Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Csp-26-2021.pdf
PDF · 88.45 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: X. Š., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Z. B., o zaplatenie 817,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 817,12 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 02.10.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1/. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 21.04.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 817,12 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.04.2018 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 764,10 Eur na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 849,- Eur, žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 84,90 Eur a na zvyšok kúpnej ceny mu bola poskytnutá pôžička. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 19,18 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1150,- Eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy (bez akontácie) sumu 0,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.07.2018 - Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne ho upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Právny predchodca žalobcu dňa 26.9.2018 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 26.9.2018. Ku zosplatneniu došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Právo veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 8.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 817,12 Eur. Žalobca si uplatňuje zákonné úroky z omeškania od 6. dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní.
Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu 902,02 Eur, ktorú tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení + akontácia 82,- Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil len akontáciu sumu 84,90 Eur. Žalobca si v konaní uplatňuje zaplatenie rozdielu uvedených súm 817,12 Eur s úrokom z omeškania.
2/. Súd žalobu doručoval žalovanému a vyzval ho na vyjadrenie sa k nej postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že žaloba sa považuje za doručenú dňom 28.5.2021.
3/. Žalovaný sa k žalobe nijako nevyjadril.
4/. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.04.2018 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom , ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom obsahuje nasledovné údaje o poskytnutom úvere: Druh: viazaný spotrebiteľský úver; Kúpna cena: 849,- Eur; Akontácia: 84,90 Eur; Výška úveru: 764,10 Eur; Celkové náklady spotrebiteľa: 386,70 Eur; Celková čiastka: 1150,80 Eur; Splátka: 19,18 Eur; Počet splátok: 60; Priemerná hodnota RPMN: 13,76 %; RPMN: 19,20 %; Fixná ročná úroková sadzba: 19,20 %; Prvá splátka splatná dňa: 20.05.2018; Termín konečnej splatnosti: 20.04.2023; Najvyššia prípustná výška odplaty: 19,22 %. Podľa článku 8.2 zmluvy, spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
5/. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalovaný uhradil žalobcovi bez akontácie sumu 84,90 Eur. Celkovo doposiaľ v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere uhradil len akontáciu.
6/. Z Predžalobnej upomienky zo dňa 26.07.2018 súd zistil, že ňou žalobca vyzval žalovaného na bezodkladné zaplatenie dlžnej sumy 57,54 Eur s tým, že ak do 05.09.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 05/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z poštovej obálky vyplýva, že táto výzva bola odoslaná žalovanému na adresu, ktorú uviedol v zmluve ako korešpondenčnú, pričom zásielka sa vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.9.2018 súd zistil, že ním žalobca oznámil žalovanému, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka ku dňu vyhotovenia oznámenia mala predstavovať 817,23 Eur, ktorú veriteľ žiadal uhradiť.
7/. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 24.04.2018 (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 veta prvá ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8/. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
9/. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere zo dňa 24.04.2018, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Žalobca mal pri uzatváraní a plnení zmluvy postavenie dodávateľa, o čom svedčí predovšetkým predmet jeho činnosti uvedený v Obchodnom registri. Z obsahu predmetnej zmluvy nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by ju žalovaný uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod svojím obchodným menom. Uzavretú zmluvu súd zároveň podradil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a naopak žalobca do právneho vzťahu vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
10/. Po oboznámení sa s predmetnou zmluvou o úvere súd nemal preukázané, že by neobsahovala niektoré náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ktorých absencia by spôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 764,10 Eur, ktorý mal žalovaný vrátiť zvýšený o odplatu za jeho poskytnutie, pričom celkovo mal v zmysle zmluvy zaplatiť sumu 1150,80 Eur. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, pričom doposiaľ celkovo v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere uhradil len akontáciu. Z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobcu v súlade s dojednaniami predmetnej zmluvy vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď žalovaný tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalovanú peňažnú sumu súd považoval za uplatnenú dôvodne a žalobcovi ju priznal.
11/. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to z dlžnej sumy 817,12 Eur. Úrok z omeškania súd priznal od šiesteho dňa nasledujúceho po vyhotovení a odoslaní Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému, t. j. od 2.10.2018. Výška úroku z omeškania 5 % ročne zodpovedá ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
12/. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13/. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.