Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-132-2024.pdf
PDF · 99.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom v Košiciach, Staničné námestie 9, IČO: 35 556 757 proti žalovanému: ZOYA PROMOTION spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Slobody 11, IČO: 44 794 673, zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom so sídlom v Košiciach, Račí potok 3, o zaplatenie 675,26 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 6.6.2024 č.k. K2-17C/36/2017-192 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u je rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 675,26 eur s prísl. Rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Predmetom konania sa stal nárok žalobcu na vrátenie príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie poskytnutého v zmysle zák.č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 5/2004 Z.z.“).
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie došlo dňa 22.6.2015 k uzatvoreniu dohody v zmysle § 50 ods. 6 zák.č. 5/2004 Z.z. medzi žalobcom a žalovaným ako príjemcom príspevku. Na základe tejto dohody sa žalobca zaviazal poskytovať mesačne počas 12 mesiacov žalovanému príspevok vo výške 30 % celkovej ceny práce zamestnanca, spolu maximálny príspevok na celkovú cenu mal činiť 4.078,56 eur. Žalovaný sa zaviazal vytvoriť pracovné miesto pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v celkovom počte 1 (1) a toto pracovné miesto mal udržať najmenej po dobu 18 mesiacov. Vytvorené pracovné miesto mal obsadiť najneskôr do 30 kalendárnych dní od účinnosti dohody. Tento príspevok bol aj poukázaný v mesiacoch júl až november 2015 v celkovej výške 675,26 eur. Dňa 15.12.2015 bola u žalovaného vykonaná kontrola inšpektorátom práce, ktorou bolo zistené porušenie ust. zák. č. 82/2005 Z.z. Na základe týchto zistení žalobca dňa 26.4.2016 doručil žalovanému odstúpenie od dohody. Ako dôvod odstúpenia od dohody žalobca uviedol závažné porušenie podmienok dohody v zmysle článku VI. bod 5 (porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) a vyzval žalovaného na vrátenie príspevku vo výške 675,26 eur do 30 dní od nadobudnutia účinnosti odstúpenia od dohody. List je datovaný dňa 1.4.2016.
4. Po právnom posúdení veci v zmysle § 48 ods. 1,2, § 49a, § 51, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka , § 2 ods. 2 písm. b/, § 3 ods. 2 veta prvá zák.č. 82/2005 Z.z., § 231 ods. 1 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.
5. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca dôvodne odstúpil od dohody uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.6.2015 listom zo dňa 1.4.2016. V tej súvislosti konštatoval, že v konaní nebolo sporným, že žalovaný sa dopustil porušenia ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zák.č. 82/2005 Z.z., keď žalovaný v konaní nepoprel, že nedopatrením svoju zamestnankyňu p. A. B. prihlásil do registra poistencov a sporiteľov až dňa 3.3.2015, pričom trvalý pracovný pomer vznikol a prácu začala vykonávať už dňa 1.3.2015. Tým jednoznačne porušil zákonnú povinnosť prihlásiť zamestnankyňu do registra poistencov Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu jej pracovnej činnosti. K uzavretiu dohody (zmluvy) medzi stranami sporu došlo (až) dňa 22.6.2015, kedy zmluva nadobudla účinnosť a až týmto momentom sa stala pre zmluvné strany záväznou. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nakoľko k porušeniu zákona o nelegálnom zamestnávaní zo strany žalovaného došlo pred uzavretím tejto zmluvy, takéto porušenie nemôže zakladať dôvod, pre ktorý by bol žalobca od zmluvy oprávnený odstúpiť. V zmluve (dohode), uzavretej medzi stranami sporu bola vymienená možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade závažného porušenia podmienok zmluvy, za ktoré sa považuje aj porušenie zák.č. 82/2005 Z.z., avšak k takémuto závažnému porušeniu by muselo dôjsť až po uzavretí zmluvy. Nakoľko v danom prípade takáto situácia nenastala, žalobca nemal právo odstúpiť od zmluvy pre porušenie podmienok, ku ktorému malo dôjsť pred uzavretím samotnej zmluvy. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade takéto odstúpenie od dohody (zmluvy) zo strany žalobcu uskutočnené listom zo dňa 1.4.2016 je potrebné považovať za nedôvodné. Týmto titulom preto nevznikol nárok žalobcu voči žalovanému.
6. Potom, ako bol skorší rozsudok súdu prvej inštancie zrušený odvolacím súdom a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.10.2023 uviedol vo vzťahu k súdu, že dôvodom pre požadovanie vrátenia poskytnutej sumy od žalovaného je aj tá skutočnosť, že žalovaný pred uzavretím dohody napriek čestnému vyhláseniu neuviedol, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, preto aj z tohto dôvodu žiada o vrátenie finančného príspevku. Pokiaľ by žalobca takouto informáciou disponoval, žalovanému by nebol poskytnutý žiadny finančný príspevok. Súd prvej inštancie tento prejav žalobcu posúdil ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy z dôvodu, že žalobca bol pri uzavretí zmluvy uvedený do omylu zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa žalobca dovoláva relatívnej neplatnosti, keď z jeho žalobného tvrdenia je zrejmé, že pre vadu právneho úkonu, ktorá má podľa zákona za následok relatívnu neplatnosť, nechce byť účinkami tohto úkonu viazaný. Nie je preto rozhodujúce, ako účastník právny úkon označil, napr. ako odstúpenie od zmluvy, ale rozhodujúce je, k akému prejavu vôle v skutočnosti (podľa jeho obsahu) úkon smeroval (viď rozsudok NS ČR z 20.5.2004 sp. zn. 32Odo/722/2003).
7. Podľa obsahu súd prvej inštancie posúdil podanie žalobcu zo dňa 4.10.2023 ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (dohody o poskytnutí príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie) pre uvedenie žalobcu do omylu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. Žalobca totiž tvrdil, že pokiaľ by o porušeníe zákazu nelegálneho zamestnávania mal vedomosť pred uzavretím dohody, medzi zmluvnými stranami by nedošlo k uzatvoreniu tejto dohody. Existencia podstatného omylu na relatívnu neplatnosť právneho úkonu nestačí. Na to, aby právny úkon mohol byť napadnutý námietkou relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné, aby bola splnená ďalšia podmienka a síce omyl musel byť druhej strane (žalovanému) vzhľadom na všetky okolnosti známy. V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že platí zásada, že neznalosť práva neospravedlňuje, preto žalovaný si musel byť vedomý toho, že neopatrením svoju zamestnankyňu prihlásil do registra poistencov a sporiteľov až dňa 3.3.2015, pričom trvalý pracovný pomer jej vznikol a prácu začala vykonávať už dňa 1.3.2015, tým došlo k porušeniu ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zák.č. 85/2005 Z.z. v spojení s § 231 ods. 1 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z. Z toho vyvodil, že žalovanému muselo byť známe, že v čestnom prehlásení zo dňa 22.5.2015 uviedol nepravdivú informáciu a tým žalobcu uviedol do omylu (podstatného) pri uzatváraní predmetnej zmluvy.
8. Pokiaľ sa žalobca v danom prípade podaním zo dňa 4.10.2023 dovolal relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu (predmetnej zmluvy), po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného uzavrel, že v danom prípade je tento nárok potrebné považovať za premlčaný. Podanie žalobcu zo dňa 4.10.2023
bolo doručené žalovanému dňa 19.1.2024. Následne žalovaný vzniesol námietku premlčania. V danom prípade premlčacia doba pre uplatnenie relatívnej neplatnosti začala plynúť deň po uzavretí predmetnej zmluvy, teda dňa 23.6.2015 a uplynula dňa 23.6.2018. Žalobca sa tak dovolal relatívnej neplatnosti po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Preto žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania a preto ani z tohto dôvodu nemožno uplatnený nárok na vrátenie sumy priznať žalobcovi.
9. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáha vrátenia poskytnutej sumy vo výške 675,26 eur s prísl., žalobu je potrebné považovať zo všetkých súdom uvedených dôvodov za nedôvodnú, preto žalobu zamietol.
10. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.
11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že listom zo dňa 4.10.2023 a na pojednávaní dňa 7.5.2024 navrhol vykonať dôkazy, a to oboznámiť písomné čestné vyhlásenie žalovaného zo dňa 22.5.2015 (uvedené na tretej strane žiadosti o poskytnutie finančného príspevku), v ktorom žalovaný vlastnoručným podpisom potvrdil, že v prípade preukázania nepravdivých údajov uvedených v žiadosti a jej prílohách je povinný žalobca od neho požadovať vrátenie poskytnutého finančného príspevku v zmysle § 31 ods. 1 písm. g/ zák.č. 523/2004 Z.z. a v ktorom čestne vyhlásil, že ku dňu podania žiadosti neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaný porušil zákon o nelegálnom zamestnávaní. Súd prvej inštancie nevykonal tieto žalobcom navrhnuté dôkazy, preto porušil procesné práva žalobcu a tým došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa ani raz osobne nezúčastnil pojednávania, nebol v konaní vypočutý. Súd prvej inštancie oprel svoje úvahy o zamietnutí žaloby na tom, že žalovaný úspešne v konaní vzniesol námietku premlčania dovolania sa relatívnej neplatnosti. Žaloba bola podaná na súd dňa 30.6.2017, prvé pojednávanie bolo vytýčené takmer po piatich rokoch dňa 7.6.2022. Žaloba bola podaná dôvodne a v dobej viere. Novú žalobu žalobca podať nemohol. Z dôvodu nečinnosti súdu bola dôvodne vznesená námietka premlčania. Tým bol žalobca poškodený a ukrátený na svojich právach. Súd rozhodol len na základe jedného dôkazu, bez náležitej vzájomnej súvislosti s ďalšími žalobcom predloženými dôkazmi a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.6.2025 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č.d. 210/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 19.6.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
15. Žalobca podľa obsahu v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené, že by sa súd prvej inštancie dopustil nesprávneho procesného postupu a ani že by nevykonal dôkazy navrhnuté stranami sporu bez toho, aby sa s tým náležite vyporiadal.
18. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
19. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dopĺňa nasledovné:
21. Niet pochýb o tom, že pôvodne sa žalobca žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 675,26 eur, keď mal za to, že listom zo dňa 1.4.2016 dôvodne odstúpil od dohody uzavretej medzi stranami sporu dňa 2.6.2015 o poskytnutí príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 ods. 6 zák.č. 5/2004 Z.z., ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom príspevku a žalovaným ako príjemcom tohto príspevku. K tvrdenému porušeniu zákona o nelegálnom zamestnávaní zo strany žalovaného, ktorá skutočnosť bola dôvodom pre odstúpenie žalobcu od dohody uzavretej medzi stranami sporu malo byť závažné porušenie podmienok zmluvy, ku ktorému došlo ešte pred uzavretím zmluvy medzi stranami sporu, teda v období, kedy žalovaná strana neprevzala na seba zmluvný záväzok dodržiavať podmienky tejto zmluvy. Správne tak súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu je potrebné považovať za nedôvodné. Z tohto dôvodu preto nevznikol nárok žalobcu požadovať od žalovaného sumu 675,29 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Týmto titulom by vznikol nárok žalobcovi len v prípade, pokiaľ by dôvodne odstúpil od zmluvy, z čoho by vyplynulo, že na strane žalovaného by došlo k bezdôvodnému obohateniu získaním plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
22. Nakoľko žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.10.2023 oproti pôvodne uplatnenému nároku uviedol vo vzťahu k súdu, že dôvodom pre požadovanie vrátenia poskytnutej sumy od žalovaného je aj tá skutočnosť, že žalovaný pred uzavretím zmluvy, napriek čestnému vyhláseniu neuviedol žalobcovi, že predtým porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, čím žalobcu uviedol do omylu, správne súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu aj podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka.
23. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
24. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka).
25. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti (§ 101 Občianskeho zákonníka).
26. Márne uplynutie trojročnej premlčacej doby má za následok, že sa s úspechom nemožno dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania. Právny úkon má síce naďalej vadu, aj keď naň treba hľadieť ako na platný právny úkon.
27. Nakoľko v danom prípade žalovaná strana uplatnila námietku premlčania dovolania sa relatívnej neplatnosti zo strany žalobcu, správne sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca sa v danom prípade včas dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Nakoľko tak žalobca učinil vo vyjadrení
zo dňa 4.10.2023, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 19.1.2024, niet pochýb o tom, že odo dňa 22.6.2015, kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej dohody uplynula premlčacia doba pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti zo strany žalobcu. Správne tak súd prvej inštancie uzavrel, že ani týmto titulom nemožno nárok žalobcu považovať za oprávnený.
28. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz, keď neoboznámil písomné čestné vyhlásenie žalovaného zo dňa 22.5.2015, uvedené na tretej strane žiadosti o poskytnutie finančného príspevku je potrebné uviesť, že listinný dôkaz – žiadosť o poskytnutie finančného príspevku bol súdom vykonaný, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 5 až 7. K tejto odvolacej argumentácie je potrebné naviac uviesť, že zástupca žalobcu, prítomný na pojednávaní dňa 7.5.2024 vo vzťahu k súdu uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
29. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil a nebol v konaní vypočutý je za situácie, keď súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie vo veci za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, a to aj bez vypočutia žalovaného, bez právneho významu.
30. K odvolacej argumentácii žalobcu, ktorý uvádza, že žalovaným bola dôvodne vznesená námietka premlčania dovolania sa relatívnej neplatnosti len pre pochybenie na strane súdu, ktorý konal s prieťahmi je potrebné uviesť, že táto okolnosť nemá žiaden význam pre posúdenie námietky premlčania, aj keby v danom prípade bolo konštatované, že zo strany súdu došlo k prieťahom v konaní.
31. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).