Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoP-14-2025.pdf
PDF · 132.66 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoP/14/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci manžela O. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M.. A.. N. XXXX/X, K., právne zastúpeného Advokáti Chlipala s.r.o. so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava, proti manželke S.. X. P., rod. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M.. A.. N. XXXX/X, K., právne zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Hlavná 50, Prešov, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom M. P., nar. XX.X.XXXX a Q. P., nar. X.XX.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu K. č. k. 27P/253/2022-694 zo dňa 9.10.2024, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III., V., VI.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je na základe návrhu manžela návrh na rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. r o z v á d z a manželstvo účastníkov O. P., nar. X.X.XXXX a X. P., rod. K., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev S. úradu L., zväzok XX ročník XXXX strana XXX pod por. číslom XXX,
II. z v e r u j e mal. M. P., nar. XX.X.XXXX a mal. Q. P., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. sumou 400 Eur mesačne a mal. Q. sumou 300 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna,
IV. u p r a v u j e styk otca s mal. deťmi tak, že:
otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. M. a mal. Q.om:
počas bežného roka:
každý párny týždeň v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,
počas prázdnin a sviatkov:
počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý nepárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 29.12. do 19.00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod.,
počas letných prázdnin:
každý rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod.,
počas veľkonočných sviatkov: každý párny rok od štvrtka pred Veľkým piatkom od 10.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 19.00 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 19.00 hod.,
počas jarných prázdnin:
každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin, t.j. od pondelka od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin, t.j. do piatka do 19.00 hod.
s tým, že otec je p o v i n n ý mal. deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ich matke riadne odovzdať,
matka je p o v i n n á mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť,
V. v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,
VI. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku konštatoval tak vážne naručenie manželských vzťahov, že obnova manželstva nie je možná, preto manželstvo rozviedol. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva vychádzal súd z dohody rodičov v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku s otcom. Styk otca s maloletými deťmi počas prázdnin a sviatkov upravil súd tak, aby mohli rodičia tráviť s deťmi čas rovnomerne.
4. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal súd prvej inštancie z odôvodnených potrieb maloletých detí a možností, schopností a majetkových pomerov na strane oboch rodičov.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 22 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o rodine“), § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine, § 24 ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6 zákona o rodine, § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 76 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona o rodine, § 77 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine.
6. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
7. Proti napadnutému rozsudku vo výrokoch II. a V. podala odvolanie manželka. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“) a ustanovením § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). V odvolaní argumentovala tým, že súd určil neprimerane nízke výživné na maloleté deti s poukazom na to, že otec má nadštandardné príjmy z dvoch zdrojov a to z výsluhového dôchodku vo výške 1 798 eur mesačne a z podnikania, pričom otec svoje príjmy podnikania zatajoval a riadne ich nepreukázal. Podľa jej názoru bol súd prvej inštancie povinný vychádzať z toho, že príjem otca je súčtom jeho výsluhového dôchodku a nepreukázaného príjmu z podnikania v zmysle fikcie ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine sume cca 5 500 eur mesačne. V tejto súvislosti matka poukázala aj na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove a taktiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Cdo/107/2022 zo dňa 29.09.2022 z, ktorého podľa jej názoru jednoznačne vyplýva, že použitie právnej domnienky podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine sa viaže na prípady kedy rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, respektíve ich súdu nesprístupnil, ako aj v prípade, ak sú pochybnosti o tom, že výška zdanených príjmov nezodpovedá výške reálnych príjmov. Otec ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil riadne všetky doklady preukazujúce jeho príjmové a majetkové pomery a na otázky súdu a právneho zástupcu matky na viacerých pojednávaniach odpovedal nepravdivo, zavádzajúco a vyhýbavo alebo popieral akýkoľvek príjem z činnosti vykonávanej pre iné subjekty. Súd prvej inštancie tak pochybil, ak príjem otca z podnikania určil sumou na úrovni minimálnej mzdy 650 až 700 eur mesačne. Matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie vôbec nerešpektoval to, že medzi základné potreby maloletých detí patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava, poplatky za záujmovú činnosť a iné. Nevyhnutné bolo zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety a detské tábory, lyžiarske kurzy a podobne. Matka si tieto výdavky na maloleté deti nemôže dovoliť zo svojho príjmu a preto nič také realizovať nemohla a tým pádom ani preukázať. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na maloletého dieťaťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovni rodiča a dieťaťa. Je zrejmé, že maloleté deti majú právo podieľať sa na vyššej životnej úrovni otca, a to prostredníctvom dostatočne určeného výživného, ktoré bude pokrývať aj náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a podobne.. Ďalej poukázala na to, že otec od 17.09.2024 vykonáva funkciu predsedu predstavenstva spoločnosti Y. Y., a. s., z čoho je zrejmé, že túto funkciu musí vykonávať za odplatu, a ak by tomu tak nebolo, tak potom ide o vzdanie sa príjmu, čo mal súd prvej inštancie posudzovať ako ďalší potencionálny príjem otca. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že majetkové pomery a príjmy otca sú vysoko nadštandardné, pričom otec konal tak, že sa snažil zatajiť všetky svoje príjmy a nepredložil poklady, pričom súd prvej inštancie nepriamo konštatoval nesplnenie jeho povinnosti riadne preukázať príjmy. S. ďalej namietala, že súd prvej inštancie vôbec neurčil výživné na tvorbu úspor, pretože nemal preukázaný nadštandardný príjem otca, ktorý je možné vyčísliť finančne. Matka tu zvýraznila, že príjem otca by pri správnom postupe súdu prvej inštancie bol jednoducho vyčíslený, pretože mal súd vychádzať z toho, že príjem otca je súčtom jeho výsluhového dôchodku vo výške 1798 eur mesačne a nepreukázaného príjmu z podnikania v zmysle fikcie ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine v sume 5500 eur mesačne, príjem otca je v súhrne vo výške 7298 eur mesačne. Matka v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. sumou 700 eur mesačne a maloletého Q. sumou 650 eur mesačne, z toho sumou 600 eur mesačne pre maloleté M. a sumou 550 eur mesačne pre maloletého Q. bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna a sumu 100 eur mesačne pre maloletého M. a sumu 100 eur mesačne pre maloletého Q. bude poukazovať na účet maloletých detí, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna. Dlžné výživné je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že jej odvolanie považuje za účelové a nedôvodné. Poukázal na to, že v konaní podrobne preukázal svoje príjmy a majetkové pomery, kde aj súd sám počas konania uviedol, že nie je dôvod na aplikáciu § 63 ods. 1 zákona o rodine. Manželka nijako nepodložila svoje tvrdenia v podanom odvolaní žiadnymi dôkazmi a podľa jeho názoru v spojení s jej procesnými návrhmi v doterajšom konaní to má za následok zjavné zneužitie práva z jej strany. Manžel poukazoval na to, že je nepravdivé tvrdenie manželky v tom smere, že do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil všetky doklady preukazujúce jeho príjmové a majetkové pomery, toto jej tvrdenie je zavádzajúce a nepravdivé. On počas konania predložil súdu všetky relevantné účtovné podklady, ktoré sa týkali jeho príjmov a z ktorých bolo možné dôvodiť jeho majetkové pomery. Súdu boli poskytnuté
všetky výpisy z osobného a firemného účtu, daňové priznania, účtovnej závierky, ktoré boli dokonca overené audítorom. Pokiaľ manželka v priebehu celého konania trvala neustále na preukazovaní jeho ďalších príjmov bolo v zmysle negatívnej dôkaznej teórie jej povinnosťou preukázať ich existenciu k čomu však nedošlo, pretože takéto ďalšie príjmy manžela neexistujú. Vzhľadom k týmto skutočnostiam má za to, že nie je daný dôvod, aby súd v prejednávanej veci vo vzťahu k nemu aplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine. Prostredníctvom účtovnej a daňovej dokumentácie preukázal, že jeho skutočné príjmy pozostávajú iba z výsluhového dôchodku v hodnote 1797,49 eur mesačne. Vo vzťahu k príjmom z podnikania považuje za podstatné uviesť na pravú mieru záver súdu, ktorý v bode 63 rozsudku uvádza, že spoločnosť texit s.r.o. má mať pohľadávku voči spoločnosti N. s.r.o. v sume 168 000 eur, čo by v prípade jej uhradenia pre neho znamenalo mesačný príjem vo výške 21 000 eur len za rok 2024. Daná pohľadávka je však už vedená vo výnosoch firmy (je zaúčtovaná v účtovníctve aj s DPH), teda dané tvrdenie súdu je zavádzajúce a nepravdivé. Aj keby mala daná firma reálny príjem z tejto pohľadávky, vzhľadom na náklady, ktoré boli vyššie ako výnosy, by bol finančný výsledok taký istý ako doteraz teda strata. Súd taktiež v bode 57 rozsudku uvádza, že navrhovateľ mal mesačný vklad na osobnom účte za obdobie od januára 2022 do júla 2023 v priemere 14 623,88 eur. V tejto súvislosti zdôraznil, tak ako to bolo preukázané v rámci súdneho konania, že takýto priemerný vklad bol zapríčinený pôžičkou, ktorú získal. Ako to vyplýva z výpisov z účtu navrhovateľa, ako bolo aj preukázané v rámci konania drvivá väčšina danej pôžičky bola prevedená na účet spoločnosti texit s.r.o. ako vklad do základného imania (splatených 170 000 eur) a zvyšnú časť pôžičky využil v rámci splátky úveru, ktorý mal spoločne s manželkou približne 800 eur mesačne a na úhradu výživného na deti 400 eur mesačne a podobne. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že je preukázané, že jeho reálne výdavky prevyšujú jeho reálne príjmy a že nemá zatiaľ iné príjmy z podnikania. Svoje zvýšené výdavky v súčasnosti pokrýva pôžičkou, nakoľko verí, že spoločnosti texit s.r.o. sa časom začne dariť a pôžičku bude môcť riadne splatiť. Napriek vytýkaným nedostatkom rozsudku, na ktoré poukázal vyššie sa stotožňuje s tým, že súd neaplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine, ako to navrhuje manželka. Rovnako sa stotožňuje s rozsahom oprávnených záujmov maloletých, ktoré súd zohľadnil pri určení výšky výživného. V súvislosti s tým otec uviedol, že vzhľadom na jeho aktuálnu finančnú situáciu nie je v jeho možnostiach prispievať maloletým aj na všetky voľno časové aktivity, ktoré si matka zmyslí. Uviedol však, že dúfa, že podnikanie mu v blízkej budúcnosti začne prinášať očakávané ekonomické výsledky, aby mohol svoje deti vo väčšej miere viesť a podporovať aj v ďalších vzdelávacích a voľnočasových aktivitách. Z toho dôvodu sa po dlhom zvažovaní rozhodol nepodať odvolanie voči rozsudku. Manžel žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
9. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že vyjadrenie manžela neobsahuje nič relevantné k veci, pretože otec neustále opakuje to, že sa mu v podnikaní nedarí, že je v strate aj napriek tomu, že mu na účet prichádzajú každý mesiac vysoké sumy finančných prostriedkov, ktoré vzápätí odchádzajú preč, čo otec nevie nijako logicky zdôvodniť. Podľa jej názoru otec klame a zavádza súd, čo je zrejmé počas celého konania, keď vytvára neprehľadnú a nelogickú štruktúru preposielania finančných prostriedkov medzi účtami, dokonca zaslal aj väčšie finančné sumy finančných prostriedkov do spoločnosti sídliacej a registrovanej v U., pričom otec bol na toto dotazovaný a nevedel to zrozumiteľne a logicky vysvetliť. Je zrejmé, že otcovi bola poskytnutá pôžička v sume 250 000 eur, z ktorej časť mal použiť aj na osobné potreby nielen na podnikanie. Čo sa týka spoločnosti texit s.r.o. do tejto otec marci 2023 vložil sumu 165 000 eur a to na navýšenie základného imania zo sumy 5000 eur na sumu 170 000 eur. Aj keď otec navýšil základné imanie spoločnosti, tak nebol schopný reálne preukázať, kde presne tieto finančné prostriedky išli, respektíve ako s nimi bolo naložené. Príjmové pomery otca sú veľmi priaznivé, čo sa ukázalo aj na pojednávaní, kedy uviedol, že hradí také výdavky, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú ním deklarovaný príjem, pričom nevedel zmysluplne vysvetliť odkiaľ prichádzajú jeho príjmy. Matka opätovne poukázala na to, že vykonáva aj funkciu predsedu predstavenstva spoločnosti Y. Y. a.s. Z pohybov na jeho účtoch bolo zrejmé, že medzi jednotlivými účtami otca, ako aj z účtu spoločnosti texit s.r.o. dochádza k rôznym transakciám a preposlanie finančných prostriedkov, čo nedokázal nijako logicky vysvetliť a preto je zrejmé, že otec môže dosahovať príjem z podnikania aj na úrovni 20 000 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že majetkové pomery a príjmy otca sú vysoko nadštandardné, pričom otec v konaní sa snažil zatajiť všetky svoje príjmy a nepredložil všetky podklady. Ďalej v odvolaní poukázala na odôvodnené výdavky na maloleté deti. Mladší syn Q. navštevuje ortopedickú aj logopedickú ambulanciu. K voľnočasovým aktivitám maloletých deti uviedla, že otec odhovára synov od záujmových krúžkov. Starší syn M. navštevuje športovú triedu a ešte ani raz nedodržal harmonogram tréningov, pretekov a sústredení z dôvodu, že otec v čase pretekov
s deťmi zámerne cestuje po Slovensku. Otec vytvoril dlh v hokejovej akadémii N. K. v hodnote 470 eur a v tom období syn už hrával hokej 4 roky. Ďalej poukázala na to, že výsluhový dôchodok otca je každoročne valorizovaný. K ročnej uzávierke spoločnosti texit s.s.ro. namietala nezvyčajne nízke mzdy na jedného zamestnanca, výrazné a rýchle navýšenie základného imania a negatívne hospodárske výsledky napriek vysokým tržbám. Z výpisov z účtu v Y. vyplýva jeho príjem od januára do júla vo výške 58 176,31 eur, čo je v prepočte 9 696,05 eur mesačne. Ďalej namietala, že otec vynakladá finančné prostriedky a živí svoju priateľku a jej 3 dospelé dcéry. Najmladšej H., ktorá s nimi žije v spoločnej domácnosti hradí aj školné v K. vo výške 600 eur mesačne, G. v júli 2023 zaplatil svadbu v sume 4200 eur a H. krstiny vnuka jeho priateľky. Z výpisu z jeho účtu vyplýva, že dcére jeho priateľky H. zaslal v roku 2022 spolu sumu 1650 eur, H. v roku 2023 spolu sumu 1616,33 eur, G. v roku 2023 sumu 3200 eur a dcére jeho priateľky N. v roku 2023 sumu 50 eur a v roku 2022 hradil Mágio v sume 364,17 eur a SPP v sume 318,99 eur.
10. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že manželka vo svojom vyjadrení zavádza, keď uviedla, že na jeho účty prichádzajú mesačne desaťtisíce eur a že je možné, že mesačne má príjem z podnikania aj vo výške 20 000 eur. V konaní preukázal, že finančné prostriedky mu boli požičané a väčšinu finančných prostriedkov použil na podnikanie a to ako vklad spoločníka do spoločnosti, čo vyplýva aj z bankových výpisov, ktoré má súd k dispozícii. Následne ani audítor, ani daňová kontrola nespochybnila účelovosť vynakladania finančných prostriedkov. Poukázala na to, že manželka počas konania neustále spochybňovala to, že predkladá súd nepravdivé údaje a dokumenty, kde sa súd obrátil z dôvodu jej pochybnosti na daňový úrad a banku a všetky dokumenty ním predložené sa ukázali ako pravdivé. Navyše manželka aj v telefonickom hovore s ním, sama uviedla, že vie o tom, že on nemá žiadne peniaze. V dôsledku pôžičky, ktorú dostal sa nezvýšila jeho životná úroveň. K výdavkom na deti uviedol, že synom nikdy nebránil v ich voľnočasových aktivitách a vždy ich podporoval. K vytvorenou dlhu v hokejovom klube uviedol, že matka vedela o tom, že nemá dostatočné finančné prostriedky na pokrytie všetkých aktivít a matka sama neprispela žiadnou aktivitou byť nápomocná a zamestnať sa. Vnímal to tak, že matka sa chcela len nechať vyživovať a nerobiť nič. K ročnej uzávierke spoločnosti uviedol, že spoločnosť má vykonaný audit nezávislým audítorom, na základe podnetu matky bola vykonaná v spoločnosti daňová kontrola, spoločnosť prešla previerkou Národného bezpečnostného úradu. Poukázal aj na to, že začínajúce spoločnosti bývajú v začiatkoch stratové a často sa podnikateľský plán aj nevydarí. K výpisu z Y. uviedol, že matka vedome zavádza súd, finančné prostriedky ktoré má sú pôžičkou a boli prevedené na spoločnosť texit s.r.o., čo v konaní súd skúmal. Financie vyplatené zo spoločnosti Y. Y. a.s. vrátil. Nie je pravdou, že financuje blízkych svojej už teraz manželky. Na jej dcéru H. hradí matka náklady sama. Na svadbu jej dcéry G. jej požičal, čo mu bolo následne vrátené. Krst vnuka neplatil vôbec. Ak im pomohol nejednalo sa o vyživovanie. Ale o pomoc v núdzi. Manžel v závere svojho vyjadrenia poukázala aj na to, že s manželkou už nie je možné viesť normálnu komunikáciu bez vulgarizmov a osočovania z jej strany, vstupuje do jeho video hovorov so synom, kde mu nadáva a zle sa správa aj k synovi, z čoho je syn frustrovaný. Vzhľadom k tomu zvažuje podania návrhu na zverenie staršieho syna do jeho starostlivosti. V závere zotrval na tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
11. Manželka vo svojom ďalšom vyjadrení doplnila, že vzhľadom k tomu, že otec uzavrel nové manželstvo došlo k zvýšenou príjmu otca, keďže mu vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo s jeho novou manželkou. Namietala, že výsledok daňovej kontroly nemá nič spoločné s určením vyživovacej povinnosti, pretože daňovo uznateľné výdavky nemajú nič spoločné s výdavkami, ktoré súd môže uznať pre účely určenia výživného, pričom za také výdavky sa považujú len výdavky nevyhnutné pre získanie a udržanie príjmu.
12. Manžel vo svojom ďalšom vyjadrení k vyjadreniu manželky poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly za rok 2022 nebolo zo strany daňového úradu zistené, žeby náklady spoločnosti texit s.r.o. boli vynakladané inak ako na získanie a udržanie príjmu. V dôsledku uzavretia jeho manželstva nedošlo k zvýšeniu jeho príjmu, pretože v dôsledku neľudského konania odporkyne došlo k radikálnemu zhoršeniu zdravotného stavu jeho súčasnej manželky, čím prakticky prišla o možnosť vykonávať riadnu zárobkovú činnosť. Vo svojom vyjadrení poukázala aj na nedostatočnú starostlivosť matky o synov a jej nezáujem im zakúpiť športové potreby napriek tomu, že uhrádza výživné na synov vo výške 400 a 300 eur a matkine vyjadrenie na súde, že ich podporuje v ich voľnočasových aktivitách.
13. Manželka vo svojom ďalšom vyjadrení doplnila, že otec bol menovaný do funkcie riaditeľa leteckého útvaru Ministerstva I. SR od X.X.2025, čím mu pribudol ďalší príjem.
14. Manžel vo svojom vyjadrení uviedol, že jeho pracovný pomer s S. I. SR trval 12 dní od 1.3. do XX.X.XXXX, pričom k jeho ukončeniu došlo v skúšobnej dobe zo strany S. I. SR, teda nedošlo k zásadnej zmene jeho životnej úrovne. Naďalej poberá výsluhový dôchodok vo výške 1 797,49 eur a príjem z podnikania nedosahuje. Za rok 2024 mala spoločnosť texit s.r.o. hospodársky výsledok - stratu 72 267 eur. Taktiež sa nezlepšili jeho majetkové pomery ani životná úroveň jeho manželky, ktorá trpí na ťažkú formu cukrovky.
15. Manžel v ďalšom vyjadrení poukázal na to, že odporkyni má byť od septembra zvýšený plat o 7% a od januára 2026 o ďalších 7%, pričom svoje tvrdenie oprel o tlačovú správu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.
16. Manželka vo svojom poslednom vyjadrení opätovne poukázala na to, že manžel od začiatku nevedel vysvetliť ako použil finančné prostriedky vo výške 250 000 eur, ako aj na to, že sa stal riaditeľom X. úradu S. I. SR.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výrokoch III., V., VI. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
18. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o rozvod manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vo výroku III., ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca, výrok V., ktorým súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiaci výrok VI. o trovách konania.
22. Matka svoju odvolaciu argumentáciu postavila na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil zistený skutočný stav a to predovšetkým s poukazom na to, že otec svoje príjmy z podnikania riadne nezdokladoval a preto mal súd aplikovať ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine a vychádzať z príjmu otca, ktorý je súčtom jeho výsluhového dôchodku výsluhového dôchodku
vo výške 1798 eur mesačne a nepreukázaného príjmu z podnikania v zmysle fikcie ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine v sume 5500 eur mesačne v súhrne vo výške 7 298 eur mesačne.
23. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná starostlivosť) maloletého, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
25. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).
26. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018).
27. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku preštudovaním celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v konaní postupoval precízne, zistil skutočný stav veci, pričom počas konania prihliadal k námietkam manželky smerovaným predovšetkým k príjmovým a majetkovým pomerom na strane manžela a predkladané doklady a vyjadrenia manžela (namietané manželkou) si sám overil dožiadaním voči daňovému úradu, banky, potvrdeniami od jednotlivých firiem, kde otec pôsobil, odpoveďou z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, správou nezávislého audítora o výsledkoch overovania ročnej účtovej uzávierky firmy texit s.r.o., výpisom z účtov danej firmy, potvrdením o poberaní výsluhového dôchodku otca a ďalšími podstatnými dokladmi preukazujúcimi príjmy a životnú úroveň otca. V konaní bol zistený skutočný stav veci a vec bola súdom prvej inštancie správne právne posúdená.
28. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.
29. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Vo vzťahu odvolacím námietkam matky, odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je možné zistiť, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal so všetkými výdavkami súvisiacimi s odôvodnenými potrebami maloletých detí, tak ako ich matka preukázala v konaní. Súd prvej inštancie tieto výdavky považoval za dôvodné, pričom podrobne uviedolm z čoho pozostávajú výdavky na maloleté deti a ktoré výdavky považuje za oprávnené. Správne vyhodnotil aj životnú úroveň, otca, ustálil jeho príjem, ako aj jeho odôvodnené výdavky. Otec svoj príjem súdu riadne preukázal, vysvetlil z čoho pozostáva jeho príjem, preto námietky matky o tom, že súd mal aplikovať ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine je nedôvodná. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj odvolaciu námietku matky spočívajúcu v tom, že súd mal určiť aj výživné na tvorbu úspor vzhľadom k príjmovým a majetkovým pomerom otca.
31. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
32. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov vinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni lepšie majetkovo zabezpečeného rodiča. Životná úroveň každého z rodičov vyplýva a je zistiteľná nielen posúdením jeho príjmov, ale aj celkovým životným štýlom, ako je napríklad kvalita bývania, druhom motorového vozidla, ktoré vlastní (resp. viacero motorových vozidiel), s ktorým sú spojené náklady s ich servisom, platením poistiek a podobne, ďalej absolvovaním finančne náročných dovoleniek, kúpou značkového oblečenia, vlastníctvom nehnuteľného majetku, výškou hypotekárneho úveru, či nadštandardnou zdravotnou starostlivosťou. Posúdením všetkým uvedených faktorov nebola v konaní preukázaná vysoká životná úroveň otca, ktorá by odôvodňovala určenie vyššieho výživného a výživného na tvorbu úspor v súlade s návrhom matky. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku, žije v G. v trojizbovom apartmáne so svojou už terajšou manželkou a jej dcérou, kde sú celkové náklady na bývanie v sume 1200 eur. Je jediným spoločníkom a konateľom firmy texit s.r.o., pričom aj napriek tomu, že uvedená firma dosiahla v roku 2023 výnosy vo výške 214 154,86 eur, teda niekoľkonásobne vyššie ako v roku 2022 vo výške 55 900 eur, jej hospodársky výsledok bol mínusový, čo bolo potvrdené aj správou nezávislého audítora. V konaní nebolo zistené a netvrdila to ani manželka, aby manžel mal vo vlastníctve luxusné motorové vozidlo, absolvoval drahé dovolenky alebo výlety, resp. mal vo vlastníctve viacero nehnuteľností teda, aby ona sama postrehla, že jeho životná úroveň je nadštandardná. Námietky manželky smerovali voči tomu, že manžel nevedel hodnoverne vysvetliť finančné príjmy na jeho osobnom a firemnom účte a k tomu, že riadne nezdokladoval svoje príjmy z podnikania, pričom jej predpoklad je, že otec dosahuje mesačný príjem z podnikania aj vo výške 20 000 eur. Uvedené tvrdenie matka nepodložila žiadnymi dôkazmi, ani návrhmi na vykonanie ďalších dôkazov. Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, súd prvej inštancie počas konania na tieto námietky matky prihliadal a skúmal príjmy otca aj vyžiadaním si dokladov preukazujúcich jeho príjmy opätovne, či už z daňového úradu, banky, podrobnými lustráciami, pričom tieto domnienky matky neboli v konaní potvrdené. Je možné konštatovať, že dokazovanie na súde prvej inštancie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu na zistenie skutočného stavu veci, pričom
súd prihliadol aj k rozsahu osobnej starostlivosti o maloleté deti vykonávanej matkou pri určení výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca.
34. Odvolací súd zároveň uvádza, že pri určení vyživovacej povinnosti nemožno neprihliadať aj na príjem matky v priemere cca 1 400 eur mesačne. Maloleté deti nie sú vo veku, kedy by boli plne odkázané na osobnú starostlivosť matky v taktom rozsahu, aby matka nemohla pracovať na klasický osemhodinový pracovný čas. Nie je v poriadku, ak súd nadmerne zohľadňuje príjem otca, čím môže prísť k nespravodlivému zaťaženiu jedného rodiča. Výživné je záväzok oboch rodičov, preto by jeho určenie malo byť primerané schopnostiam každého z nich. Súd by nemal jednostranne posudzovať situáciu jedného rodiča a ignorovať okolnosti druhého ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR 1CdoR/11/2024 zo dňa 26.3.2025).
35. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch III., V., VI. potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
36. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).