Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/10/2020

Zmenené rozhodnutím 12Co/69/2020
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martin Štubniaka, v spore žalobcov 1/ K. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. 15XX/XX, G. G., 2/ M. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/XX, G. G., obaja právne zastúpení BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanej K. E., nar. 05. 09. XXXX, s trvalým pobytom X. XXX/X, G. G., právne zastúpenej Mgr. Martinom Štoffom, advokátom so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica, o neplatnosť darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/10/2020 - 52 z 02. júna 2020, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobcov 1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a."
+ 1 ďalšie rozhodnutie nižšie

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobkyne v 1. rade: S. A., J.. XX.XX.XXXX, Y. K. G. G., S. XX, žalobkyne v 2.rade: M. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. K. G. G., E. XXXX/XX, žalobkyňa v 2. rade zastúpená advokátskou kanceláriou BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 23, IČO: 36 866 261, proti žalovanej: K. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. K. G. G., X. XXX/X, zastúpená advokátom Mgr. Martinom Štoffom, so sídlom Banská Bystrica, Stoličková 4, IČO: 41 524 322, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a iné, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkýň z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a štátu náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyniam v 1.) a v 2.) rade spoločne a nerozdielne.

Žalobkyne v 1.) a v 2.) rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1.Žalobkyne v 1. a 2. rade sa podanou žalobou, upravenou v priebehu sporu, domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi darcami K. H. a M. H., V.. G. a obdarovanou K. E., V.. H., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam U. parc. č. XXX, záhrada o výmere 809 m2, U. parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 277 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavená na U. parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 277 m2, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom G. Š., katastrálnym odborom pre okres G. Š., obec Š.Y. G., katastrálne územie Š. G., vo veľkosti podielu 1/1, vklad povolený pod číslom I.-XXX/XXXX - č. zm. XXX/XXXX. Zároveň žiadali určiť, že ku dňu smrti poručiteľa K. H., J. XX.XX.XXXX a zomrelého dňa XX.XX.XXXX, boli K. H. a M. H., V.. G., vlastníkmi v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľností U. parc. č. XXX, záhrada o výmere 809 m2 , U. parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 277 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavená na U. parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 277 m2, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom G. Š., katastrálnym odborom pre okres G. Š., obec Š.Y. G., katastrálne územie Š. G., vo veľkosti podielu 1/1.

2. Pôvodný žalobca v 1. rade K. H. a žalobkyňa v 2. rade žalobu odôvodnili tým, že žalovanej darovali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. Š. G. Darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX. Nehnuteľnosti mali záujem darovať žalovanej ako svojej dcére, ale so zriadením vecného bremena doživotného užívania v ich prospech, ktorá skutočnosť bude aj zapísaná na liste vlastníctva. Darovaciu zmluvu pripravila žalovaná, avšak text zmluvy neobsahoval dohodu zmluvných strán o zriadení vecného bremena ich práva doživotného užívania. Žalobcovia ( pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade)

tvrdili, že boli žalovanou ubezpečení, že k zriadeniu vecného bremena dôjde na základe žalovanou spísaného a podpísaného Čestného vyhlásenia zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalovaná vyhlásila, že sa zaväzuje, že si nebude v budúcnosti uplatňovať právo na žiaden majetok z dedičstva po oboch rodičoch a že sa zaväzuje, že obaja rodičia majú právo na doživotné užívanie predmetných nehnuteľností a zároveň sa zaväzuje, že jej sestra S. a jej deti môžu naďalej uvedené nehnuteľnosti užívať tak, ako pre podpisom darovacej zmluvy. Tvrdili, že pri uzatváraní Darovacej zmluvy boli zo strany žalovanej ucedení do omylu, v dôsledku čoho pri uzatváraní zmluvy došlo k nezhode ich vôle s prejavom ich vôle. Ich vôľa nebola obsiahnutá v uzavretej darovacej zmluve. Uviedli že nemali záujem darovať nehnuteľnosti žalovanej bez zriadenia vecného bremena.

3.Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietala skutočnosť, že podaná žaloba nie je prejavom vôle pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade a ani každého z nich samostatne. Namietala ich podpisy na plnej moci. Potvrdila, že žalobcovia ( pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade) jej darovali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. Š. G. a to Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. S tvrdeniami žalobcov o ich omyle v prejave vôle nesúhlasila. Darovacia zmluva bola uzavretá bez akýchkoľvek nárokov resp. protinárokov jej rodičov. Nikdy sa s ňou nerozprávali o zriadení akéhokoľvek vecného bremena v ich prospech vo vzťahu k darovaným nehnuteľnostiam a ani zriadenia takejto ťarchy nikdy od nej nepožadovali ( ani pred podpisom darovacej zmluvy, ani pri jej podpise a ani po jej podpise). Návrh Darovacej zmluvy dala rodičom k dispozícii niekoľko dní dopredu, aby sa s ňou mohli oboznámiť, pričom nemali voči jej obsahu žiadne výhrady. Ústna dohoda o darovaní nehnuteľností bola medzi nimi už niekoľko rokov pred podpisom zmluvy. Ona sama z vlastnej iniciatívy navrhla znenie svojho vyhlásenia zo dňa XX.XX.XXXX a sama bez nátlaku podpísala pre notárom. Uvedené Čestné vyhlásenie však nebolo podmienkou uzavretia Darovacej zmluvy. Dané vyhlásenie im poskytla sama od seba ako úprimnú vďaku, kde prezentovala aj svoj postoj k budúcemu dedičskému konaniu po rodičoch. Uviedla, že jej rodičia podpisovali zmluvu pred notárom, s obsahom zmluvy sa oboznámili a s jej obsahom vyslovili dobrovoľný a bezpodmienečný súhlas, vyjadrení svojimi podpismi. Tvrdenie rodičov o dohode o vecnom bremene o zmluvnom zriadení práva ich doživotného užívania nehnuteľností považuje za celkom vymyslené, ničím nepodložené a lživé. Tiež poukázala na svoju starostlivosť o svojich rodičov a aj o investovanie do predmetných nehnuteľností. Jediné konflikty ohľadom užívania nehnuteľností sa snažila vyvolávať jej sestra S..

4.Vzhľadom na to, že pôvodný žalobca v 1. rade K. H. zomrel dňa X.X.XXXX, súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX právoplatné dňa XX.XX.XXXX pokračoval v konaní s jeho dedičkou, aktuálne žalobkyňou v 1. rade. Jej právna zástupkyňa ( ktorá zastupovala aj pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobkyňu v 2. rade) na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa v 1. rade sa pripája ku všetkým doposiaľ tvrdeným skutočnostiam pôvodného žalobcu v 1. rade ako aj žalobkyne v 2. rade, ako aj k tomu čo uviedla v spore ako svedkyňa. Vykonanie dôkazu jej výsluchom, ako strany sporu, po jej vstupe do konania navrhnuté nebolo.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámil sa s obsahom darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, s Čestným vyhlásením zo dňa XX.XX.XXXX, s ostatným spisovým materiálom.

6.Podľa , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

7.Podľa , darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

8.Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

9.Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a. zrozumiteľne; inak je neplatný.

10.Podľa , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

11.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôvodný žalobca v 1. rade K. H.H. a žalobkyňa v 2. rade uzavreli ako darcovia dňa XX.XX.XXXX so žalovanou ako obdarovanou Darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom G. Š. katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX pod I. XXX/XXXX. Predmetom darovania boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX k.ú. Š. G. a to U. parc.č. XXX, CKN parc.č.XXX a rodinný dom č.s.XX postavený na U. parc. č. XXX. Darovacia zmluva neobsahovala ustanovenia o zriadení vecného premena práva doživotného užívania predmetných nehnuteľností darcami. Vyhotovenie darovacej zmluvy zabezpečovala žalovaná, pričom podpisy darcov boli overené notárom.

12.Medzi stranami sporu nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaná z vlastnej iniciatívy vyhotovila Čestné vyhlásenie dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého vyhlásila, že sa zaväzuje, že si nebude v budúcnosti uplatňovať právo na žiaden majetok z dedičstva po oboch rodičoch, že sa zaväzuje, že obaja rodičia majú právo na doživotné užívanie predmetných nehnuteľností a zároveň sa zaväzuje, že jej sestra S. a jej deti môžu naďalej uvedené nehnuteľnosti užívať tak, ako pre podpisom darovacej zmluvy.

13.Medzi stranami sporu nie je sporný ani aktuálny zápis na LV č.XXXX k.ú. Š. G., v zmysle ktorého vlastnícke právo k darovaným nehnuteľnostiam svedčí žalovanej titulom uzavretej Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, bez zápisu akéhokoľvek vecného bremena.

14.Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jej bezodplatnosti. Predmetom daru môže byť čokoľvek za predpokladu, že ide o vec, práva alebo iné majetkové hodnoty. Darovaciu zmluvu charakterizuje jej bezplatnosť. Bezplatnosťou treba rozumieť, že za poskytnuté plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenia. Dôsledky porušenia povinnosti z darovacej zmluvy sú rovnaké, ako pri ostatných zmluvných záväzkoch. Pri darovacej zmluve však nejde o synalagmatický záväzok. Zachovanie písomnej formy darovacej zmluvy je povinné iba v prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Uzavretím darovacej zmluvy vzniká záväzkový vzťah - darovanie. Pojmovými znakmi darovania teda je darovanie na základe zmluvy, darca poskytuje dar na úkor svojho majetku, majetok obdarovaného sa zvýši pozitívne (zvýšením aktív) a v darovacej zmluve musí byť vyjadrený už spomínaný úmysel darcu poskytnúť dar. Podmienkou darovania je uzavretie darovacej zmluvy, pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, že dar musí byť poskytnutý z majetku darcu a nemôže byť poskytnutý z majetku tretej osoby. Úmysel darcu niečo darovať musí byť v darovacej zmluve vyjadrený. Ak chýba vôľa darcu niečo darovať, nejedná sa o darovanie. Na platnosť darovacej zmluvy sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí, uvedených v ustanovení a . Medzi pojmové znaky darovacej zmluvy patrí určenie predmetu darovania, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Ak je predmetom darovania nehnuteľná vec, môže darca zaťažiť nehnuteľnosť vecným bremenom, a to najčastejšie právom doživotného bývania darcu. Podmienkou zaťaženia vecným bremenom je však výslovné uvedenie predmetného práva v darovacej zmluve, a jeho označenie ako vecného bremena. Pojmovým znakom darovacej zmluvy je už aj spomínaná bezodplatnosť. O bezodplatnosť sa jedná v prípade, ak darca poskytne obdarovanému dar a nežiada od neho protiplnenie. Požiadavke bezodplatnosti sa neprieči, ak je darovanie viazané na protislužbu, ktorá nemá majetkovú povahu. Podmienka dobrovoľnosti je splnená vtedy, ak darca neposkytuje dar na základe povinnosti uloženej zákonom, alebo na základe súdneho rozhodnutia, ale na základe slobodného rozhodnutia.

15.Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti, a preto je splnená požiadavka písomnej formy, ako aj vklad do katastra nehnuteľností, ktorú skutočnosť nik nerozporoval. Darovanie medzi pôvodným žalobcom v 1. rade, žalobkyňou v 2. rade, ktorí sú rodičmi žalovanej ( pôvodný žalobca v 1. rade zomrel v priebehu sporu) ako darcami a žalovanou ako obdarovanou sa uskutočnilo na základe uzavretej Darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, ktorá spĺňa všetky podstatné náležitosti. Splnená bola aj podmienka, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade ako darcovia poskytli dar na úkor svojho majetku. Bola splnená aj podmienka zvýšenia majetku žalovanej ako obdarovanej. Z Darovacej zmluvy vyplynul úmysel darcov ( rodičov žalovanej) darovať žalovanej predmetné nehnuteľnosti. V Darovacej zmluve je jednoznačne špecifikovaný predmet darovania, a to identifikáciou príslušného LV č. XXXX k. ú. Š. G., ako aj špecifikovaním parciel ako aj domovej nehnuteľnosti. Súd je toho názoru, že je splnený aj pojmový znak darovacej zmluvy - bezodplatnosť. Z obsahu Darovacej zmluvy súd zistil, že účastníci darovacej zmluvy potvrdili v zmysle Čl.5 Zmluvy, že zmluvné strany po prečítaní tejto zmluvy prehlásili a svojimi podpismi potvrdili, že všetkým ustanoveniam zmluvy rozumejú, že obsah tejto zmluvy zodpovedá

ich pravej a vážnej vôli, že žiadna zo zmluvných strán neuzaviera túto zmluvu v tiesni, a že žiadna zo zmluvných strán podmienky tejto zmluvy nepovažuje pre seba za nápadne nevýhodné.

16.Žalobcovia sa v spore domáhali určenia neplatnosti Darovacej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že pri jej uzatváraní boli žalovanou uvedení do omylu, pretože mali záujem predmetné nehnuteľnosti žalovanej darovať, avšak za predpokladu zriadenia vecného bremena ich doživotného užívania daných nehnuteľností, pričom táto ich vôľa nebola v uzavretej Darovacej zmluve rešpektovaná. Následne žiadali určiť, že predmetné nehnuteľnosti boli ku dňu smrti pôvodného žalobcu v 1. rade v BSM pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade. Žalovaná v spore tvrdila, že medzi jej rodičmi ako darcami a ňou ako obdarovanou nebola žiadna dohoda o zriadení vecného bremena ich doživotného užívania daných nehnuteľností a k žiadnemu omylu u jej rodičov ako darcov nedošlo.

17.Právny úkon sa musí urobiť, okrem iného, aj slobodne ( ). Náležitosťou vôle je však aj absencia omylu, o ktorej zákon osobitne ustanovuje, že je špeciálnou vadou vôle, ktorá má určené právne dôsledky. V ustanovení je upravený omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl. Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu (spravidla zmluvy). Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania , ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy) alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní. Omyl sa môže vzťahovať aj na viaceré takéto okolnosti, avšak stačí, ak došlo k omylu pri posudzovaní ktorejkoľvek nich. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu.

18.Pokiaľ žalobcovia v spore tvrdili, že ich žalovaná pri uzatváraní Darovacej zmluvy uviedla do omylu, tým že v rozpore s ich dohodou do Zmluvy neuviedla vecné bremeno ich práva doživotného užívania nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, bolo na žalobcoch, aby nimi tvrdené skutočnosti aj preukázali.

19.Súd v spore vykonal dôkaz výsluchom pôvodného žalobcu v 1. rade a to v mieste jeho bydliska, vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav. K veci uviedol, že žalovaná povedala, že tam (predmet darovania) budú môcť chodiť všetci, tak sa dohodli. Darovaciu zmluvu si prečítal.

20.Súd v spore vykonal dôkaz výsluchom žalobkyne v 2. rade, ktorá uviedla, že mali záujem darovať chalupu žalovanej, ale pod podmienkou, že tam budú mať prístup s manželom ako aj druhou dcérou a jej deťmi. Žalovaná mala ísť na kataster a tam to uviesť. Za nimi prišiel notár so zdrapom papiera, že tam majú prístup, aby to podpísali. Žalobcovia súd nepreukázali o aký “ zdrap papiera“, ktorý podpísali malo ísť, pretože Darovania zmluva vzhľadom na formu a obsah jej vyhotovenia nebola zdrapom papiera a Čestné prehlásenie, ktoré vyhotovila žalovaná dňa XX.XX.XXXX nepodpisovali. Pokiaľ sa týka darovacej zmluvy žalobkyňa v 2. rade uviedla, že si ju prečítali pre jej uzavretím, bolo to za dve minúty, pričom uviedla, že obsahu zmluvy porozumela.

21.Žalobkyňa v 1. rade, pokiaľ bola v spore vypočutá ako svedok ( vykonanie dôkazu jej výsluchom ako strany sporu v spore navrhnutý nebol) uviedla, že nikdy nebola prítomná pri tom, keď sa rodičia so žalovanou o veci dohadovali, až keď zmluva bola podpísaná, tak je mama povedala, že tam ( predmet daru) budú môcť chodiť, a spočiatku aj chodili. Potom došlo k nezhodám. O obsahu Darovacej zmluvy pred jej podpisom vedomosť nemala. Tiež uviedla, že pred ňou rodičia a sestra darovanie a vecné bremeno práva doživotného užívania nikdy neprejednávali.

22.Súd vykonal v spore dôkaz aj výsluchom žalovanej, ktorá uviedla, že v súvislosti s darovaním nehnuteľností s rodičmi, nikdy nehovorili o žiadnom vecnom bremene, hovorili len o návštevách, s čím

ona nemala problém. Poukázala na to, že jej rodičia mali darovaciu zmluvu dispozícii niekoľko dní pred jej uzavretím, pričom prvýkrát s rodičmi o darovaní rozprávali už na jeseň v roku 2018, vtedy to však nerealizovali, pretože jej otec mal zdravotné problémy. O nijakých podmienkach svojich rodičov, ktorými by podmieňovali uzavretie darovacej zmluvy nevedela.

23.Súd v spore vykonal dokazovanie výsluchom svedka S. E., manžela žalovanej. Svedok potvrdil tvrdenia žalovanej, že rozhovory o uzavretí darovacej zmluvy začali asi pred dvoma rokmi, pričom on nezachytil, že by boli nejaké podmienky ohľadne dojednania vecného bremena.

24.Súd v spore vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka X. A.Ü.Y., ktorý je synom žalovanej v 1. rade a vnukom žalobkyne v 2. rade. O obsahu darovacej zmluvy pred jej podpisom vedomosť nemal. Uviedol, že starí rodičia mali záujem zriadiť vecné bremeno, mysleli si, že to budú užívať.

25.Z predloženej Darovacej zmluvy vyplýva, že je napísaná jednoduchým, zrozumiteľným spôsobom, nie je rozsiahla a podľa názoru súdu je obsahovo pochopiteľná a to aj pre osobu, ktorá nemá právnické vzdelanie. Z obsahu Darovacej zmluvy súd zistil, že účastníci Darovacej zmluvy potvrdili v zmysle Čl.5 Zmluvy, že zmluvné strany po prečítaní tejto zmluvy prehlásili a svojimi podpismi potvrdili, že všetkým ustanoveniam zmluvy rozumejú, že obsah tejto zmluvy zodpovedá ich pravej a vážnej vôli, že žiadna zo zmluvných strán neuzaviera túto zmluvu v tiesni, a že žiadna zo zmluvných strán podmienky tejto zmluvy nepovažuje pre seba za nápadne nevýhodné. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalobcovia ( pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade) mali záujem do Darovacej zmluvy zakotviť aj vecné bremeno práva ich doživotného užívania predmetu daru, po prečítaní uvedenej Zmluvy, mohli zistiť, že v nej upravené nie je, zmluvu nemuseli podpísať, prípade mohli požiadať žalovanú o doplnenie Zmluvy o danú skutočnosť. Zmluvy podpisovali overeným podpisom u notára, čiže súd vylučuje skutočnosť, že by boli k podpisu darovacej zmluvy akýmkoľvek spôsobom zo strany žalovanej nútený, pokiaľ sa týka obsahu zmluvy.

26.Žalobcovia svoje tvrdenia, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade pri uzatváraní Darovacej zmluvy konali v omyle, nakoľko nemali záujem uzavrieť Darovaciu zmluvu bez toho, aby tam bolo upravené vecné bremeno ich právo doživotného užívania predmetu daru, nepreukázali. Svoje tvrdenie nepreukázali ani svojimi samotnými výpoveďami, pričom žalobkyňa v 1. rade, v zmysle svojho vyjadrenia, nikdy ani nebola prítomná pri komunikácii jej rodičov a sestry ( žalovanej) týkajúcej sa uzavretia Darovacej zmluvy a prípadného zriadenia vecného bremena. Ani z výpovede pôvodného žalobcu v 1. rade nevyplynulo, že by so žalovanou došlo k dohode o zriadení záložného práva ich doživotného užívania predmetu daru uvedením do Darovacej zmluvy. Z jeho výpovede vyplynulo len to, že sa so žalovanou dohodli, že tam budú môcť chodiť, ktorú skutočnosť nerozporovala ani žalovaná. Aj on potvrdil, že darovaciu zmluvu si prečítal, pričom pri výsluchu neuvádzal, že by jej neporozumel. Žalobcovia svoje tvrdenie nepreukázali ani výpoveďou svedka Y. A.Y., nakoľko z jeho výpovede nevyplynula skutočnosť, že by bol priamo prítomný pri rozhovore jeho starých rodičov so žalovanou, kde by prebiehala komunikácia o prípadnej dohode o zriadení vecného bremena práva užívania jeho starých rodičov. To, že k dohode o zriadení vecného premena nedošlo potvrdil svedok S. E., manžel žalovanej. Samotné spísanie čestného prehlásenia žalovanou dňa XX.XX.XXXX, tiež nepreukazuje dohodu darcov a obdarovanej o zakotvení vecného bremena do Darovacej zmluvy.

27.Pokiaľ žalovaná v spore vzniesla výhrady k tomu, že spochybňuje, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade podpísali plnú moc na zastupovanie v danom spore, vrátene podania žaloby, súd poukazuje na to, že výsluchom pôvodného žalobcu v 1. rade ako aj žalobkyne v 2. rade súd zistil, že obaja riadnym spôsobom splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v spore vrátene podania žaloby, a preto uvedená výhrada žalovanej nie je dôvodná.

28.Súd je toho názoru, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade ako darcovia a žalovaná ako obdarovaná prejavili vôľu uzatvoriť Darovaciu zmluvu s obsahom, ako aj bola uzavretá. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by darcovia pri je uzatváraní konali v omyle, zmluvu si riadne prečítali, neuvádzali, že by jej obsahu neporozumeli, alebo, že by k jej obsahu mali nejaké výhrady. Žalobcovia v spore neuniesli dôkazné bremeno preukázania nimi tvrdených skutočností, že mali záujem uzavrieť Darovaciu zmluvu s úpravou zriadenia vecného bremena ich práva doživotného užívania predmetu daru. Vzhľadom na to súd žalobu žalobcov zamietol.

29.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30.Podľa o výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

31.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.Súd v spore vykonal dôkaz výsluchom pôvodného žalobcu v 1. rade a to v mieste jeho bydliska dňa XX.XX.XXXX, vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav. S vykonaním dôkazu vznikli štátu trovy konania. Vzhľadom na to, že žalobkyne boli v spore neúspešné, súd ich zaviazal k úhrade týchto trov. O ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vyšší súdny úradník a to samostatným uznesením.

33.Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania voči žalobkyniam, ako neúspešnej strane sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ( exekučný poriadok).