Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/21/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti o maloletú R. E., L.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa matky I. J., O.. T., L.. X.XX.XXXX, P. J. Y., Y. XX, právne zastúpenej JUDr. Mikulášom Pavlikom ml., advokátom AK so sídlom Štefana Kukuru 14, Michalovce, a otca O. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. B. XXX/ XX, E. L. P., P. Č. J. F. D. XXX, XXX XX J., D. O. L., právne zastúpeného JUDr. Viktóriou Hajduovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 68/11, Trebišov, o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -53 zo dňa 09.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom sa otec domáhal uloženia výchovného opatrenia maloletej R. a jej rodičom, a to povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu prostredníctvom referátu psychologicko-poradenských služieb C., určenia dohľadu nad výchovou maloletej R., a to po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnil tým, že matka maloletú nepripravuje na styk s ním, komunikácia s matkou aj styk otca s maloletou sú problematické. Navrhol účinnosť výchovného opatrenia zhodnotiť za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. (ÚPSVaR).

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. U k l a d á maloletej R. E., L.. XX.X.XXXX a jej rodičom I. J., L.. X.XX.XXXX S. O. E., L.. X.XX.XXXX výchovné opatrenie povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom Referátu psychologicko-poradenských služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. a u k l a d á maloletému dieťaťu a rodičom spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. a Referátu psychologicko-poradenských služieb C..

II. U r č u j e nad výchovou maloletej R. E., L.. XX.X.XXXX dohľad, ktorý sa bude vykonávať za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C..

III. U k l a d á matke maloletej povinnosť spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C..

IV. Toto výchovné opatrenie sa u k l a d á na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Účinnosť výchovného opatrenia bude zhodnotená za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C..

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. Dohovoru o právach dieťaťa, o rodine (ďalej len „“), (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a zisteného názoru maloletej dospel k záveru, že medzi maloletou a jej otcom došlo k zastaveniu citovej väzby a ich styk sa v súčasnosti nerealizuje v takom rozsahu, ako je upravený právoplatným rozhodnutím súdu. Maloletá nie je so situáciou v rodine stotožnená, trápi ju veľa vecí a vzťah k otcovi nesie znaky zneistenia a obáv. Maloletá otca úplne odmieta, jeho osobu hodnotí len negatívne. Aktivitu zo strany otca vníma ako nátlak, pretože mu uviedla, že sa s ním stretávať nechce a otec jej prianie nerešpektuje. Výchovnú intervenciu zo strany matky súd považuje za málo efektívnu, nakoľko práve matka môže výrazným spôsobom vplývať na názor maloletej a v konečnom dôsledku je ona tým rodičom, ktorý má podporovať dobré vzťahy maloletej dcéry s otcom. Nakoľko maloletá je v osobnej starostlivosti matky, táto má najväčší priestor pracovať s názorom maloletej ohľadom stretávania sa, a aby otec mal priestor znovu získať si dcérinu dôveru. Rodičia v minulosti navštevovali referát poradensko-psychologických služieb, toho času sa psychologickej intervencie nezúčastňujú, majú za to, že nestabilitu roly otca v živote maloletej spôsobujú obaja rodičia, a preto počas práce s rodinou opakovane na matku vplývali, aby dala písomný súhlas do zapojenia dieťaťa do poradenskej intervencie na referáte poradensko-psychologických služieb, čo matka neučinila, nakoľko uviedla, že nechce maloletú vystavovať psychologickým intervenciám. Z vyjadrenia matky vyplýva, že toho času navštevuje maloletá psychologickú ambulanciu C.. R. T. E. C., maloletá sa zúčastňuje psychologických konzultácií online prostredníctvom Skype s C.. X. J. približne 1x v mesiaci. S návrhom otca na nariadenie výchovného opatrenia matka nesúhlasí, nakoľko uviedla, že s dcérou realizuje psychologické konzultácie prostredníctvom vlastných psychológov. Podľa názoru súdu psychická príprava maloletého dieťaťa na styk s otcom úplne absentuje, psychologické konzultácie prostredníctvom vlastných psychológov nemajú žiadny účinok. Aj keď samotná matka opakovane uviedla, že sa snaží maloletú na styk s otcom pripravovať, podporovať ju v obnovení vzťahu s otcom, a napriek jej snahe nedochádza k zlepšeniu, súd vidí potrebu nariadenia výchovného opatrenia a poskytnutia odbornej pomoci celej rodine maloletej. Súd za účelom zmiernenia konfliktov medzi rodičmi a zlepšenia narušeného vzťahu medzi maloletým dieťaťom a otcom určil rodičom aj maloletej výchovné opatrenie formou podrobenia sa odbornému poradenstvu prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb v C.; uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť spolupracovať s orgánom sociálno-právnej ochrany ÚPSVaR C. a referátu psychologicko-poradenských služieb C.; určil nad výchovou maloletej dohľad, ktorý sa bude vykonávať za súčinnosti ÚPSVaR C. a uložil matke, ktorej je maloletá zverená do osobnej starostlivosti, spolupracovať s orgánom sociálno- právnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR C., a to na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko túto dobu považuje za primeranú. Následne účinnosť výchovného opatrenia bude zhodnotená za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C..

5. O trovách rozhodol súd podľa .

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to proti výrokom I., II., III., IV. a V. Namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka poukázala, že súd neprihliadol na to, že matka s maloletou začala po druhom informatívnom stretnutí rodičov v konaní o výkon rozhodnutia absolvovať online stretnutia s detskou psychologičkou psychologickej ambulancie

G.. S. T., o čom predložila aj potvrdenie. Z neho vyplýva, že maloletá pociťuje výraznú úzkosť pred každým stretnutím so svojím otcom, že vzhľadom k veku maloletej je potrebné brať ohľad na jej názor a zohľadniť postup kontaktovania sa s biologickým otcom, aktuálnym možnostiam a potrebám maloletej. Matka od začiatku vytvára všetky vhodné podmienky, má záujem na stretávaní sa otca s maloletou; matka maloletej v roku 2019 zakúpila nový mobilný telefón a vlastnú SIM kartu a týmto spôsobom chcela zabezpečiť styk otca s dcérou, a to formou telefonicky cez messenger a viber v čase, keď je otec mimo územia SR. Túto formu komunikácie matka zvolila z dôvodu, aby otec maloletej priamo kontaktoval svoju dcéru, a nie prostredníctvom matky. Matka má za to, že uložené výchovné opatrenie bolo uložené predčasne, a to vzhľadom na prejavenú vôľu a záujem matky maloletej riešiť vzniknuté situácie postupnými krokmi, ktoré môžu viesť k náprave vzťahu maloletej k otcovi. Aj vzhľadom na potvrdenie detskej psychologičky G.. S. T. má maloletá k uloženiu výchovného opatrenia negatívny postoj a toto uložené výchovné opatrenie môže, podľa názoru matky, ešte viac negatívne ovplyvniť vzťah maloletej s otcom. Je potrebné skúmať, či toto výchovné opatrenie bude vzhľadom na postoj maloletého dieťaťa vhodné a v jeho záujme. Pokiaľ maloleté dieťa odmieta psychologické poradenstvo a toto si spája so vzťahom k otcovi, nie je splnená hmotnoprávna podmienka uloženia výchovného opatrenia, a teda, že výchovné opatrenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh na uloženie výchovného opatrenia zamietne, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Zároveň, aby určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec. Odvolanie matky považuje za účelové, je založené na tvrdeniach, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Matka sa v celom rozsahu podaným odvolaním snaží zamedziť otcovi styk s dieťaťom tak, ako to vyplývalo z celého jej postoja a správania sa pred súdom prvej inštancie; skrýva sa za údajný názor maloletej, ktorú sústavne dennodenne voči otcovi ovplyvňuje a prispieva tým zaťažujúco na prežívanie maloletej; o otcovi sa nevyjadruje pozitívne, len negatívne a bráni v nadväzovaní kontaktu otcovi s dcérou, nehovoriac o trávení času. Matka si najlepší záujem dieťaťa vykladá svojvoľne, v rozpore so zásadami , a to najmä . Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR , z ktorého vyplýva, že všeobecné súdy sú povinné zaistiť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami jeho rodičov, zvláštna pozornosť musí byť venovaná záujmu dieťaťa, ktorý nemôže v závislosti od svojej povahy a závažnosti prevážiť nad záujmom rodičov. Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Otec je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu reflektuje na problematickú situáciu vo vzťahu maloletej R. k otcovi vytvorenú matkou, nakoľko práve táto svojim konaním narúša výchovu dieťaťa, nedokáže s druhým rodičom komunikovať, a už vôbec nie súhlasiť, či vychováva dieťa v pozitívnom duchu a k rešpektu vo vzťahu k otcovi. Napadnutý rozsudok vyčerpávajúco zdôvodňuje potrebu nariadenia výchovného opatrenia a s poukazom aj na vedenie konania vo veci tohto maloletého dieťaťa o nútený výkon rozhodnutia na tunajšom súde. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom smere a vyvodil správne právne závery, najmä preto, že zo strany matky absentuje psychická príprava maloletej na styk s otcom. Potreba uloženia výchovného opatrenia je priam žiaduca, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

8. K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že maloletá odmieta svojho otca a nechce sa s ním stretávať. Výchovnú intervenciu zo strany matky považuje kolízny opatrovník za málo efektívnu. Je nevyhnutné, aby rodičia spolu kooperovali, nakoľko dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Uložením výchovného opatrenia za súčinnosti referátu psychologicko-poradenských služieb prostredníctvom psychologickej intervencie môže dôjsť ku korekcii postoja maloletej voči otcovi. Otec pre maloletú nepredstavuje žiadne riziko, nebolo preukázané, aby otec maloletú nejakým spôsobom ohrozoval. Stretnutia s otcom môžu maloleté dieťa pozitívne emocionálne obohatiť, podporiť jeho citový vývin, o nové zážitky aj skúsenosti, avšak maloleté dieťa je potrebné na stretnutia s otcom pozitívne, ako aj vhodne psychicky pripraviť. Je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov.

9. K vyjadreniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslala písomnú repliku matka. V celom rozsahu trvá na dôvodoch, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Zdôraznila, že matka maloletej nikdy nemala záujem na tom, aby sa maloletá s otcom nestretávala, o čom svedčí aj rodičovská dohoda, ktorú matka uzavrela s otcom v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. .

Toto jej tvrdenie potvrdzuje aj to, že maloletá sa podrobila ďalšiemu online stretnutiu s detskou psychologičkou psychologickej ambulancie G.. X. J.. Taktiež po vykonanom pojednávaní matka bola v kontakte s otcom, ktorého oslovila, aby sa stretol s maloletou dcérou, avšak otec sa s ňou nestretol. Matka zotrvala na svojom odvolacom petite.

10. K vyjadreniu otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník. Opätovne uviedol, že styk otca s maloletou sa už dlhodobo nerealizuje, maloletá neustále odmieta svojho otca, zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí bola snaha zorganizovať stretnutie otca s dcérou, ktoré sa nepodarilo. Kolízny opatrovník má za to, že konflikt medzi rodičmi ovplyvňuje blaho dieťaťa tým, že zhoršuje pocit bezpečia v rámci rodinného systému a oslabuje väzbu medzi samotnými rodičmi, ale aj medzi rodičmi a dieťaťom. Je potrebné, aby sa prostredníctvom odbornej intervencie pracovalo s rodinou ako celkom, aby sa podarilo obnoviť vzťah medzi dcérou a otcom a došlo tak ku korekcii postoja maloletej voči otcovi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

11. K vyjadreniu matky a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslal otec dupliku. Poukázal, že v celom rozsahu trvá na tom, že matka nepreukázala, že by podporovala nápravu narušených vzťahov medzi otcom a dcérou, aby dieťa vhodne psychicky pripravovala na styk s otcom. Rozhodne je v záujme maloletého dieťaťa udržiavať vzťahy aj s druhým rodičom, teda s otcom, a preto je uloženie výchovného opatrenia súdom v stanovenom rozsahu dôvodné. S vyjadrením kolízneho opatrovníka sa otec v celom rozsahu stotožnil.

12. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslala matka dupliku, v ktorej trvá na odvolacích dôvodoch a na odvolacom petite.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutej časti podľa ustanovenia .

14. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia i argumenty odvolateľky predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre uloženie výchovného opatrenia rodičom aj maloletej.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, vrátane konaní vedených súdom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti týchto rodičov, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, intervenujúc v prospech rodinných vzťahov účastníkov, najmä v záujme maloletej. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozhodnutia je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

19. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa , súd v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhoduje okrem iného o výchovných opatreniach.

21. Podľa , ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené; uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

22. Podľa citovaného ustanovenia, aplikáciou inštitútu výchovného opatrenia, prostredníctvom súdu dochádza k mocenskej intervencii štátu do rodiny za naplnenia zákonných podmienok. Koncepcia výchovných opatrení má charakter samostatného inštitútu. Výchovné opatrenie je hmotnoprávnym aktívnym prostriedkom ochrany rodiny a maloletého dieťaťa, ktorým disponuje jednak súd ( o rodine), či orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ( o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pri ktorom nie sú viazaní návrhom a o ktorom môžu rozhodnúť aj z úradnej povinnosti bez návrhu. Súd tak môže uložiť výchovné opatrenie, dokonca bez ohľadu na to, či tak predtým urobil alebo neurobil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, za súčasnej koordinácie a vzájomnej informovanosti s kolíznym opatrovníkom maloletých detí, pričom spôsob závisí od intenzity závažnosti situácie, ak to vyžaduje záujem na výchove maloletých detí. V danom prípade súd, sledujúc zrejmý záujem maloletých detí, po tom, čo dospeje i bez návrhu kolízneho opatrovníka, či účastníkov k záveru, že je tu potreba prijať a urobiť vhodné opatrenia za pomoci sociálneho alebo odborného poradenstva pre rodinu, začne konanie ex offo a v rámci svojich právomocí rozhodne o niektorom z výchovných opatrení podľa ustanovení a nasl. .

23. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a relevanciu nariadeného výchovného opatrenia pre sanáciu vzájomných rodinných vzťahov v rozsahu rodičovských zručností a kompetencií, s dôrazom na zlepšenie komunikácie bez záťaže maloletých detí, ďalej poukazuje na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na odvolacie námietky ( ).

24. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

25. Podľa , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d/ okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e/ ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f/ podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g/ názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

26. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa poskytnúť ochranu zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii, pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru. Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.

27. Súd prvej inštancie uložil otcovi, matke a maloletej povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom referátu psychologicko-poradenských služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C., v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže považuje za danej situácie za nevyhnutné pracovať s rodičmi a maloletou za pomoci odborníkov. Ide o sústredenú odbornú pomoc zachytávajúcu cielene a sústredene celú rodinu. Aj odvolací súd vidí nevyhnutnosť zásahu súdu konajúceho vo veci starostlivosti maloletých detí práve v záujme maloletého dieťaťa. Uložené výchovné opatrenie je zamerané na zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, k nastaveniu základných prvkov súčinnosti rodičov ohľadom informovania o dieťati, k akceptácii úlohy druhého rodiča vo výchove dieťaťa, k nadobudnutiu schopnosti rodičov správať sa vzájomne slušne, korektne, úctivo pri kontrole emócií, a najmä k zlepšeniu schopnosti rodičov vytvárať maloletému pokojné prostredie bez nátlaku na neho. Po ukončení psychologického poradenstva si súd prvej inštancie vyžiada záverečnú správu a zhodnotí splnenie účelu výchovného opatrenia. Nie je vylúčené, aby matka absolvovala s maloletou psychologickú intervenciu v psychologickej ambulancii G.. S. T., ale aj odvolací súd má za to, že je dôvodné pracovať s rodinou ako s celkom.

28. Odvolací súd zastáva názor, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech ich maloletého dieťaťa, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no predovšetkým na jej rodičov, aby nadradili záujmy a prospech ich maloletého dieťaťa nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi maloletého dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať sa maloleté dieťa stáva rukojemníkom a obeťou. Vzhľadom na konfrontačné správanie sa rodičov súd prvej inštancie, v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami , určil dohľad nad výchovou maloletej, nakoľko záujem na riadnej výchove maloletej vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie po uplynutí výchovného opatrenia vyhodnotí účinnosť výchovného opatrenia, zvlášť, či došlo k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi a k obnoveniu stretávania sa otca s maloletou. Vyhodnotia sa postoje obidvoch rodičov, čo môže mať vplyv aj na prípadnú zmenu rozhodnutia o forme osobnej starostlivosti o maloletú. Nerešpektovanie uloženého opatrenia niektorým z rodičov sa môže vyhodnotiť ako rodičovská nezodpovednosť, rovnako s dopadom na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

30. K odvolacej námietke matky, že nariadenie výchovného opatrenia nie je v záujme maloletej, lebo maloletá pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila svoj názor, že sa so svojím otcom stretávať nechce, že je pre ňu cudzí, odvolací súd argumentuje, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom ( , ). V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci , , , I. ÚS

3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci ).

31. Je potrebné si uvedomiť, že názor dieťaťa je len jedným z kritérií hodnotenia jeho najlepšieho záujmu, od ktorého sa odvíjajú rozhodnutia súdov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých. Malo by byť vždy povinnosťou súdu skúmať dôvody odmietavého postoja dieťaťa voči jeho vlastnému rodičovi. Rodina je základná bunka spoločnosti, ktorú treba všemocne chrániť. Rodinné väzby sú tie najsilnejšie, nie je preto možné ignorovať pretrvávajúci stav vo vzťahoch medzi rodičmi a maloletým dieťaťom.

32. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že je známe z praxe súdov, že pokiaľ dieťa bolo už zverené niektorému z rodičov do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo rodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že sa rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti, snažil prianie dieťaťa zmanipulovať (porovnaj rozsudok ESLP vo veci C. c/a Fínsku zo dňa 09.05.2006 č.18249/02, bod 58.), pričom úlohou súdov je túto manipuláciu, pokiaľ možno nejakým spôsobom odstrániť a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou.

33. Podľa , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

34. Z uvedeného vyplýva, že súd výpoveď dieťaťa ako účastníka konania v mimosporovom konaní nehodnotí ako každý iný vykonaný dôkaz, ale naň „prihliadne“, t. j. neznamená to, že ho do rozhodnutia nekriticky preberie. Súd je vždy povinný rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý nie vždy musí korešpondovať so zisteným názorom alebo prianím dieťaťa, dokonca s ním v niektorých prípadoch môže byť aj v rozpore (rozhodnutie ESĽP vo veci Mandet a Francúzsko zo 14. januára 2016). ESĽP v tejto veci zdôraznil, že vnútroštátne súdy postupovali správne, keď za stredobod svojich úvah považovali najlepší záujem dieťaťa, i keď ten bol v danom prípade v rozpore s názorom a prianím dieťaťa.

35. Na základe týchto skutočností odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s .

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z , konkrétne z ust. , umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia , v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).