Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-91-2025.pdf
PDF · 74.94 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/91/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. X. XXXX XXX/X, prechodne bytom E. F. G., H. XX, proti manželovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. X. XXXX XXX/X, prechodne B., J. F., A. X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 16P/2/2025-40 zo dňa 04.03.2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom pre maloletého A. B., ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
V ostatných častiach odvolaním nenapadnutých p o n e c h á v a rozhodnutie okresného súdu n e d o t k n u t é .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Rimavskej Sobote po tom, čo rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, poradové číslo XXX, maloletého A. B. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky) a manžela (otca) zaviazal platiť výživného pre maloletého v sume 100,- Eur mesačne vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Navrhovateľku zároveň zaviazal uhradiť súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva vo výške 100,- Eur na účet Okresného súdu Rimavská Sobota v lehote do 14.03.2025 a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku o výživnom odôvodnil ust. § 24 ods. 1 v spojení s ust. § 62 ods. 1 až 4 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadol na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ako i na potreby maloletého dieťaťa. Výživné vo výške 100,- Eur mesačne, podľa názoru súdu prvej inštancie, zodpovedá potencionálnym možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je zdravý a schopný vlastnou prácou dosahovať príjem potrebný k plneniu určenej vyživovacej povinnosti a zohľadňuje aj skutočnosť, že okrem tohto maloletého dieťaťa otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, pričom osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka. Otec je síce, až na krátke obdobia, dlhodobo nezamestnaný bez oficiálneho príjmu, pričom sám prezentoval, že prácu si hľadá a nie je ani riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Nezúčastnil sa ani pojednávania vo veci z dôvodu, že odcestoval za prácou do
Českej republiky, z čoho je zrejmé, že je schopný dosiahnuť dostatočný príjem nielen na úhradu svojich vlastných potrieb, ale aj na plnenie vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona.
2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o výživnom podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote manžel (otec). Poukazoval na to, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne, ako to určil súd prvej inštancie a z tohto dôvodu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a výživné primerane znížiť.
3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že rozhodnutie o výživnom je v najlepšom záujme dieťaťa.
4. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U obidvoch sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého pochádza sedem detí, z ktorých maloletý je A. B., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v C., pričom v súčasnej dobe navrhovateľka s maloletým dieťaťom býva v prenajatom byte na adrese H. XX, E. F. G. a manžel v zariadení sociálnych služieb J. F. na adrese A. X K. B.. 7. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu manželky skúmal, či vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže už ďalej plniť svoj spoločenský účel. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď manželstvo účastníkov rozviedol.
9. Následne súd prvej inštancie postupoval správne i v tom, keď vychádzajúc z ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva u maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX. Aj v tejto časti vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, keď potom, čo maloletého zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj v súčasnej dobe zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, zaviazal otca k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške 100,- Eur mesačne.
10. V situácii, keď zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému rodičovi bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery (t.j. aj rodičovi, objektívne nezamestnanému) plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % (cca 37,- Eur) zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.j. aj na dieťa bezprostredne po narodení, je výživné v sume 100,- Eur mesačne na maloleté dieťa vo fyzickom veku 16 rokov možno považovať za minimálne, nepostačujúce ani na pokrytie tých najzákladnejších potrieb maloletého dieťaťa.
11. Žiadny zákon neukladá rodičovi povinnosť pracovať, ale na druhej strane, vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, resp. dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť, vyplýva rodičovi priamo zo zákona, a preto je každý rodič povinný v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Je zrejmé (tak, ako to správne konštatuje i súd prvej inštancie), že otec je schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov potrebných na plnenie minimálnej vyživovacej povinnosti tak, ako ju určil súd prvej inštancie. Aj keď nemá trvalý pracovný pomer, pracuje brigádnicky (na čo správne poukázal súd prvej inštancie, keď aj v priebehu prvoinštančného konania otec vycestoval za prácou do Českej republiky), nie je ani evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
12. Vo výrokoch, ktorými súd manželstvo účastníkov rozviedol a maloletého A. B. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky/navrhovateľky odvolaním nenapadnutých zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).