Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Pc-13-2025.pdf
PDF · 73.91 KB
Case nature
Subarea
10Pc/13/2025
Uznesenie
Okresný súd Levice v právnej veci manželov: manželky – A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX a manžela – D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Srbskej republiky, trvale bytom E. F. X, G. B. – H., B. A., na návrh manželky o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd vo veci n e m á právomoc konať.
II. Konanie sa z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 12.03.2025 žiadala o rozvod jej manželstva. Návrh odôvodnila tým, že s manželom sa spoznali na Slovensku, chodili spolu len dva mesiace a hneď sa vzali. Dobre ho nepoznala a podľa toho ako sa začal správať po svadbe je toho názoru, že sa pretvaroval. Nevie ovládať svoje emócie, má výbuchy nálad a párkrát ju už aj fyzicky napadol. Navrhovateľka má z neho strach. Žiada, aby súd zaslal návrh manželovi na adresu jeho trvalého pobytu v Srbskej republike a zároveň žiada súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, nakoľko jej mesačný príjem je vo výške 169,10 eur. 2. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet konania, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia § 9 CSP, zastaví. 3. Vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku u účastníkov konania je súd povinný skúmať svoju právomoc aj v zmysle príslušných ustanovení medzinárodného práva súkromného a procesného. V danej veci súd skúmal existenciu tejto procesnej podmienky nielen podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“), ale aj podľa uzatvorenej dvojstrannej medzinárodnej zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou
Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Vyhláška ministra zahraničných vecí z 19. novembra 1964 publ. pod č. 207/1964 Zb.). 4. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“), účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne
postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci. 5. Podľa § 2 ZMPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 6. Podľa čl. 26 ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Vyhláška ministra zahraničných vecí z 19. novembra 1964 publ. pod č. 207/1964 Zb.), ktorá platí vo vzťahu ku všetkým nástupníckym štátom SFRJ: Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Severné Macedónsko, Slovinsko a Srbsko, ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán. 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 11. Súdu je z jeho činnosti známe, že navrhovateľka si už v minulosti podala rovnaký návrh, pričom konanie bolo vedené pod spisovou značkou 10Pc/27/2024. V návrhu (doručený súdu dňa 03.07.2024) uviedla, že manželia sa spoznali na Slovensku a manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX v Ipeľskom Sokolci. Manželka tvrdila, že manžela dobre nepoznala s poukazom na to, ako sa začal správať po svadbe. Riadne nepracoval, všetko riešil krikom a nadávkami. Pil alkohol a pod jeho vplyvom bol veľmi agresívny. Rozbíjal vtedy nábytok, do všetkého kopal a aj manželku fyzicky napadol. Spory mal aj s vlastnou matkou. Pre násilné správanie manžela sa ich vzťah úplne zrútil. Súd manželku (navrhovateľku) následne vyzval na doplnenie rozhodujúcich skutočností, ktoré majú podstatný význam pre posúdenie právomoci súdu konať vo veci rozvodu manželstva. Navrhovateľka na výzvu súdu uviedla, že s manželom nežili v spoločnej domácnosti. Cestovala za ním do Srbska každé tri mesiace, manžel bol u nej asi trikrát a to len na pár dní. V novom návrhu však uviedla, že pokiaľ boli na Slovensku, žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v Kubáňove, pričom manžel zvykol chodiť aj k matke do Srbska. 12. Na základe vyššie popísaných skutočností je súd toho názoru, že navrhovateľka sa novým návrhom na rozvod manželstva s uvedením nepravdivých údajov o tom, že manželia spolu žili v spoločnej domácnosti na Slovensku, snažila dosiahnuť to, aby sa konanie o rozvod viedlo na súde v SR a nemusela si tak podávať návrh na rozvod manželstva na príslušný súd v Srbsku. 13. Bydlisko je miesto, kde sa osoba v skutočnosti zdržiava bez ohľadu na jej evidovaný pobyt. Malo by ísť o miesto, kde sa osoba zdržiava dlhodobo. V danom prípade má súd z pripojeného súdneho spisu 10Pc/27/2024 za preukázané, že manžel sa na území SR nezdržiaval dlhodobo, a preto možno konštatovať, že jeho bydlisko bolo aj stále je na území Srbskej republiky. Navyše sama navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva (doručený súdu dňa 12.03.2025) žiada, aby súd doručoval predmetný návrh manželovi na adresu v Srbsku. 14. Na základe uvedeného, súd pre určenie právomoci vo veciach rozvodu manželstva účastníkov konania, kde druhý manžel je občan Srbskej republiky s bydliskom na území tohto štátu, s poukazom na § 2 ZMPS použil uzatvorenú dvojstrannú medzinárodnú zmluvu medzi Československou socialistickou republikou - nástupníckym štátom Slovenská republika a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou - nástupníckym štátom Srbská republika. Z článku 26 ods. 2, veta druhá tejto zmluvy vyplýva, že pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je na rozvod manželstva príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V tomto prípade tak rozvod manželstva nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, ale príslušného súdu na území Srbskej republiky.
15. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citované ustanovenia, prihliadnuc na to, že nedostatok právomoci slovenských súdov na prejednanie veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd vyhlásil, že v danej právnej veci nemá právomoc konať a konanie zastavil. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.