvodení uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 4CoP/71/2023 zo dňa 12.9.2023 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci manželského výživného, ktorý konanie navrhovateľky neposúdil ako rozporné s dobrými mravmi. Závažné nezhody medzi účastníkmi konania existovali už v čase pred tým, ako si odporca našiel priateľku. Navrhovateľka sa voči odporcovi správa neúctivo a ponižuje ho. Do dnešného dňa dochádza zo strany navrhovateľky k obdobným slovným útokom na adresu odporcu, adresu jeho rodičov a jeho priateľky a jej detí, a to všetko sa (zo strany navrhovateľky) odohráva často pred ich deťmi (Y. a E.). Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľka bola v čase podania návrhu (5.5.2023) do 31.8.2023 nezamestnaná. Odporca má však za to, že navrhovateľka sa vyhýbala v danom období práci. Predsa nie je možné, aby sa navrhovateľka, ktorá má vysokoškolské vzdelanie, v meste ako je F. nevedela niekoľko rokov zamestnať. Odporca má teda za to, že aj z daného dôvodu nie je tu dôvod, aby odporca hradil navrhovateľke výživné v čase od 5.5.2023 do 31.8.2023. Odporca je presvedčený, že navrhovateľka sa úmyselne vyhýbala práci, aby mohla cielene ťažiť z finančných prostriedkov odporcu, čo považuje za zámerné zneužívanie situácie na jej vlastný prospech. Súd v bode 17. a 21. napadnutého rozhodnutia uvádza, že odporca mal mesačný vklad na osobnom účte za obdobie 1.1.2022 až 27.7.2023 v priemere 14.623,88 €. V tejto súvislosti chce odporca zdôrazniť - ako to bolo aj preukázané v rámci súdneho konania - že takýto priemerný vklad bol zapríčinený pôžičkou, ktorú získal odporca. Ako to vyplýva z výpisov z účtov odporcu a ako to aj bolo preukázané v rámci konania, drvivá väčšina danej pôžičky bola z účtu odporcu prevedená na účet spoločnosti texit s.r.o. ako vklad do základného imania (splatených 170.000 €). Zvyšnú časť pôžičky odporca využil v rámci splátky úveru, ktorý mali spoločne s navrhovateľkou (približne 800 € mesačne), na úhradu výživného pre deti (približne 400 € mesačne) a podobne. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka sa snažila (avšak bezúspešne) počas celého konania (ako aj konania o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom) spochybňovať dôkazy predkladané odporcom. Odporca od začiatku konania riadne preukazoval svoju finančnú situáciu, najmä pokiaľ ide o spoločnosť, kde je jediným spoločníkom (spoločnosť texit s.r.o.),
6. K podanému odvolaniu sa vyjadrila oprávnená z výživného. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny.
7. Ďalšie vyjadrenia boli predložené účastníkmi konania, bez zmeny odvolacieho návrhu.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie povinného z výživného nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, čo sa týka určenia a výšky vyživovacej povinnosti povinného z výživného voči navrhovateľke. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
14. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
15. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
16. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania boli manželmi. Ich manželstvo zaniklo právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, č.k. 27P/253/2022-694 dňom 10.1.2024. V čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie výrok o rozvode manželstva ešte nebol právoplatný. Predmetom konania je tak nárok navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti manželovi na čas od podania návrhu, t.j. od 5.5.2023 do 101.12.2024.
17. Povinný z výživného v konaní namietal rozpor priznania manželského výživného pre jeho rozpor s dobrými mravmi, ktorý videl v konaní navrhovateľky, ktorá mala zverejniť intímne fotografie jeho priateľka, ktorá v dôsledku takého konania utrpela vážnu psychickú traumu a nepriaznivé zdravotné následky, pričom ide o blízku osobu povinného z výživného, ktorý ujmu priateľky pociťuje ako ujmu vlastnú. Okrem
toho poukázal na opakované nevhodné správanie sa navrhovateľky, ktorá ho znevažuje v prítomnosti ich spoločných detí a rodinných príslušníkov.
18. Dobré mravy sú právnou kategóriou majúcou pôvod v rímskom práve a predstavujúcou súkromnoprávnu hranicu toho, čo je dobré, správne, morálne či etické. Dobré mravy sú určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, nemajú zväčša písomnú podobu, ale sú vytvárané vo vedomí užšieho spoločenstva, ktoré správanie je možné akceptovať a ktoré správanie je neprijateľné pre spoločnosť. Každé správanie sa má riadiť určitými vzormi - písomnými či nepísanými, ktoré sa vytvárajú v priebehu integrácie ľudí do spoločnosti, sú akceptované a vytvárajú nepísané pravidlá, pri ktorých porušení nenasleduje priama sankcia z hľadiska trestnoprávneho, či iného hľadiska, ale vo všeobecnosti a v spoločenskej rovine sa takéto správanie nepovažuje za vhodné, akceptovateľné, ktoré by vytváralo nejaký nárok voči ďalšej osobe postihnutej takýmto nemravným konaním (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/30/2018 zo dňa 30. 5. 2019).19. Právo na výživné od povinného (okrem práva maloletých detí na výživné) musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti možno o dobrých mravoch hovoriť ako o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) spoločnosti, všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonus mores). Podľa judikatúry k citovanému ustanoveniu § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného (tu navrhovateľky). Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Posúdenie toho či ide o porušenie dobrých mravov alebo nie je v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu. Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
19. Z výpovedí a písomných podaní oboch účastníkov konania vyplynulo, že medzi nimi v čase rozpadu ich manželstva bol prítomný výrazný konflikt. Manželia sa odcudzili, manželka sa starala o maloleté deti a manžel veľa času trávil mimo miesta ich spoločného bydliska. Hoci manžel vníma, že skutočnosť, že si počas trvania manželstva našiel mimomanželskú známosť ako dôsledok rozpadnutého manželského vzťahu, manželka túto skutočnosť vnímala odlišne, skutočnosťou, že manžel má mimomanželskú známosť bola zarazená, až šokovaná. V takomto rozpoložení zverejnila aj predmetné fotografie, ktoré sa nachádzali na spoločnom počítači v domácnosti.
20. Pri ukončení spolužitia a rozpadu manželstva je bežné, že sa vo vzájomných vzťahoch objavuje istá miera nezhôd. Rozpor s dobrými mravmi musí byť doložený okolnosťami mimoriadnej povahy. Konaním manžela v rozpore s dobrými mravmi je napríklad porušenie manželskej vernosti, zanedbanie vzájomnej pomoci, nepodieľanie sa na uspokojovaní potrieb rodiny podľa svojich schopností alebo narušovanie zdravého rodinného prostredia. Vo všeobecnosti za také môže byť považované hrubé správanie sa, či týranie manžela alebo dieťaťa, protispoločenská a protiprávna činnosť. Ďalším prípadom možného odopretia výživného v prípade rozporu s dobrými mravmi je prípad dobrovoľného a zámerného vzdania sa ekonomicky výhodnejšieho príjmu na strane oprávneného. Avšak ak na strane oprávneného zakotvenie podobného princípu absentuje, je namieste záver o súlade manželského výživného s dobrými mravmi.
21. Je nepochybné, že rozširovanie intímnych fotografií bez súhlasu dotknutej osoby je konaním, ktoré nie je v súlade so zásadou slušnosti a tolerancie. Je však potrebné zohľadniť širší kontext, v ktorom k takému konaniu došlo. Predmetné fotografie sa nachádzali v počítači, ku ktorému mala navrhovateľka prístup a na ich základe sa navrhovateľka utvrdila v tom, že manžel je jej neverný. Fotografiu použila ako dôkaz o nevere, o ktorej informovala rodinných príslušníkov manžela. Vzhľadom na okolnosti, nie je možné prijať jednoznačný záver o tom, že navrhovateľka konala v úmysle spôsobiť manželovi ujmu. Ak takáto ujma bola spôsobená priateľke povinného z výživného, táto má možnosť uplatniť si voči manželke svoje nároky súdnou cestou. Nepriznanie manželského výživného nemôže tieto jej nároky kompenzovať.
22. Ďalšie dôkazy predložené v konaní povinným z výživného o správaní sa navrhovateľky ani odvolací súd nepovažuje za natoľko mimoriadne, aby boli dôvodom pre nepriznanie výživného. Ide o prejav nezhôd súvisiaci s rozpadom manželstva, ktoré, ako už bolo uvedené vyššie sú po ukončení spolužitia medzi rozvádzajúcimi sa manželmi bežne prítomné.
23. Povinný z výživného namieta, že navrhovateľka účelovo nepracovala a zamestnala sa až od 1.9.2023, pričom jej nič nebránilo zamestnať sa skôr. Povinný z výživného sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v mesiaci január 2023. Do jeho odchodu uhrádzal všetky výdavky spojené s bývaním, potrebami mal. detí. Navrhovateľka bola v tom čase nezamestnaná, evidovaná na úrade práce od 2.9.2022, po ukončení rodičovskej dovolenky. Posledný pracovný pomer ukončila dohodou v čase, kedy sa spoločne s manželom sťahovali do F. kvôli jeho práci. Navrhovateľka je povolaním učiteľka, pričom pri tejto profesii je bežné, že školský rok a zaradenie učiteľa sa plánuje od začiatku školského roka, t.j. od mesiaca september. Navrhovateľka sa zamestnala od 1.9.2023. Obdobie od podania návrhu, t.j. od 5.5.2023 do 31.8.2023 pokrýva necelé dva mesiace školského roka a dva mesiace letných prázdnin. Nie je namieste záver o tom, že navrhovateľka sa úmyselne a bez ospravedlniteľného dôvodu vyhýbala práci a prostredníctvom inštitútu manželského výživného riešila svoju finančnú situáciu, ako sa domnieva odvolateľ.
24. Podľa §18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, rovnako tak majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť v rozsahu, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká (§ 71, ods. 1 Zákona o rodine). Touto zásadou sa riadia súdy pri rozhodovaní o výživnom medzi manželmi. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Schopnosť zabezpečovať svoje potreby sa môže medzi manželmi líšiť. Zmyslom a účelom výživného medzi manželmi je tento rozdiel odstrániť, resp. ho zmierniť tak, aby hmotná a kultúrna úroveň manželov bola zásadne rovnaká. Výživné medzi manželmi tak nastupuje už za situácie, kedy jeden manžel je síce schopný uspokojovať svoje potreby, avšak v nižšej miere než druhý manžel. Nie je nevyhnutné, aby jeden manžel bol odkázaný výživou na manžela druhého. Priznanie manželského výživného prichádza do úvahy už za situácie, kedy jeden manžel síce dokáže uspokojovať svoje potreby, ale v nižšej miere než druhý manžel. Výživné medzi manželmi „plní určitú "dorovnávaciu" funkciu v prípade, že by životný štandard jedného z manželov bol zreteľne odlišný ( Uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa31. 10. 2016 sp. zn. I. ÚS 2822/16). Pre úpravu výšky výživného medzi manželmi sa použijú všeobecné zákonné kritériá pre určenie výšky výživného. U oprávneného sa zohľadnia jeho odôvodnené potreby, u povinného jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
25. Povinný z výživného namieta záver súdu o výške určeného výživného. Má za to, že súd prijal nesprávny právny záver o výške jeho príjmu. Súd svoj záver o výške príjmu povinného z výživného odôvodnil v bodoch 42. až 44. napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa s odôvodnením súdu prvej inštancie stotožňuje a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Povinný z výživného okrem toho, že je poberateľom výsluhového dôchodku, vykonáva podnikateľskú činnosť, o čom svedčí jeho majetková účasť vo viacerých obchodných spoločnostiach. Povinný z výživného je jediným spoločníkom a zároveň konečným užívateľom výhod v obchodnej spoločnosti texit, s.r.o.. Hoci povinný z výživného v odvolaní namieta záver súdu, ktorý poukázal na existenciu splatnej pohľadávky spoločnosti texit s.r.o. voči spoločnosti X., s.r.o. vo výške 168.000 Eur, ktoré finančné prostriedky by mohli mať významný vplyv na finančnú kondíciu spoločnosti, odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že úhrada pohľadávok obchodnej spoločnosti má vplyv na zisk, z ktorého by povinnému ako jedinému spoločníkovi vznikol nárok na vyplatenie zisku z dividend, o ktorý sa tak ukráca. Hoci obchodná spoločnosť texit s.r.o v roku 2024 dosiahla tržby z predaja tovaru a služieb iba vo výške 2.234 Eur, výška krátkodobých pohľadávok predstavovala sumu 215.656 Eur. Úvaha súdu o potencialite príjmov, ktorá povinnému plynie z účasti v obchodných spoločnostiach je správna ( viď obdobne Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 2492/24 # 2 zo dňa 16.04.2025. Rovnako tak bez povšimnutia pre potreby určenia výšky výživného nemôže ostať ani celková výška vkladov v hotovosti na osobné účty, ktoré povinný z výživného za rozhodné obdobie vykonal bez riadneho zdôvodnenia zdroja týchto peňažných prostriedkov. Ak v konaní argumentoval, že ide o pôžičky, nepreukázal ich účel a nevyhnutnosť. Pre potreby určenia výživného preto správne súd prihliadal aj na tento príjem povinného.
26. Ani ďalšie odvolacie námietky nemali vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
27. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).