Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/133/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XX, C. D. E., 2. F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa H. XX, I., 3. F. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa G. XX, J. G., všetci zastúpení: JUDr. Milošom Chrenkom, IČO: 42 156 904, advokátom so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: K. B. L., nar. XX.XX.XXXX, adresa M. F. XXX/X, I., zastúpená: Mgr. Petrom Kupkom, IČO: 42 402 417, advokátom so sídlom Hlavná 23, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -325 zo dňa 05.08.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne: I. Bezpodielové spoluvlastníctvo právneho predchodcu žalobcov v 1., 2. a 3. rade a žalovanej sa vyporiadava tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovanej prikazujú: a) pozemok - parcela registra „C“ č. 5309/95 vo výmere 94m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v k.ú. G., obec G., okres Trnava, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 2.741,98 eur, b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 287280/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č. 3250/12 vo výmere 19m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/13 vo výmere 269m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/14 vo výmere 561m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/15 vo výmere 531m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/35 vo výmere 177m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/39 vo výmere 491m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/40 vo výmere 59m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3257/1 vo výmere 336m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 2.855,73 eur. Do dedičstva po neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX patria: a) rekreačná chatka so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. 2477/227, nachádzajúca sa v k.ú. G., obec G., okres Trnava, zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 25.449,08 eur, b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na stavbách: výkrmňa hydiny 1 postavená na parcelách č. 3250/13 a 3250/28, výkrmňa hydiny 2 postavená na parcelách č. 3250/14 a 3250/27, výkrmňa hydiny 3 postavená na parcelách č. 3250/15 a 3250/38, výkrmňa hydiny 4 postavená na parcelách č. 3250/16 a 3250/39, výkrmňa hydiny 5 postavená na parcelách č. 3250/17 a 3250/40, vodáreň postavená na parcele č. 3250/12, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 1.000 eur, c) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39600/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č. 3250/12 vo výmere 19m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/13 vo výmere 269m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/14 vo výmere 561m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/15 vo výmere 531m2, zastavaná

plocha a nádvorie, č. 3250/35 vo výmere 177m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/39 vo výmere 491m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/40 vo výmere 59m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3257/1 vo výmere 336m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 393,65 eur, d) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39600/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č. 3250/34 vo výmere 1967m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3255/2 vo výmere 27m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 321,30 eur, e) dlh voči žalovanej titulom finančného vyrovnania vo výške 10.546,62 eur. II. Žalobcovia v 1., 2, a 3. rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. , , , (ďalej aj len „OZ“), , (ďalej aj len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, na že základe žaloby doručenej súdu dňa 18.12.2020 je na tunajšom súde vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a žalovanej. Právny predchodca žalobcov žalobu odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 10.01.2020, právoplatným dňa16.01.2020. Podľa jeho posledného vyjadrenia do BSM patria: a) pozemok - parcela registra „C“ č. 5309/95 vo výmere 94m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v k.ú. G., obec G., okres Trnava, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 2.741,98 eur (ďalej len „položka „a“), b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 287280/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č. 3250/12 vo výmere 19m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/13 vo výmere 269m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/14 vo výmere 561m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/15 vo výmere 531m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/35 vo výmere 177m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/39 vo výmere 491m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/40 vo výmere 59m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3257/1 vo výmere 336m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 2.855,73 eur (ďalej len „položka „b“), c) rekreačná chatka so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. 2477/227, nachádzajúca sa v k.ú. G., obec G., okres Trnava, zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 25.449,08 eur (ďalej len „položka „c“), d) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na stavbách: výkrmňa hydiny 1 postavená na parcelách č. 3250/13 a 3250/28, výkrmňa hydiny 2 postavená na parcelách č. 3250/14 a 3250/27, výkrmňa hydiny 3 postavená na parcelách č. 3250/15 a 3250/38, výkrmňa hydiny 4 postavená na parcelách č. 3250/16 a 3250/39, výkrmňa hydiny 5 postavená na parcelách č. 3250/17 a 3250/40, vodáreň postavená na parcele č. 3250/12, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 1.000 eur (ďalej len „položka „d“), e) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39600/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č. 3250/12 vo výmere 19m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/13 vo výmere 269m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/14 vo výmere 561m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/15 vo výmere 531m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/35 vo výmere 177m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/39 vo výmere 491m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3250/40 vo výmere 59m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3257/1 vo výmere 336m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 393,65 eur (ďalej len „položka „e“), f) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 39600/1228800 na pozemkoch parcely registra „C“: č. 3250/34 vo výmere 1967m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 3255/2 vo výmere 27m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v hodnote 321,30 eur (ďalej len „položka „f“). Hodnota takto určenej masy BSM predstavuje sumu 32.761,74 eur (2.741,98 + 2.855,73 + 25.449,08 + 1.000 + 393,65 + 321,30 = 32.761,74 eur). Žalovaná vyššie uvedenú masu ani jej hodnotu nepoprela (zápisnica zo dňa 27.11.2023 - čl. 250). Sporným medzi stranami bol spôsob vyporiadania BSM, otázka, či do BSM patria rodinný dom v I. so s.č. XXX zapísaný na LV č. XXXX, položka a) a c) a vnos žalovanej do BSM.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie Kúpnou zmluvou zo dňa 16.04.2010 (č.l. 172 spisu), Čestným vyhlásením zo dňa 10.03.2014 (č.l. 77 spisu), Čestným prehlásením zo dňa 29.04.2019

(č.l. 78 spisu), Čestným prehlásením zo dňa 29.04.2019 (č.l. 81 spisu), Čestným prehlásením zo dňa 18.08.2019 (č.l. 199 spisu), Čestným prehlásením zo dňa 20.04.2019 (č.l. 284 spisu), ktoré dôkazy navrhol vykonať právny zástupca žalovanej za účelom preukázania jej vnosu do BSM. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.2010 súd zistil, že táto bola súdu predložená vo fotokópii, žalovaná ňou previedla vlastníctvo k svojmu bytu za kúpnu cenu 75.000 eur. Z Čestného vyhlásenia zo dňa 10.03.2014 súd zistil, že toto bolo súdu predložené vo fotokópii, podľa jeho obsahu právny predchodca žalobcov vyhlásil, že súhlasí s okamžitou vymožiteľnosťou práva v prospech žalovanej na jednej polovici rodinného domu v I. so s.č. XXX zapísaného na LV č. XXXX. Taktiež, že rekonštrukciu chatiek so s.č. XXX a XXX hradila výlučne žalovaná. Z Čestného prehlásenia zo dňa 29.04.2019 súd zistil, že toto bolo súdu predložené vo fotokópii, podľa jeho obsahu právny predchodca žalobcov prehlásil, že z kúpnej ceny vo výške 61.000 eur na základe Kúpnej zmluvy na rodinný dom v I. so s.č. XXX, bude odpočítaná okrem zálohových platieb (suma neuvedená) aj čiastka 11.800 eur, 3.330 eur a 2.266 eur. Z Čestného prehlásenia zo dňa 29.04.2019 súd zistil, že toto bolo súdu predložené vo fotokópii, podľa jeho obsahu právny predchodca žalobcov prehlásil, že od žalovanej prevzal sumu 1.500 eur ako zálohu na kúpnu cenu za rodinný dom v I. so s.č. XXX. Z Čestného prehlásenia zo dňa 18.08.2019 súd zistil, že toto bolo súdu predložené vo fotokópii, podľa jeho obsahu právny predchodca žalobcov prehlásil, že postupne od žalovanej ako družky prevzal finančné prostriedky na stavbu rodinného domu v I. so s.č. XXX v celkovej sume 420.000 Sk, z ktorého dôvodu sa rozhodol na tejto nehnuteľnosti v prospech žalovanej zriadiť vecné bremeno v podobe bezplatného a doživotného užívania. Finančné prostriedky mala žalovaná z predaja spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome a predaja bytu za 75.000 eur. Žalovaná pred uzavretím manželstva kúpila nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX a pričinila sa na rekonštrukcii chatky so s.č. XXX. Z Čestného prehlásenia zo dňa 20.04.2019 súd zistil, že toto bolo súdu predložené vo fotokópii, podľa jeho obsahu právny predchodca žalobcov prehlásil, že všetky pozemky v k.ú. I. identifikované na LV (bez uvedenia čísla) a nehnuteľnosti identifikované na LV XXXX G. sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Vyplatené boli z prostriedkov získaných predajom 3-izboveho bytu v I.. Na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania súd dospel k skutkovému záveru, že BSM vzniklo uzavretím manželstva dňa 21.08.2010 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 16.01.2020. Do BSM patria položky a) až f) a vnos žalovanej vo výške 1.526,92 eur. Žalobcovia disponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie vyrovnacie podielu, žalovaná finančnými prostriedkami nedisponuje. Rodinný dom v I. so s.č. XXX zapísaný na LV č. XXXX do BSM nepatrí.

5. Keďže sporným medzi sporovými stranami bolo, či do BSM patrí rodinný dom v I. so s.č. XXX zapísaný na LV č. XXXX, položka a) a c) a vnos žalovanej, zameral súd prvej inštancie svoje odôvodnenie na tieto nastolené otázky. Rodinný dom so s.č. XXX: V súvislosti s rodinným domom v I. so s.č. XXX zapísaným na LV č. XXXX súd uvádza, že tento bol právnym predchodcom žalobcov nadobudnutý pred uzatvorením manželstva. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetný rodinný dom bol v rokoch 2003 až 2005 zrekonštruovaný spôsobom, že bol postavený nanovo. Keďže sa táto rekonštrukcia realizovala pred uzavretím manželstva, rodinný dom nemožno považovať za súčasť masy BSM. Názor, že predmetný dom patrí do BSM žalovaná založila na argumentácii, že sa na jeho výstavbe finančne podieľala, keď právny predchodca žalobcov od nej prevzal zálohu na kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 vo výške 16.978 eur. S právnym predchodcom žalobcov sa dohodla, že ak tento nebude schopný jej vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, dá ju zapísať ako spoluvlastníčku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná poskytovala právnemu predchodcovi žalobcov finančné prostriedky iba dočasne, tento sa zaviazal ich vrátiť. Dočasné poskytnutie finančných prostriedkov je v tejto súvislosti právne bezvýznamné. Ak by aj došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 na žalovanú, jednalo by sa o vlastníctvo podielové a nie bezpodielové, preto ho nemožno vyporiadať v konaní o vyporiadanie BSM. Súd tiež dáva do pozornosti žalovanej, že podľa Čestného prehlásenia zo dňa 18.08.2019 právny predchodca žalobcov od nej prevzal sumu 420.000 Sk za zriadenie vecného bremena v podobe bezplatného a doživotného užívania, uhradená suma bola teda odplatou za zriadenie vecného bremena, jedná sa teda o právnu skutočnosť bez významu vo vzťahu k mase BSM. Z uvedených dôvodov súd rodinný dom v I. so s.č. XXX zapísaný na LV č. XXXX nepovažoval za súčasť BSM. Vyhlásenie právneho predchodcu žalobcov, že súhlasí s okamžitou vymožiteľnosťou práva v prospech žalovanej na jednej polovici rodinného domu, je vo vzťahu k vlastníctvu rodinného domu právne neúčinné (nemá za následok zmenu vo vlastníckych vzťahoch). Súd súčasne poukazuje na výslovné nepopretie, že tento dom do BSM nepatrí na pojednávaní dňa 27.11.2023. Položky a) a c): teda nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v konaní nebolo sporným, že ich žalovaná nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2010 (pred uzatvorením manželstva), pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.09.2010, teda po uzatvorení manželstva. Z uvedeného dôvodu (keďže

práva k nehnuteľnostiam podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona vznikajú vkladom do katastra), súd uzavrel, že tieto veci patria do BSM. Súd súčasne poukazuje na výslovné nepopretie, že tieto veci patria do BSM na pojednávaní dňa 27.11.2023. Keďže žalovaná na neskoršom pojednávaní dňa 15.07.2024 poprela, že vklad vlastníckeho práva k položke c) bol povolený dňa 29.09.2010 a neuviedla vlastné skutkové tvrdenia, súd v súlade s jej popretie považoval za neúčinné. Vnos žalovanej: žalovaná v priebehu konania produkovala množstvo skutkových tvrdení. V konaní nebolo sporné, že predajom spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome žalovaná získala sumu 500.000 Sk. Na pojednávaní dňa 15.07.2024 žalovaná uviedla, že predajom domu získala 700.000 Sk, na toto skutkové tvrdenie súd podľa neprihliadol, bral do úvahy len pôvodnú sumu vo výške 500.000 Sk. Ďalej nebolo sporné, že sumu 75.000 eur získala predajom 3-izbového bytu v I.. Vo vzťahu k použitiu týchto prostriedkov sa však vyjadrovala nekonzistentne a neurčito. Vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.07.2021 uviedla, že právnemu predchodcovi žalobcov poskytla pôžičku 17.393 eur a sumu 16.978 eur ako zálohu za predaj polovice rodinného domu so s.č. XXX. Tiež sa finančne podieľala na výstavbe rodinného domu so s.č. XXX, neuviedla však akou sumou. V podaní zo dňa 08.09.2021 uviedla, že právny predchodca žalobcov, pri zriadení vecného bremena doživotného užívania rodinného domu so s.č. XXX v prospech žalovanej zohľadnil jej podieľanie sa na jeho výstavbe. Podľa Čestného prehlásenia zo dňa 18.08.2019 právny predchodca žalobcov od nej prevzal sumu 420.000 Sk za zriadenie vecného bremena v podobe bezplatného a doživotného užívania, túto sumu preto nebolo možné považovať za vnos do BSM. Uviedla tiež, že všetky finančné prostriedky použila na kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXXX. V podaní zo dňa 20.08.2021 uviedla, že financovala aj rekonštrukciu chatky zapísanej na LV č. XXXX, to akou sumou neuviedla. Nevyplývalo to ani z predložených čestných prehlásení, nebolo tiež možné zo strany súdu matematicky vyvodiť výšku týchto investícii. Na pojednávaní dňa 15.07.2024 uviedla, že sumu vo výške 420.000 Sk (13.941,45 eur) použila na výstavbu rodinného domu so s.č. XXX. Sumu 46.000 Sk (1.526,92 eur) použila na kúpu parcely č. 5309/95. Z vyššie uvedených skutkových tvrdení boli určité a zrozumiteľné tvrdenia o sume 13.941,45 eur (420.000 Sk) použitej na rodinný dom so s.č. XXX, resp. na zaplatenie odmeny za zriadenie vecného bremena - práva doživotného užívania. Tieto finančné prostriedky však súd nepovažoval za vynaložené na spoločný majetok (keďže tento dom nie je súčasťou BSM), preto žalovaná nie je oprávnená požadovať uhradenie tejto sumy. Suma 1.526,92 eur bola vynaložená pred uzatvorením manželstva (preto sa muselo jednať o vlastné prostriedky) na nadobudnutie nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX patriacich do BSM (ako súd uzavrel v odseku 27.), preto túto sumu považoval za vnos žalovanej. Ďalej však nebolo súdu zrejmé, akou sumou sa žalovaná podieľala na rekonštrukcii chatky so s.č. XXX, akú sumu použila na nadobudnutie nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX, preto z dôvodu nesplnenia si povinnosti riadne skutkovo tvrdiť, ďalší vnos žalovanej nezohľadnil. Pri spôsobe vyporiadania BSM súd vychádzal jednak z názorového prieniku sporových strán vyjadreného na pojednávaní dňa 27.11.2023, podľa ktorého právnemu predchodcovi žalobcov mali pripadnúť položky e) a f) a žalovanej položky a), b) a d). Spornou teda zostala otázka prikázania položky c). Jedná sa o rekreačnú chatku so s.č. XXX v nespornej hodnote 25.449,08 eur. Ak by súd prikázal túto položku do vlastníctva žalovanej, vznikla by jej titulom finančného vyrovnania, po započítaní jej vnosu, povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 14.902,46 eur. Ak by súd určil, že táto položka bude patriť do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov, vznikla by im titulom finančného vyrovnania, po započítaní vnosu žalovanej, povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 10.546,62 eur. V konaní nebolo sporným (sama žalovaná to uviedla pojednávaní dňa 15.07.2024), že žalovaná nedisponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie finančného vyrovnania a žalobcovia finančnými prostriedkami disponujú. Berúc do úvahy kritérium solventnosti sporovej strany určil súd, že rekreačná chatka so s.č. XXX patrí do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov.

6. K finančnému vyrovnaniu súd prvej inštancie uviedol, že základe vyššie uvedeného do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov bude patriť majetok v hodnote 26.164,03 eur (chata pod položkou c) v hodnote 25.449,08 eur, spoluvlastnícky podiel na pozemkoch pod položkou e) v hodnote 393,65 eur a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch pod položkou f) v hodnote 321,30 eur). Žalovanej pripadne majetok v hodnote 6.597,71 eur (položka a) v hodnote 2.741,98 eur, položka b) v hodnote 2.855,73 eur a položka d) v hodnote 1.000 eur). K vloženiu sumy 1.526,92 eur z výlučného majetku žalovanej do spoločného majetku, súd uvádza, že pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase BSM, ktorého hodnota je nižšia o výšku takéhoto vnosu. Preto pri stanovení výšky vyrovnacích podielov nemožno hodnotu vnosu odpočítať od čiastky, ktorú by mala strana druhej strane zaplatiť, ale je v prvom rade potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku vnosu. Výška podielu každého

z manželov sa určí tak, že od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov sa odpočíta výška vnosu a takto získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z manželov, pričom pri rovnosti podielov je to polovica uvedenej čiastky. Následne, k podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho vnosu, pričom súčet musí dať celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Potom možno vypočítať sumu konkrétneho vyrovnacieho podielu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , sp.zn. ). S poukazom na vyššie uvedený odsek potom súd sumu 32.761,74 eur (sumu predstavujúcu hodnotu masy BSM) znížil o sumu 1.526,92 eur, t.j. o čiastku, ktorú žalovaná vynaložila na majetok patriaci do BSM, pričom výsledkom je suma 31.234,82 eur. Z uvedenej sumy by mal právny predchodca žalobcov dostať majetok v hodnote zodpovedajúcej polovici tejto čiastky, t.j. v hodnote 15.617,41 eur a žalovaná, ktorá čiastku 1.526,92 eur vynaložila zo svojho, majetok v hodnote o 1.526,92 eur vyšší, teda v hodnote 17.144,33 eur. Do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov patria veci v hodnote 26.164,03 eur a žalovanej boli prikázané veci v hodnote 6.597,71 eur. Rozdiel oproti tomu, čo má žalovaná dostať je suma 10.546,62 eur (17.144,33 - 6.597,87), ktorá suma predstavuje vyrovnací podiel pre žalovanú. náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyjadril Ústavný súd SR v náleze č. k. z 23.6.2022 tak, že: „V rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán vo veci podľa so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy , keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je porušením základného práva podľa .“ Pôvodnú masu BSM podľa žaloby tvorili položky pod písmenami a), c) a d) odseku 2 tohto odôvodnenia, z ktorých do vlastníctva právneho predchodcu žalobcov mala byť prikázaná položka c) a do vlastníctva žalovanej položky a) a d), pričom žalovanej mal byť vyplatený vyrovnací podiel. V priebehu konania bola masa BSM rozšírená aj o položky pod písmenami b), e) a f), ktoré boli v priebehu konania evidované na spoločnosť Business Legal, s.r.o., ktorej boli podiely prevedené, avšak uvedená spoločnosť medzičasom odstúpila od kúpnych zmlúv, preto sa vlastníkmi spoluvlastníckych podielov opäť stali strany sporu. Potom ako sa tieto položky zahrnuli do BSM, právny predchodca žalobcov žiadal položku pod písmenami e) a f) prikázať do svojho vlastníctva a do vlastníctva žalovanej položku b) pričom žalovanej mal byť vyplatený vyrovnací podiel. Súd vo svojom rozhodnutí určil, že do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov patrí položka c), e), f) a dlh voči žalovanej titulom finančného vyrovnania vo výške 10.546,62 eur. Do vlastníctva žalovanej prikázal položky a), d) a b). Z uvedeného vyplýva, že majetok patriaci do BSM bol rozdelený v zmysle návrhov právneho predchodcu žalobcov, preto možno konštatovať plný úspech žalobcov v konaní. Jeho neúspech, ktorý sa týka súdom započítaného vnosu žalovanej vo výške 1.526,92 eur súd považoval za nepatrný, preto o trovách konania rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Voči tomuto rozsudku podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaná z dôvodov podľa by odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne v lehote na podanie odvolania toto doplnila o ďalší odvolací dôvod podľa a h) .

8. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie napriek preukázaným skutočnostiam nevzal vôbec vnos žalovanej do BSM do úvahy a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na pojednávaní dňa 15.07.2024 žalovaná doplnila skutkové tvrdenia o vnose 75.000,- eur, ktoré boli použité na rekonštrukciu chatku a túto aj špecifikoval: bola zasklená terasa, zateplená celá chatka, nová kúpeľňa, podkrovie na prespatie, unimobunka, ktorou bola nahradená pôvodná, výdavky na brigádnikov. Súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, keď vnos žalovanej nezohľadnil nielen z hľadiska výšky vyrovnacieho podielu, ale aj ako kritérium pričinenia sa žalovanej o nadobudnutie a udržanie chatky. Rozsudok je nespreskúmateľný pre nedostatok presvedčivých dôvodov a nezrozumiteľnosť. V doplnení odvolania doručeného súdu v lehote na podanie odvolania doplnila, že skutkové tvrdenia žalovanej o vnose do BSM boli špecifikované aj v podaniach zo dňa 20.08.2021, 27.06.2023, 06.10.2023 a 09.11.2023, neobstojí preto záver súdu prvej inštancie v bode 31. odôvodnenia rozsudku, že žalovaná si nesplnila povinnosť skutkovo tvrdiť. Vnos bol aj preukázaný dôkazmi, ktoré sú sumarizované v bode

9. odôvodnenia rozsudku. Ďalej súd prvej inštancie neuviedol, z čoho vychádzal, keď vzal do úvahy, že žalobcovia disponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

9. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že z obsahu odvolania však možno vyvodiť, že skutkovo uvádza iba jediný odvolací dôvod, keď namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil jej údajný vnos do BSM, hoci podľa jej subjektívneho názoru tento vnos v sume 75000 eur preukázala. Uvedenú argumentáciu teda možno subsumovať iba pod odvolací dôvod podľa ( ), teda nesprávne skutkové závery súdu. Žalovaná síce rámcovo, bez bližšieho zdôvodnenia tento istý dôvod prezentuje aj ako porušenie práva na spravodlivý proces a tiež nesprávne právne posúdenie veci, je však úplne zrejmé, že vytýkaná vada (nezohľadnenie údajného vnosu) napĺňa iba jeden uvádzaný odvolací dôvod (nesprávne skutkové zistenia). Ak žalovaná mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, bolo na mieste, aby tieto svoje tvrdenia konkretizovala a nezostala len v rovine všeobecných tvrdení bez špecifikácie konkrétneho skutkového a právneho stavu veci, v ktorej žalovaná vidí naplnenie daného odvolacieho dôvodu. Majú za to, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými predloženými, resp. vykonanými dôkazmi, z týchto vyvodil správne skutkové zistenia, svoje zistenia jasne, stručne a zrozumiteľne zhrnul a vysvetlil (čo pri častokrát veľmi zmätočných a rozporuplných podaniach žalovanej nebolo jednoduché) a dospel k správnym skutkovým zisteniam a záverom. Zastávame názor, že žalovaná v priebehu konania nielenže neuniesla dôkazné bremeno, ale neuniesla ani riadne bremeno tvrdenia. Popierajú (a rovnako to popieral ich nebohý otec), že by žalovaná vynaložila na výstavbu chatky s.č. XXX sumu 75000 eur, resp. akúkoľvek sumu vlastných peňažných prostriedkov. Žalovaná k tomu neprodukovala žiadne dôkazy, nepreukázala, že by zaplatila jedinú faktúru, kúpila čo i len jedinú tehlu. Jediné pravdivé a preukázané tvrdenie je to, že v r. 2010 mala prostriedky z predaja bytu v sume 75.000,- eur, avšak to nijako nepreukazuje, že práve tieto prostriedky investovala do výstavby chaty, ktorá sa stavala podstatne neskôr (v rokoch 2017 až 2019). Ak by sa aj do výstavby neinvestovalo ani euro zo spoločných prostriedkov a celá bola vyhotovená z výlučných prostriedkov žalovanej v sume 75.000 eur, je takmer isté, že jej všeobecná hodnota by dnes vysoko presahovala sumu 75.000 eur. Avšak podľa znaleckého posudku znalca Ing. Vaška všeobecná hodnota chaty (v dobe vyhotovenia posudku – v novembri 2023 predstavovala iba sumu 25.449,08 eura. Je preto prakticky vylúčené, aby do nehnuteľnosti, ktorá má aktuálne hodnotu 25.449,08 eura, boli v dobe jej výstavby v r. 2017 až 2019 vynaložené prostriedky vo výške 75.000 eur. Čo sa týka výhrady žalovanej, že súd neskúmal našu bonitu (schopnosť vyplatiť žalovanú v zmysle rozsudku), táto výhrada je irelevantná. Je to najmä z dôvodu, že toto naše skutkové tvrdenie v priebehu pojednávania nebolo zo strany žalovanej nijako spochybňované či popreté, ergo toto skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné a nebol teda najmenší dôvod, aby k tejto otázke vykonával súd akékoľvek dokazovanie. S poukazom na vyššie uvedené zastávajú názor, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolanie žalovanej je v celom rozsahu nedôvodné. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Na vyjadrenie žalobcov reagovala žalovaná odvolacou replikou s tým, že v odvolaní riadne uviedla, v čom malo spočívať nesprávne skutkové zistenie, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom posúdenia rozsahu vnosu žalovanej do BSM vo výške 75.000,- eur z jej výlučných prostriedkov.

13. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

16. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

17. Odvolateľka namietala, že závery súdu prvej inštancie, keď nezohľadnil jej vnos do BSM vo výške 75.000,- eur, neboli správne. Žalovaná v priebehu konania produkovala množstvo skutkových tvrdení. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná sumu 75.000,- eur získala predajom 3-izbového bytu v I.. Vo vzťahu k použitiu týchto prostriedkov sa však podľa súdu prvej inštancie vyjadrovala nekonzistentne a neurčito. Uviedla, že všetky finančné prostriedky použila na kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXXX. V podaní zo dňa 20.08.2021 uviedla, že financovala aj rekonštrukciu chatky zapísanej na LV č. XXXX, to akou sumou neuviedla. Nevyplývalo to ani z predložených čestných prehlásení, nebolo tiež možné zo strany súdu matematicky vyvodiť výšku týchto investícii. Súdu prvej inštancie teda nebolo zrejmé, akou sumou sa žalovaná podieľala na rekonštrukcii chatky so s. č. XXX, akú sumu použila na nadobudnutie nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX, preto z dôvodu nesplnenia si povinnosti riadne skutkovo tvrdiť, ďalší vnos žalovanej nezohľadnil.

18. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj celého obsahu spisu zistil, že žalovaná sa v priebehu konania vyjadrovala k použitým finančným prostriedkom vo výške 75.000,- eur, ktoré nadobudla predajom svojho bytu v I. opakovane a postupne aj predkladala dôkazy, ktorými mala v úmysle preukázať svoje tvrdenia. Odvolací súd musí dať pravdu súdu prvej inštancie v tom, že jej vyjadrenia boli nesúrodé a miestami neurčité a zmätočné, avšak pokiaľ ide o posúdenie splnenia povinnosti žalovanej skutkovo tvrdiť akú sumu a akým spôsobom mala žalovaná použiť vyššie uvedenú sumu jej výlučných prostriedkov na masu BSM, súd prvej inštancie postupoval nedôsledne. Žalovaná sa v priebehu konania vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 31.08.2021 (č. l. 63), kde tvrdila, že nehnuteľnosti na LV č. XXXX nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, lebo ich kúpu vyplatila z vlastných finančných prostriedkov, ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva. Uviedla

aj to, že rekonštrukciu rekreačnej chatky súp. č. XXX zabezpečovala takisto ona z jej výlučných prostriedkov, pričom rekonštrukcia spočívala v zateplení, dostavbe nízkeho podkrovia, zasklenia terasy a vybudovania kúpeľne. Predložila fotografie, z ktorých mala vyplývať rekonštrukcia chatky a takisto aj čestné prehlásenie zo dňa 10.03.2014 pôvodného žalobcu (t.č. manžela žalovanej), kde výslovne uviedol, že nehnuteľnosti na LV č. XXXX sú výlučným vlastníctvom žalovanej a rekonštrukciu chatiek súp. č. XXX N. XXX hradila výlučne ona zo svojich finančných prostriedkov nadobudnutých pred manželstvom a hradila aj všetky náklady s tým spojené (č. l. 77). Ďalej sa vo veci vyjadrovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 27.06.2023 (č. l. 166), kde výslovne uviedla, že popiera tvrdenia žalobcu, že sa ničím nepričinila o nadobudnutie chatky, lebo na jej zhotovenie použila 75.000,- eur z predaja bytu v I.. Žiadala vykonať dôkazy – výpis z vkladnej knižky a kúpnu zmluvu, ktorou predala uvedený byt. V podaní doručenom súdu dňa 06.10.2023 uviedla, že chata súp. č. XXX aj pozemok parc. č. 5309/95 boli nadobudnuté z finančných prostriedkov 75.000,- eur z predaja bytu. Predložila čestné prehlásenie zo dňa 18.08.2019 (č. l. 199) pôvodného žalobcu, ktorý v ňom výslovne uviedol k predaju bytu za 75.000,- eur, že pred uzavretím manželstva žalovaná nehnuteľnosti na LV č. XXXX kúpila a vyplatila z vlastných finančných prostriedkov, ktoré mala z predaja svojho bytu, na čom on trval, svojimi finančnými prostriedkami sa ďalej pričinila na rekonštrukcii chatky súp. č. XXX, pričom tieto peniaze dávala na nákup materiálu na rekonštrukciu, zakúpenie novej dvoj-unimobunky a vyplácanie brigádnikov. Neskôr predložila ďalšie čestné prehlásenie pôvodného žalobcu zo dňa 29.12.2023 (č. l. 279), kde uviedol, že jeho pôvodné tvrdenie, že chatku staval on svojpomocne nie je pravdivé, rekonštrukciu platila výlučne žalovaná z jej finančných prostriedkov. Popísal v ňom rekonštrukciu chatiek súp. č. XXX a XXX, ktorú hradila žalovaná (zateplenie, podkrovie atď.) Na pojednávaní dňa 24.06.2023 právny zástupca výslovne uviedol, že žiada zohľadniť celý vnos žalovanej do BSM vo výške 75.000,- eur, ktorý bol použitý na rekonštrukciu chatky. Na pojednávaní dňa 15.07.2024 právny zástupca uvedené zopakoval, poukázal na doklady nachádzajúce sa na č.l. 34-50, následne žalovaná špecifikovala v čom spočívala rekonštrukcia: zasklená terasa, zateplenie, nová kúpeľňa, podkrovie na prespanie, nová unimobunka, z finančných prostriedkov bola hradená nielen rekonštrukcia, ale aj kúpa chatiek súp. č. XXX a XXX za sumu 11.800,- eur.

19. Súd prvej inštancie do masy BSM chatku súp. č. XXX v hodnote 25.449,08 eur zahrnul, vzhľadom na to, že kúpna zmluva síce bola uzavretá pred uzavretí manželstva, avšak vklad vlastníctva bol povolený až po uzavretí manželstva. Uvedené žalovaná v odvolaní nijako nespochybňuje. Žiadna zo strán nespochybňuje ani hodnotu chatky. Súd prvej inštancie však vôbec nezohľadnil skutkové tvrdenia žalovanej, že vynaložila všetky prostriedky za predaja bytu vo výške 75.000,- eur, a to na kúpu nehnuteľností na LV č. XXXX, ako aj rekonštrukciu chatiek súp. č. XXX a XXX, nijako sa súd nevysporiadal ani s obsahom čestných prehlásení pôvodného žalobcu, ktoré sa vzťahovali priamo k uvedeným tvrdeniam žalovanej. Je zrejmé, že do BSM súd prvej inštancie z nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva (parc. č. 2477/24, 2477/26, 2477/227 a 5309/95, stavby – chatky súp. č. XXX a XXX) zahrnul len chatku súp. č. XXX (položka c)) a pozemok parc. č. 5309/95 (položka a)), ostatné nehnuteľnosti do BSM nepatrili, nakoľko sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. V bode 31. odôvodnenia súd prvej inštancie akceptoval vnos žalovanej vo výške 1.526,92 eur titulom nadobudnutia nehnuteľností na LV č. XXXX, avšak výlučne vo vzťahu k parc. č. 5309/29 ako vyplynulo z bodu 29. odôvodnenia, pričom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, či tento vnos žalovanej do BSM akceptoval ako pochádzajúci z výlučných finančných prostriedkov žalovanej, ktoré mala z predaja svojho spoluvlastníckeho domu na L. ulici, alebo z predaja jej bytu v I.. Pokiaľ však ide o kúpu chatky súp. č. XXX a jej rekonštrukciu, súd len stroho uviedol, že žalovaná si nesplnila povinnosť skutkovo tvrdiť, avšak s jej tvrdeniami, ako aj dôkazmi predkladanými z jej strany, na ktoré poukázala, sa nijako nevysporiadal. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že ak bola vec získaná počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov, potom je manžel pri vyporiadaní BSM oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo takto vynaložil. Pri vyporiadaní nákladov vynaložených z oddeleného majetku na BSM sa prihliada na spôsob, akým bol výlučný majetok použitý. Takisto nemožno opomenúť a zvážiť, či je potrebné prihliadnuť na to, ako sa ten-ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie spoločných vecí, čo môže mať za následok disparitu podielov manželov v rámci vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti úplne opomenul vysporiadať sa s tvrdením pôvodného žalobcu, že o zakúpenie chatky súp. č. XXX a jej rekonštrukciu sa pričinila výlučne žalovaná, hoci táto počas celého konania tvrdila, že chatka je len v jej výlučnom vlastníctve a jej vnos do BSM je potrebné zohľadniť v celom rozsahu. Odvolací súd len dodáva, že otázka tzv. vnosu žalovanej do BSM môže mať súvis aj s otázkou nerovných podielov manželov pri vyporiadaní. Je však podstatné uvedomiť si, že ust. takúto situáciu rieši jednak stanovením práva manžela požadovať,

aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a jednak stanovením nerovnosti (disparity) vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom ide o dve odlišné hľadiská (zásady) dôležité pre vyporiadanie spoločného majetku. Tieto hľadiská (zásady vyporiadania) nemožno zamieňať ani zmiešavať. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nedal presvedčivú a vyčerpávajúcu odpoveď ani na jedno z uvedených aplikovateľných hľadísk posúdenia vnosu žalovanej do BSM.

20. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie neuviedol, z čoho vychádzal, keď vzal do úvahy, že žalobcovia disponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie vyrovnacieho podielu, táto nie je dôvodná. Ako uviedol súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia, pri otázke, ktorá strana konania disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie vyrovnacieho podielu, vychádzal z vyjadrení strán konania na pojednávaní dňa 15.07.2024, kde sa k tejto otázke vyjadrila žalovaná a uviedla, že v súčasnosti nedisponuje finančnými prostriedkami, lebo ich investovala (č. l. 285 rub), ale aj právny zástupca žalobcov, ktorý uviedol, že jeho klienti disponujú hotovosťou na vyplatenie žalovanej (č. l. 286 rub), čo žalovaná nijako nespochybnila.

21. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym posúdením veci) k znemožneniu žalovanej realizovať jej procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na to, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zrušil a vec podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o vyporiadaní BSM, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov najmä so zameraním na posúdenie, či žalovaná preukázala, že sa výlučne ona zaslúžila o nadobudnutie chatky súp. č. XXX, v dôsledku čoho by bolo potrebné zvážiť disparitu podielov manželov pri vyporiadaní BSM v časti uvedeného majetku, takisto posúdiť a zvážiť či žalovaná preukázala rozsah jej vnosu v podobe rekonštrukcie chatky súp. č. XXX, následne odôvodniť, ktorú z uvedených zásad vyporiadania je potrebné aplikovať, prípadne naopak - presvedčivo a zrozumiteľne vysvetliť prečo takúto zásahu vyporiadania nebolo možné aplikovať a prepojiť svoje právne závery s vykonaným dokazovaním. Je potrebné pritom aj starostlivo zvážiť argumenty protistrany, všetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane listinných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením , a to najmä so sústredením sa na sporné otázky. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli vyčerpávajúco a logicky vysvetlené, nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho a dovolacieho konania ( ).

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).