Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/249/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA – JUDr. Eva Roskošová s.r.o., so sídlom Vietnamská 41, 821 04 Bratislava, IČO: 50 995 456, proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, právne zastúpená JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. zo dňa 16.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Uznesením č. zo dňa 16.07.2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa v spojení s o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“), predsedníctvo žalovanej pozastavilo žalobkyni výkon advokácie.

2. Žalovaná poukázala, že uznesením prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č.k. VII/3 Gv 76/19/1000-57 zo dňa 09.03.2020 bolo žalobkyni vznesené obvinenie za zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa sm. b/ v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bode č. 1 a č. 14 výrokovej časti uznesenia a za zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa formou spolupáchateľstva podľa v bode č. 16 výrokovej časti uznesenia, na tam uvedenom skutkovom základe (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“).

3. Žalovaná posudzovala, či skutok, pre ktorý bolo žalobkyni vznesené obvinenie, súvisí s výkonom advokácie a či trestné stíhanie advokáta môže znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu alebo dobrého mena advokácie. Prihliadala tiež na osobné a majetkové pomery žalobkyne, jej správanie a postoj k vznesenému trestnému obvineniu, druhu trestného činu, zavineniu, štádiu trestného konania. Vo všeobecnosti tiež žalovaná uviedla, že pri rozhodovaní o pozastavení výkonu advokácie zohľadňuje aj vecné dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne charakter a dôveryhodnosť svedkov. Žalovaná skonštatovala, že podľa vzneseného trestného obvinenia mala žalobkyňa spáchať

úmyselný trestný čin – zločin zasahovania do nezávislostí súdov tým, že (i) v jednej veci mala vypracovať rozsudok, (ii) v dvoch veciach mala vypracovať rozsudok v právnej veci jej klientov. Jednalo sa o skutok, pre ktorý, v prípade uznania viny, vzniká žalovanej povinnosť odsúdeného advokáta vyčiarknuť zo zoznamu advokátov. Žalovaná dospela k názoru, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyňa ako advokátka v živej veci komunikovala s inými osobami (mimo účastníkov konania a s tretími osobami) a participovala na vypracovaní rozsudkov alebo podkladov slúžiacich na ich vydanie. Takéto skutky považovala žalovaná za hrubé porušenie povinností advokáta a advokátskej etiky, ktoré znižujú dôstojnosť advokátskeho stavu a porušujú etické princípy výkonu povolania. Už len podozrenie zo spáchania takéhoto konania znižuje dôstojnosť a vnímanie advokátskeho stavu vo vzťahu k verejnosti.

4. Vo vzťahu k osobným a majetkovým pomerom žalovaná dala do pozornosti, že Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o. má dvoch konateľov, pričom druhý konateľ – JUDr. Tibor Timár, nemá pozastavený výkon advokácie a je oprávnený poskytovať právne služby v mene obchodnej spoločnosti.

II.

Podstatné argumenty žalobkyne

5. Žalobou zo dňa 11.09.2020 sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého uznesenia, jeho zrušenia a náhrady trov konania.

6. Žalobkyňa poukázala na to, že predstavuje výlučne fakultatívny dôvod, pre ktorý môže žalovaná rozhodnúť o pozastavení výkonu advokácie, pre ktorého aplikáciu ani interné predpisy žalovanej neustanovujú dôvody a postup. Tento postup je viazaný výlučne na správnu úvahu žalovanej, ktorá tak musí byť dostatočne odôvodnená a jej aplikácii musí predchádzať riadne a náležité zistenie skutkového stavu veci. Napadnuté uznesenie považovala žalobkyňa za nezákonné, pretože bolo svojvoľné a nepreskúmateľné. Žalovaná správnu úvahu, ktorá jediná bola základom pre vydanie rozhodnutia dostatočne neodôvodnila. Žalovaná neúplne zistila skutkový stav a nesprávne právne vec posúdila.

7. Žalobkyňa zdôraznila, že je zapísaná v zozname advokátov od 01.01.2008, nikdy nebola disciplinárne stíhaná a nebola jej uložená žiadna sankcia za porušenie predpisov žalovanej, avšak žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa nie je dôveryhodná, nie s prihliadnutím na konanie žalobkyne, ktoré ani dostatočne nevyhodnotila, ale na nepodložené mediálne správy, ktorých pravdivosť bola spochybnená aj v samotnom disciplinárnom konaní vedenom voči žalobkyni, o ktorého priebehu mala (a musela mať) žalovaná v čase vydania rozhodnutia vedomosť. Žalovaná teda žiadnym spôsobom nereflektovala na odbornú povesť žalobkyne a na jej bezúhonnosť, či už z hľadiska civilného alebo pracovného života (výkonu advokácie).

8. Tvrdenia žalovanej o zohľadnení vecných dôkazov a prípadne charakter a dôveryhodnosť svedkov, považovala žalobkyňa za nepravdivé, pričom žalovaná v napadnutom uznesení vôbec nevzhliadla listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou disciplinárneho spisu, najmä výsluch JUDr. Kataríny Bartalskej, ktorá poprela pravdivosť tvrdení svedka F., svedectvo svedka F. je iba nepriame (tento nikdy so žalobkyňou nekomunikoval a už vôbec nie o rozsudkoch), ale najmä reálne forenzné dôkazy v podobe znaleckých posudkov z forenznej lingvistiky, vypracované odborným garantom Jazykovedného Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave Doc. PhDr. Perla Bartalošová, PhD., ktoré boli žalovanej zaslané ešte 12.05.2020 a 01.06.2020. Ak by mala žalovaná skutočný záujem zisťovať skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, tak mala dostatok času sa oboznámiť so všetkými vyššie uvedenými listinami, ktoré mala k dispozícii pre svoje rozhodnutie.

9. Žalobkyňa zdôraznila, že neodmietla voči predsedníctvu žalovanej podať vysvetlenie, ale sama žalovaná na zasadnutí predsedníctva žalovanej dňa 16.07.2020 uviedla, že očakáva od žalobkyne výlučne stručné stanovisko, a že samotný skutok a trestné konanie ju nezaujíma, čo vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia predsedníctva žalovanej zo dňa 16.07.2020. Žalovaná nemala reálny záujem na riadnom zistení skutkového stavu veci, nezaujímali ju predložené listiny, zaujímali ju iba medializované informácie o tzv. Threeme. Jedinou skutočnosťou, pre ktorú bol žalobkyni pozastavený výkon advokácie, je iba samotná skutočnosť, že jej bolo vznesené obvinenie, čo je v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016, podľa ktorého bolo súdom zrušené rozhodnutie žalovanej

v inej veci o pozastavení výkonu advokácie podľa z dôvodu, že rozhodnutie vydané na základe takto formulovaného tvrdenia žalovanej je bez odôvodnenia, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaná nemá prijaté žiadne interné kritériá, na základe ktorých by postupovala v týchto rovnakých prípadoch tak, aby nedošlo k ničím nelimitovanej a vecne nepreskúmateľnej svojvôli.

10. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie žalovanej voči inému advokátovi D.L., ktorého obvinenie nesúvisí v žiadnom rozsahu s výkonom advokácie; napriek uvedenému mu žalovaná pozastavila výkon advokácie, čím oslabila až znegovala svoje tvrdenia v napadnutom rozhodnutí, že vznesenie obvinenia u žalobkyne malo priamy súvis s výkonom advokácie. Tiež poukázala aj na rozdielny postup žalovanej vo vzťahu k iným advokátom, ktorí boli medializovaní ako osoby označené svedkom Sklenkom (alebo inými svedkami ako G.) za osoby zasahujúce do nezávislosti súdu. Ich mená vyplývajú z uznesenia o vznesení obvinenia a napriek uvedenému žalovaná voči nim nezačala ani disciplinárne konanie (najmä H. I., G. J., I., A. G., K. K.), a tieto osoby podľa posúdenia žalovanej nezasiahli do dôveryhodnosti advokácie v očiach verejnosti. Poukázala na prípad advokáta A. A., ktorý mal byť obvinený a obžalovaný pre trestný čin falšovania (ktorý priamo súvisí s výkonom advokácie) a napriek tomu žalovaná voči nemu neuplatnila pozastavenie výkonu advokácie. Takýto rozdielny prístup žalovanej svedčí o účelovom postupe voči žalobkyni, ktorý nie je možné odôvodniť iba tým, že trestný čin, spáchanie ktorého sa kladie žalobkyni za vinu, súvisí s výkonom advokácie.

11. Žalobkyňa dala do pozornosti, že žalovaná pristúpila k vydaniu rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie žalobkyni až 4 mesiace po vznesení obvinenia. Bolo nelogické, aby žalobkyňa mohla vykonávať advokáciu 4 mesiace po vznesení obvinenia a bola dostatočne dôveryhodnou osobou počas tejto doby až do vydania medializovaných správ dňa 21.06.2020 pod označením „Komora je ku Kočnerovým advokátom zhovievavá. A. I. sa bude o prípad zaujímať“. Konanie žalovanej považovala žalobkyňa za svojvoľné a účelové výlučne k osobe žalobkyne, čo je zrejmé aj zo samotného priebehu zasadnutia predsedníctva žalovanej. Žalovaná konala výlučne na základe mediálnych informácií, ktoré povýšila nad forenzné dôkazy, a tlaku ministerky spravodlivosti, a sama tak porušila základné ústavné princípy práva združovania sa fyzických osôb, a práva vykonávať slobodné povolanie jej členov.

12. V replike žalobkyňa nad rámec žaloby namietala, že žalovaná predložila neúplný administratívny spis – tento najmä neobsahuje listiny, ktoré boli súčasťou disciplinárneho spisu žalovanej a na ktoré malo byť podľa žalobkyne prihliadané, nepripojila úplné uznesenie z rokovania predsedníctva žalovanej zo dňa 16.07.2020 a ani zoznam advokátov ktorí mali ku dňu 16. júlu 2020 vznesené obvinenie, za aký trestný čin a či žalovaná rozhodla o pozastavení advokácie, ktorý v žalobe navrhla vykonať ako dôkaz (bod 25 tohto rozsudku).

13. Žalobkyňa v replike tiež argumentovala, že pozastavenie výkonu advokácie je svojou podstatou disciplinárnym opatrením, teda sankciou (trestnou sankciou), pričom v napadnutom uznesení absentuje náležité opísanie skutku, výrok je neurčitý a neúplný, bez skutkového vymedzenia dôvodu pozastavenia výkonu činnosti a doba pozastavenia výkonu činnosti. Podľa názoru žalobkyne ide o vec správneho trestania a správny súd ako aj žalovaná by mali prihliadať na základné zásady trestného procesu. Žalobkyňa opätovne akcentovala, že žalovaná nemá žiadny interný predpis, ktorý by upravoval dôvody a postupy, pre ktoré je možné pozastaviť výkon činnosti advokáta v prípade fakultatívnej kompetencie, čo je podstatné s ohľadom na požiadavku prezumpcie neviny, ktorá ani v prípade vznesenia trestného obvinenia nestráca svoj význam. Žalovaná mala posudzovať, či skutok, ktorý je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia je trestným činom a či produkované dôkazy exkulpujú žalobkyňu z obvinenia.

14. Opakovane žalobkyňa poukázala na nejednotnú prax žalovanej pri rozhodovaní o pozastavení výkonu advokácie. Poukázala na A. C. I., ktorý je trestne stíhaný v tom istom konaní ako žalobkyňa, za obdobný skutok, pričom žalovaná mu dňa 15.01.2021 nepozastavila výkon advokácie.

15. Žalobkyňa predložila správnemu súdu prehľad rozhodnutí žalovanej o pozastavení výkonu advokácie podľa za obdobie od 01.01.2008 do 25.01.2021. Z tohto prehľadu žalobkyňa vyvodila, že žalovaná nemá a nikdy nemala jednotné smernice, ktoré by upravovali kritériá rozhodné pre rozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti advokáta. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že v jej prípade žalovaná rozhodovala tajným hlasovaním, čo je s ohľadom na prax žalovanej

ojedinelé tajné hlasovanie. Z administratívneho spisu tak nie je možné overiť kto a ako hlasoval vo veci žalobkyne.

III.

Vyjadrenie žalovanej

16. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrvala na správnosti napadnutého uznesenia.

17. Žalovaná poukázala, že podľa Organizačného poriadku žalovanej, ktorý nadobudol účinnosť dňom jeho schválenia konferenciou advokátov 10.06.2017, ak predsedníctvo žalovanej rozhoduje o pozastavení výkonu advokácie podľa , umožní advokátovi osobne alebo písomne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o pozastavení výkonu advokácie a o tejto možnosti ho vhodným spôsobom upovedomí. Listom zo dňa 23.06.2020 bola žalobkyňa v súlade s Organizačného poriadku pozvaná na zasadnutie dňa 16.07.2020, na ktorom predsedníctvo žalovanej rozhodovalo o prípadnom pozastavení výkonu advokácie podľa v súvislosti s trestným stíhaním. Obsahom pozvánky bolo tiež oznámenie, že k dôvodom rozhodovania sa žalobkyňa môže vyjadriť písomne alebo osobne na zasadnutí predsedníctva komory; žalobkyňa bola tiež požiadaná, aby doručila uznesenie č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-181 z 21.05.2020, prípadne ďalšie písomnosti, ktoré považovala za potrebné predložiť, a to najneskôr v lehote 7 dní pred samotným zasadnutím predsedníctva žalovanej. Žalobkyňa fotokópiu uznesenia o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia, prípadne iné listinné dôkazy, ktoré by považovala za potrebné predložiť, žalovanej do dňa zasadnutia predsedníctva žalovanej nezaslala. Žalobkyňa sa rokovania dňa 16.07.2020 zúčastnila osobne a doručila návrh na postup podľa zo dňa 10.07.2020. K dôvodom rozhodovania sa vyjadrila ústne. Predsedníctvo žalovanej bolo v súlade s Rokovacieho poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňom jeho schválenia konferenciou advokátov 10.06.2017, dňa 16.07.2020 uznášaniaschopné, ako potvrdzuje výpis z uznesenia z rokovania predsedníctva žalovanej. V odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia je zrejmé, ako sa žalobkyňa vyjadrovala na zasadnutí predsedníctva ku skutočnostiam uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia, na základe ktorých, ako i vyjadrení žalobkyne k nim, predsedníctvo rozhodovalo. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ktoré skutkové okolnosti predsedníctvo pred svojim rozhodnutím posudzovalo a ktoré vyhodnotilo, vrátane osobných a majetkových pomerov žalobkyne.

IV.

Priebeh súdneho konania, rozsudok kasačného súdu

18. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. – 419 zo dňa 30.03.2023 (ďalej len „rozsudok KS“) zrušil napadnuté unesenie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru o jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

19. Najvyšší správny súd SR (ďalej aj „kasačný súd“) na základe kasačnej sťažnosti žalovanej rozsudkom č. k. – 529 zo dňa 25.04.2024 (ďalej len „ zrušujúci rozsudok NSS“) rozsudok KS zrušil ako vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie v zásade s nasledujúcimi právnymi závermi:

20. Rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu advokácie podľa nemá povahu rozhodnutia vydaného vo veciach správneho trestania, lebo nie je vydané v konaní, v ktorom by dochádzalo k rozhodovaniu o tom, či sa advokát dopustil deliktu – protiprávneho činu a či má mať za takýto čin uloženú sankciu. Dočasné pozastavenie výkonu advokácie podľa do právoplatného rozhodnutia o (ne)vine v trestnom konaní, ako preventívne opatrenie, je preto potrebné odlišovať od disciplinárneho opatrenia – sankcie pozastavenia výkonu advokácie podľa .

21. Kasačný súd v súvislosti s kompetenciou žalovanej podľa dal do pozornosti jej fakultatívny charakter. Predmetné ustanovenie, za splnenia v ňom uvedených podmienok, vymedzuje tolerančné pásmo, v rámci ktorého je oprávnená sa autonómne rozhodnúť,

či advokátovi, voči ktorému bolo vznesené obvinenie, pozastaví alebo nepozastaví výkon advokácie. Ide o správnu úvahu žalovanej, pričom úlohou správneho súdu v prípade aplikácie zákonom určenej správnej úvahy nie je úvahu správneho orgánu nahrádzať Svoj prieskum správny súd sústredí na to, či rozhodnutie vydané v rámci správnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Aj v prípade aplikácie správnej úvahy je preto príslušný orgán svoju úvahu povinný riadne odôvodniť.

22. Vo vzťahu k právnym poriadkom určeným medziam správnej úvahy pri aplikácii kasačný súd dal do pozornosti podmienku existencie vznesenia obvinenia za trestný čin, pre ktorého preukázanie možno advokáta vyčiarknuť zo zoznamu advokátov. Až preukázanie takejto skutočnosti aktivuje právomoc – správnu úvahu žalovanej. Správna úvaha príslušného orgánu je obmedzená aj inými právnymi limitmi, napr. princípom rovnosti a zákazom diskriminácie ( a 2 SR). Ani v prípade aplikácie správnej úvahy nemôže príslušný orgán postupovať diskriminačne a obmedzovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb na základe vymedzených kritérií.

23. Kasačný súd zdôraznil, že v právnom poriadku Slovenskej republiky platí prezumpcia neviny, výhradná právomoc (trestného) súdu rozhodovať o vine (spáchaní) a treste za trestné činy, ako aj výhradná právomoc orgánov činných v trestnom konaní trestné činy zisťovať a objasňovať, ktoré princípy sa následne prejavujú v ďalších právnych predpisoch ako zákaz predbežného posudzovania otázky či a kto spáchal trestný čin ako aj striktná viazanosť rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Tieto princípy predstavujú zákonný a ústavný limit aj pre aplikáciu správnej úvahy podľa , pretože pri jej aplikácii si nemôžu príslušné orgány – žalovaná, robiť predbežný úsudok o tom, či sa stal trestný čin a kto ho spáchal a nemá ani kompetenciu posudzovať zákonnosť a výpovednú hodnotu dôkazov zabezpečených v trestnom konaní v tom kontexte, či svedčia o tom, či a kto spáchal trestný čin. Výnimkou by podľa kasačného súdu mohli byť mimoriadne excesívne situácie, napr. vyslovene svojvoľné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by prima facie žalovanej indikovali zneužitie moci, keď by napr. neboli vôbec odôvodnené alebo by neboli založené na žiadnych dôkazoch. Žalovaná preto musí svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodniť v tom smere, že pri posudzovaní, či pozastaví alebo nepozastaví výkon advokácie, prevážil práve verejný záujem a z akých dôvodov.

24. Kasačný súd sa nestotožnil s výhradami krajského súdu týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia, resp. nedostatočného odôvodnenia aplikovanej správnej úvahy žalovanej v napadnutom uznesení. Žalovaná zohľadnila konkrétne skutkové okolnosti, na ktorých bolo obvinenie voči žalobkyni vznesené, teda, že ide o skutky súvisiace s výkonom advokácie, ktorých charakter a podstata spočíva v porušení povinností advokáta a aj v porušení advokátskej etiky. Následne vo svojom rozhodnutí žalovaná zrozumiteľne vysvetlila, že už podozrenie zo spáchania takto závažných skutkov znižuje dôstojnosť advokátskeho stavu a vnímanie advokátskeho stavu vo vzťahu k verejnosti. Pokiaľ krajský súd vyčítal žalovanej, že neuviedla, z čoho (z akých konkrétnych informácií) vychádza jej tvrdenie, že podozrenie zo spáchania predmetných skutkov žalobkyňou je dôvodné, kasačný súd sa ani s takouto výhradou nestotžnil, pretože podmienkou pre uplatnenie pozastavenia výkonu advokácie podľa je existencia príslušnými orgánmi verifikovaného podozrenia (inými slovami dôvodného, resp. odôvodneného podozrenia), že sa určitá osoba dopustila trestného činu, ktorého preukázanie (právoplatné odsúdenie) môže viesť k vyčiarknutiu zo zoznamu advokátov. Podkladom pre záver o dôvodnosti, resp. odôvodnenosti podozrenia pre účely uplatnenia je tak samotné právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Žalovaná nemá kompetenciu predbežne posudzovať zákonnosť záverov orgánov činných v trestnom konaní a takúto právomoc nemá ani správny súd.

25. Kasačný súd sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu, že by sa žalovaná nevysporiadala s osobnými pomermi žalobkyne. Kasačný súd zdôraznil, že v rámci posudzovania odôvodnenia rozhodnutia žalovanej bolo potrebné prihliadať na mieru a charakter argumentov, ktoré žalobkyňa v procesnom postupe pred žalovanou vzniesla a ktorými sa hájila. Na ústnom rokovaní predsedníctva žalovanej 16.07.2020 v súvislosti s otázkou na svoje osobné a majetkové pomery žalobkyňa uviedla, že advokácia je dominantným zdrojom jej príjmu, pôsobí v advokátskej kancelárii so svojím manželom, i keď ten advokáciu reálne nevykonáva, má jedného koncipienta a tri maloleté deti; obsah tohto prednesu mal kasačný súd za preukázaný z dôkazov predložených žalobkyňou v správnej žalobe. S týmito osobnými a majetkovými pomermi sa žalovaná vysporiadala a vysvetlila, prečo ich nebrala za rozhodujúce.

Podstata odpovede žalovanej spočívala v tom, že manžel žalobkyne je advokát, ktorý nemá pozastavený výkon advokácie, je konateľom advokátskej kancelárie spolu so žalobkyňou, a preto pozastavenie výkonu advokácie nebude mať likvidačný dopad na žalobkyňu a ani negatívny dopad na jej klientov (jej advokátska kancelária môže naďalej poskytovať právne služby). Kasačný súd tak ani v tomto smere neidentifikoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

26. Pokiaľ krajský súd vyčítal žalovanej, že nezohľadnila bezúhonnosť žalobkyne kasačný súd konštatoval, že žalobkyňa v procesnom postupe pred žalovanou týmto písomne a ani ústne neargumentovala. Fakt, že žalovaná v predmetnej veci s ohľadom na povahu, závažnosť skutku a zavinenie žalobkyne nepovažovala bezúhonnosť žalobkyne za dostatočnú garanciu z pohľadu dosahovania legitímneho cieľa (ochrany dôveryhodnosti a dobrej povesti advokácie v očiach klientov, tretích osôb a verejnosti pred spochybnením v dôsledku vznesenia obvinenia) nemožno považovať za svojvôľu žalovanej či jej arbitrárnosť. Ide o legitímny prejav jej správnej úvahy, na ktorú mala v predmetnej veci právo.

27. Ani námietku, že žalovaná sa nevysporiadala s dôkazmi predkladanými žalobkyňou v disciplinárnom konaní a tento spis si nepripojila, nepovažoval kasačný súd za dôvodnú. Žalobkyňa v priebehu celého procesného postupu pred žalovanou (či už písomného alebo ústneho) nežiadala o vykonanie dôkazu dotknutým disciplinárnym spisom. Súčasne žalobkyňa ani žalovanej a ani správnemu či kasačnému súdu neobjasnila dôvody, pre ktoré by takýto dôkaz mal byť pre predmetný prípad podstatný. K pozastaveniu výkonu advokácie nedošlo v dôsledku vedenia disciplinárneho konania, ale v dôsledku vznesenia obvinenia v konkrétnom trestnom konaní ( ), preto nebolo zrejmé, aký význam by malo disciplinárne konanie za (pre správny a kasačný súd) neznámy skutok, jeho štádium či dôkazy v ňom vykonané pre rozhodovanie žalovanej o pozastavení výkonu advokácie v tejto veci.

28. Kasačný súd prisvedčil žalovanej, že nebola oprávnená na to, aby v procesnom postupe podľa posudzovala charakter dôkazov zabezpečených v trestnom konaní, dôveryhodnosť svedkov v trestnom konaní vedenom proti žalobkyni či integritu tohto trestného konania. Zohľadňovaním týchto skutočností by si žalovaná osobovala právomoc, ktorou nedisponuje a prekročila by medze a limity jej správnej úvahy, ktorú v postupe podľa má. Na týchto úvahách nič nemenia ani formálne deklarácie žalovanej obsiahnuté v žalovanom rozhodnutí, že prihliadala aj na vecné dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne charakter a dôveryhodnosť svedkov. Tieto neprípustné kritéria žalovaná v žalovanom rozhodnutí nakoniec celkom zjavne neuplatnila. Výnimkou, kedy by žalovaná mohla posudzovať obsah rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, by bolo vydanie napr. vyslovene svojvoľného rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by prima facie žalovanej indikovali zneužitie moci (napr. rozhodnutie bez odôvodnenia či bez odkazu na akékoľvek dôkazy). Uvedená situácia však nenastala v prípade žalobkyne, keďže to ani žalobkyňa netvrdila a takéto pochybenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní ani kasačný súd neidentifikoval.

29. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením kritérií, na základe ktorých žalovaná rozhodla o dočasnom pozastavení výkonu advokácie žalobkyne podľa , kasačný súd konštatoval, že v rozhodnutí žalovanej sú obsiahnuté kritériá/východiská/skutočnosti, na ktoré sa žalovaná zamerala a s týmto sa aj primerane, resp. v postačujúcej miere aj ďalej vysporiadala. Pokiaľ správny súd ukladal žalovanej povinnosť vypracovať interný akt obsahujúci kritériá (pravidlá) pre rozhodovanie žalovanej podľa , jednalo sa o neprípustný zásah do autonómie vnútornej normotvorby žalovanej garantovanej , ktorý garantuje priestor pre voľnú úvahu žalovanej ohľadom jej vnútornej normotvorby.

30. Ak krajský súd vzhliadol vady spočívajúce v nedostatočne formulovanom výroku či nedostatkoch v administratívnom spise, tieto výhrady kasačný súd neakceptoval zdôrazniac, že v predmetnej veci nejde o vec správneho trestania, pričom krajský súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a nie je prípustné rozširovanie a dopĺňanie správnej žaloby o ďalšie žalobné návrhy a žalobné body – dôvody po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Žiadna z týchto vád vytýkaných správnym súdom (nedostatky v administratívnom spise či nedostatky formulácie výroku rozhodnutia) nebola namietaná v správnej žalobe; žalobkyňa tieto námietky predniesla až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Ak by na tieto argumenty správny súd prihliadal, a to bez akejkoľvek argumentácie, ktorá by mu ich

umožnila zohľadniť, dopustil by sa neprípustného súdneho aktivizmu v rozpore so zákonom. Pokiaľ považoval krajský súd administratívny spis za neúplný, mal priestor si chýbajúce podklady vyžiadať pod hrozbou sankcie. V predmetnej veci je zrejmé, že z rokovania predsedníctva žalovanej dňa 16.07.2020 bola vyhotovená zápisnica, ako aj neverejná príloha č. 6 k zápisnici č. 8/2020 z rokovania P SAK 16. 07.2020, žalobkyňa tento doklad predložila k žalobe. Kasačný súd dal do pozornosti, že zo a ani z interných predpisov žalovanej nevyplýva náležitosť rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie či zápisnice z rokovania predsedníctva žalovanej vo forme údajov o výsledkoch hlasovania.

31. Kasačný súd ako pokyn pre správny súd uložil posúdiť zvyšok procesne prípustnej argumentácie žalobkyne obsiahnutej v správnej žalobe. Správny súd sa zamieria najmä na námietku porušenia princípu právnej istoty žalobkyne vo vzťahu k ďalším advokátom, o ktorých (ne)pozastavení advokácie mala žalovaná tiež rozhodovať. Zameria sa najmä na otázku, či išlo o osoby v porovnateľnej situácii – teda či im bolo vznesené v obdobnom čase obvinenie za obdobný trestný čin súvisiaci s výkonom advokácie, či boli v obdobnej situácii ohľadom zistených osobných a majetkových pomerov a pod.

V. Konanie na správnom súde

32. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Trnave a Nitre na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. bola preto zo zákonných dôvodov po zrušení a vrátení veci kasančým súdom na ďalšie konanie podľa predchádzajúcej vety v zmysle Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. . Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

33. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“) preskúmal napadnuté uznesenie žalovanej vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, v súlade s viazaný právnymi názormi vyslovenými v zrušujúcom rozsudku NSS sp. zn. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na pojednávaní dňa 25.06.2025 za účasti žalobkyne a právnej zástupkyne žalovanej správny súd vykonal dokazovanie oboznámením listín z obsahu administratívneho a súdneho spisu a verejne vyhlásil rozsudok. Ďalšie dokazovanie za účelom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd nepovažoval za nevyhnutné vykonať (a contrario ).

34. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

35. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

36. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

37. Podľa , komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu, komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci.

38. Podľa , predsedníctvo komory rozhoduje o všetkých veciach podľa tohto zákona, ak o nich nerozhodujú iné orgány komory.

39. Podľa , podrobnosti o organizácii a činnosti komory, o organizácii a činnosti orgánov komory a kancelárie komory upravuje organizačný poriadok a rokovací poriadok. Podrobnosti o voľbách upravuje volebný poriadok.

40. Podľa § 30 ods. 2 Organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory, schváleného konferenciou advokátov 10.06.2017 (ďalej len „Organizačný poriadok žalovanej“), ak predsedníctvo komory rozhoduje o vyčiarknutí advokáta podľa § 7 ods. 2 zákona alebo o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona, umožní advokátovi osobne alebo písomne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o jeho vyčiarknutí zo zoznamu vedeného komorou alebo o pozastavení výkonu advokácie. O tejto možnosti ho vhodným spôsobom upovedomí.

41. Podľa § 8 Rokovacieho poriadku Slovenskej advokátskej komory schváleného konferenciou advokátov 10.06.2017 (ďalej len „Rokovací poriadok“), o priebehu a výsledkoch zasadnutia sa vyhotoví zápisnica, ktorú kancelária komory doručí členom a náhradníkom predsedníctva komory, predsedovi revíznej komisie a členom a náhradníkom revíznej komisie na vedomie. Do zápisnice má právo nazerať každý advokát zapísaný v zoznamoch vedených komorou.

42. Podľa § 15 odsek 1 Rokovacieho poriadku, členovia predsedníctva komory, revíznej komisie, disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie hlasujú na svojich zasadnutiach verejne, ak nerozhodnú, že budú hlasovať tajne.

43. Podľa § 15 odsek 2 Rokovacieho poriadku, predsedníctvo komory, revízna komisia, disciplinárna komisia a odvolacia disciplinárna komisia sú uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov týchto orgánov. Namiesto neprítomného člena rozhoduje prítomný náhradník, ktorý sa v tom prípade považuje za člena orgánu komory.

44. Podľa § 15 odsek 3 Rokovacieho poriadku, na platnosť uznesenia predsedníctva komory, revíznej komisie, disciplinárnej komisie a odvolacej disciplinárnej komisie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných členov.

45. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu sa prvotne zaoberal námietkou porušenia princípu právnej istoty u žalobkyne vo vzťahu k postupu žalovanej voči ďalším advokátom.

46. Slovenská republika je v zmysle právny štát. S uvedeným potom súvisia i základne princípy, ktorých bezpodmienečné dodržanie je v materiálnom právnom štáte vyžadované, a to predovšetkým princíp právnej istoty a legitímneho očakávania. Právna istota pri realizácii práva vystupuje do popredia ako požiadavka, aby orgány pri aplikácii práva postupovali v obdobných situáciách rovnako, aby nedochádzalo k svojvôli. Rovnako účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa odôvodnene spoliehali. V prípade, že rozhodnutím orgánu verejnej správy sú tieto princípy narušené, je úlohou správneho súdu poskytnúť subjektu priamo dotknutému takýmto rozhodnutím náležitú právnu ochranu.

47. Správny súd preskúmal legitímne očakávanie žalobkyne a jeho relevanciu v tom smere, či v prejednávanej veci sa žalobkyňa mohla na základe konkrétnych relevantných dôvodov a skutočností opodstatnene domnievať, že žalovaná vo veci žalobkyne nepristúpi k rozhodnutiu o pozastaveniu výkonu advokácie, pričom toto očakávanie žalobkyne mohlo legitímne vyplývať len z postupu žalovanej vo vzťahu k osobám v porovnateľnej situácii. Správny súd bol zároveň v tejto súvislosti viazaný dôvodmi / obsahom/ podanej žaloby ( ), v ktorej žalobkyňa namietala rozdielny prístup žalovanej vo vzťahu iným advokátom, voči ktorým nebolo ani začaté disciplinárne konanie napriek tomu, že boli medializovaní a ich mená vyplývajú z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 09.03.2020. Správny súd preskúmal uvedenú námietku len vo vzťahu ku konkrétnym žalobkyňou označeným advokátom, keďže žalobná námietka musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Bolo povinnosťou žalobkyne, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizovala, a tým umožnila správnemu súdu prieskum napadnutého uznesenia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Nie je úlohou správneho súdu vlastnou aktivitou (napríklad aktívnym vyhľadávaním mien konkrétnych osôb v texte uznesenia o vznesení obvinenia) nahrádzať zákonné povinnosti žalobkyne.

48. Vo vzťahu k žalobkyňou označeným advokátom H. I., G. J., A. G., K. K., prvotne nemal správny súd za preukázané a nebolo to žalobkyňou ani tvrdené, že by týmto osobám bolo v danom čase vznesené obvinenie za obdobný trestný čin/zločin súvisiaci s výkonom advokácie, a teda nemožno ich považovať za osoby v postavení obdobnom ako žalobkyňa. Pre úplnosť správny súd poukazuje, že sama žalobkyňa na ústnom rokovaní pred žalovanou dňa 16.07.2020 vo vzťahu k G. J. a H. I. uviedla, že týmto osobám obvinenie vznesené nebolo. Výlučne zo skutočnosti, že tieto osoby boli spomenuté v uznesení o vznesení obvinenia, nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť žalovanej postupovať podľa , či narušenie právnej istoty žalobkyne v tom smere, že u nej nebude výkon advokácie pozastavený prípadne žalovaná ostane nečinná. Keďže žalobkyňa namietala, že voči týmto advokátom nebolo začaté ani disciplinárne konanie, je potrebné zdôrazniť, že predmetom súdneho prieskumu v tu prejednávanej veci nie je rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia žalobkyni, ale rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie, ktoré konania sú zásadne odlišné. Výlučne začatie či nezačatie disciplinárneho konania v inej veci týkajúcej sa iného advokáta nemohlo u žalobkyne oprávnene vyvolať či vzbudiť legitímne očakávanie v tom smere, že u nej žalovaná nebude postupovať podľa ; tieto dva typy konaní v zásade nie sú v korelujúcom vzťahu.

49. Vo vzťahu k advokátovi Mgr. Tomášovi Kulákovi správny súd z listín predložených žalobkyňou zistil, že uznesením predsedníctva žalovanej č. zo dňa 25.01.2021 mu nebol pozastavený výkon advokácie podľa . Výlučne táto skutočnosť podľa správneho súdu nemohla zasiahnuť do právnej istoty žalobkyne v tom smere, že žalobkyňa by sa mohla v rozhodnom čase (obdobie rozhodovania žalovanej v júli 2020) opodstatnene domnievať a očakávať, že v prejednávanej veci ani jej nebude pozastavený výkon advokácie. Samotné uznesenie o vznesení obvinenia voči A. I. bolo vydané dňa 27.10.2020, následne až dňa 25.11.2020 bola zamietnutá sťažnosť obvineného voči vznesenému obvineniu, ktoré skutočnosti nastali až po právoplatnosti napadnutého uznesenia žalovanej o pozastavení výkonu advokácie u žalobkyne (07.09.2020), pričom stav (tak skutkový ako aj právny) v čase právoplatnosti napadnutého uznesenia je rozhodujúcim pre rozhodovanie správneho súdu v zmysle . Skutočnosti, ktoré nastali až po právoplatnosti napadnutého uznesenia nemožno v zásade brať ako dôvod svedčiaci jeho nezákonnosti, pokiaľ ich existenciu nemožno identifikovať už pri právoplatnosti napadnutého uznesenia. Do právnej istoty žalobkyne pri vydávaní napadnutého uznesenia žalovaná nemohla zasiahnuť prijatím iného neskoršieho rozhodnutia, keď nadobudnúť presvedčenie o určitom postupe žalovanej mohla žalobkyňa dôvodne získať len na základe skutočností, ktoré mala (prípadne mohla mať) v danom období k dispozícii; k takýmto informáciám objektívne nepatrí okolnosť, ktorá ešte ani nenastala.

50. Vo vzťahu k námietke žalobkyne týkajúcej sa postupu žalovanej voči advokátovi A. A., správny súd z obsahu listín predložených žalobkyňou zistil, že uznesením predsedníctva žalovanej č. zo dňa 10.09.2020 mu bol pozastavený výkon advokácie podľa . Toto uznesenie bolo prijaté rovnako až po právoplatnosti napadnutého uznesenia, správny súd však ani nezistil možný vplyv označeného uznesenia na postavenie žalobkyne a jej legitímne očakávanie.

51. Pokiaľ žalobkyňa až po vrátení veci z kasačného súdu doručila súdu dňa vyjadrenie zo dňa 23.04.2025, v obsahu ktorého okrem nesúhlasu s názormi kasačného súdu vyjadrenými v zrušujúcom rozsudku NSS, zdôraznila, že doposiaľ nebol zabezpečený úplný administratívny spis od žalovanej, keď žalovaná predložila iba pozvánku na zasadnutie predsedníctva SAK a uznesenie Predsedníctva SAK č. zo dňa 16.07.2020, správny súd poukazuje, že obsahom predloženého administratívneho spisu sú aj ďalšie listiny, ktoré boli oboznámené na pojednávaní dňa 25.06.2025. Naviac ani prípadná neúplnosť vedeného administratívneho spisu nepredstavuje dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia, čo vyplýva aj zo zrušujúceho rozsudku NSS (bod 96). Správny súd disponoval za účelom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia všetkými potrebnými podkladmi.

52. Na pojednávaní dňa 30.04.2025 právna zástupkyňa žalovanej založila do súdneho spisu písomnosti, medzi ktorými bola aj listina: Kritériá posudzovania splnenia podmienok na fakultatívne pozastavenie výkonu advokácie“ (ďalej len „Kritériá“), ako neverejná príloha č. 3 k zápisnici č. 8/2020.

53. Žalobkyňa následne v podaní zo dňa 19.06.2025 vzniesla námietku, že nebola s týmito Kritériami oboznámená, a tak nemala ani možnosť sa reálne podľa týchto Kritérií pripraviť na svoje vypočutie pred predsedníctvom, ani reálnu možnosť v ich rozsahu predkladať relevantné dôkazy. Správny súd túto

námietku posúdil ako uplatnenú včas, ktorou je potrebné sa zaoberať, keďže na základe objektívnych okolností je zrejmé, že žalobkyňa ju nemohla uplatniť v lehote na podanie správnej žaloby, pretože tieto Kritériá boli predložené až v súdnom konaní, dokonca až po rozhodnutí kasačného súdu.

54. Vo vzťahu k existencii Kritérií správny súd prvotne zdôrazňuje, že nie sú mu zrejmé dôvody, pre ktoré žalovaná uvedenú písomnosť doručila až v tomto štádiu konania, pričom uvedený postup považoval súd za výslovne nežiaduci, s tým, že je nevyhnutné, aby žalovaná budúcnosti predkladala správnemu súdu všetky s vecou súvisiace listiny, o to viac, že existencia akýchkoľvek kritérií pre posudzovanie splnenia podmienok na pozastavenie výkonu advokácie a požiadavky pre obsah takýchto kritérií, boli v priebehu konania zásadnou otázkou.

55. Žalovaná v obsahu Kritérií vymedzila 3 okruhy podmienok posudzovania splnenia podmienok na fakultatívne pozastavenie výkonu advokácie: i) podmienky kladené na osobu advokáta: osobné a majetkové pomery advokáta, či ide o skutok, ktorý môže znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu alebo dobrého mena advokáta, správanie a postoj obvineného advokáta k vlastnému obvineniu, ii) právnu kvalifikáciu trestného činu a štádium trestného konania: druh trestného činu, zavinenie, či ide o skutok, ktorý súvisí s výkonom advokácie, či bol advokát v súvislosti so vznesením obvinenia vzatý do väzby, dĺžka prípravného konania, iii) podmienky kladené na výrokovú vetu uznesenia o vznesení obvinenia: zhodnotenie vecných dôkazov, charakter a dôveryhodnosť svedkov, či bolo konanie začaté vo veci v použitím ITP, či prokurátor opakovane vyhovel sťažnosti obvineného a uložil vo veci znova konať a rozhodnúť.

56. Ako podstatnú v tejto súvislosti považoval správny súd otázku, či skutočnosť, že žalobkyňa formálne nemala vedomosť o obsahu týchto Kritérií a nebola s nimi oboznámená, mala vplyv na zákonnosť postupu prechádzajúcemu vydaniu napadnutého uznesenia. Podľa žalobkyne sa uvedená vada prejavila v tom, že sa v konaní pred žalovanou nemohla náležite brániť, ktorú argumentáciu však správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

57. V zmysle bodu 66 zrušujúceho rozsudku NSS kasačný súd ako hodnotiace kritéria pri posudzovaní splnenia podmienok podľa , identifikoval povahu skutku, z ktorého je advokát obvinený, zavinenie a skutkové okolnosti, za ktorých sa mal skutku dopustiť, štádium trestného konania, osoba advokáta a garancie, ktoré poskytuje, či záujmy klientov, ktorých advokát zastupuje a iné podstatné okolnosti, pričom mal za to, že s týmito sa žalovaná v dostatočnej miere aj vysporiadala (bod 92 zrušujúceho rozsudku NSS).

58. Žalobkyňa bola na rokovaní predsedníctva dňa 16.07.2020 vyzvaná, aby sa vyjadrila k trestnému stíhaniu, k Threeme, k svojim osobným pomerom. Žalobkyňa v zásade zdôraznila svoju nevinu s tým, že sa nebude vyjadrovať k pravdivosti informácií uvedených v médiách. Jej zavinenie mali vylučovať forezné dôkazy – znalecké posudky. Trestné obvinenie bolo postavené na výpovedi jedného sudcu, ktorý ju navyše modifikoval. O tvrdenom skutku vie len z počutia. K C. sa odmietla vyjadriť, správy, ktoré tam boli však nepísala. K osobným a majetkovým pomerom žalobkyňa uviedla, že advokácia je dominantným zdrojom jej príjmu, má tri maloleté deti, je vydatá a má jedného koncipienta. Manžel je advokátom a partnerom v advokátskej kancelárii, ale advokáciu reálne nevykonáva. Návrhy na dokazovanie či iné dôkazy žalobkyňa odmietla predložiť.

59. Z obsahu uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa v zásade vyjadrovala k podmienkam vyplývajúcim z Kritérií (bod i), žalobkyňa súčasne už skôr oznámila žalovanej, že v predmetnej trestnej je zastúpená obhajkyňou, taktiež bolo nepochybné, že žalobkyňa podala voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť. Rovnako mala žalobkyňa vedomosť o podmienkach týkajúcich sa právnej kvalifikácie skutku a štádiu trestného konania (bod ii), keďže tieto vyplývajú z konkrétnych skutkových okolností trestnej veci, ide o skutočnosti vyplývajúce priamo z uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj okolnosti oznámené samotnou žalobkyňu (ktorá oznámila žalovanej, že nie je stíhaná väzobne). Správny súd v tomto smere neidentifikoval zásah do práva žalobkyne v tom smere, že by k uvedeným okolnostiam nebola bývala mohla predložiť ňou zamýšľané dôkazy alebo inak reagovať v konaní pred žalovanou.

60. Správny súd obsah Kritérií uvedený ako podmienky kladené na výrokovú vetu uznesenia (bod iii) posúdil vo svetle úvah kasačného súdu uvedených v bodoch 71, 86, zrušujúceho rozsudku NSS, a teda že žalovaná napriek formálnemu prijatiu Kritérií prvotne a) nebola oprávnená akýmkoľvek spôsobom

hodnotiť charakter dôkazov zabezpečených v trestnom konaní, dôveryhodnosť svedkov v trestnom konaní vedenom proti žalobkyni či integritu tohto trestného konania. Zohľadňovaním týchto skutočností by si žalovaná osobovala právomoc, ktorou nedisponuje a prekročila by medze a limity jej správnej úvahy, ktorú v postupe podľa má. Naviac (b) tieto neprípustné kritériá žalovaná v žalovanom rozhodnutí celkom zjavne neuplatnila. Z uvedených dôvodov vo vzťahu k neoboznámeniu žalobkyne s podmienkami uvedenými v bode iii Kritérií nemohlo byť porušené jej právo na obhajobu.

61. Správny súd tak nepovažoval neoboznámenie žalobkyne s Kritériami za spôsobilé porušiť jej právo na účinnú obhajobu v širšom zmysle (berúc do úvahy, že sa nejedná o vec trestného obvinenia); žalobkyni bola daná možnosť sa k veci náležite vyjadriť, taktiež predložiť všetky ňou zamýšľané dôkazy (ako to vyplýva aj z pozvánky zo dňa 23.06.2020 na zasadnutie predsedníctva); žalobkyňa taktiež mala vedomosť o predmete konania pred žalovanou. K námietke žalobkyne, že jej mala byť žalovanou poskytnutá lehota na predloženie konkrétnych dôkazov vo vzťahu ku konkrétnym podmienkam, súd poukazuje, že žalobkyňa na zasadnutí dňa 26.07.2020 nemala záujem predložiť žiadne dôkazy, odročenie zasadnutia či poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie dôkazov nežiadala, a to ani k podmienkam v podstate obsiahnutým v Kritériách bod i), ku ktorým sa pred predsedníctvom aj sama vyjadrovala (skutok, osobné a majetkové pomery); podmienky uvedené v bode ii) majú prevažne objektívny charakter a vyplývajú z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré bolo súčasťou administratívneho spisu, teda žalobkyňa mohla aj v tomto smere predkladať či označiť dôkazy. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy vyhodnotil správny súd aj túto námietku ako nedôvodnú.

62. Vo vzťahu k námietke, že v administratívnom spise absentuje zápisnica o priebehu rokovania predsedníctva o návrhu jej pozastavenia výkonu advokácie, v ktorej by mal byť zachytený celý priebeh úkonu zasadnutia, vrátane zachytených všetkých vyjadrení, členov predsedníctva a najmä samotnej žalobkyne, s touto sa už vysporiadal kasačný súd (bod 96 zrušujúceho rozsudku NSS). Naviac súčasťou spisového materiálu je aj neverejná príloha číslo 6 k zápisnici č. 8/2020, z ktorej vyplýva priebeh zasadnutia vo veci týkajúcej sa priamo žalobkyne. Žalobkyňa tiež namietala neúplnosť tejto neverejnej prílohy v tom smere, že nezachytáva skutočný a úplný obsah vyjadrení tak členov predsedníctva ako aj jej samotnej, pričom túto výhradu správny súd vyhodnotil ako oneskorene podanú. Uvedenú písomnosť predložila ako prílohu podanej žaloby žalobkyňa, a teda bola nepochybne oboznámená s jej obsahom a nič jej nebránilo ju uplatniť v podanej žalobe.

63. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa výsledku tajného hlasovania, správny súd poukazuje na výpis zo zápisnice č. 8/2020 z rokovania predsedníctva žalovanej, v obsahu ktorej je zachytený aj výsledok tajného hlasovania (za: 7, proti: 1, zdržal sa: 1; č. l. 624 rub súdneho spisu). Vo vzťahu k existencii samotnej zápisnice o tajnom hlasovaní správny súd zdôrazňuje, že povinnosť vyhotoviť zápisnicu o tajnom hlasovaní žalovanej nevyplýva zo žiadneho predpisu, žalovaná podľa vyjadrení právnej zástupkyne pred správnym súdom zápisnicou o tajnom hlasovaní nedisponuje. Ďalšie tvrdenia žalobkyne o tom, že bez existencie takýchto listín, nebolo preukázané samotné hlasovanie, považoval správny súd za špekulatívne; hlasovanie a jeho výsledok sú zachytené vo výpise zo zápisnice č. 8/2020 vyhotovenej podľa § 8 Rokovacieho poriadku. Pokiaľ podstatou tejto námietky bola snaha žalobkyne zistiť/overiť konkrétny spôsob hlasovania jednotlivých členov predsedníctva, uvedené by bolo v rozpore so samotnou podstatou tajnosti hlasovania. Ani prípadná existencia zápisnice o tajnom hlasovaní by automaticky neznamenala oboznámenie sa žalobkyne s obsahom tejto zápisnice.

64. Pokiaľ žalobkyňa nebola pred rokovaním predsedníctva, ako ani počas rokovania upovedomená o tom, že v jej statusovej veci bude predsedníctvo hlasovať tajne a že sa na tajnom hlasovaní predtým uznieslo predsedníctvo, v tejto súvislosti nevzhliadol správny súd príčinnú súvislosť medzi týmto postupom a možným zásahom do práv žalobkyne. Inými slovami samotným neoznámením spôsobu hlasovania nemohlo byť zasiahnuté do práv žalobkyne. Z § 15 ods. 1 Rokovacieho poriadku vyplýva totiž možnosť, aby členovia predsedníctva komory rozhodli, že budú hlasovať tajne, čo bol aj prípad v prejednávanej veci, keď uznesením č. bol prijatý súhlas predsedníctva s vykonaním tajného hlasovania v statusovej veci žalobkyne (a súčasne aj iných advokátov). 65. Správny súd nijako nespochybňuje žalobkyňou subjektívne vnímanú nezákonnosť resp. nespravodlivosť napadnutého uznesenia a jeho vydaniu predchádzajúcemu konania, avšak ich podkladom bolo v danom čase právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Keďže trestné stíhanie voči žalobkyni bolo následne zastavené, možno uvažovať o zodpovednosti štátu za škodu, ktorá žalobkyni

v dôsledku týchto úkonov vznikla. Titulom pre takúto náhradu je však neopodstatnené rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o vznesení obvinenia a zodpovednými za túto škodu sú orgány činné v trestnom konaní v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako to napokon zdôraznil aj kasačný súd (bod 99 zrušujúceho rozsudku NSS).

66. Vo vzťahu k namietanému hodnoteniu a použitiu dôkazov z trestného ako aj disciplinárneho konania správny súd poukazuje na závery obsiahnuté v bodoch 71, 82, 86 zrušujúceho rozsudku NSS.

67. Správny súd sa bližšie nezaoberal námietkami ohľadom neinformovania žalobkyne o dôvodoch, pre ktoré bola príloha č. 3 k zápisnici č. 8/2020 neverejná, keď ju pre posúdenie zákonnosti napadnutého uznesenia nepovažoval za relevantnú. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.

68. O trovách konania súd rozhodol podľa , keď úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobkyne požadovať, aby žalovanej nahradila trovy konania.

69. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci.