Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-74-2024.pdf
PDF · 77.58 KB
Case nature
Subarea
4S/74/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Slovenská poľovnícka komora, so sídlom Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, IČO: 42 175 682, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 2Ds 9/2024 zo dňa 05. októbra 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu zo dňa 18. decembra 2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 20. decembra 2024 doručená správna žaloba žalobcu zo dňa 18. decembra 2024, ktorou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. k. 2Ds 9/2024 zo dňa 05. októbra 2024, vo veci uloženia peňažnej pokuty za disciplinárne previnenie podľa disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory, ktorým bolo na základe odvolania žalobcu zmenené prvostupňové rozhodnutie Obvodnej poľovníckej komory Čadca č. j. 11/2023 zo dňa 20. októbra 2023, ktorým Obvodná poľovnícka komora Čadca rozhodla o uložení pokuty žalobcovi vo výške 500 Eur (+ trovy konania v sume 10,- eur), podľa § 3 písm. g), § 4 ods. 1 písm. a) Disciplinárneho poriadku pre porušenie ust. § 53 ods. 7 a § 64 ods. 6 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov – žalobca po skončení platnosti povolenia na lov zveri dňa 28.02.2022 neodovzdal povolenie na lov zveri č. E. a nepoužité značky Fh 502 11468 a Fh 502 11469. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že v zmysle ust. § 16 ods. 3 písm. d) v spojení s ust. § 16 ods. 4 Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory zrušil prvostupňové rozhodnutie v časti výroku o disciplinárnom opatrení a v zmysle ust. § 16 ods. 5 Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory uložil žalobcovi, podľa § 4 ods. 1 písm. b) disciplinárne opatrenie – peňažnú pokutu vo výške 100,- eur. Žalobca v žalobnom petite navrhol rozhodnutie žalovaného č. k. 2Ds 9/2024 zo dňa 05. októbra 2024 v spojení s rozhodnutím Obvodnej poľovníckej komory Čadca č. j. 11/2023 zo dňa 20. októbra 2023 zrušiť a vec vrátiť Obvodnej poľovníckej komore Čadca na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
2. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 18. decembra 2024 zároveň navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Svoj návrh žalobca odôvodnil tvrdením, že zo strany žalovaného došlo k razantnému porušeniu disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory, pričom rozhodnutie je absolútne nezákonné, pretože mu nemala byť uložená žiadna pokuta, vzhľadom na to, že sa nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia. Z tohto dôvodu nemôže znášať negatívne dôsledky uloženia sankcie za previnenie, ktorého sa nedopustil.
3. Správny súd v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 11. apríla 2025 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 13. mája 2025 okrem iného uviedol, že je zrejmé, že žalobcom podaný návrh na priznanie odkladného účinku nespĺňa zákonom stanovené podmienky v ust. § 185 písm. a) SSP, a preto tento navrhol nepriznať.
4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
9. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
10. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
11. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
12. V súvislosti s uvedeným správny súd konštatuje, že argument žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je absolútne nezákonné a že mu nemala byť uložená žiadna pokuta, pretože sa nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia, je nedostatočný a nepostačuje na priznanie odkladného účinku podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Samotný nesúhlas žalobcu s rozhodnutím a tvrdenie o jeho nezákonnosti bez konkrétnych dôkazov a primeraného odôvodnenia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nestačí na to, aby súd priznal žalobe odkladný účinok. Súd preto nemôže akceptovať návrh žalobcu len na základe jeho vyhlásení, že sa nedopustil disciplinárneho previnenia, keďže takéto tvrdenie nevyvracia zákonnosť rozhodnutia ani nepreukazuje, že by uplatnenie sankcie spôsobilo žalobcovi závažnú ujmu.
13. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
14. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).