Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18P-88-2025.pdf
PDF · 125.34 KB
Case nature
Subarea
18P/88/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, deti rodičov: matky: D. E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, G., právne zastúpená I. G. E. H., H., advokátka so sídlom J. XX, G. a otca: F. K. B., H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, G., právne zastúpený I. G. A., advokátka so sídlom L. X, G., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, takto
r o z h o d o l :
Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Do č a s n e u p r a v u j e styk otca s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX v priestoroch a za asistencie H. M. K. G. N. O. P. X za prítomnosti psychológa a odborného pracovníka centra v minimálnom rozsahu stretnutí 30 hodín na dobu 3 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia.
II. Matka je p o v i n n á maloletého na asistovaný styk s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho účasť v stanovený deň a hodinu v priestoroch H. M. K. G. N. O. P. X.
III. Neodkladným opatrením ukladá maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX a rodičom maloletého, D. E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. K. B., H., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za účelom nastavenia komunikačných vzorcov týkajúcich sa schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého po dobu 3 mesiacov a v rozsahu minimálne 30 hodín od vykonateľnosti tohto uznesenia.
IV. Rodičia a maloletý sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a časový rozsah budú určené odborným personálom označeného zariadenia.
V. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.06.2025 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka, matka maloletých detí A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „maloletí“), sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2025 domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý by súd dočasne upravil styk otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený sa stýkať sa s maloletým C. počas letných prázdnin 2025 a styk otca s maloletým A. počas letných prázdnin 2025 sa neupraví. K návrhu pripojila Informácie o záveroch úvodného stretnutia Q. J. M. H. A. H., Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 18P/58/2023 zo dňa 11.09.2023, Záznam z liečebnopedagogických cvičení, lekárske správy, posudok správania žiaka a psychologický nález H. G. J..
2. Podanie tohto návrhu odôvodnila tým, že Rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 18P/58/2023 zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo navrhovateľky s otcom rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti, s právom oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, s povinnosťou otca prispievať na výživu maloletých detí a bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Navrhovateľka uviedla, že rodičovskú dohodu uzatvorila z dôvodu, že nemala síl s otcom viesť súdne konania a ich vzťahy boli výrazne narušené, avšak od počiatku mala pochybnosti o vhodnosti dohodnutej úpravy, ktorá neprihliadala na špecifiká osobnosti synov. Krátko po rozhodnutí sa začali prejavovať problémy s realizáciou styku otca s maloletým A. (ďalej aj len „maloletý A.“), o čom informovala aj kolízneho opatrovníka. O problémoch pri realizácii styku otca s maloletým svedčí aj otcom podaný návrh na výkon rozhodnutia, na základe ktorého konanie bolo z dôvodu späťvzatia návrhu otca zastavené. Matka verbalizovala, že osobnosť maloletého je špecifická, má úzkostné prejavy, separačnú úzkosť, je plačlivý, hypersenzitívny, nesmelý ustráchaný, zle spí a vyhľadáva matku, aby sa ubezpečil, že je doma, zajakáva sa a má pocity na dávenie. Zmeny u maloletého vyvolávajú stres, zrýchlene žmurká, vadia mu zvuky, má problém s adaptáciou zmien. Nevyhľadáva kontakt s rovesníkmi a vyžaduje si od matky neustálu podporu. Stravuje sa selektívne a adaptácia v škole bola pre neho ťažšia, poslednú dobu má panické ataky, keď si spomenie , že v lete 2025 bude musieť ísť k otcovi na dlhšie. U maloletého bola klinicky diagnostikovaná významná úzkostná symptomatika, hypersenzitivita a trvanie na nemennosti. Aktuálne matka s maloletým absolvuje terapie u psychologičky E. G. v M. H. A. H..
3. Ďalej matka uviedla, že na strane maloletého C. sú problémy, ktoré spočívajú v narušenej komunikačnej schopnosti. Z toho dôvodu s ním navštevuje logopéda a liečebného pedagóga, o čom predložila záznam. Styk s otcom maloletý C. znáša lepšie, ale citlivo vníma to, že sa styk nerealizuje spolu so starším bratom. Narúša to dynamiku súrodeneckej dvojice. Obaja súrodenci majú silné vzájomné citové väzby. Z uvedeného podľa navrhovateľky vyplýva, že aktuálna vykonateľná úprava je pre osobnosť maloletého A., jeho aktuálne vývinové potreby, citové väzby a psychický stav nevhodná. Na strane maloletého dieťaťa vynucovanie styku spôsobuje záchvaty plaču, hystérie sprevádzajúce pomočovaním a vracaním, čo vedie všeobecnému regresu jeho psychického stavu, ktorý je poznačený už toho času, čo vyplýva aj z predložených správ. Realizácia styku s otcom spôsobuje staršiemu synovi nadlimitnú záťaž, zhoršuje separačnú úzkosť a následné úzkostné stavy. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné upraviť styk detí odlišne oproti pôvodnej úprave, ako aj odlišne u každého dieťaťa, s prihliadnutím na osobnosť a potreby každého maloletého dieťaťa. Navrhovateľka verbalizovala, že otec vyššie uvedené tvrdenia v celom rozsahu rozporuje a za vinníka stavu označuje matku, ktorá dieťa na styk nepripravuje, avšak podľa nej to nedáva zmysel, aby jedno z maloletých detí na styk nepripravovala a druhé áno. Matka navrhla úpravu styku otca s deťmi, ktorá by rešpektovala to, že maloletý C. aktuálnu úpravu styku s otcom zvláda v bežný rok a pre maloletého A. je taká úprava styku s otcom nevhodná. Rovnako pre obe deti je podľa nej neprimerané s ohľadom na ich vek počas letných prázdnin tráviť dva súvislé týždne s otcom, nakoľko už v lete 2024 dohodnutých 10 dní s otcom bolo pre deti problematickými. V záujme nerozdeľovania súrodeneckej dvojice navrhla úpravu styku otca s oboma maloletými deťmi počas bežného roka tak, že otec by bol oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý týždeň v kalendárnom roku v stredu tak, že ich vyzdvihne z predškolského/školského zariadenia o 15:30 hod. a vráti mi ich o 18:30 hod.. Víkendová úprava styku každý párny týždeň je pre maloletého A. nevyhovujúca a spôsobuje u neho vyššie uvedené problémy, preto navrhla úpravu styku, v zmysle ktorej by bol otec oprávnený stýkať sa s maloletým A. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v piatok tak, že ho vyzdvihne zo školského zariadenia o 15:30 hod. a vráti jej ho o 18:30 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že maloleté dieťa preberie v čase určenom pre začiatok styku v mojom mieste bydliska a na rovnakom mieste ho matke v čase skončenia styku odovzdá. Takto upraveným stykom nedôjde k výraznému zúženiu styku otca s maloletým A., iba sa styk prispôsobí potrebám dieťaťa a jeho najlepšiemu záujmu. Styk otca s maloletým C. počas víkendov je aktuálne pre maloleté dieťa vyhovujúci a nevyžaduje si zmenu. C. nemá problémy s prespávaním u otca Navrhla zmeniť aj úpravu styku otca s maloletými deťmi počas prázdnin, a to tak, že styk otca s maloletým A. sa neupravuje a styk otca s maloletým C. sa bude realizovať v týždenných intervaloch striedania tak, že: - otec je oprávnený stýkať sa s maloletým C. počas letných prázdnin v každom roku od 01.07. od 09:00 hod. do 07.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 07.08. do 18:00 hod. s tým, že otec maloleté dieťa preberie v mojom mieste bydliska, kde mi dieťa po skončení styku odovzdá.
4. Matka verbalizovala, že vzhľadom na to, že sa blížia letné prázdniny a podľa nej je zrejmé z predložených listín, že rozsah styku otca s maloletým A. v rozsahu dvoch týždňov je absolútne
nadlimitnou záťažou pre maloleté dieťa a nezvládne ho , tak navrhla nariadiť neodkladné opatrenia, v zmysle ktorého by sa styk maloletého A. s otcom počas letných prázdnin v roku 2025 neupravoval a styk maloletého C. s otcom sa skrátil na týždňov intervaly.
5. Otec maloletých detí vyjadril nesúhlasné stanovisko s matkiným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhom na zmenu úpravy styku. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nevidí žiaden dôvod na to, aby bol jeho styk s maloletým A. obmedzovaný. Rovnako žiaden dôvod na obmedzenie styku nevidia podľa neho ani psychologičky E. Q. R. a E. S. D., s ktorými absolvoval konzultácie po vyšetrení syna. Podľa neho styk prebiehal bezproblémovo pokiaľ s ak jeho realizácii stavala pozitívne, resp. neutrálne matka. Keď matka zmenila svoj postoj, odrazilo sa to negatívne na postoji a správaní maloletého A.. Otec v žiadnom prípade nespochybňuje, že maloletý A. je citlivejší ako C., vníma jeho psychiku, potreby a priania, nikdy na neho netlačil, nevyčítal mu nič, ani keď sním odmietol ísť, synovi dával vždy najavo, že ho rešpektuje a ľúbi. Podľa jeho názoru okolnosti nasvedčujú tou že správanie maloletého A. je výrazne poznačené negatívnym vplyvom matky a starých rodičov z matkinej strany, ktorí sa dlhodobo snažia o obmedzenia až elimináciu jeho styku s deťmi. Ďalej uviedol, že rodina G. často vytvára vyhrotené situácie, realizuje rôzne provokácie a konflikty. Žiaľ exmanželka prebrala tieto nezdravé vzory správania a rovnako ich aplikuje neho, pokúša sa ho vykresliť ako násilnícky typ osobnosti a neschopného otca. Vzhľadom k tomu, že synovia sa nachádzajú v podstate trvalo v takomto agresívnom prostredí, sú ich možné úzkostné stavy dôsledkom tohto vplyvu. Starí rodičia G. a exmanželka v snahe o naplnenia svojich zámerov nedbajú vystavovať maloletých synov psychologickému nátlaku a konfliktným situáciám, nehľadiac na potreby maloletých na ich zdravý vývoj v pokojnom, nekonfliktnom prostredí. Prvý rok matkine pokusy v zamedzení realizácie rozsudku spočívali v stratégii zveličovania fyzických chorôb synov. Po podaní môjho návrhu na výkon súdneho rozhodnutia matka začala rodičovskú dohodu opäť dodržiavať a styk s maloletými synmi sa stabilizoval a realizoval. Vzhľadom na neúspech tejto stratégie, následne zmenila prístup a začala ako dôvod pre zamedzovaniu styku využívať možné psychické problémy maloletého A., u ktorých príčinu vidí samozrejme len v mojej osobe, a to aj napriek tomu, že sa v poslednom období s maloletým stretávam len minimálne a môj vplyv naňho je výrazne obmedzený. Bohužiaľ, aj moje možnosti pozitívne naňho vplývať. Otec verbalizoval, že od augusta 2024 matka navštívila už štyroch psychológov: H. G. J., E. Q. R., E. S. D. a v súčasnosti navštevuje E. N. G. a pri poslednom stretnutí mu predložila správu od psychiatričky E. B. F.. Otec ďalej uviedol, že požiadal matku, aby ho vopred informovala o plánovaných vyšetreniach, ktorých sa chcel zúčastniť, aby mal informácie o zdravotnom stave maloletých detí a tiež aby vedel zvoliť k nim vhodný prístup. Ďalej uviedol, že matka v návrhu verbalizovala viaceré klamlivé informácie ako nevedomosť o otcovej aktuálnej adrese, problémoch pri realizácii styku v lete 2024. Otec sa vyjadril tak, že matka problémy A. v škole zveličuje, jeho skúsenosť je taká, že maloletý na ihrisku vie rýchlo nadviazať kontakt s cudzími deťmi, ktorých nepozná a zdôraznil, že správanie maloletého A. je v pokojnom prostredí odlišné.
6. Otec verbalizoval, že matka nechce maloletého A. pripraviť na styk, pretože nie je schopná sa vzoprieť negatívnemu tlaku svojej matky E. G.. Počas realizácii styku v priebehu leta 2024 deti strávili s otcom príjemnú dovolenku a neprejavovali žiadne spomínané javy, ktoré matka v návrhu uviedla. Matka s maloletými deťmi plánuje vycestovať letecky na dovolenku do B., pričom mu je zvláštne, že v tomto prípade matka problém v A. psychickom stave nevidí s ťažkým zvládaním nových situácií, nového prostredia a s kontaktom s cudzími ľuďmi. Ďalej sa otec vyjadril k správam, ktoré matka v minulosti adresovala úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zhrnúc tieto vyjadrenia, otec popiera matkine tvrdenia a úzkostné prejavy maloletého A. pripisuje matkinmu vplyvu, ktorá je pod vplyvom svojej matky. Maloletý je počas styku bezproblémový aj prípade, že príde v psychickej nepohode, tak po krátkom čase sa aklimatizuje, upokojí a zvyšok času trávi s otcom v pokojnej a uvoľnenej atmosfére. Záverom uviedol, že je presvedčený, že je na maloletého A. vyvíjaný psychický tlak a je zneužívaná jeho citlivosť a ťažšia prispôsobivosť. Návrh matky vníma ako rozporný so záujmom detí na udržiavaní súrodeneckých väzieb, rozdielny styk u nich vyvoláva zmätok, do budúcna môže viesť k zneužívaniu situácie maloletými vo svoj prospech a k naštrbeniu ich vzájomného vzťahu. Navrhol zamietnuť matkin návrh.
7. Na základe žiadosti súdu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych vecí a rodiny Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „úrad“), uskutočnil prešetrenie pomerov v rodine maloletých detí, o ktorom podal správu zo dňa 19.06.2025. Z uvedenej správy vyplýva, že otec nesúhlasí s matkiným návrhom a má za to, že od marca 2025 matka začala vyvíjať nátlak na maloleté deti. Otec uviedol, že s A. sa stretáva 4x do mesiaca, čo je veľmi málo z jeho pohľadu. V čase, keď k nemu chodí maloletý A., tak neprejavuje žiadne psychické poruchy a úzkostné stavy, ktoré matka
spomína. Maloletí na neho pôsobia šťastne a veselo. Mal pocit, že čím spokojnejšie deti odovzdá matke, tým bola jej reakcia neznesiteľnejšia. Má za to, že matka sa snaží vyhovieť potrebám starej matky, s ktorou majú veľmi blízky až neštandardný vzťah. Maloletý A. otcovi povedal, že starým rodičom sa nepáči že sa maloletí stretávajú aj so starými rodičmi z otcovej strany. Otec je ochotný spolupracovať s odborníkmi, psychologičkami, ktoré tiež otcovi radili ako má s maloletým A. pracovať, resp. čomu sa má vyhnúť. So znaleckým skúmaním súhlasí a rád ho podstúpi spoločne s celou rodinou, rovnako súhlasí aj s Referátom poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a je ochotný vyskúšať všetky možnosti, ktorí by zlepšili vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Matka uviedla, že maloletý A. mal problém chodiť k otcovi už pred viac ako rokom, dostával amoky, záchvaty a opakovane sa snažila nájsť riešenie s otcom, na čo otec nereagoval. Matka uviedla, že o všetkých záležitostiach ohľadom maloletého A. otca informovala, snažila sa s ním naviazať komunikáciu, no on to odmietal, podmieňoval to predložením lekárskych správ. Matka súhlasila s odborným poradenstvom. Maloletý A. v rozhovore za prítomnosti matky uviedol, že sa rád hrá s mamkou, rád hrá hokej a s otcom nevie uviesť ako sa hrajú, chodí tak nemu s mladším bratom. U mamky je dobre aj u ocka je dobre. K ockovi chodieva utorky a štvrtky, dnes nejde lebo nechce a odmietol o tom ďalej hovoriť. Pri prespávaní mu chýba mamka, nechce chodiť k starým rodičom z otcovej strany lebo mu chýba mamka. Rozhovor s maloletým C. bol vykonaný bez prítomnosti matky, v ktorom uviedol, že u ocka mu je dobre, chodievajú k starým rodičom a babka B. (otcova matka) nemá rada jeho matku (navrhovateľku), preto tam A. nechce chodiť. On by chcel navštevovať ocka spoločne s bratom.
8. Úrad záverom uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, a to na čas do rozhodnutia vo veci samej a do času, kedy budú známe výsledky znaleckého dokazovania. Úrad odporúča výchovným opatrením nariadiť asistovaný styk otca s maloletým A., ktorý bude realizovaný v H. M., O. X, G., za prítomnosti psychológa, intervaly stretnutí ponechať na určenie odborným personálom zariadenia a zároveň nariadiť maloletému A. a jeho rodičom výchovné opatrenie, rodičom uložiť povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v Košiciach za účelom nastavenia komunikačných vzorcov týkajúcich sa schopnosti rodičov komunikovať o výchove maloletého A., po dobu 3 mesiacov, v minimálnom rozsahu 30 hodín. Úpravu práv a povinností voči maloletému C. ponechať na základe rozsudku zo dňa 11.09.2023, ktorým bola schválená rodičovská dohoda..
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ust. § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
16. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa ust. § 331 ods.1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
19. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
20. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
21. Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel.
22. Podľa ust. § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
23. Podľa ust. § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
24. Podľa ust. § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
25. Podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej ja len „zákona o rodine“), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
26. Podľa ust. § 37 ods. 7 zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
27. Podľa ust. § 37 ods. 8 zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia. 28. Podľa čl. 1 základných princípov CMP, súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.
29. Podľa čl. 4 základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
30. Podľa ust. § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
31. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal súd zo všeobecného právneho predpisu (lex generalis), ktorým je Civilný sporový poriadok, ako aj z Civilného mimosporového poriadku, ktorý predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis) a v § 360 až § 367 CMP upravuje iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach. Neodkladné opatrenie je v zmysle zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené nariadiť iba vtedy, ak sa osvedčí tvrdenie, že právne vzťahy medzi účastníkmi vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
32. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, za splnenia akých podmienok môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, pričom zo samotného označenia tohto opatrenia ako neodkladného vyplýva, že podmienkou je predovšetkým nevyhnutnosť takéhoto opatrenia, teda, že jeho nariadenie neznesie odklad a účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie naliehavosti potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Vyhodnotenie pomerov, či a kedy je takáto dočasná potreba úpravy daná, je ponechaná výlučne na úvahu súdu, zároveň je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov nariadením neodkladného opatrenia.
33. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/283/2019 zo dňa 18.11.2019, ktorý v odôvodnení uviedol, že nezhody medzi rodičmi ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú však samé o sebe zákonným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia a zdôrazňuje, že na to, aby nezhody medzi rodičmi odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, je taký stav, aby ich charakter a intenzita boli natoľko vážne, že ich existencia by priamo ohrozovala realizáciu práv dieťaťa upravených v Dohovore. Rovnako zdôrazňuje, že nezhody rodičov len o rozsahu styku nad rámec jeho súčasnej realizácie nie sú dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, pretože záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda ich predstavami o výkone rodičovských práv a povinností.
34. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrenia otca maloletých detí, správy úradu obsahujúcu vyjadrenia rodičov má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a pomery maloletého dieťaťa je potrebné neodkladne upraviť, nakoľko maloletý A., ktorý je zverený do starostlivosti matky aktuálne odmieta realizovať styk s otcom podľa rozhodnutia súdu, čím môže dôjsť k narušeniu vzťahov. Matka opakovane uviedla, že maloletý má psychické problémy, ktoré sú príčinou a dôsledkom realizácie styku podľa jej názoru. Z predložených lekárskych správ nevyplýva , že by otec predstavoval riziko pre maloletého. Záver lekárskej správy na č.l. 40 a nasl. súd nevníma ako rozhodujúci, nakoľko vyšetrenie sa realizovalo len za prítomnosti jedného rodiča, bez zisťovania u druhého rodiča. Súd nemá v tomto štádiu objektivizované rodinné pomery, zdravotný stav maloletého ani celkovú situáciu v rodine, nakoľko je potrebné vykonať riadne dokazovanie vo veci samej za účelom zistenia skutočného stavu. Maloletý sa nachádza vo veku, ktorý je mimoriadne citlivý a v ktorom môže dôjsť k narušeniu vzťahu s rodičom, s ktorým nemá osobný pravidelný kontakt. Maloletý žije v domácnosti s matkou a starými rodičmi z matkinej strany, teda je nepochybne ovplyvnený prostredím, v ktorom žije vo vzťahu k otcovi a jeho rodine, avšak tento vplyv súd nehodnotí ako pozitívny či negatívny, pre ustálenie skutkových záverov je nevyhnutné riadne dokazovanie. Vzhľadom na to, že v rodine dochádza k nepravidelnej realizácii styku otca s maloletým, pretože maloletý realizáciu odmieta a obaja rodičia verbalizovali psychické problémy maloletého, súd má za to, že je nevyhnutné zasiahnuť do rodinných pomerov neodkladným nariadením výchovného opatrenia za súčinnosti odbornej pomoci.
35. Súd poznamenáva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné a harmonické prostredie pre vývoj maloletého, ktorý je momentálne v citlivom veku.
36. Súd prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorým bezpochyby je udržiavanie väzieb s oboma rodičmi, teda aj s otcom. Rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Maloletý sa nachádza v starostlivosti svojej matky, ktorá prejavila súhlas s poskytnutím odbornej pomoci a nemá problém s realizáciou styku otca s dieťaťom, obdobne sa vyjadril aj otec maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu súd rešpektujúc právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, na dobu 3 mesiacov od vykonateľnosti tohto rozhodnutia (vykonateľnosť rozhodnutie nadobudne doručením, podanie odvolania nemá odkladný účinok) upravil styk otca s maloletým za asistencie H. M. K. G. N. O. P. X v minimálnom rozsahu stretnutí 30 hodín za prítomnosti psychológa a odborného pracovníka centra. Povinnosťou matky bude maloletého na tento asistovaný styk riadne a včas pripraviť a zabezpečiť tak jeho účasť na výkone tohto neodkladného opatrenia.
37. Zároveň súd na návrh úradu uložil maloletému a obom rodičom maloletého výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu 3 mesiacov a v rozsahu minimálne 30 hodín počas tohto obdobia od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Napriek tomu, že partnerský vzťah rodičov skončil, ich vzájomný rodičovský vzťah k maloletému bude trvať celý život a bude ním ovplyvnený najmä maloletý a jeho celý ďalší život. Z obsahu spisu vyplýva, že komunikácia je viac problémová ako ústretová, rodičia nie sú schopní konštruktívne a operatívne reagovať na požiadavky toho druhého v súvislosti s realizáciou styku, komunikácia je skôr útočná. Nedostatok kooperácie vo vzťahu k zabezpečovaniu potrieb maloletého, neodstránenie a kumulácia týchto problémov, môže byť hrozbou pre ďalší zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého i popretím jeho práv vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa, predovšetkým jeho práva na starostlivosť oboch rodičov, a preto súd z úradnej povinnosti nariadil maloletému a obom rodičom povinnosť bezodkladne sa podrobiť odbornému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košice v uvedenom rozsahu. Referát poradensko - psychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom alebo medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s rodičom a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi (zákon č. 305/2005 Z.z .o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení), pričom výsledky tohto poradenstva budú mať nepochybne význam i pre rozhodnutie vo veci samej a nie je vylúčené, že rodičia po patričnom usmernení budú schopní spolu komunikovať a kooperovať v záujme maloletého dieťaťa.
38. Súd uvádza, že ideálnym stavom je pre všetky zúčastnené osoby, ak bude maloletý podporovaný k stretávaniu sa s otcom na báze pravidelnosti, konkrétne v priestoroch H. M. N. O. T. P. X K. G., za jeho asistencie a za prítomnosti psychológa a odborného pracovníka tohto centra. Pretože súčasná situácia, najmä s ohľadom na vyjadrenia matky o možných zdravotných problémoch maloletého si vyžaduje veľmi citlivý a profesionálny prístup odborníka tak vo vzťahu k maloletému samotnému ako aj vo vzťahu k rodičom, ktorí sa žiaľ v názoroch a prístupoch aktuálne rozchádzajú, ale aj navonok medzi dieťaťom a treťou osobou, ktorá je na problematiku psychológie maloletých odborne vzdelaná a školená. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že vyjadrenia a intervencie ďalších členov širšej rodiny do výchovy a starostlivosti maloletej by mali reflektovať najlepší záujem maloletého dieťaťa, nie svoje predstavy a názory. Je nepochybne v záujme maloletého, aby mala milujúcu, harmonickú rodinu so všetkými tam patriacimi členmi.
39. Zároveň súd apeluje na rodičov, aby sa správali tak, aby to bolo v najlepšom záujme ich dieťaťa a nie ich subjektívnych predstáv ohľadne výkonu ich rodičovských práv. V nasledujúcom období je absolútne nevyhnutné dodržiavať súdom uložené povinnosti ohľadne styku otca s maloletým ako aj poradenstva uloženého maloletému a obom rodičom, ktorého dodržiavanie bude súd sledovať a hodnotiť v konaní
vo veci samej. Zároveň súd apeluje na otca, aby nebagatelizoval a nepodceňoval matkou uvádzané problémy maloletého A.. V tomto kontexte súd vyzýva oboch rodičov, aby minimálne v tomto rozsahu eliminovali svoje zlé vzťahy a to kvôli tomu, aby sa mohli obaja rodičia plnohodnotne, podieľať na riešení zdravotných problémov maloletého A., nie jeden bez druhého, ale vzájomne, aby boli obaja informovaní o jeho stave, vyšetreniach a pod., aby sa obaja naučili vhodne a správne s dieťaťom komunikovať a správne reflektovať jeho potreby. Hoci sú maloleté deti súrodenci vyrastajúci v tom istom výchovnom prostredí, každý z nich má inú osobnosť a iné potreby, preto aj na toto je potrebné veľmi citlivo reagovať a v záujme oboch detí aj postupovať. To, že deti nebudú vždy spolu neznamená ich odlúčenie, ani zhoršenie ich vzájomného vzťahu, ani žiadnym spôsobom obmedzovania práv druhého rodiča.
40. Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine je vybudovaná systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom spoločne alebo obom rodičom a maloletému dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálno- právnej ochrany detí, s obcou alebo s príslušným zariadením. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotnoprávnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Je potrebné vychádzať z premisy, že výchovné opatrenie má plniť ochrannú funkciu - napomáhať navrátenie riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti.
41. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúceho sa zmeny úpravy realizácie styku otca s maloletým C. počas prázdnin 2025 a zároveň, ktorým by sa neupravil styk otca s maloletým A. zamietol s ohľadom na aktuálnu napätú situáciu v rodine, potrebu jej upokojenia, potrebu zistenia skutočného zdravotného stavu maloletého dieťaťa, intervencie odborníkov a nastavenie rodinného režimu, ktorý bude reflektovať potreby rodinných príslušníkov v čo najvyššej možnej miere, nadobudnutia komunikačných zručností oboch rodičov a s ohľadom na citlivý prístup k potrebe udržiavania a prehlbovania vzťahu medzi otcom a maloletým bez prítomnosti matky. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených prílohách k nemu opakovane zdôrazňovala psychické problémy maloletého A., potrebu citlivého prístupu k nemu, uviedla, že otec si násilným spôsobom vynucuje realizáciu styku, avšak žiadne násilné prejavy voči maloletému súdu nepreukázala a zároveň verbalizovala, že styk podporuje, neodmieta a súhlasí s odbornou pomocou.
42. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že vo veci je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie za účelom rozhodnutia o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi a zároveň je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa do rozhodnutia vo veci samej pracovať na odstránení príčiny jeho problémov a podpore zachovania jeho vzťahu s otcom a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
43. Súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že nariadené neodkladné opatrenie má dočasný charakter a bude trvať po dobu troch mesiacov od nadobudnutia jeho vykonateľnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.