Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/90/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX, A. B., narodený XX.XX.XXXX a A. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, deti matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, Dolné Dubové a otca: D. H. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, J., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. -79 zo dňa 27.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v utorok od 08:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme o 08:00 hod. v mieste bydliska matky a matka si maloleté deti po skončení styku prevezme o 16:00 hod. v mieste bydliska otca.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 16:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v sobotu o 09:00 hod. v mieste bydliska matky a matka si maloleté deti po skončení styku prevezme v nedeľu o 16:00 hod. v mieste bydliska otca.

Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

Rodičia sú povinní si navzájom oznámiť skutočnosti podstatné pre uskutočnenie styku otca s maloletými deťmi, a to bezodkladne po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvedeli.

II. Neodkladné opatrenie bude trvať do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v konaní vo veci samej o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi umožnil stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v utorok od 08.00 hod. do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je bydlisko otca (výrok I.) a vo zvyšku návrh otca zamietol (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , prvá veta (ďalej len „“), , , (ďalej len „“), Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného otcom.

3. V odôvodnení uviedol, že otec sa domáhal do rozhodnutia vo veci samej nariadiť matke povinnosť vrátiť maloleté deti do miesta obvyklého pobytu do J. a upraviť styk s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v utorok od 08:00 hod. do 16:00 hod. a od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každý párny týždeň od utorka od 08:00 hod. do štvrtka do 16:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je bydlisko otca v J.. Svoj návrh odôvodnil tým, že do 06.02.2025 žil s matkou a maloletými deťmi v spoločnej domácnosti v J.. Napriek občasným konfliktom sa situácia v rodine stabilizovala a posledné obdobie vnímal ako harmonické. Bez predchádzajúceho upozornenia však matka v uvedený deň opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa s deťmi najskôr k rodičom do G. a následne plánuje trvalé bývanie v G.. Otec nebol o tejto zmene informovaný, ani neudelil súhlas so sťahovaním maloletých detí mimo J.. Bez jeho vedomia matka odhlásila maloletú A. z MŠ v J. a prihlásila ju do MŠ v G.. V prihláške uviedla nepravdivé informácie o nemožnosti získať súhlas otca. Zmenila aj trvalý pobyt maloletých detí bez jeho vedomia. Otec s takýmto postupom nesúhlasí. Otec je presvedčený, že deti majú mať rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Navrhuje dočasne rozšírený styk s deťmi a neskôr striedavú starostlivosť. Vychovával deti od narodenia, zúčastňoval sa na každodennej starostlivosti, najmä počas rizikového tehotenstva matky a po narodení mladšej dcéry. Má flexibilné zamestnanie a vie zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti vrátane prenocovania. Starší syn z predchádzajúceho vzťahu je v jeho striedavej starostlivosti od 2 rokov. Od odsťahovania matky je kontakt otca s deťmi výrazne obmedzený – len každý druhý víkend bez prespania a jeden pracovný deň každé dva týždne. Matka nesúhlasí s prenocovaním maloletých detí u otca a deťom poskytuje nepravdivé informácie o otcovi, čím narúša ich vzťah. Matka tvrdí, že sa sťahuje kvôli lepšiemu bývaniu a pomoci rodičov, avšak otec jej ponúkol niekoľko možností bývania v J., vrátane zakúpenia alebo prenájmu väčšieho bytu na svoje náklady. Matka tieto ponuky bezdôvodne odmietla. Otec preto žiadal, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa upraví jeho pravidelný a rozšírený kontakt s deťmi vrátane prespávania a preberanie detí bude prebiehať v J.. Zároveň žiadal, aby sa zabránilo ďalšiemu jednostrannému rozhodovaniu matky v otázkach miesta pobytu detí a ich vzdelávania, ktoré majú byť spoločným rozhodnutím rodičov ako zákonných zástupcov. Na podporu svojich tvrdení otec predložil súdu elektronickú komunikáciu medzi rodičmi, rozhodnutie riaditeľky Základnej školy s materskou školou v G. zo dňa 19.02.2025 o tom, že maloletá A. B. sa od 01.03.2025 prijíma prestupom na predprimárne vzdelávanie na danej škole, odvolanie otca proti rozhodnutiu riaditeľky, emailovú komunikáciu s riaditeľkou materskej školy v J.. Poukázal na konanie vo veci samej pod sp. zn. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Matka v konaní navrhuje zverenie všetkých maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi žiada uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumami 450,- eur na maloletú A., 300,- eur na maloletého A. a 250,- eur na maloletú A.. Styk otca s maloletými deťmi navrhuje upraviť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v roku vždy od soboty od 8:30 hod. do 16:30 hod., a každý utorok v čase od 7:30 hod. do 16:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá vždy v mieste bydliska matky. Otec vo veci samej navrhuje zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s určením vyživovacej povinnosti na maloleté deti zo strany otca. Toto konanie vo veci samej zatiaľ nie je právoplatne skončené. V konaní pod sp. zn. sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloleté deti ponechal v osobnej starostlivosti matky a rozhodol, že otec je oprávnený na styk s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v roku vždy v sobotu od 9:00 hod do 16:30 hod. a s maloletými deťmi A. a A. každý utorok v čase od 8:00 hod. do 16:30 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá vždy v mieste bydliska matky. Otec informoval súd prvej inštancie o priebehu styku s maloletými deťmi.

4. Dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie. Poučil o účele neodkladného opatrenia. Vychádzal najmä z toho, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka presťahovala deti bez súhlasu druhého rodiča, teda otca a závažne tak zasiahla do výkonu jeho rodičovských práv. Rodičia neuzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletými deťmi a matka umožňuje otcovi styk s maloletými deťmi len za podmienok, ktoré určí ona. Mal za to, že je potrebné určiť presný režim stretávania sa otca s maloletými deťmi v dostatočnom rozsahu. Z vyjadrení obidvoch rodičov mal za preukázané, že bez autoritatívneho zásahu zo strany súdu dôjde k poškodeniu väzieb medzi maloletými deťmi a otcom a kontakt otca s deťmi zostane naďalej realizovaný podľa rozhodnutí zo strany matky. Argumenty matky o dojčení najmladšej dcéry, vzhľadom na jej vek, nepovažoval súd prvej inštancie za relevantné, nakoľko to nemôže byť u takmer 2- ročného dieťaťa prekážkou stretávania s otcom. Dvojročné dieťa už nie je výživou odkázané výlučne na matku a stravovanie

dieťaťu dokáže zabezpečiť aj otec. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu v plnom rozsahu, nakoľko rozsah styku ako ho navrhol otec, prekračuje rámec neodkladného opatrenia. Miestom odovzdávania maloletých detí je bydlisko otca, teda mesto J., v ktorom mali maloleté deti bydlisko až do ich presťahovania na základe svojvoľného a jednostranného rozhodnutia matky. V časti návrhu na uloženie povinnosti matke vrátiť maloleté deti do miesta obvyklého pobytu do J., návrh otca zamietol, a to z dôvodu, že otec ani v rovine osvedčenia nepreukázal opodstatnenosť návrhu v tejto časti, teda že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by vyžadovalo dočasne upraviť pomery ním navrhovaným neodkladným opatrením, teda uložením povinnosti matke vrátiť maloleté deti do miesta obvyklého pobytu do J..

5. Proti výroku I. uznesenia podala v zákonnej lehote odvolanie matka, na základe odvolacích dôvodov, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by uložil otcovi oprávnenie stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v utorok od 8:00 do 16:00 hod. a každý nepárny týždeň od sobotu od 9:00 do nedele do 16:00, s výnimkou maloletej A., s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je bydlisko matky. Poukázala na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, právne predpisy SR a súvisiaci záujem maloletých detí. Uviedla, že je absolútne neakceptovateľné, aby bol rodič akýmkoľvek spôsobom penalizovaný za to, že sa z takéhoto prostredia rozhodol odísť, najmä, ak konal v najlepšom záujme dieťaťa. Zároveň podotkla, že sa odsťahovala do dostupnej vzdialenosti od bydliska otca, kedy nemožno hovoriť o vzdialenosti, ktorá by znemožňovala budovanie si vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi. Otec je plne mobilný, aktívnym vodičom, má k dispozícii firemné vozidlo a firemné pohonné hmoty, pričom nie je na rodičovskej dovolenke a nemá v starostlivosti deti útleho veku a prakticky nie je ničím obmedzovaný vo vyzdvihnutí si maloletých detí z jej domácnosti. Súd prvej inštancie sa rozhodol ju penalizovať za to, že sa rozhodla toxický vzťah s otcom ukončiť a odsťahovať sa na také miesto, kde bude mať k dispozícii pomoc od blízkych, pokojné prostredie na výchovu detí, a to napriek tomu, že takto konala v najlepšom záujme maloletých detí. Maloletá A. veľmi zle znáša odlúčenie od matky, je úzkostná už niekoľko dní pred pobytom u otca, má zlé sny, často plače a opakuje, že u otca nechce byť, zvlášť dôrazne odmieta kúpanie sa v prítomnosti otca, nechce, aby sa na ňu otec pozeral. Matka na základe vyššie uvedenej traumatizujúcej reakcie dcéry navrhuje, aby sa prespávanie v bydlisku otca netýkalo maloletej A. až do času, kým sa jej psychický stav nezlepší. U menších detí aktuálne matka nevie predpokladať dopady nočného odlúčenia, ale u maloletej A. si je istá, že to nie je aktuálne v najlepšom záujme maloletej. Poukázala na prevyšovanie záujmu otca nad záujmom maloletých detí z dôvodu preberania maloletých detí u otca v J..

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že považuje určený rozsah styku za minimálny. Naďalej však trvá na záujme o pravidelný a širší kontakt so všetkými deťmi, ideálne v porovnateľnom rozsahu, aký majú s matkou. Odmieta tvrdenie matky, že súdne rozhodnutie nerešpektuje najlepší záujem detí. Záujem detí spočíva v pravidelnom kontakte s oboma rodičmi, bez ohľadu na rozpad partnerského vzťahu. Návrh matky, aby sa stretával len s dvoma deťmi, považuje za nevhodný. Všetky tri deti sú si veľmi blízke, majú silné súrodenecké puto a oddeľovanie by im mohlo škodiť. Žiadny odborník doteraz u maloletej A. nediagnostikoval psychickú poruchu. Jej prejavy nepokoja sa objavili len pri konfliktných odovzdaniach medzi ním a matkou. Keď bola maloletá A. odovzdaná pokojne, napr. cez starých rodičov alebo škôlku, prebehlo všetko bez problémov. Matke viackrát ponúkal možnosti, ako s deťmi zostať bývať v J. – vrátane kúpy bytu do ich vlastníctva. Všetky ponuky odmietla. Odsťahovanie z J. bolo jej rozhodnutím a viedlo k tomu, že deti musia pravidelne cestovať. Napriek tomu sa snaží byť flexibilný a ochotne za maloletými deťmi dochádzal aj mimo J.. Styk prebiehal bez problémov – deti u neho prespali, cítili sa dobre, absolvovali bežné aktivity. V utorky boli deti matkou odovzdávané cez starých rodičov, pričom aj v tomto režime všetko prebiehalo pokojne. Ak je cestovanie v utorky pre deti náročné, navrhol ich prebrať už v pondelok, čím by sa znížila záťaž a zabezpečil prirodzenejší režim. Na záver opätovne vyjadril vôľu o aktívnu účasť na výchove detí. Má s nimi vybudovaný pevný vzťah, je schopný im zabezpečiť všetku potrebnú starostlivosť. Preto navrhol, aby odvolaním napadnuté uznesenie bolo v celom rozsahu potvrdené, prípadne mierne upravené tak, aby styk prebiehal každý týždeň od pondelka 12:00 hod. do utorka 16:00 hod. a každý nepárny víkend od soboty 9:00 hod. do nedele 16:00 hod., s miestom odovzdania v mieste jeho bydliska.

7. V rámci odvolacieho konania matka doplnila svoje odvolanie a upravila petit navrhovaného znenia dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi. Súhlasila s rozsahom určeným súdom prvej inštancie, ale trvala na striedaní sa v preberaní a odovzdávaní maloletých detí. Potvrdila, že stretávanie sa otca s deťmi prebieha v rozsahu upravenom neodkladným opatrením. Poprela akékoľvek negatívne ovplyvňovanie detí voči ich otcovi, ktorého rovnocennú úlohu rodiča uznáva a nemieni nijak brániť v udržiavaní jeho pravidelného styku s deťmi. Svoje rozhodnutie odsťahovať sa s deťmi do G. odôvodnila osobnými, sociálnymi a ekonomickými dôvodmi. Povinnosť zabezpečiť styk rodiča s deťmi je obojstranná a nie je možné prenášať celú zodpovednosť a záťaž spojenú s realizáciou styku na jedného rodiča. V danom prípade sa navyše jedná o bežne dostupnú vzdialenosť. Odovzdávanie detí v utorok je v záujme maloletých detí, keď po jej odchode do práce tieto sú v starostlivosti starých rodičov, s ktorými sa cítia komfortne a v bezpečí. Matka nie je aktívnym vodičom a ich premiestňovanie vozidlom matkou nie je v záujme bezpečnosti maloletých detí. Neochota otca prispôsobiť sa, sa prejavila aj vtedy, keď priniesla deti na styk v sobotu skôr, pričom otec čakal až na 09:00 hod., dovtedy matka čakala spolu s deťmi pred vchodovými dverami, čo považuje za schválnosť. Poukázala na nedostatočné rodičovské zručnosti otca a na citové rozpoloženie maloletých detí, na ktoré otec v dostatočnej miere nereflektuje. Navrhla preberanie detí v mieste svojho bydliska, alternatívne ich preberanie na začiatku styku v mieste jej bydliska a po skončení styku ich preberanie v mieste bydliska otca.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu, ktorá spočíva v zmene miesta prevzatia maloletých detí na styk s otcom, v určení povinností rodičom v súvislosti s realizovaním styku a trvania neodkladného opatrenia ( ).

9. Predmetom konania je návrh otca na dočasnú úpravu styku otca s maloletými deťmi, a to do právoplatnosti rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči určeniu miesta prevzatia a odovzdania maloletých detí otcom na začiatku styku, keď navrhuje ich prevzatie a odovzdanie v mieste jej bydliska, alternatívne ich prevzatie na začiatku styku každý utorok o 08:00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu o 09:00 hod. v mieste bydliska matky a po skončení styku v utorok o 16:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu o 16:00 hod. v mieste bydliska otca.

11. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

18. Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa článku 5 , o rodine (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

22. V Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v eťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa ( Dohovoru o právach dieťaťa).

23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie musel konštatovať, že matka presťahovaním maloletých detí z miesta ich obvyklého, hoc nie tak vzdialeného pobytu, neprihliadala na prvoradý záujem maloletých detí, keďže presťahovanie zrealizovala bez súhlasu ich otca. Nespochybniteľné ústavné právo matky na slobodu pohybu neobsahuje jej právo svojvoľne a samostatne rozhodovať o pobyte maloletých detí. Je pravdou, že bydliská rodičov nie sú v takej vzdialenosti, ktorá by otcovi znemožňovala realizovať styk s deťmi, ale v súvislosti s ich neoprávneným presťahovaním aj matka uskutočňovala (opäť svojvoľne) výber predškolského zariadenia, teda aj takéto premiestnenie predstavuje zmenu obvyklého pobytu maloletých detí, ktorá vyžaduje dohodu rodičov, resp. nahradenie súhlasu jedného z rodičov súdom.

24. Presťahovaním maloletých detí do G. matkou bolo fakticky obmedzené právo otca a detí na pravidelný a rovnocenný kontakt. Pokiaľ matka svojvoľne určovala podmienky styku, správne súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie o dočasnej úprave styku otca s deťmi, a to v rozsahu, ktorý je spôsobilý zabezpečiť udržiavanie vzájomnej citovej väzby a výchovný vplyv otca na deti do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Sporným zostáva miesto prevzatia a odovzdania detí na stretnutia s otcom. Súd prvej inštancie určil toto miesto „bydliskom otca“, keďže z tohto miesta boli deti matkou svojvoľne a jednostranne presťahované.

25. S poukazom na súdnu prax je potrebné dať za pravdu súdu prvej inštancie, že všeobecné súdy sú povinné zohľadniť neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča pri určení miesta prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa. Rozhodovanie súdu je však vždy determinované najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Je vecou všeobecných súdov, aby aj pri rozhodovaní o úprave styku dieťaťa s druhým rodičom, zohľadnili všetky okolnosti konkrétneho prípadu a z nich vyplývajúci

záujem dieťaťa, ktorý musí byť vždy prioritným hľadiskom. (napríklad uznesenie ÚS ČR sp. zn. , nález sp. zn. )

26. Odvolací súd v tomto smere zohľadnil nízky vek maloletých detí a skutočnosť, že matka nie je zručná vo vedení motorového vozidla, pričom presun troch detí v tak útlom veku vlakmi je časovo a logisticky náročný. Pokiaľ nedôjde k zmene a rodičia budú žiť v iných mestách, tak čas presunu od jedného rodiča k druhému sa stane pravidelnou súčasťou ich života a je vhodné, aby deti, zabezpečovanie tejto, pravdaže menej komfortnej súčasti oddeleného spolužitia rodičov, zdieľali s obomi rodičmi, ktorí zároveň nesú spoločnú zodpovednosť za bezpečie svojich detí a túto by nemali, pokiaľ to nie je nevyhnutné, prenášať na iné osoby (starí rodičia). V prejednávanej veci nenastali také závažné okolnosti (znemožnenie styku neoprávneným konaním matky), pre ktoré by bolo podľa odvolacieho súdu nevyhnutné penalizovať matku, a to na úkor prvoradého záujmu maloletých detí. Tak ako je uvedené vyššie, spôsob presťahovania detí matkou nemožno schvaľovať, ale zohľadňujúc bezpečie a pohodlie maloletých detí sa javí v danom prípade ako vhodné rovnomerné zaťaženie rodičov pri zabezpečovaní presunu detí.

27. Preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v časti prevzatia maloletých detí na začiatku styku ( ) a zároveň rozhodol o povinnostiach rodičov, jednak matky deti na styk s otcom riadne pripraviť a oboch rodičov sa navzájom informovať o skutočnostiach podstatných pre uskutočnenie styku, a to bezodkladne po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvedeli.

28. Odvolací súd tiež nevzhliadol potrebu rozšíriť rozsah styku (od pondelka), keď tento je nateraz spôsobilý zabezpečiť účel neodkladného opatrenia, t.j. udržiavanie citových väzieb a výchovného vplyvu otca na maloleté deti. V každom prípade sa jedná o úpravu, ktorej dočasnosť odvolací súd vyjadril vo výroku II. tohto uznesenia, a to vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.

29. Vzhľadom na odvolaciu námietku matky vo vzťahu k miestu prevzatia a odovzdania maloletých detí, ďalšie námietky matky k rodičovským zručnostiam otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.).

30. Napriek vzájomným výčitkám sa z obsahu spisu nejaví, že by rodičia svoj vzájomný konflikt už neboli schopní oddeliť od ich rodičovskej roly a nemohli tak dospieť k rodičovskej dohode, a to bez potreby autoritatívneho zásahu súdu. Obaja si musia uvedomiť, že ich rozhodnutie pokračovať vo vzájomnom obviňovaní v pretrvávajúcich súdnych konaniach by malo očakávateľný nepriaznivý dopad na celkový vývin detí. Odvolací súd preto apeluje na rodičov, aby s poskytnutou súčinnosťou súdu vyvinuli maximálnu snahu o uzatvorenie rodičovskej dohody o úprave práv a povinností ku svojim deťom.

31. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v súlade s a CSP.

34. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).