Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-53-2021.pdf
PDF · 120.05 KB
Case nature
Subarea
7CoP/53/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, dieťaťa rodičov: matka H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., H. XX, právne zastúpená Mgr. Tomášom Čerepánom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 27 a otec W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M. XX, právne zastúpený JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v konaní na návrh otca o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28.5.2021 č.k. 43P/83/2019-539 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal na dobu troch mesiacov zmeniť uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 43P/83/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/91/2021 zo dňa 21.04.2021 v časti jeho výrokov I., II., III. a IV. tak, že dočasne zveruje maloletého B. A., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že každý nepárny týždeň v roku bude maloletý v starostlivosti otca, a to nepretržite a každý párny kalendárny týždeň v roku bude maloletý v starostlivosti matky, a to v pondelok v čase od 7:00 hod do 19:00 hod, v utorok v čase od 7:00 hod do 19:00 hod, v stredu v čase od 7:00 hod do 19:00 hod, vo štvrtok v čase od 7:00 hod do 19:00 hod, v piatok v čase od 7:00 hod do 19:00 hod, v sobotu v čase od 7:00 hod do 19:00 hod a v nedeľu v čase od 7:00 hod do 19:00 hod.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a správou kolízneho opatrovníka mal za to, že tento návrh nie je dôvodný, otec neosvedčil existenciu takých skutočností, ktoré by ohrozovali maloletého na živote, zdraví, prípadne iným spôsobom a nepreukázal, že by došlo k takej zmene pomerov, ktorá by mala za následok nevyhnutnosť zásahu zo strany súdu. Súd preskúmal listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a to správu klinickej psychologičky Mgr. V., ktorú otec predložil súdu ako dôvod podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj správu kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov. Súd tieto listinné dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach. Zo správy klinickej psychologičky súdu vyplynulo, že maloletý trpí ťažkým stresom so symptómami posttraumy, pričom má strach byť u matky najmä v noci. Obdobný záver mala vysloviť aj ošetrujúca detská psychiatrička B.. U., pričom obe odporučili, aby bol u maloletého, aspoň načas, nastolený adaptačný proces vo vzťahu k prespávaniu maloletého u matky. Uvedená správa klinickej psychologičky však podľa názoru súdu vzbudzuje pochybnosti najmä v kontexte už vypracovaného znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa konštatovala, že maloletý má rád oboch rodičov rovnako a chce s nimi oboma tráviť čas, ako aj v kontexte aktuálnej správy kolízneho opatrovníka, ktorý po rozhovore s maloletým konštatoval, že dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom, neodmieta ani jedného z nich a cíti sa dobre u mamy aj otca.
Kolízny opatrovník pri rozhovore s maloletým navyše nezaznamenal žiadne výraznejšie emocionálne preferencie k niektorému z rodičov a žiadne rušivé skutočnosti. V priebehu konania boli súdu zo strany účastníkov konania predkladané viaceré správy psychológov, ako aj správy z rozhovorov s maloletým a súd mal k dispozícii aj vlastný znalecký posudok vypracovaný znalkyňou PhDr. O.. Závery posudku i jednotlivých správ a vyjadrení sa líšia, najmä pokiaľ ide o vzťah maloletého k matke, preto súd bol toho názoru, že uvedené skutočnosti nie je možné vyhodnotiť v konaní o neodkladnom opatrení, ale len v konaní vo veci samej. Súd tiež poukázal na to, že komunikačné problémy rodičov, či presvedčenie jedného rodiča, že výchova a správanie sa druhého rodiča dieťaťu ubližuje, bez toho, aby bolo toto podozrenie preukázané, nie sú dôvodom na zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia. Súd zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia slúži na úpravu pomerov, ktoré neznesú odklad do rozhodnutia vo veci samej, jedná sa o také situácie, ktoré priamo ohrozujú život, zdravie, či iný záujem maloletého dieťaťa. Subjektívne predstavy jedného rodiča o výkone rodičovských práv nemožno zamieňať s právom oboch rodičov podieľať sa na výkone rodičovských práv a povinností voči dieťaťu a predovšetkým s najlepším záujmom dieťaťa, ktorý je pre súd prvoradým. Preto súd apeluje na rodičov, aby svoje konflikty a nezhody eliminovali a neprenášali do starostlivosti o maloletého, ale snažili sa všetkými možnými prostriedkami zabezpečiť vhodné prostredie pre výchovu a zdravý psychický vývin maloletého dieťaťa. Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že názoru dieťaťa je potrebné venovať pozornosť primerane veku a jeho rozumovým schopnostiam, dieťa vo veci nerozhoduje, čo je dôvodom, prečo sa vo vyspelých krajinách prijal a aplikuje inštitút rodičovskej zodpovednosti. Otec v danom prípade evidentne negatívne vníma emocionálnu nestabilitu maloletého, ktorý ťažko znáša odlúčenie rodičov, no má ich oboch rovnako rád, s čím však nevyhnutne súvisí aj skutočnosť, že práve z tohto dôvodu je povinnosťou oboch rodičov voči maloletému nezneužívať jeho nestabilné psychické rozpoloženie, ale realizovať svoju rodičovskú úlohu a vplývať na maloletého tak, aby mu umožnila realizovať právo maloletého dieťaťa na rozvíjanie jeho citových väzieb k obidvom rodičom.
3. Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že návrh podal potom, čo zo strany maloletého neprestávali ponosy otcovi na to, ako sa k nemu mama správa, že k nej nechce ísť, že mu mama ubližuje a bojí sa u nej- hlavne v noci. Klinická psychologička a klinická psychiatrička otcovi potvrdili, že u dieťaťa sa nejedná o fabulácie, ale všetky tvrdenia dieťa prežíva, čo u maloletého vyvoláva traumu na stres. Pod vplyvom neustále sa opakujúcej a pre dieťa traumatizujúcej udalosti sa u dieťaťa spúšťajú jeho obranné mechanizmy a dieťa sa bráni, aby bolo znova a znova vystavené situácii, osobe alebo miestu, ktoré si spája s prežitou traumou. Otec zdôraznil, že opakovane žiadal o pomoc ÚPSVaR, avšak bezúspešne. Nemôže akceptovať stav, ktorý súd prvej inštancie ustálil ako normálny, bez rušivých momentov, na strane dieťaťa bezproblémový, ktorý dieťa neohrozuje. Otec má za to, že maloletý evidentne trpí, začal sa pomočovať, uchádza mu stolica, permanentne žiada otca, aby niečo spravil, aby nemusel ísť k mame. K mame ani raz nešiel dobrovoľne. Otec namietal, že znalecký posudok PhDr. O. bol vypracovaný pred takmer rokom a pol a v súčasnosti vôbec neodráža aktuálnu situáciu maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k činnosti kolízneho opatrovníka a k správe, ktorú poskytol do konania, o jej objektívnosti a v komplexnom ponímaní veci aj o jej erudovanosti má otec silné pochybnosti, pretože zo správy sa vôbec nedozvedel o tom koľkokrát sa so žiadosťou o pomoc obrátil na kolízneho opatrovníka, nedozvedel sa ani o tom, aké je prežívanie maloletého v čase, kedy má byť odovzdaný do starostlivosti matky. Dieťa k matke ísť nechce. Rovnako otec vytkol to, že kolízny opatrovník poskytne na žiadosť matky súčinnosť vždy, keď matka požiada. Je prítomný pri odovzdávaní dieťaťa, a vidí ako dieťa k matke dobrovoľne nechce ísť. Podľa otca úplne smiešne a absurdne vyznieva aktuálna správa kolízneho opatrovníka vo vzťahu k rozhovoru s dieťaťom, realizovaným v čase keď sa maloletý matky bojí a počas rozhovoru maloletý nemal pri sebe nikoho, komu by mohol dôverovať, preto sa otec pýta nakoľko vážne možno brať jeho odpovede, ktoré sú súčasťou správy kolízneho opatrovníka. Prejavy a reakcie maloletého voči matke začali potom, čo bol po dlhšiu dobu u neho, kde sa upokojil. Tvrdenia maloletého neprestávajú, odchod k matke je týždeň čo týždeň ťažší. Dieťa prestáva dôverovať všetkým okolo seba. Klinický psychológ vyhodnotil, že najväčšia trauma dieťaťa vzniká z nocí prežitých u matky. Podľa názoru psychológa je evidentné, že dieťa u matky prežilo nejakú pre dieťa traumatizujúcu udalosť. Uvedená udalosť spúšťa u dieťaťa jeho obranné mechanizmy a dieťa sa bráni tomu, aby bolo znova tomu vystavené. Ošetrujúci psychológ považuje za absolútne nevhodné a devastačné znova a znova nútiť kohokoľvek k niečomu, čo sa daná osoba snaží nezažiť a vytesniť zo svojej mysle. To všetko bolo dôvodom, prečo otec žiadal o pomoc a o vydanie neodkladného opatrenia, ktoré nijako neznemožňuje kontakt dieťaťa s matkou, avšak zbaví dieťaťa toho, čoho sa najviac bojí. Otec namietal skutočnosť, že súd neverí zisteniam psychológa a psychiatra, ktorých vyhľadal na pomoc, rovnako ako tieto zistenia zľahčuje, resp. vôbec im nevenuje pozornosť kolízny opatrovník. Otec zdôraznil, že chce
iba to, aby sa dieťa cítilo dobre, by neprežívalo žiadnu traumu, ani stres, aby sa zistila príčina odmietania matky a bol dohľadaný pôvod a dôvod tohto odmietania. Dočasnú úpravu pomerov žiada iba na dobu troch mesiacov, počas ktorých je možné objektivizovať skutočnosti podľa predstav súdu, či kolízneho opatrovníka. Otec mal za to, že preukázal naliehavosť veci, a preto žiada, aby odvolací súd zmenil výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
4. Postupom podľa § 329 ods. druhá veta CSP, odvolací súd umožnil matke a kolíznemu opatrovníkovi vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu otca, avšak uvedenú možnosť nevyužili, k návrhu ani odvolaniu sa nevyjadrili.
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že vo veci maloletého prebieha na Okresnom súde Košice II konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré začalo na návrh otca, ktorým žiadal zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti, určiť vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému vo výške 29 eur mesačne. Vo veci maloletého bolo nariadené neodkladné opatrenie, uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 28.10.2019 č.k. 14P/127/2019-82, vykonateľným dňom 28.10.2019, ktorým bol na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinnosti maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky a upravený bol styk s otcom každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme pred bydliskom matky v stanovený deň a matke odovzdá v čase ukončenia styku pred bytom matky. Neodkladným opatrením bol upravený aj styk otca s maloletým počas vianočných sviatkov od 23.12.2020, uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 43P/83/2019-310 zo dňa 18.12.2020, právoplatným dňa 13.1.2021. V konaní vo veci samej bolo nariadené znalecké dokazovanie a vypracovaný znalecký posudok č. 108/2019 znalkyňou z odboru psychológia PhDr. K. O., za účelom posúdenia osobnostnej štruktúry rodičov maloletého, ich predpokladov na uspokojovanie a napĺňanie aktuálnych vývinových potrieb maloletého, ich schopnosti vzájomne komunikovať vo veci starostlivosti o maloletého, zhodnotenie vplyvu výchovného prostredia na maloletého. Vypracovanie znaleckého posudku bolo vyžiadané Okresným súdom Košice II dňa 20.11.2019. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že dieťa má oboch rodičov rovnako rado, nemá verbálnu preferenciu žiadneho z nich. Maloletý je v pozitívnom emočnom vzťahu voči oboch rodičom. Na výchove maloletého sa majú podieľať rovnomerne obaja rodičia, obaja majú dobré rodičovské predpoklady na jeho výchovu. Rodičia nezvládajú partnerské konflikty, ktoré potom vnášajú do rodičovského vzťahu. V čase znaleckého dokazovania bolo dieťa prevažnú väčšinu času u matky a jeho rozvoj bol v norme, takže jej výchovné prostredie nie je pre dieťa rizikové z psychologického hľadiska. Obaja rodičia môžu dieťa negatívne ovplyvňovať proti druhému, čo vyplynulo z rozhovoru s dieťaťom, dieťa je obeťou ich konfliktu. V priebehu konania, konkrétne v 28.12.2020 podal otec opäť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti s odôvodnením, že starostlivosť zo strany matky bola ohrozujúca pre život a zdravie maloletého, nakoľko maloletý mal otcovi oznámiť, že ho matka zatvára do šopy so psom na celú noc. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.2.2021 č.k. 8CoP/45/2021-396, právoplatným dňa
10.2.2021, bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že neodkladné opatrenie v zmysle § 365 ods. 1 CMP súd nariadi, ak sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa tohto ustanovenia zákona musí súd rozhodnúť najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu. Súd prvej inštancie teda nemal priestor na dokazovanie tvrdených skutočností otcom ako navrhovateľom. Odvolací súd však v rámci odvolacieho konania mohol vychádzať aj z ďalších dôkazov predložených matkou aj otcom. Dôkazy, ktoré predložila matka (uznesenia OR PZ v Košiciach) považoval odvolací súd za objektívnejšie vzhľadom na rozsah vykonaných šetrení vzájomne objektivizovaných, ako otcom predloženú psychologickú správu - nález klinickej psychologičky Mgr. A. V., ktorá bola vyhotovená na žiadosť otca, pričom psychologička vychádzala len zo subjektívnych tvrdení otca, na základe ktorých posudzovala stav maloletého dieťaťa, bez jeho objektivizácie vyšetrením matky resp. pozorovaním interakcie medzi matkou a dieťaťom a bez znalosti rodinnej anamnézy dieťaťa poznačenej trvajúcim rozpadom rodiny a konfliktom medzi rodičmi dieťaťa, ktorá už navyše bola znalecky posúdená. Zároveň odvolací súd prihliadol aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, podľa ktorého pominuli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Na základe týchto skutočností mal odvolací súd za to, že otec neosvedčil, že maloletý by bol bez akejkoľvek starostlivosti alebo že by jeho život, zdravie a priaznivý vývoj bol vážne ohrozený alebo narušený, preto podľa § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vo veci maloletého sa otec podaním zo dňa 10.2.2021 opätovne domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal dočasne zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti, alternatívne navrhol dočasne zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
11. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/91/2021-489 zo dňa 21.4.2021, právoplatným dňa 3.5.2021, odvolací súd rozhodoval o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.2.2021 č.k. 43P/83/2019-423, pričom rozhodol tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II z 28.10.2019 č.k. 14P/127/2019-82, ako aj na neho nadväzujúce uznesenie Okresného súdu Košice II z 5.5.2020 č. k. 26P/54/2020-28 a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého B. A. nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že každý párny kalendárny týždeň v roku bude maloletý v starostlivosti matky a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v starostlivosti otca. Rodičia si budú odovzdávať maloleté dieťa zakaždým v nedeľu, ktorá predchádza párnemu alebo nepárnemu kalendárnemu týždňu v roku v čase o 17:00 hod. pred bytom toho z rodičov, u ktorého osobná starostlivosť končí. Každý z rodičov si pred začiatkom výkonu svojej osobnej starostlivosti maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska druhého rodiča. Každý rodič je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča a súčasne je aj povinný maloleté dieťa riadne pripraviť a informovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému B. vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43P/83/2019. Zároveň odvolací súd uložil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu troch mesiacov. Odvolací súd rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť potreby novej úpravy pomerov danej záujmom maloletého dieťaťa na udržaní a prehlbovaní prirodzenej väzby k obidvom rodičom. Z obsahu spisu jednoznačne v tom čase vyplýval záver, že napriek existencii neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý dočasne zverený matke a bol upravený styk s otcom, neustále vznikali medzi rodičmi konflikty ohľadne toho, aký výkon osobnej starostlivosti je v najlepšom záujme maloletého, odlišné hodnotenie tej istej situácie, vzájomne sa vylučovanie z výkonu rodičovských práv, pričom neochota vzájomne kooperovať bola rozhodne v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Dôkazy, ktorými otec osvedčoval nevyhnutnú potrebu zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti bez úpravy styku maloletého s matkou, neboli ani v tomto štádiu konania dostatočné pre dočasné vylúčenie matky z výkonu jej rodičovských práv a povinností za situácie, keď sa zásadným spôsobom nezmenil skutkový stav z akého vychádzal Krajský súd v Košiciach v uznesení z 9.2.2021 č.k. 8CoP/45/2021-396, ktorým zamietol návrh otca na dočasné zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Skutočnosť, že po vydaní tohto uznesenia maloletý kreslil pred MUDr. U. rebrík, aby na neho mohol vyliezť v prípade, že bude musieť utiecť, a že matka vravela maloletému, že ho zabije a hádzala po ňom nože, je nepochybne vážna, avšak nie natoľko, aby opodstatňovala okamžité odňatie maloletého zo starostlivosti matky a jeho zverenie otcovi, a to najmä vzhľadom k tomu, že otec už podobným spôsobom spochybňoval riadnu spôsobilosť matky vychovávať maloletého, podal na matku trestné oznámenie, pričom orgány činné v
trestnom konaní dôsledne prešetrili pomery a uznesením ČVS: ORP-63/2-VYS-KE-2020 z 29.10.2020 zastavili trestné stíhanie, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. To, akého pôvodu sú aktuálne prejavy a vyjadrenia maloletého pred MUDr. U. si vyžaduje podrobnejšie skúmanie presahujúce rámec dokazovania v rámci neodkladného opatrenia. Všeobecne, najlepším záujmom maloletého dieťaťa je, aby udržiavalo rovnocenné rodinné zväzky s oboma svojimi rodičmi a nebolo vystavené konfliktným situáciám, ktoré medzi nimi vznikajú. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti bolo zrejmé, že napadnuté neodkladné opatrenie neobmedzovalo rodičov ani samotného maloletého neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (je tu zachovaný princíp proporcionality), pretože v prvom rade zabezpečovalo rovnomerný styk maloletého dieťaťa s oboma jeho rodičmi. Odvolací súd bol tiež toho názoru, že neodkladné opatrenie dočasne určujúce nové pevné pravidlá pre rodičov, ktoré by pri racionálnom rešpektovaní zo strany rodičov malo predstavovať upokojenie situácie, odstránenie konfliktov a tým aj problémov, ktoré aktuálne prežíva maloletý. Odvolací súd pritom zohľadnil aj stanovisko znalkyne PhDr. O. a kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje maloletého a chráni jeho práva a právom chránené záujmy v predmetnom konaní, ktorí odporúčali rovnomernú starostlivosť o maloletého obomi rodičmi, ale aj individuálne poradenstvo na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (č.l. 258 spisu). Týždňové striedanie maloletého v osobnej starostlivosti rodičov bolo v záujme stability jeho výchovného prostredia a podľa názoru odvolacieho súdu lepšie napĺňalo jeho účel, ako model striedania, ktorý otec navrhoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s odporúčaním kolízneho opatrovníka a z úradnej povinnosti uložil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu 3 mesiacov vzhľadom na eskalujúce napätie a pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi, nedostatok primeranej a konštruktívnej komunikácie, čo u dieťaťa aj podľa psychologičky vytvára nadlimitný stres.
12. Odvolací súd preskúmal aktuálne odvolaním napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca, ktorým žiadal opätovne rozhodnúť o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s týždňovým intervalom striedania, s tým, že v jeho starostlivosti by bol každý nepárny týždeň nepretržite a v starostlivosti matky v párnom týždni denne od 7.00 hod. do 19.00 hod. Teda otec žiadal zmeniť dočasne upravené rodičovské práva a povinnosti v časti zverenia maloletého tak, aby došlo k obmedzeniu rozsahu starostlivosti matky o maloletého, resp. obmedzenie času, kedy by bol maloletý s matkou. Otec však nijakým spôsobom nepreukázal zmenu pomerov, okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu zmeniť aktuálne platnú dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania.
13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti v zmysle § 236 CSP, je presvedčivé, pričom odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje.
14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva, že doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Otec neosvedčil naliehavosť tejto potreby danej záujmom maloletého dieťaťa. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž musí byť navrhovateľom hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o neodkladnom opatrení je konaním o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (bezodkladná) a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci. Nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania.
15. Otec v odvolaní namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje prostredníctvom nálezov- psychologických správ z vyšetrenia maloletého, ktorý má trpieť diagnózou - iná reakcia na ťažký stres, so symptómami posttraumy. Odvolací
súd nespochybňuje otcom uvádzané zdravotné problémy maloletého, avšak tvrdenie, že príčinou týchto stavov maloletého je situácia, ktorú maloletý zažil v minulosti v prítomnosti matky, resp. v jej starostlivosti, je len jeho tvrdením, ktoré nebolo preukázané relevantnými dôkazmi. Otec lekárskymi správami z psychologického vyšetrenia preukazuje zdravotný stav dieťaťa, avšak uvedené nepreukazuje tvrdenie otca, že tieto stavy u maloletého boli vyvolávané zážitkami počas toho ako bol maloletý u matky. Teda k námietke otca vo vzťahu k zhoršeniu psychického stavu jeho syna, odvolací súd uvádza, že otec hodnoverným spôsobom nepreukázal, že pobyt maloletého u matky predstavuje pre syna zdravotné riziko a uvedené tvrdenie otca nebolo potvrdené ani z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania v konaniach vo veci samej. Z týchto dôvodov odôvodnenie potreby zmeny aktuálne platnej dočasnej úpravy rodičovských práv a povinností nebolo dôvodné. Navyše otec dlhodobo matku obviňuje z nevhodného správania voči maloletému v zmysle zastrašovania maloletého, zatvárania do pivnice, resp. na miesta kde je tma a maloletý sa nevie odtiaľ dostať, avšak tieto skutočnosti boli už preskúmavané a dokazované v trestnom konaní, nakoľko vzhľadom na trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby bolo začaté trestné stíhanie, ktoré však bolo uznesením zo dňa 29.10.2020 ČVS: ORP-62/2-VYS-KE-2020 zastavené, keďže bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Do uvedeného trestného konania boli pribratí znalci z odboru psychológia, boli zabezpečené správy zo školy, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, výpis zo zdravotnej dokumentácie, všeobecného lekára pre deti a dorast, boli vypočutí svedkovia. U maloletého neboli zistené žiadne znaky svedčiace pre syndróm týranej osoby, nebolo zistené, že by maloletému bolo spôsobované fyzické a psychické utrpenie. Zároveň bolo konštatované to, že konflikty v rodine prirodzene pôsobili na maloletého emocionálne zaťažujúco. Problémy v správaní maloletého sú dôsledkom nefunkčných vzťahov v rodine a bezprostredným zaťahovaním maloletého do problémov a vzájomných sporov medzi rodičmi. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že situácia v rodine sa zatiaľ nezmenila a rodičia naďalej zaťahujú maloletého do konfliktov a pôsobia svojím prístupom na maloletého emocionálne zaťažujúco, čo bolo dôvodom, že rodičom bola uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Košice. K otcom namietanej neobjektívnosti správy kolízneho opatrovníka odvolaní súd poznamenáva, že povinnosťou kolízneho opatrovníka je chrániť práva a právom chránené záujmy maloletého v konaní, konať v najlepšom záujme dieťaťa za účelom napĺňania potreby istoty, bezpečia, budovania vzájomných pozitívnych citových vzťahov k obom rodičom. Nesúhlas otca so závermi správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, nemusí nevyhnutné znamenať, že uvedená správa nie je objektívna. Zároveň je potrebné podotknúť, že súčinnosť kolízneho opatrovníka a ním vypracovaná správa je len jedným z mnohých dôkazov, ktoré súd v rámci konania vo veci starostlivosti o maloletého zohľadňuje. Na jednej strane otec namieta objektívnosť tejto správy, na druhej strane odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia nálezmi- lekárskymi správami klinickej psychologičky, v prípade ktorých už bola súdom prvej inštancie, ako aj odvolaním súdom vyslovená pochybnosť o ich komplexnosti a úplnosti, nakoľko dochádza k vyšetrovaniu dieťaťa bez prítomnosti matky, len v prítomnosti otca, opierajúc závery z týchto vyšetrení o informácie získané len od otca, bez toho, aby psychologička skompletizovala závery aj s informáciami a vyšetrením matky.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že s právom styku rodiča s dieťaťom je spojené právo na ich starostlivosť, právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných väzieb. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo tráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. Zásahy do riadnej realizácie styku sú obmedzením styku, ku ktorému možno pristúpiť len za podmienok daných ustanovením § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné situácie, ktoré zasahujú do výkonu práv a povinností rodiča, ako aj práv dieťaťa, preto je potrebné vždy spoľahlivo zistiť, či realizácia styku dieťaťa skutočne ohrozuje jeho záujem alebo či ide iba o stav vyvolaný zámerne pôsobením jedného z rodičov. Rodičovské práva sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča.
17. Vychádzajúc z aktuálneho návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a z jeho odvolania k rozhodnutiu súdu prvej inštancie možno ustáliť, že k zmene situácie v rodine maloletého nedošlo. Vo veci samej naďalej prebieha konanie o úpravu rodičovských práv a povinností, v ktorom v súvislosti s vyriešením otázky najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa bolo nariadené znalecké dokazovanie. Je zrejmé, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, o zabezpečovanie starostlivosti o
maloletého prejavujú záujem obaja rodičia, pričom ich rodičovské práva a povinnosti boli doposiaľ upravované len dočasne formou nariadených neodkladných opatrení. Obaja rodičia majú podľa doposiaľ v konaní vo veci samej zistených skutočností predpoklady na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. Problémom je však konfliktný, napätý vzťah rodičov k sebe navzájom, ich vzájomné obviňovanie a napádanie ohľadne nedostatočného zabezpečovania starostlivosti o maloletého, či nevhodného zabezpečovania tejto starostlivosti. Rodičia odlišne hodnotia tie isté situácie týkajúce sa ich dieťaťa a vzájomne sa vylučujú z výkonu rodičovských práv. Sledujúc najlepší záujem maloletého, boli neodkladným opatrením (uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.4.2021 č.k. 8CoP/91/2021-489, právoplatným dňa 3.5.2021,) dočasne upravené pomery medzi účastníkmi, teda boli upravené rodičovské práva a povinnosti tak, aby nedochádzalo k ohrozovaniu záujmov maloletého na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň rodičom za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi nimi, odstránenia napätia a pretrvávajúcich konfliktov, čo preukazane vytvára u dieťaťa nadlimitný stres, bola uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na obdobie 3 mesiacov. Napriek tomu otec opätovne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaním doručeným súdu dňa 14.5.2021, ktorým žiada súd na dobu troch mesiacov zmeniť aktuálne rozhodnutie súdu a maloletého dočasne zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že každý nepárny kalendárny týždeň v roku bude maloletý v starostlivosti otca nepretržite a každý párny kalendárny týždeň v roku bude maloletý v starostlivosti matky, a to každý deň od 7.00 hod. do 19.00 hod. Otec návrh odôvodnil psychologickou správou- nálezom zo dňa 16.3.2021 a zo dňa 4.5.2021, ktoré boli vypracované klinickým psychológom Mgr. M. A. V.. Otec síce svoje návrhy na nariadenie neodkladných opatrení zakaždým odôvodňuje obavou o psychické zdravie maloletého, ktorý má byť traumatizovaný matkou, avšak odmieta prijať, že dieťa je v prvom rade traumatizované samotným konaním oboch rodičov, konfliktným vzťahom medzi nimi a tým, že je vystavené konfliktu lojality. Otec bez toho, aby sa podrobil poradenstvu na Referáte poradensko -psychologických služieb, ktoré bolo rodičom uložené a počkal na výsledok tohto poradenstva, opätovne, a to len niekoľko dní od nariadenia neodkladného opatrenia, podal ďalší návrh bez toho, aby nejakým spôsobom osvedčil zmenu pomerov a okolností, ktoré by zmenu nariadeného neodkladného opatrenia odôvodňovali. Otec v odvolaní uviedol, že prejavy a reakcie maloletého voči matke začali potom, čo bol dlhšiu dobu u neho a upokojil sa. Avšak ide len o tvrdenie otca a vystáva tu otázka, či dieťa nebolo počas dlhšieho pobytu u otca ovplyvňované a nabádané k takémuto postoju voči matke. Ani počas stretnutia kolízneho opatrovníka s maloletým dňa 19.5.2021 neboli zaznamenané negatívne postoje maloletého k niektorému z rodičov, pričom kolízny opatrovník na základe zistených skutočností mal za to, že súčasná dočasná úprava rodičovských práv a povinností k maloletému je dostatočná a zohľadňujúca najlepší záujem dieťaťa, s prihliadnutím na jeho vývinové potreby.
18. Odvolací súd si dovolí nesúhlasiť s názorom otca, že problémami maloletého sa okrem neho nikto nezaoberá. Súd prvej inštancie, odvolací súd, kolízny opatrovník, ako aj psychológovia sa od podania návrhu na začatie konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností intenzívne zaoberajú problémami v rodine maloletého a v snahe zabezpečiť, aby nedochádzalo k ohrozovaniu záujmov maloletého boli dočasne neodkladnými opatreniami upravované pomery v rodine. To, že daná dočasná úprava nie je v súlade s predstavami otca, neznamená, že súd nekoná, nerieši, či zľahčuje situáciu maloletého a už vôbec to neznamená, že súd nekoná v záujme maloletého, len preto, že rozhodnutie súdu nekorešponduje s názorom otca. Tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevidí žiaden dôvod, aby obmedzoval styk maloletého s matkou, obzvlášť ak otec v návrhu nezdôvodnil ani to, prečo by dané obmedzenie malo trvať len 3 mesiace, ak podľa jeho tvrdenia je za zdravotný stav dieťaťa zodpovedná matka. Záujem dieťaťa nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o vhodnosti určitej formy zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa. Odvolací súd otca ubezpečuje, že jediným cieľom konaní vo veciach maloletých, a teda aj v konaní vo veci maloletého B., je hľadanie odpovedí na to, čo je pre maloletého najlepšie. To, že súd nerozhodne v súlade s návrhom niektorého z rodičov neznamená, že súd nekoná v najlepšom záujme dieťaťa.
19. Vzhľadom na to, že otec podaným návrhom neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej zmeny aktuálne platnej úpravy pomerov, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387ods. 1 CSP, a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení sa obmedzil už iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).