Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/104/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: A. B. C. - A., nar. XX.XX.XXXX, XXX D., B. E. F. G. F. H. X, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, Košice, IČO: 51 417 685, proti žalovaným: 1. A. I. F., nar. XX.X.XXXX, A. XX, J., zastúpená advokátom Mgr. Tomáš Baštic, Grösslingová 56, Bratislava, IČO: 42 171 555, 2. H. K. J., nar. X.XX.XXXX, bytom XXXX L. M., E. F. G. F. H. X, J., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 10. augusta 2023 č.k. -379 v spojení s opravným uznesením zo dňa 9. novembra 2023 č.k. -427

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. J. – D. A., okres J. H., rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. 318, pozemky CKN parc. č. 318 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 319 záhrady (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“), patria do dedičstva po poručiteľke J. J., N. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Žalobkyňa a žalované sú sestry a dcéry poručiteľky, ktorá sporné nehnuteľnosti previedla kúpnou zmluvou z 8.3.2010 (vklad povolený pod V-6975/10 30.8.2010) na žalovanú 1/ v celosti, za kúpnu cenu 35.000,- eur s tým, že všetok nájom z nehnuteľnosti pôjde na účet predávajúcej (poručiteľky) až do času jej úmrtia a predávajúca je oprávnená mať na adrese nehnuteľnosti trvalý pobyt a nehnuteľnosť bezodplatne užívať v rozsahu, v akom ju užívala pred podpisom kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy pre nedostatok formálnych náležitostí inak písomne uzavretej kúpnej zmluvy dôvodiac, že podpis predávajúcej poručiteľky bol overený pacientkou žalovanej 1/, že poručiteľka trpela viac ako desaťročie závažným očným ochorením (degeneratívnou makulatúrou), z ktorého titulu bola držiteľkou preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby, teda sa nemohla oboznámiť s obsahom písomnej zmluvy a už vôbec nie bez súčinnosti notára a svedkov. Ako dôvod neplatnosti žalobkyňa vymedzila aj neprimeranosť kúpnej ceny v sume 35.000,- eur, lebo obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite dosahovali všeobecnú trhovú hodnotu od 750.000,- až 1.000.000,- eur, za sporné označila vyplatenie kúpnej ceny, a zastávala názor, že výška kúpnej ceny i spornosť jej úhrady nasvedčujú tomu, že išlo o simulovaný právny úkon, keď v skutočnosti zmluvné strany mienili uzavrieť darovaciu zmluvu. Ako ďalšími dôvodmi neplatnosti zmluvy argumentovala pochybnosťami o slobodnej

vôli predávajúcej poručiteľky z dôvodu jej zdravotného postihnutia a užívaných liekov, ktoré mohli negatívne ovplyvniť jej vôľové vlastnosti. V tejto súvislosti poukázala na to, že existovali dva závety matky z r. 2008, v ktorej síce zvýšila dedičský podiel na nehnuteľnostiach v prospech žalovanej 1/ oproti dedičskému podielu žalobkyne a žalovanej 2/, no nezbavila ich akýchkoľvek dedičských práv k nehnuteľnosti, a aj v telefonických rozhovoroch i pri návštevách v J. v r. 2008 až 2013 sa mala poručiteľka vyjadriť tak, že dom nikomu nepredá, bude patriť dcéram. Odkazujúc na vyššie uvedené okolnosti ako aj na fakt, že v minulosti za života rodičov týmto posielala finančné prostriedky, brávala ich k sebe do Kanady na 3 až 6 mesiacov, zabezpečovala im odborné lekárske vyšetrenia, považovala zmluvu za odporujúcu dobrým mravom zdôrazňujúc, že otec zdedil značné finančné prostriedky, v rámci reštitúcii boli vydané mnohé majetky, ktoré sa v dedičstve po otcovi, či po poručiteľke nenachádzajú.

2. Súd vzal do úvahy obranu žalovanej 1/, že pred úmrtím poručiteľky žalobkyňa iniciovala proti poručiteľke ako aj proti žalovanej 1/ konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z totožných dôvodov ako v tomto spore, ktoré konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. bolo ukončené zamietnutím žaloby. Citoval tiež z vyjadrení žalovanej 1/, že na rozdiel od žalobkyne dlhodobo žijúcej v Kanade, ona s matkou (poručiteľkou) žila a starala sa o ňu v Košiciach viac ako 10 rokov, zabezpečovala dennodennú starostlivosť, potrebnú pomoc v starobe, na základe čoho sa poručiteľka rozhodla previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na ňu a to za dohodnutú kúpnu cenu 35.000,- eur, ktorá bola riadne uhradená na účet poručiteľky. Poručiteľka bol plne spôsobilá na právne úkony, rozhodovala o nakladaní s vlastným majetkom, napriek zdravotnému postihnutiu zraku bola schopná predmetnú zmluvu podpísať s okuliarmi, bola tiež schopná za pomoci okuliarov, či iných pomôcok prečítať text s menšími písmenami, zmluvu si prečítala pomocou optického prístroja, pravosť jej podpisu bola osvedčená na notárskom úrade K. O. B., kde matka zmluvu podpísala pred pracovníčkou notára. Kúpna cena zohľadňovala zabezpečovanie starostlivosti o poručiteľku žalovanou 1/, ako i fakt, že príjmy z nájmu i výnosy z nehnuteľnosti naďalej patrili poručiteľke, ktorá mala tiež právo doživotného užívania nehnuteľností.

3. Z konania vedenom na Okresnom súde Košice I sp.zn. o neplatnosť kúpnej zmluvy z 8.3.2010, titulom ktorej žalovaná 1/ nadobudla sporné nehnuteľnosti do vlastníctva od poručiteľky súd zistil, že toto bolo iniciované žalobkyňou za života poručiteľky, na strane žalovaných vystupovali účastníčky zmluvy - poručiteľka a žalovaná 1/, po úmrtí poručiteľky z titulu právneho nástupníctva súd konal aj so žalovanou 2/. Žalobkyňa v tomto konaní medzi totožnými sporovými stranami týkajúcom sa posudzovania platnosti zhodnej kúpnej zmluvy z 8.3.2010, aj keď o inom predmete sporu (neplatnosť právneho úkonu) tvrdila neplatnosť kúpnej zmluvy z totožných dôvodov ako v prejednávanej veci o určenie veci do dedičstva, a to z dôvodu neprimeranosti ceny, ktorú považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo kúpnu cenu 35.000 eur tj v hodnote 3,5 % všeobecnej kúpnej ceny hodnotila ako neadekvátnu a odporujúcu dobrým mravom, neplatnosti sa dovolávala aj z dôvodu závažného očného ochorenia poručiteľky – degeneratívnej makulatúry, v ktorej situácii neboli podľa žalobkyne dodržané formálne náležitosti zmluvy, tvrdila, že poručiteľkou užívané lieky mohli ovplyvniť jej vôľové schopnosti, zmluvu považovala za uzavretú v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok pri odkázanosti na osobu kupujúcej, zastávala názor, že právny úkon nebol urobený vážne, ale ide o simulovaný právny úkon, lebo v skutočnosti malo ísť o darovaciu zmluvu. Súd zistil, že v spore o neplatnosť kúpnej zmluvy súd prvej inštancie aj odvolací súd vychádzali zo záveru, že kúpna zmluva ako zmluvný typ podľa a nasl. má všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom v zmluve bola stanovená tzv. voľná kúpna cena, ktorej dojednanie je v súlade s dohodou strán a so zásadou zmluvnej voľnosti a táto činila 35.000,- eur zohľadňujúc, že všetky výnosy z prenájmu až do smrti predávajúcej pôjdu na jej účet a žalovaná 1/ zabezpečovala každodennú starostlivosť a opateru. Uvedené okolnosti nezakladali dôvody pre konštatovanie neplatnosti zmluvy pre rozpor výšky kúpnej ceny so zákonom alebo dobrými mravmi v zmysle . Dospeli tiež k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že žalovaná 1/ nevyplatila kúpnu cenu poručiteľke, lebo žalovaná 1/ ako zárobková činná bola schopná si zabezpečiť sumu 35.000 eur, právo na disponovanie s účtom poručiteľky patrilo každej zo sestier, a žalovaná 1/ preukázala, že peňažné prostriedky na úhradu kúpnej ceny pochádzali z jej účtu a boli poukázané na účet poručiteľky, ktorá okolnosť nebola spochybnená. Rovnako považovali za preukázané, že poručiteľka – predávajúca J. J. v rozhodnej dobe bola schopná kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísať, túto aj podpísala o čom svedčí jej podpis na zmluve a fakt, že túto podpísala priamo na notárskom úrade pred pracovníčkou úradu p. P., ktorá predpísaným spôsobom overila pravosť podpisu predávajúcej vlastnoručne ňou realizovaného. Poručiteľka – predávajúca bola v rozhodnej dobe schopná oboznámiť sa s predmetnou kúpnou zmluvou

pomocou čítacej lupy alebo televíznej čítacej lupy, čo potvrdzovali závery znaleckého posudku č. 75 znalca A. Q. A. z 19.1.2017 i odborné stanovisko A. J. z Kliniky oftalmológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Nemocnice Ružinov z 20.4.2017. V konaní nebolo sporným, že poručiteľka disponovala televíznou čítacou lupou, pričom svedok K. Q. ako aj svedkyňa P. potvrdili, že predávajúca vedela, čo je predmetom posudzovanej kúpnej zmluvy. Zohľadniac vyššie zmienené skutočnosti súdy v konaní dospeli k záveru, že právny úkon urobený J. J. (poručiteľkou) pre svoju platnosť nevyžadoval formu úradnej notárskej zápisnice podľa , súčasne bola dodržaná písomná forma podľa teda nebol naplnený dôvod neplatnosti pre nedodržanie zákonom stanovenej formy právneho úkonu. Nezistili ani dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy pre existenciu tiesne, či nápadne nevýhodných podmienok pri súčasnej odkázanosti predávajúcej na osobu kupujúcej, pretože tento dôvod, ak by bol preukázaný nemá za následok ani len relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ale zakladá výlučne právo na odstúpenie od zmluvy podľa , ku ktorému v posudzovanom prípade nedošlo. Uzavreli tiež, že v spore nebolo preukázané, aby poručiteľka pri uzatvorení predmetnej zmluvy bola pod vplyvom liekov, ktoré mohli ovplyvniť jej vôľové schopnosti. Zdôraznili, že žalobkyňa ani nikdy netvrdila, aby poručiteľka ako predávajúca nebola spôsobilá na predmetný právny úkon. Hodnotili ako nepreukázané tvrdenie žalobkyne, že v skutočnosti medzi zmluvnými stranami ohľadom kúpnej zmluvy išlo o úkon darovania, keďže nevznikli žiadne pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý spĺňal všetky zákonom predpísané náležitosti po obsahovej stránke zodpovedajúce kúpnej zmluve, a zodpovedal úmyslu odplatného prevodu nehnuteľnosti. Rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 19.1.2018 č.k. -532 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.5.2019 sp.zn. o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 8.3.2010 týkajúcej sa sporných nehnuteľností nadobudol právoplatnosť 25.7.2019. Dovolanie žalobkyne proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo zamietnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 21.12.2022.

4. Po konštatovaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom rozhodnutí súdu po úmrtí poručiteľky vychádzajúc z / Civilného sporového konania súd prvej inštancie vychádzal zo záväzného vyriešenia pre konanie významnej predbežnej otázky týkajúcej sa neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy z 8.3.2010, ktorej neplatnosť žalobkyňa v predmetnom spore zakladala na rovnakých dôvodoch ako v konaní Okresného súdu Košice I , ktoré sa skončilo právoplatným zamietnutím jej žaloby ku dňu 25.7.2019 a jej dovolanie bolo rozhodnutím najvyššieho súdu zamietnuté. Uviedol, že v prípade, ak by súd vyhovel žalobe a určil kúpnu zmluvu za neplatnú, nehnuteľnosť by patrila do dedičstva po poručiteľke, nakoľko však vo vyššie zmienenom konaní súdy nevzhliadli existenciu žiadnych skutočností svedčiacich pre neplatnosť kúpnej zmluvy, nehnuteľnosť ku dňu úmrtia nepatrila do dedičstva po poručiteľke, keďže jej vlastníčkou v čase smrti bola žalovaná 1/. Na základe vyriešenia prejudiciálnej otázky právoplatným rozhodnutím súdu tak uzavrel, že poručiteľka za života platne previedla sporné nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňou navrhované dôkazy týkajúce sa totožných dôvodov neplatnosti zmluvy ako v už ukončenom konaní nevykonal dôvodiac hospodárnosťou a účelnosťou konania, keďže dôkazy už boli realizované v právoplatne ukončenom spore Okresného súdu Košice I sp.zn. . O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa vychádzajúc zo zásady zodpovednosti strán sporu za procesný výsledok konania. Procesne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100% proti neúspešnej žalobkyni. Opravným uznesením doplnil odôvodnenie rozhodnutia tak, že žalovaná 2/ sa k žalobe nevyjadrila.

5. Rozsudok odvolaním napadla žalobkyňa uplatňujúc odvolacie dôvody podľa /a zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tvrdila nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku, lebo súd v zásade len skopíroval odôvodnenie rozhodnutí vydaných v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy Okresného súdu Košice I sp.zn.19C/26/2012 a Krajského súdu v Košiciach spzn. bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré považoval za nehospodárne, pričom podľa názoru odvolateľky súd neuviedol žiaden vlastný právny názor, teda ostali sporné nezodpovedané otázky týkajúce sa vôľovej zložky právneho úkonu. Uviedla, že vzhľadom na spornosť predložených znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, z ktorých súdy vychádzali v už ukončených konaniach bolo nevyhnutné nielen sa oboznámiť s výsledkom konania, ale minimálne vypočuť v tomto spore znalcov, aby sa jednoznačne odstránili pochybnosti ohľadom tejto spornej otázky. Vyjadrila názor, že v konaní na súde prvej inštancie vo veci Okresného súdu Košice I spzn.19C/26/2012 nebolo dostatočne vykonané dokazovanie vo vzťahu k zisteniu, či právny úkon splnil zákonné náležitosti pre platnosť, čo sa týka prejavu vôle, či táto bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná, keď v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia

súd citoval z rozsudku Okresného súdu Košice I spzn.19C/26/2012, že „z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa poskytovala svojej matke starostlivosť a opateru, pričom podľa názoru súdu nie je právne významné, že od určitého obdobia toto zabezpečovala aj prostredníctvom opatrovateľky, navyše v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom matky strán sporu, kedy sa u nej začali prejavovať príznaky neskôr diagnostikovanej Alzheimerovej demencie stredne ťažkého stupňa za situácie, keď žalobkyňa a žalovaná žijú a bývajú v Kanade.“ Uvedené viedlo odvolateľku k úvahe, že v dôsledku tejto ťažkej choroby vôľová zložka poručiteľky bola narušená, považoval preto za nepochopiteľné, prečo súdy odignorovali takú závažnú skutkovú okolnosť, keď aj osoba bez potrebného odborného vzdelania vie, že zmienené ochorenie negatívne ovplyvní zdravotný stav človeka, najmä jeho vôľovú zložku. Poukázala na to, že s touto okolnosťou sa súd nijako nevysporiadal, pričom v zmysle je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Tvrdila, že poručiteľka v čase uzatvárania kúpnej zmluvy trpela týmto závažným ochorením, teda jej spôsobilosť na právne úkony bola týmto dotknutá, čo zakladá neplatnosť právneho úkonu. Z uvedených dôvodov považovala odvolaním napadnutý rozsudok za právne neudržateľný, a navrhovala vykonať znalecké dokazovanie k otázke, či matka strán sporu v čase podpisu zmluvy trpela duševnou poruchou, ktorý návrh nepovažovala za odporujúci koncentračnej zásade, nakoľko súd zamietol žalobu bez riadne vykonaného dokazovania.

6. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, odvolanie hodnotila ako nepodložené, založené na nepodložených konštrukciách a hypotézach, v ktorom absentujú skutočnosti napĺňajúce jednotlivé odvolacie dôvody. Z odvolania nevyplýva v čom vidí žalobkyňa nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý rešpektoval záväzné vyriešenie predbežnej otázky neplatnosti právneho úkonu v inom spore. Za zavádzajúce považovala tvrdenia žalobkyne, že súdy odignorovali tak závažnú okolnosť, že matka strán trpela ťažkým zdravotným ochorením – Alzheimerovou chorobou v čase uzavretia kúpnej zmluvy, keďže také dôvody neplatnosti netvrdila v priebehu tohto sporu, ani vo veci Okresného súdu Košice I spzn.19C/26/2012, a ani to tvrdiť nemohla, lebo ochorením poručiteľka netrpela v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy 8.3.2010 a ani dlhší čas potom. Alzheimerova choroba jej bola diagnostikované ako je to uvedené aj v odôvodnení súdnych rozhodnutí až v neskoršom období po uzavretí kúpnej zmluvy. Súd správne uzavrel, že prejudiciálnou otázkou v tomto konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí dedičstva, bolo vyhodnotenie platnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, keď súdy nevzhliadli existenciu ani jedného zo žalobkyňou tvrdených dôvodov neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ žalobkyni chýba stanovisko súdu ku všetkým otázkam, ktoré v priebehu konania vyvstali, to nerobí rozhodnutie nepreskúmateľným, lebo všeobecný súd v zhode s ústavnou judikatúrou dáva odpoveď len na tie z argumentov, ktoré majú pre konanie podstatný význam, ktorú povinnosť súd v odvolaním napadnutom rozsudku splnil.

7. Žalovaná 2/ ostala v odvolacom konaní nečinná.

8. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na svojej odvolacej argumentácii zopakujúc, že prvostupňový súd v zásade nevykonal žiadne dokazovanie, osvojil si iba odôvodnenie rozhodnutia z iného konania, teda žalobkyňa ani nemohla v skutočnosti preukázať to, že v čase uzatvorenia zmluvy nebola na strane poručiteľky daná slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná vôľa k právnemu úkonu. Podľa jej stanoviska argumentácia žalovanej 1/ nijako nespochybňuje dôvodnosť ňou podaného odvolania, návrh na zrušenie rozhodnutia považovala preto za opodstatnený.

9. Žalovaná 1/ v odvolacej duplike v zásade zopakovala svoju predošlú procesnú obranu s tým, že žalobkyňa netvrdila, aby poručiteľka nebola spôsobilá uzatvoriť kúpnu zmluvu zo dňa 8.3.2010 z dôvodu, že trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou, táto jej obrana je účelová, vychádzajúca len z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Košice I zo dňa 11. januára 2018 č.k. -532, pričom v odseku 7. a 8. uvedeného rozsudku je konštatované, že uvedené ochorenie bolo poručiteľke diagnostikované dňa 28.5.2013, teda so značným časovým odstupom po uzavretí kúpnej zmluvy v roku 2010. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu vychádzajúce z právoplatných rozsudkov vydaných v konaniach, v ktorých sa riešila pre toto konanie významná predbežná otázka, navrhovala preto ako vecne správne potvrdiť.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez

nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , dísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. júna 2025 v pojednávacej miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s .

12. Odvolateľka tvrdila existenciu dôvodov odvolania podľa /vod podľa / je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia procesných práv priznaných jej v súdnom konaní na účely ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené lací dôvod podľa / dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov (odvolací dôvod v od. 1 písm. e/ ) je pochybením súdu vtedy, ak tento dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Podstata odvolacieho dôvodu podľa / spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa / je daný vtedy, ak strana sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky za splnenia podmienok upravených (novoty v odvolacom konaní), z ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriaci základ napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí.. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa / je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Žiaden zo žalobkyňou tvrdených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, aby vychádzal zo skutočností, ktoré z vyjadrení strán, vykonaných dôkazov (súdne rozhodnutia, listiny), nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, žeby súd opomenul niektoré v konaní zistené rozhodujúce skutočnosti, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, aby na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie veci, vykonanie ďalšieho dokazovania sa nevyžadovalo, odvolateľka neoznačila žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by spadali pod procesne prípustné novoty a naplňovali odvolací dôvod podľa / . Súd vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom podľa a , prihliadajúc k záväznému posúdeniu predbežnej otázky, dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa , nebolo zistené

žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

14. Podstatou odvolacej argumentácie odvolateľky je spochybňovanie rozhodnutia súdu, ktoré je založené na rešpektovaní záväzným spôsobom vyriešenej predbežnej otázky majúcej podstatný význam pre rozhodnutie prejednávanej veci, a tvrdenie odvolateľky o absencii dokazovania na preukázanie takých okolností, ktoré spornými žalobkyňa neurobila v konaní prvoinštančnom, a ani netvrdí, aby jej v tom bránili akékoľvek prekážky, teda majú povahu neprípustných novôt v odvolacom konaní ( ).

15. Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku. V danom prípade je pre žalobkyňu a žalované 1/,2/ záväzné právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Košice I z 19. 1. 2018 č.k. -532 o zamietnutí žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy z 8.3.2010. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými teda platí pravidlo vyjadrené v , že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Zakladá sa tak prekážka veci rei iudicatae. Účinky právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na jej adresátov aj vtedy, ak v inom konaní ako predbežnú otázku súdy posudzujú právny vzťah medzi týmito adresátmi, ktorý už bol vyriešený skorším právoplatným súdnym rozhodnutím (porovnaj Najvyšší súd SR (R 40/2013)). Opakovanému právnemu posudzovania totožných skutkových okolností bráni v inom konaní zásadu prejudiciality (, , ). V zmysle uvedeného, pokiaľ ide o iný, nie ten istý nárok – predmet konania, zásadne platí, že ak v skončenom konaní medzi sporovými stranami právoplatným súdnym rozhodnutím došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého tento nový nárok vyplýva, súd v tomto ďalšom civilnom sporovom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky je týmto riešením viazaný. Pre vyhodnotenie toho, či existuje prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné, ako bolo v predošlom prípade po právnej stránke veci rozhodnuté, ako bol právne posúdený skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania a táto prekážka je tu daná aj v prípade, ak bol určitý skutkový dej vyhodnotený nesprávne alebo neúplne (R 15/2010). Bolo by v rozpore so zásadami právneho štátu, ak by otázka významná pre rozhodnutie vo veci samej vychádzajúca zo zhodných skutkových okolností medzi totožnými stranami sporu mohla byť hodnotená odlišným spôsobom Právoplatný rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej v konaní o novej žalobe o určenie neplatnosti toho istého právneho úkonu aj vtedy, keď súd v predchádzajúcom konaní svoje rozhodnutie nezaložil na tých istých, už vtedy zistených skutočnostiach, z ktorých sa vyvodzuje neplatnosť právneho úkonu aj v novej žalobe. (R 139/2014).

16. Otázkou prejudiciálneho právneho účinku právoplatného súdneho rozhodnutia sa zaoberala judikatúra Ústavného súdu SR (pozri nález z 20.1.2010 vo veci ), v zmysle ktorej súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude alebo nebude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré riešilo otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu, keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov (strán), pričom nie je rozhodujúce ani to, či v právoplatne skončenom konaní daný právny vzťah súd posúdil právne správne alebo nesprávne - so zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov (strán) je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť zákonom, v (teraz ) uloženú viazanosť právoplatným rozhodnutím súdu. Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje, t.j. pre svoje rozhodnutie nevezme za základ prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom, nerešpektuje záväznosť právoplatného súdneho rozhodnutia a koná v rozpore s , v zmysle ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. (...) Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Obdobne aj nález ÚS SR vo veci „so subjektívnou záväznosťou rozsudku úzko súvisí otázka tzv. prejudiciálneho účinku súdneho rozhodnutia vyjadrená v a , v zmysle ktorej súd v novom konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých strán; na iné osoby, než strany sporu, v ktorom bolo rozhodnuté o prejudiciálnej otázke, resp. ich právnych nástupcov sa účinky právoplatného rozsudku môžu vzťahovať len v tých prípadoch, keď tak ustanoví zákon.“

17. Súd prvej inštancie teda v súlade so zákonnými princípmi vyplývajúcimi z , a vychádzal zo záväzne vyriešeného hmotnoprávneho vzťahu sporových strán v konaní Okresného súdu Košice I z 19.1.2018 sp.zn. o neplatnosť kúpnej zmluvy z 8.3.2010. Pre žalobkyňu a žalovaných bola právoplatne a nezmeniteľne vyriešená otázka platnosti kúpnej zmluvy z dôvodov tvrdených žalobkyňou tak vo veci o neplatnosť kúpnej zmluvy ako aj v tomto spore o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva (nedostatok formy právneho úkonu pre zrakovú indispozíciu, rozpor zmluvy so zákonom a dobrými mravmi pre neadekvátnosť protiplnenia, nedostatky prejavu vôle poručiteľky v dôsledku užívania liekov, absencia vážnosti vôle a simulovaný právny úkon, uzatvorenie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok). Súd bol preto povinný rozhodnúť v prejednávanom spore vychádzajúc z už prijatého záveru o tom, že poručiteľka uzavrela so žalovanou 1/ platnú kúpnu zmluvu dňa 8.3.2010, teda svoje vlastnícke právo previedla za svojho života na iného. Uvedené znamená, že sporné nehnuteľnosti už neboli v čase smrti (4.6.2015) vo vlastníctve poručiteľky, preto nemožno vyhovieť žalobe o určenie, že patria do dedičstva po nej.

18. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že súdy prvej inštancie sa nezaoberali skúmaním neplatnosti zmluvy z hľadiska nedostatku spôsobilosti poručiteľky takú zmluvu uzavrieť podľa , pretože mala trpieť duševnou poruchou (Alzheimerovou chorobou) v čase urobenia právneho úkonu, odvolací súd konštatuje, že z obsahu skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe a jej vyjadrení na súde prvej inštancie v preskúmavanom konaní, ako aj odôvodnenia rozsudku v spore o neplatnosť kúpnej zmluvy vo veci Okresného súdu Košice I je nepochybné, že žalobkyňa nikdy uvedený dôvod neplatnosti netvrdila, ani neurobila spornou otázku spôsobilosti poručiteľky na právne úkony do času vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo ( ). Jej odvolacia argumentácia o existencii takéhoto dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy je založená len na hypotetickom predpoklade vyvodenom z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Košice I , z ktorého citoval súd aj v preskúmavanom rozsudku, že v neskoršom období (po uzavretí zmluvy) poručiteľka trpela Alzheimerovou poruchou stredne závažného stupňa.

19. Súd vychádzajúc zo záväzne vyriešenej predbežnej otázky naplňujúc princíp právnej istoty, účelnosti a hospodárnosti postupu v konaní nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré už boli predmetom posudzovania v skorších súdnych konaniach, výsledkom ktorých prezentovaných v právoplatných súdnych rozhodnutiach je viazaný. Žiadne iné návrhy žalobkyňa do vyhlásenia rozhodnutia vo veci neuplatnila ani v odvolacom konaní neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré tak urobiť nemohla.

20. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo. Zákonná koncentrácia konania upravená v predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, keď vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie je moment, po ktorom už na účely ďalšieho - odvolacieho – konania nie sú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Odvolací dôvod podľa spočívajúci v tom, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, je naplnený v prípade, ak strana sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky za podmienok vymedzených v , z ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriaci základ napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil taký skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí.

21. Podľa prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní uplatniť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ako vyplýva z vyššie citovaného , nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní možno uplatňovať

iba v obmedzenom rozsahu, strana sporu zásadne nemôže uplatniť tie dôkazy a skutočnosti, u ktorých tak mohla urobiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, ale neučinila tak. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani súd odvolací.

22. Novoty v odvolacom konaní vymedzené v , t.j. dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu zakladať odvolací dôvod, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, že sa považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie. Odvolací súd teda musí ako prvé skúmať, či strana sporu takéto skutočnosti a dôkazy nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. V zmysle ustálenej judikatúry nemožnosťou označenia, či predloženia skutočnosti a dôkazov bez viny strany sporu sa rozumie nemožnosť procesného uplatnenia v takej situácii, keď sporová strana tieto dôkazy a skutočnosti nemohla označiť či predložiť, pretože o nich nevedela, a ani inak nezavinila nesplnenie tejto svojej povinnosti. Ak odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti a tvrdenia vzťahujúcu sa na danú situáciu a neosvedčuje, že nemohol ten ktorý dôkaz bez svojej viny označiť alebo predložiť, nie je možné ani posúdiť, či bola splnená zákonom stanovená podmienka pre možnosť uplatnenia nových dôkazov a skutočností.

23. Ako už odvolací súd vyššie konštatoval, odvolateľka do času vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vo veci ukončené na pojednávaní 10.8.2023 neuviedla skutkové tvrdenia ani neoznačila dôkazné prostriedky o tom, aby v čase uzavretia kúpnej zmluvy 8.3.2010 poručiteľka trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Odvolateľka neuviedla ani žiadne také okolnosti, ktoré by preukázali, že tieto prostriedky procesného útoku, či procesnej obrany nemohla bez svojho zavinenia uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Za daného stavu jej odvolacia argumentácia k tvrdenému dôvodu neplatnosti právneho úkonu podľa je bez právnej relevancie, keďže v zmysle zásady koncentrácie konania ( ) a zákazu novôt v odvolacom konaní ( ) na ňu nemožno prihliadať. Žiada sa dodať, že ani v odvolaní žalobkyňa neposkytla žiadne racionálne argumenty k svojej úvahe o nespôsobilosti poručiteľky uzavrieť kúpnu zmluvu. Podľa vlastných tvrdení s poručiteľkou komunikovala osobne alebo telefonicky aj v rokoch po uzavretí zmluvy (2011, 2012, 2013), nikdy nezmienila pochybnosti o spôsobilosti poručiteľky, naopak považovala za podstatné v tom období prednesené vyjadrenia poručiteľky, že dom ostane dcéram. Podľa vyjadrení ošetrujúcich lekárov poručiteľky (ako vyplývajú z odôvodnenia rozsudku vo veci ), Alzheimerova choroba bola diagnostikovaná u poručiteľky až niekoľko rokov po uzavretí zmluvy v máji v roku 2013.

24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá základným právnym princípom, na ktorých je súdne konanie postavené, rešpektujúc záväznosť súdnych rozhodnutí a ich nezmeniteľnosť vo vzťahu medzi totožnými stranami sporu, týkajúcich sa riešenia totožných skutkových otázok (aj keď odlišného predmetu konania), jeho rozhodnutie bolo preto ako vecne správne potvrdené včítane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade vzniknutých trov.

25. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s . Odvolateľka bola v konaní neúspešná, preto je povinná na náhradu trov vzniknutých protistrane. V prejednávanom prípade trovy konania vznikli len žalovanej v 1. rade, ktoré jej boli v plnom rozsahu priznané. Žalovaná v 2. rade nevynaložila žiadne účelné trovy konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodnúť, preto vo vzťahu medzi žalobkyňou a touto žalovanou súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).