Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-12-2025.pdf
PDF · 98.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/12/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. W., G.. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., dieťa rodičov: matka V. P. G.. X.XX.XXXX, E. K. M. XX, M., E. Č. Ú.Z. L., G.. Š.. C. X, a otec C. W., G.. X.X.XXXX, E. K. M.Á. XX, M., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 29P/56/2024-19 zo dňa 23.8.2024 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV.
II. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že matka je povinná prispievať na výživu mal. C. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa k rukám otca, vždy do 25-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, opakovane do budúcna.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Zveruje maloletú C. W., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca C. W., G.. X.X.XXXX.
II. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.
III. Matku maloletej V. P., G.. X.XX.XXXX zaväzuje povinnosťou prispievať na výživu maloletej C. W., G.. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa k rukám otca, vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
IV. Stretávanie sa matky s maloletou neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 2, § 26, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Otec sa o maloleté dieťa riadne stará, má vytvorené vhodné podmienky pre jej zdravý fyzický rast a duševný vývin. Maloleté dieťa má k otcovi vytvorenú pozitívnu citovú väzbu. Matka sa k predmetnému návrhu nevyjadrila, čím konkludentne s ním vyjadrila súhlas. Otec maloletej je jednoduchá, simplexná osobnosť, avšak svoju rodičovskú úlohu si plní zodpovedne a ochotne. Kolízny opatrovník sa vyjadril priamo na pojednávaní, že s návrhom súhlasí, pretože aj v rámci rodiny je súdržnosť, dieťa je na otca naviazané. S prihliadnutím na všetky okolnosti preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca. Súd styk matky s maloletou neupravil, keďže matka je toho času vo výkone trestu odňatia slobody a otec po jej návrate nebude brániť matke stýkať sa s maloletou, v prípade, ak o to bude mať záujem. Súd zaviazal matku vyživovacou povinnosťou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa k rukám otca, vždy do 25-teho dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Takéto určenie minimálneho výživného požadoval aj otec maloletej v návrhu. Skutočnosť, že rodič sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ho nezbavuje vyživovacej povinnosti.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu
6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá namieta zverenie maloletej do starostlivosti otca, pretože peniaze určené dieťaťu dáva otec svojej matke a navrhuje, aby dieťa bolo zverené jej matke M. P., G.. XX.X.XXXX. Namieta, že o dieťa nie je riadne postarané, maloletá býva s otcom a s jeho matkou v domácnosti, ktorá je špinavá.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rodičia maloletej sú odlúčení od októbra 2023, kedy matka odišla z domácnosti a maloletú nechala otcovi. Otec s maloletou C. zdieľajú spoločnú domácnosť s jeho rodičmi. Od odchodu matky z domácnosti zabezpečuje maloletej komplexnú osobnú starostlivosť a výchovu výlučne otec maloletej, čo potvrdili jeho rodičia a takisto aj matkini rodičia. Matkini rodičia sa zaujímajú o maloletú a pomáhajú otcovi v prípade potreby. O náhradnej osobnej starostlivosti ako jednej z možností riešiť životnú situáciu dieťaťa sa uvažuje v prípade, ak rodičia osobnú starostlivosť o dieťa nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Matka osobnú starostlivosť o maloletú nezabezpečuje od doby, kedy odišla od maloletej a v starostlivosti jej bráni aj objektívna prekážka spočívajúca vo výkone trestu. Otec zabezpečuje osobnú starostlivosť a výchovu maloletej, maloletá má u otca vytvorené vhodné podmienky pre vývoj a vývin a je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť starostlivosť o dieťa aj do budúcna. Otec je na rodičovskej dovolenke a aj napriek obmedzeným finančným možnostiam sa snaží, aby maloletej nič nechýbalo a mala naplnené všetky potreby. Kolízny opatrovník má za to, že nie sú splnené podmienky pre vyňatie maloletej C. zo starostlivosti otca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny a dôvodný potvrdil.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej rozsiahlej a zrozumiteľnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty matky maloletej v odvolaní.
10. Matka svoju odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k zvereniu mal. dcéry do osobnej starostlivosti otca postavila na svojom presvedčení, že o dieťa nie je riadne postarané, maloletá býva v domácnosti s otcom a jeho matkou, navrhuje zveriť dieťa jej matke M. P., G.. XX.X.XXXX.
11. Žiada sa zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletej C. do osobnej starostlivosti matky založil na záveroch, ktoré sú akceptovateľné v kontexte vykonaných dôkazov rozvedených podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku, najmä výsluchov otca a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ako aj listinných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. V uvedenej veci je potrebné konštatovať, že ide o subjektívnu nepokojnosť matky so závermi súdu prvej inštancie, matka neuviedla v zásade žiadne relevantné námietky, ktoré by mohli zakladať dôvodné pochybnosti o záveroch súdu vo vzťahu k jeho rozhodnutiu o zverení mal. C. do starostlivosti otca.
12. Zo zisteného skutočného stavu veci a obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že rodičia maloletej do septembra 2023 viedli spoločnú domácnosť. Koncom mesiaca september 2023 si matka našla novú známosť, odišla zo spoločnej domácnosti a presťahovala sa k novému priateľovi, pričom maloletú dcéru zanechala v starostlivosti otca, ktorý od uvedenej doby zabezpečuje starostlivosť o dieťa sám s pomocou širšej rodiny. Matka na výživu maloletej C. neprispieva. Vo februári 2024 bola vzatá do väzby a následne nastúpila na výkon trestu odňatia slobody v Ú. C., Y. XX. Otec je nezamestnaný, poberá prídavky na dcéru C. v sume 60 eur mesačne a rodičovský príspevok 354,20 eur. Maloletá je zdravé dieťa, má absolvované všetky očkovania a poradne. Výdavky na dieťa sú bežného charakteru primerané veku a súvisia predovšetkým so zabezpečením základných potrieb ako oblečenie, hygienické potreby a strava. Otec spolu s dcérou C. bývajú u svojich rodičoch Q.Á. Q. Z. W., ktorým otec prispieva na domácnosť a stravu.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletej. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 Zákona o rodine.
16. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky vo vzťahu k forme osobnej starostlivosti otca k mal. C., tieto vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené. Odvolací súd prijal záver, že osobná starostlivosť otca má pozitívny vplyv na priaznivý vývin maloletej. Otec zabezpečuje prakticky od narodenia maloletej starostlivosť vrátane zdravotnej, chodí s maloletou na preventívne prehliadky, maloletá napreduje, má pevný režim. Otec má zabezpečené oblečenie pre dieťa, hygienické potreby. Po vykonanom skúmaní genézy rodinných vzťahov dospel odvolací súd k záveru, že matka žije v iracionálnom presvedčení o negatívnom obraze otca. Naopak matka, keď malo dieťa X M., odišla od dieťaťa, našla si novú známosť, medzitým bola vzatá do výkonu väzby, t.č. je vo výkone trestu, s otcom nie je vôbec v kontakte, na výživu dieťaťa neprispieva. Týmto správaním práve matka negatívne ovplyvňuje psychický vývoj dieťaťa, keď sa o svoje dieťa nevedela zodpovedne postarať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vo vzťahu k mal. C. má otec vytvorené optimálne osobnostné, ako aj výchovné zručnosti pre jej výchovu a zdravý psychický a fyzický vývin. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo nič, čo by spochybnilo otca v rodičovskej roli, zo začiatku mal isté ťažkosti zvládať novorodenca, ale býva v domácnosti so svojou mamou, so svojimi troma sestrami, ktoré už majú vlastné rodiny, svokra býva o dva byty ďalej, takže otcovi pomohla širšia rodina, navyše maloletá je na otca naviazaná.
17. K návrhu matky, aby maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej matky (teda starej matky maloletej) odvolací súd konštatuje, že zveriť mal. dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti je možné len za výnimočných zákonom stanovených okolností, ktoré však v tomto prípade splnené neboli. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že otec je schopný sa o svoje mal. dieťa riadne starať, v starostlivosti o mal. dieťa mu nebráni žiadna preukážka (zdravotná, či iná). Navyše, odvolací súd zdôrazňuje, že starostlivosť o maloleté dieťa je nielen právom jeho rodičov, ale predovšetkým ich povinnosťou. Je v záujme každého mal. dieťaťa, aby mu osobnú starostlivosť poskytol práve jeho rodič, v ideálnom prípade obaja rodičia, pričom participácia starých rodičov a širšej rodiny na výchove mal dieťaťa je viac ako vítaná, no nesmie podporovať rodičov v tom, aby sa zbavovali zodpovednosti za svoje mal. deti.
18. Na napadnutý výrok o forme osobnej starostlivosti otca nadväzujú výroky súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo vzťahu k rozsahu vyživovacej povinnosti a styku matky s dieťaťom. V tejto súvislosti však neboli zo strany účastníkov konania prednesené žiadne námietky proti vecnej správnosti súdom realizovanej úpravy, žiadne výrazné vybočenie z rozhodovacej činnosti súdom nevzhliadol ani odvolací súd. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu vo vzťahu k výrokom ohľadne určenia výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa zo strany matky a neupravenia styku matky s maloletou považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam. Odvolací súd s poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine uvádza, že citované ustanovenie upravuje zákon o minimálnu výšku výživného, ktorú je povinný platiť každý rodič na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. K jeho aplikácii dochádza predovšetkým v prípadoch objektívnej nespôsobilosti rodiča zabezpečiť si príjem, z ktorého by mohla byť výška výživného určená v rámci štandardných pravidiel, zároveň slúži na ochranu oprávneného, aby aspoň v minimálnom rozsahu boli uspokojované jeho základné životné potreby. Keďže nepriaznivé príjmové pomery matky nie sú dôvodom zbavenia povinnosti prispievať na výživu maloletých detí a aspoň v zákonom stanovenej minimálnej výške výživného, odvolací súd sa stotožnil s rozsahom vyživovacej povinnosti určenej súdom prvej inštancie v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto zákonom sa rozumie zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Na základe neho Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydáva pravidelne opatrenie o úprave súm životného minima, ktoré okrem iného obsahuje práve sumu životného minima na nezaopatrené dieťa
(opatrenie č. 220/2023 Z.z. o úprave súm životného minima), v zmysle ktorého je možné určiť minimálne výživné na dieťa každý kalendárny rok s účinnosťou od 01.07. príslušného kalendárneho roku. Súd prvej inštancie správne zaviazal matku vyživovacou povinnosťou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, takéto určenie minimálneho výživného požadoval aj otec maloletej v návrhu a určené výživné zohľadňuje limity matkiných pomerov, keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Súd rovnako správne neupravoval styk matky s maloletou, pretože matka je toho času vo výkone trestu odňatia slobody a otec po jej návrate nebude brániť matke stýkať sa s maloletou, v prípade, ak o to bude mať záujem.
19. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. (o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca), II. (o oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok), IV. (o neupravení styku maloletej s matkou), ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
20. Aj keď rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o určení výživného je potrebné považovať za vecne správny vo svojej podstate, avšak s potrebou odstránenia jeho nesprávnej formulácie, čo je možné odstrániť jedine prostredníctvom formálnej zmeny rozhodnutia tak, ako to predpokladá ust. § 388 CSP (súd prvej inštancie opomenul, že vyživovacia povinnosť je predbežne vykonateľná v zmysle § 44 CMP), odvolací súd zmenil začiatok plnenia určenej vyživovacej povinnosti tak, že matka je povinná prispievať na výživu mal. C. počnúc dňom doručenia rozsudku súdu prvej inštancie.
21. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 CSP za použitia ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).