Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-193-2024.pdf
PDF · 87.86 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/193/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu: TotalOutdoor s.r.o., so sídlom Fabiánova 1275/6, 150 00 Praha 5, Košíře, Česká republika, IČO: 26 451 875, zastúpený: JUDr. Katarína Turanská, advokátka, so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, proti žalovanému: SJS distrib s.r.o., so sídlom Kukučínova 3379/22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 662 759, o zaplatenie 784,24 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 784,24 eur s úrokom z omeškania 13,5% ročne z tejto sumy od 17.11.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze /ďalej aj len Nariadenie č.. 1896/2006/, doručeným súdu dňa 08.08.2024, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 784,24 eur s úrokom z omeškania 13,5 % ročne z tejto sumy od 17.11.2023 do zaplatenia. V tlačive návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu uviedol, že pohľadávka sa týka kúpnej zmluvy a na jej základe neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXX z 18.10.2023, splatnej 17.11.2023, vystavenej na sumu 3.871,17 eur za tovar dodaný žalobcom žalovanému, ktorá bola žalovaným neuhradená v sume 784,24 eur.
2. V prílohe návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXXX – č.l. 5 spisu, dobropis č. XXXXXXXXX – č.l. 10 spisu, potvrdenia o vykonaní transakcie – č.l. 12 až 14 spisu a predsporovú elektronickú komunikáciu strán – č.l. 15 a nasledujúce spisu.
3. Súd vo veci vydal dňa 29.11.2024 európsky platobný rozkaz. Proti európskemu platobnému rozkazu podal žalovaný v súlade s Článkom 16 ods. 1 Nariadenia č. 1896/2006 odpor bez vecného odôvodnenia.
4. Žalobca v nadväzujúcom písomnom vyjadrení uviedol, že odpor žalovaného nebol ničím podložený. Žalobca na základe objednávky dodal žalovanému tovar, za ktorý vystavil faktúru č. XXXXXXXXX, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. Žalobca opakovane emailom vyzýval žalovaného na jej úhradu. Žalovaný uhradil dňa 23.02.2024 sumu 900,- eur, dňa 18.03.2024 sumu 300,- eur a dňa 15.04.2024 sumu 500,- eur. Časť tovaru žalovaný vrátil. Žalobca vystavil dobropis č. XXXXXXXXX zo 06.03.2024 na sumu 1.386,93 eur. Žalobcom vystavená faktúra tak ostala neuhradená v časti 784,24 eur. Žalobca zotrval na podanom návrhu a tento považoval za dôvodný.
5. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil dobropis č. XXXXXXXXX – č.l. 74 spisu, predsporovú emailovú komunikáciu strán – č.l. 75 a nasledujúce spisu a faktúru č. XXXXXXXXX – č.l. 83 spisu.
6. Vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného z 25.03.2025 bolo doručené žalovanému dňa 17.04.2025 spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote 30 dní. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
7. Na nariadený termín pojednávania 24.06.2025 sa žalovaný nedostavil. Doručenie predvolania na termín pojednávania mal riadne a včas vykázané (elektronická doručenka na č.l. 100 spisu). Neúčasť na pojednávaní žalovaný ospravedlnil emailom z 19.06.2025, v ktorom vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Zotrval na všetkých argumentoch, ktoré produkoval v doterajšom priebehu súdneho konania s konečným návrhom na zamietnutie žaloby.
8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na žalobcom uplatnenom nároku.
9. Nakoľko žalobca je právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky a žalovaný je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, súd sa osobitne zaoberal otázkou právomoci a rozhodného práva aplikovateľného v prejednávanej veci. Právomoc súdov Slovenskej republiky na prejedanie a rozhodnutie uplatneného nároku žalobcu je daná podľa kapitoly II Oddiel 1 Článok 4 ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
10. Súd vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu v čase jeho vzniku a predmet ich záväzkov vyhodnotil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah obchodno-právny /vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti/.
11. Vzhľadom na obsah práv a povinností žalobcu a žalovaného z existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako kúpnu zmluvu, resp. zmluvu o kúpe tovaru, ktorá podlieha ustanoveniam Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru podpísaného dňa 11. apríla 1990 vo Viedni (ďalej len „Viedenský dohovor“). V zmysle čl. 7 ods. 2 Viedenského dohovoru otázky patriace do predmetu úpravy tohto dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých dohovor spočíva, alebo ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.
12. Pri určení rozhodného práva vo vzťahu k otázkam Viedenským dohovorom výslovne neriešeným, postupoval súd podľa Článku 4 ods. 1 písmeno a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), v zmysle ktorého pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu., t.j. v pomeroch prejednávanej veci právom českým.
13. Podľa Čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru podpísaného dňa 11. apríla 1990 vo Viedni (Viedenský Dohovor), tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.
14. Podľa Čl. 3 Viedenského dohovoru, (1) Zmluvy o dodávke tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, sa považujú za zmluvy o kúpe tovaru, ibaže strana, ktorá tovar objednáva, sa zaväzuje dodať podstatnú časť vecí potrebných na ich výrobu alebo zhotovenie. (2) Tento Dohovor sa nepoužije na zmluvy, v ktorých prevažujúca časť záväzkov strany, ktorá dodáva tovar, spočíva vo vykonaní prác alebo poskytovaní služieb.
15. Podľa Čl. 7 ods. 2 Viedenského dohovoru, otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.
16. Podľa Čl. 11 Viedenského dohovoru, zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.
17. Podľa Čl. 53 Viedenského dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
18. Podľa Čl. 58 ods. 1 Viedenského dohovoru, ak kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu v inej určitej dobe, je povinný ju zaplatiť, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi, na základe ktorých môže kupujúci nakladať s tovarom. Predávajúci môže urobiť závislým odovzdanie tovaru alebo dokladov od takého zaplatenia kúpnej ceny.
19. Podľa Čl. 59 Viedenského dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.
20. Podľa ustanovenia § 1968 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník v znení platnom a účinnom na území Českej republiky od 6.1.2023 do 21.12.2023 (ďalej len Občanský zákoník), dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
21. Podľa ustanovenia § 1970 Občanského zákoníka, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
22. Podľa § 2 Nařízení vlády č. 351/2013 Sb. ze dne 8. června 1994, kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o skutečných majitelích (ďalej len Nařízení), výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
23. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie časti kúpnej ceny tovaru dodaného žalobcom žalovanému v zmysle špecifikácie uvedenej vo faktúre č. XXXXXXXXX, vystavenej na sumu 3.871,17 eur pri zohľadnení čiastočných úhrad žalovaného celkom v sume 1.700,- eur a žalobcom vystaveného dobropisu na sumu 1.386,93 eur. Hoci žalovaný v ospravedlnení neúčasti na nariadenom termíne pojednávania uviedol, že zotrváva na všetkých argumentoch, ktoré produkoval v doterajšom priebehu súdneho konania s konečným návrhom na zamietnutie žaloby, tak súd konštatuje, že žalovaný voči žalobcom uplatnenému nároku nevzniesol žiadnu procesnú obranu v skutkovej ani právnej rovine. Skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne dodania tovaru žalovanému, kúpna cena ktorého bola vyúčtovaná žalobcom faktúrou č. XXXXXXXXX z 18.10.2023 celkom na sumu 3.871,17 eur, ako ani skutkové tvrdenia ohľadne čiastočných úhrad žalovaného vykonaných v dňoch 23.02.2024 vo výške 900,- eur, 18.03.2024 vo výške 300,- eur a 15.04.2024 vo výške 500,- eur a taktiež ani skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vrátenia časti tovaru žalovaným, na základe čoho žalobca vystavil dobropis č. XXXXXXXXX zo 06.03.2024 na sumu 1.386,93 eur, neboli zo strany žalovaného účinne popreté, a preto ich súd považoval za nesporné. Žalovaný síce podal odpor proti európskemu platobnému rozkazu vydanému v prejednávanej veci, avšak tento podal bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia. Uvedený postup žalovaného síce umožňuje Nariadenie č. 1896/2006, avšak pre potreby účinnej procesnej obrany žalovaného v nadväzujúcom civilnom sporovom konaní je nevyhnutné, aby žalovaný voči žalobcom uplatnenému nároku uplatnil konkrétne prostriedky procesnej obrany, k čomu zo strany žalovaného
v prejednávanej veci nedošlo. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobcom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný. Žalovaný v priebehu konania nevzniesol, resp. neuviedol žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu, ktorá by dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku spochybňovala. Vzhľadom na uvedené súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
24. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).