Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/7/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: VACUUMSCHMELZE, s.r.o., so sídlom Horná Streda 1325/14, 916 24 Horná Streda, IČO: 35 727 110, zast.: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom: Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, IČO: 35 627 620, v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu žalovaného č. ITN-42-3-2.3/P-E24, A25-23 zo dňa 28. novembra 2023 v znení Dodatku č. 1 k protokolu č. ITN-42-3-2.3/P-E24, A25-23 zo dňa 04. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd Protokol žalovaného Inšpektorátu práce Trenčín č. ITN-42-3-2.3/P-E24, A25-23 zo dňa 28. novembra 2023 v znení Dodatku č. 1 k protokolu č. ITN-42-3-2.3/P-E24, A25-23 zo dňa 04. decembra 2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Trenčín (ďalej len „žalovaný“) vykonal v období od 11.10.2023 do 28.11.2023 u zamestnávateľa VACUUMSCHMELZE, s.r.o., so sídlom Horná Streda 1325/14, 916 24 Horná Streda, IČO: 35 727 110 (ďalej len „žalobca“) ako kontrolovaného subjektu, v sídle žalobcu a na Inšpektoráte práce Trenčín inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania za kontrolované obdobie 07/2023 – 9/2023.

2. Dňa 28.11.2022 žalovaný vyhotovil Protokol o výsledku inšpekcie práce č. ITN-42-3-2.3/P-E24,A25-23 (ďalej len „Protokol“) podľa v nadväznosti na a až 4 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ alebo „zákon o inšpekcii práce“), v ktorom uviedol zistené nedostatky v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nebolo zistené.

3. V rámci pracovnoprávnych vzťahov žalovaný v Protokole v časti B bode 1 uviedol, že žalobca vopred neprerokoval so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať, a taktiež nevydal zamestnancovi písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho

trvaní, čím porušil ust. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“). Porušenie podľa žalovaného spočívalo v tom, že žalobca vopred neprerokoval so zamestnancom A. B., nar. XX.XX.XXXX, (Pracovná zmluva od 01.05.2004, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy odo dňa 01.03.2019, druh práce: expedient), dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Uviedol, že dňa 04.09.2023 C. D. – vedúci strediska VERSTAND, oznámil tomuto zamestnancovi, že bude preradený na miesto v sklade, kde je E. F. – vedúci skladu, pričom jeho prácou bude prijímať a vydávať tovar. Dňa 04.09.2023 A. B., nar. XX.XX.XXXX, vykonával prácu na pozícii expedient v zmysle platnej pracovnej zmluvy v znení Dodatku zo dňa 01.03.2019. Podľa žalovaného, žalobca ani do prerokovania Protokolu nepreukázal, že pred preradením zamestnanca ako zamestnávateľ informoval tohto zamestnanca o základných aspektoch preradenia, najmä dôvode preradenia a dobe jeho trvania. Porušenie tiež spočíva v tom, že kontrolovaný subjekt nevydal zamestnancovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, na základe posledného Popisu pracovného miesta „expedient“ zo dňa 01.03.2019 písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní. Žalovaný zistil, že na základe posledného Popisu pracovného miesta „expedient“ zo dňa 01.03.2019 bol tento zamestnanec zaradený na organizačnú jednotku GSC-LOG-VW a dňa 04.09.2023 vykonával prácu na tejto pozícii v zmysle platnej pracovnej zmluvy. C. D. – vedúci strediska VERSTAND ako priamy nadriadený zamestnanca A. B., za prítomnosti E. F. – vedúceho skladu, kam mal ísť menovaný vykonávať prácu na pozícii „skladník“, v sklade HT, ústne nariadil zamestnancovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, pracovná pozícia „expedient“ na základe Popisu pracovného miesta „expedient“ zo dňa 01.03.2019, organizačná jednotka GSC-LOG-VW, aby išiel prijímať a vydávať tovar v sklade HT, organizačná jednotka: 4200. Žalobca však do prerokovania Protokolu nepreukázal, že si splnil informačnú povinnosť voči zamestnancovi, pričom je povinný prerokovať so zamestnancom základné aspekty preradenia, najmä dôvod preradenia a dobu jeho trvania.

4. Ďalším zisteným nedostatkom, uvedeným v Protokole v časti B bode 2, podľa žalovaného bolo, že žalobca neposkytol zamestnancovi za vykonanú prácu časť mzdy, čím porušil ust. . Porušenie podľa žalovaného spočívalo v tom, že žalobca neposkytol zamestnancovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, expedient, za vykonanú prácu v mesiaci 09/2023 časť mzdy, konkrétne výkonnostný príplatok, stanovený v Mzdových podmienkach. Výkonom inšpekcie práce z predložených dokladov – Mzdové podmienky zo dňa 01.03.2023, Mzdový list a Výplatná páska za mesiac 09/2023 vznikol zamestnancovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, za mesiac 09/2023 nárok na poskytnutie mzdy nasledovne: základná mesačná mzda za odpracovaných 15 hod. 97,14 €/brutto, dočasný príplatok za odpracované hodiny vo výške 6,67 €/brutto, výkonnostný príplatok za odpracované hodiny vo výške 24,29 €/brutto, náhrada mzdy za dočasnú pracovnú neschopnosť v sume 201,17 €/netto, celkom hrubá mzda vo výške 329,27 €/brutto. Žalobca do prerokovania Protokolu nepreukázal, že uspokojil uvedené finančné nároky uvedeného zamestnanca, nakoľko neposkytol zamestnancovi za vykonanú prácu časť mzdy – výkonnostný príplatok za odpracované hodiny vo výške 24,29 €/brutto.

5. V časti Protokolu označenej ako „Opatrenia“ žalovaný, v súlade s /, nariadil odstrániť zistené nedostatky tým spôsobom, že nedostatok v bode 1 – nariadil neodstrániť, nakoľko zistený nedostatok nie je možné odstrániť spätne aj z dôvodu skončenia pracovného pomeru zamestnanca, v bode 2 – nariadil do 15 dní od prevzatia tohto Protokolu v zmysle bodu 2 tohto Protokolu doplatiť zamestnancovi časť mzdy. Ďalej v súlade s uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi povinnosť: prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatku v bode 2 do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

6. Dňa 28.11.2023 žalovaný prerokoval Protokol so žalobcom. Dňa 04.12.2023 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu označené ako „vyjadrenie k zisteným skutočnostiam a nedostatkom“. Následne žalovaný Dodatkom č. 1 k protokolu zo dňa 04.12.2023 (ďalej len „Dodatok č. 1“) zmenil Protokol tak, že nenariadil odstrániť zistený nedostatok v bode 1 - nie je možné odstrániť spätne aj z dôvodu skončenia pracovného pomeru zamestnanca, avšak nariadil odstrániť zistený nedostatok v bode: 2 - do 15 dní od prevzatia tohto Dodatku č. 1 k protokolu v zmysle bodu 2 tohto protokolu doplatiť zamestnancovi časť mzdy – výkonnostný príplatok.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

7. Žalobca podal proti Protokolu v znení Dodatku č. 1 správnu žalobu, v ktorej uviedol, že predmetný Protokol je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pričom sa odvolával na viaceré rozhodnutia rôznych stupňov súdnych inštancií. Uviedol, že Protokol v znení Dodatku č. 1, ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní, považujeme za nezákonný z dôvodov podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), teda, že: i/ zistenia žalovaného uvedené v Protokole v znení Dodatku č. 1 vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci; ii/ Protokol v znení Dodatku č. 1 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť; iii/ skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu; a iv/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

8. K časti B bod 1 žalobca namietal, že žalovaný v časti zistených nedostatkov ako aj v časti zistených skutočností uvádza iba skutočnosť a zistený nedostatok, že malo ísť o preradenie na inú prácu a zamestnávateľ si tak nesplnil svoju povinnosť v zmysle , v prípade preradenia zamestnanca na inú prácu. Protokol v znení Dodatku č. 1 však neobsahuje žiadne zdôvodnenie, prečo sa správny orgán nezaoberal tvrdením žalobcu, že v danej veci nemalo ísť o kvalifikovanie preradenia zamestnanca na inú prácu v zmysle . Zamestnanec A. B. odmietol plniť pokyn zamestnávateľa, ktorý bol nariadený prostredníctvom vedúcich pracovníkov zamestnávateľa priamo zamestnancovi. Zamestnanec A. B. má v zmysle platnej pracovnej zmluvy náplň pracovnej činnosti na pozícii „expedient“. Dňa 04.09.2023 o 08:00 hod. bol vykonaný pokyn C. D., ako vedúcim strediska VERSAND, a teda priamo nadriadeným zamestnancovi A. B., aby išiel zamestnanec prijímať a vydávať tovar do skladu. Zamestnanec A. B. odmietol plniť pokyn, na základe čoho nevykonal pre zamestnávateľa dohodnutú pracovnú činnosť v daný deň, preto ho zamestnávateľ (žalobca) listom zo dňa 05.09.2023 písomne upozornil na porušenie pracovnej disciplíny. Podľa žalobcu, žalovaný síce špecifikoval pracovné zaradenia zamestnancov u žalobcu, ale neurobil tak komplexne podľa dokumentácie žalobcu. Popis pracovného miesta u žalobcu pri pozícii „expedient“ na organizačnej jednotke GSC-LOG-VW, zahŕňa okruh pracovných činností pre zamestnanca, kde je uvedené aj prijímanie a vydávanie tovaru v sklade. Žalovaný sa v Protokole nevysporiadal s týmto dôkazom, predloženým žalobcom, a nedostatočne tak zadefinoval pracovné miesta žalobcu. Z popisu pracovného miesta ako aj z pracovnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že zamestnanec u žalobcu na pozícii expedient má riadne v náplni práce vedenú aj činnosť „prijímanie a vydávanie tovaru v sklade“. Nejde teda o pokyn smerovaný na zamestnanca, ktorým sa nariaďuje preradenie zamestnanca na inú prácu v zmysle . Žalovaným zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Podľa žalobcu, žalovaný poskytol zmätočné a riadne neodôvodnené tvrdenie, teda že najprv považoval pracovné miesta „skladník“ a „expedient“ za úplne odlišné pracovné miesta (Protokol), pričom následne zmenil tvrdenie a zhodnotil, že „skladník“ a „expedient“ majú niektoré činnosti zhodné ale majú odlišných vedúcich zamestnancov (Dodatok č. 1 k Protokolu). Žalobca nepreradil zamestnanca na inú prácu a tak nebol povinný so zamestnancom vopred prerokovať, že dňa 04.09.2023 bude vykonávať prijímanie a vydávanie tovaru v sklade u žalobcu, a teda ani nemohol porušiť . Zistenia žalovaného uvedené v Protokole v znení Dodatku č. 1, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenia v predmetnom Protokole v znení Dodatku č. 1 sú nedostatočné, čím je predmetný Protokol v znení Dodatku č. 1 nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

9. K zisteným nedostatkom – časť B bod 2 Protokolu v znení Dodatku č. 1 žalobca uviedol, že zamestnanec A. B. dňa 04.09.2023 odmietol vykonať pokyn nadriadeného zamestnanca, a teda odmietol vykonať prácu – prijímanie a vydávanie tovaru v sklade, tak ako je dohodnuté v pracovnej zmluve. Žalobca odmietnutie vykonania práce A. B. považoval za porušenie pracovnej disciplíny, na čo zamestnanca písomne upozornil. Žalobca mal za to, že zamestnanec si neplnil pracovné povinnosti, nevykonal dohodnutú prácu, na základe čoho mu nevznikol nárok na vyplatenie výkonnostného príplatku. Z predložených dôkazov mal, podľa žalobcu, žalovaný preukázané, že zamestnanec A. B. si neplnil pracovné povinnosti, nevykonal prácu a tak mu nevznikol nárok v zmysle . Zistenia žalovaného, konštatované v Protokole v znení Dodatku č. 1, tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a Protokol v znení Dodatku č. 1 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.

10. Žalobca ďalej namietal opatrenia nariadené žalovaným žalobcovi v Protokole v znení Dodatku č. 1. Poukázal na znenie ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, pričom uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva, že inšpektor práce je povinný uložiť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), a zároveň uložiť povinnosť podľa písm. b) citovaného ustanovenia. Žalovaný v predmetnom Protokole uložil len povinnosť podľa písm. b), teda stroho kopíroval zákonné ustanovenia, pritom uložil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) len v najvšeobecnejšej rovine s odkazom na jednotlivé časti Protokolu. Žalovaný teda nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov, resp. porušení predpisov a ich príčin. Uviedol tiež, že ust. § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce patrí do časti „Oprávnenia inšpektora práce“, pričom z uvedeného je možné vyložiť, že inšpektor práce má určité oprávnenia, ktoré môže použiť na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností. Naopak, ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ktoré obsahuje slová „navrhne“ a ,,uloží“ opatrenia, spadá do časti „Protokol a záznam o výsledku inšpekcie práce“, a teda je možné ho vyložiť tak, že v prípade ak inšpektor práce vypracuje protokol, tak je povinný navrhnúť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) zákona o inšpekcii práce. Podľa žalobcu tak došlo k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný tým, že nešpecifikoval spôsob, akým má žalobca odstrániť zistené nedostatky a porušenia predpisov, čo predpokladá § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, teda opomenutím tejto povinnosti, uložil žalobcovi nevykonateľné opatrenia a povinnosti, na základe čoho možno konštatovať, že predmetný Protokol nemá zákonom požadované náležitosti.

11. Žalobca ďalej namietal, že Dodatok č. 1 k Protokolu zo dňa 04.12.2023 nebol so žalobcom prerokovaný, čo je porušením ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. S poukazom na ust. § 13 ods. 2, § 14 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona o inšpekcii práce uviedol, že žalovaný je povinný protokol prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom. Protokol sa považuje za prerokovaný aj v prípade skutočností uvedených v § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce, pričom tieto skutočnosti musia byť uvedené v protokole. Protokol však v tomto prípade prerokovaný nebol, nakoľko žalovaný neprerokoval so žalobcom Dodatok č. 1 k Protokolu, ktorý je podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce súčasťou Protokolu. Podľa žalobcu, pokiaľ je kontrolovanému zamestnávateľovi vo všeobecnosti umožnené, aby sa k záverom konštatovaným v protokole vyjadril, pričom na podklade jeho vyjadrenia sa následne vypracuje dodatok k protokolu, má rovnako právo, aby sa aj tie závery, ktoré sa konštatujú v dodatku k protokolu, s ním prerokovali rovnako, ako samotný protokol. Tieto závery uviedli vo svojich rozhodnutiach aj Krajský súd v Žiline, Krajský súd v Trnave a Krajský súd v Nitre, z ktorých vyplýva, že žalovaný správny orgán sa musí vysporiadať s prípadnými vyjadreniami zamestnávateľa, zdôvodňovať svoje tvrdenia, prerokovávať protokoly a pod. Žalovaný podľa žalobcu porušil aj § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce, z ktorého vyplývajú obsahové náležitosti, ktoré musí obsahovať dodatok k protokolu, aby mohol byť považovaný za zákonný. Podľa žalobcu, žalovaný v Dodatku č. 1 nezohľadnil všetky namietané skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v rámci svojho vyjadrenia, náležite sa s nimi nevysporiadal a nepredložil argumenty a náležité právne posúdenie, na základe ktorého by dospel k záveru o neodôvodnenosti a nepravdivosti namietaných skutočností žalobcom.

12. Žalobca uzavrel, že na základe citovaných zákonných ustanovení, odkazovaných súdnych rozhodnutí, ako aj uvedených skutočností má za to, že pre nedostatok obsahových náležitostí Protokolu a Dodatku č. 1 k Protokolu, rovnako pre nesplnenie povinnosti žalovaného predmetný Dodatok č. 1 prerokovať so žalobcom, nespĺňa požiadavku zákonnosti aktu vydaného orgánom verejnej správy. Uvedeným postupom zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Tiež má za to, že to spôsobuje nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť Protokolu v znení Dodatku č. 1.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že voči žalobcovi nebolo ani nebude na základe Protokolu v nadväznosti na Dodatok č. 1 začaté správne konanie. K nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu v nadväznosti na porušenie č. 1 Protokolu žalovaný poukázal na zápisnice o podaní informácie zo dňa 14.11.2023, spísané s C. D. (vedúci expedície), E. F. (vedúci skladu), E. G. (expedient), H. I. (skladník), J. D. (expedient) a K. H. (skladník), pričom uviedol, že z predmetných zápisníc o podaní informácie jasne vyplýva, že sa nejednalo o vykonávanie práce expedienta podľa pracovnej zmluvy A. B., ale o preradenie na inú prácu, a to prácu skladníka kvôli dlhodobej pracovnej neschopnosti zamestnanca F..

Taktiež podľa neho uvedené zápisnice jasne a zreteľne popisujú rozdiely medzi pracovným miestom skladník a pracovným miestom expedient.

14. K porušeniu, ktoré bolo konštatované v bode č. 2 Protokolu žalovaný uviedol, že toto porušenie sa dostalo do vôľovej dispozície zamestnanca až dňa 16.10.2023. Výkonnostný bonus sa podľa Mzdového poriadku žalobcu ku dňu 01.06.2023 poskytuje mesačne na základe základnej mzdy za skutočne odpracovaný čas. Mzda za mesiac september 2023 bola splatná ku dňu 12.10.2023, a to na základe mzdových podmienok zo dňa 01.03.2023. Keďže porušenie pracovnej disciplíny začalo mať právne následky až po tom, ako bola mzda splatná, žalovaný trval na tom že zamestnancovi nárok na uvedený bonus vznikol, nakoľko podľa predloženej evidencie pracovného času, zamestnanec v mesiaci september 2023 vykonával prácu, ktorú má riadne zaevidovanú. Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi mzdu dňa 10.10.2023, bez vyššie spomenutého výkonnostného bonusu.

15. K námietke žalobcu týkajúcej sa časti Protokolu priamo súvisiacej s prijatím opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v nadväznosti na rozsudky, na ktoré poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že žalobca bol v Protokole zaviazaný odstrániť nedostatok uvedený v bode 2 predmetného Protokolu, pričom súčasne bol zaviazaný k dodržiavaniu zákonných ustanovení. Žalovaný má za to, že žalobca bol týmto Protokolom zaviazaný k odstráneniu konkrétneho nedostatku, ktorý bol presne špecifikovaný z hľadiska všetkých podstatných náležitostí v tomto Protokole. Pokiaľ by dané porušenie vymedzené v bode 2 neexistovalo, nebolo by ani možné odstrániť daný nedostatok. Inšpektorát práce z objektívnych dôvodov nie je schopný vymedziť všetky možnosti, akými má tak vykonať, a preto je na samom subjekte a na subjektívnych okolnostiach, ako tak učiní, avšak má povinnosť vykonať také opatrenia, aby daný existujúci protiprávny stav odstránil a svoje deliktuálne konanie napravil. Žalovaný nemôže zamestnávateľovi presne určiť konkrétny spôsob odstránenia daných nedostatkov, nakoľko by mohlo dôjsť k prekročeniu oprávnení vyplývajúcich mu z ústavného . Pokiaľ by totiž Inšpektorát práce i vymedzil konkrétny spôsob odstránenia nedostatkov, avšak zamestnávateľovi by bol známy efektívnejší spôsob odstránenia nedostatku, pričom by nebol schopný uskutočniť daný spôsob, ktorý mu nariadil Inšpektorát práce, mohlo by dôjsť k nepriaznivej situácii. Taktiež Inšpektorát práce následnou inšpekciou práce, ktorá je zameraná výlučne na kontrolu odstránenia nedostatkov prešetruje, či zamestnávateľ protiprávny stav odstránil, pričom nešetrí, či bol daný protiprávny stav odstránený konkrétnym spôsobom. Nie je možné z objektívnych dôvodov vymedziť v protokole všetky spôsoby, akými môže dôjsť k odstráneniu nedostatkov. Je teda nevyhnutne potrebné „nariaďovaciu časť“ konkrétneho protokolu posudzovať v nerozlučnej súvislosti k nedostatkom, ktoré bolo v protokole konštatované, pričom je potrebné vziať zreteľ i na vyjadrenie k protokolu, či sa zamestnávateľ zaviazal nedostatok odstrániť, a súčasne ho berie ho na vedomie, a už konkrétny, špecifický spôsob, ktorý si zvolí, aby protiprávny stav odstránil je na jeho zmluvnej a inej slobode, ktorá mu z právneho poriadku SR vyplýva. Rovnaký záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018, kde sa Najvyšší súd SR vyjadril aj k časti protokolu, v ktorej je uvedená povinnosť odstránenia nedostatkov zistených inšpekciou práce.

16. V súvislosti s námietkou žalobcu, že Dodatok č. 1 nebol prerokovaný, žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018, v ktorom uviedol: „Ku kasačnej námietke, že dodatok nebol prekovaný so sťažovateľom kasačný súd uvádza, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu zo sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej právnej úpravy, preto kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.“

17. Žalovaný trval na tom, že Protokol v nadväznosti na Dodatok č. 1 bol vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce a navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu ako nedôvodnú.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

18. V replike žalobca k vyjadreniu žalovaného opätovne argumentoval obdobne ako v podanej správnej žalobe.

19. Žalovaný vyjadrenie k replike žalobcu (tzv. dupliku) nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

20. Správny súd vec prejednal v súlade s (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca aj žalovaný sa vyjadrili, že nežiadajú o nariadenie pojednávania. Nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho správneho súdu dňa 18.06.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.06.2025 ( ).

21. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a napadnuté opatrenie preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ). Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že Protokol (v znení jeho Dodatku č. 1) v časti uložených opatrení vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do jeho zrušenia podľa a k vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie v zmysle .

22. Podľa 1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa ; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

25. Podľa ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

26. Podľa ; tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone podľa osobitného predpisu, „(ďalej len „“)1) c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

27. Podľa ; inšpekcia práce sa vykonáva a/ na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b/ vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

28. Podľa ; inšpektorát práce a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v a vykonávanie , najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia, i/ rozhoduje o uložení pokút podľa , 20 a osobitného predpisu, 17a)

j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov,

29. Podľa ; inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.

30. Podľa ; inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa / prostredníctvom inšpektorov práce.

31. Podľa ; inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a/ vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b/ vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúvamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúvloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e/ odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f/ používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7) g/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

32. Podľa ; na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

33. Podľa ; v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

34. Podľa ; inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce, ak pri inšpekcii práce u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, nezistil porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v / alebo porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce aj vtedy, ak mu nebol umožnený výkon inšpekcie práce.

35. Podľa ; protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol

obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

36. Podľa ; v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa /, uloží opatrenia podľa /osť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

37. Podľa ; inšpektor práce a/ po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b/ aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

38. Podľa ; protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

39. Podľa ; na konanie podľa /, // / až f/, ahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

40. Podľa ; odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

41. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie a na vec sa vzťahujúci administratívny spis, pričom zistil, že žalovaný vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa inšpekciu práce, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol obsahujúci v bodoch 1 a 2 zistenia – nedostatky spočívajúce v porušeniach a . Žalovaný Protokolom v súlade s / nariadil odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode č. 2 - doplatiť zamestnancovi časť mzdy v lehote do 15 dní od prevzatia Protokolu a podľa uložil žalobcovi povinnosť: prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatku v bode 2 do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Protokol bol prerokovaný so žalobcom dňa 28.11.2023. Na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu, doručenom žalovanému dňa 04.12.2023, žalovaný Dodatkom č. 1 zo dňa 04.12.2023, pričom žalovaný vo svojich vyjadreniach zotrval na svojich zisteniach a záveroch uvedených v Protokole. Protokol v časti Opatrenia Dodatkom č. 1 zmenil tak, že nenariadil odstrániť zistený nedostatok v bode 1, pretože ho nie je možné odstrániť spätne aj z dôvodu skončenia pracovného pomeru zamestnanca, avšak nariadil odstrániť zistený nedostatok v bode 2, a to do 15 dní od prevzatia Dodatku č. 1 v zmysle bodu 2 Protokolu doplatiť zamestnancovi časť mzdy – výkonnostný príplatok. Ostatné časti Protokolu ostali bez zmeny.

42. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia – Protokolu v znení Dodatku č. 1, ktorým žalovaný uložil žalobcovi opatrenia podľa 6 Z. z. Žiadal, aby súd napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd predovšetkým skúmal, či žalobcom napadnutý Protokol je takým správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý podlieha súdnemu prieskumu podľa ustanovení . Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že Protokol podlieha súdnemu prieskumu, keďže ho je možné považovať za taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý síce nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby (žalobcu), avšak má povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby (žalobcu) dotknuté, a preto žalobu považuje za prípustnú.

43. Inšpekciou práce sa v zmysle / presadzuje ochrana zamestnancov pri práci. Inšpekcia práce je 1/ dozor nad dodržiavaním predpisov, 2/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, 3/ poskytovanie poradenstva. Inšpektor práce je podľa povinný v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného subjektu vypracovať o inšpekcii práce protokol a ten prerokovať s kontrolovaným subjektom. Podľa protokol okrem identifikácie orgánov verejnej správy a kontrolovaného subjektu obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k zisteným porušeniam predpisov a ku skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. V protokole inšpektor práce nariadi opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v /, a zároveň uloží povinnosť kontrolovanej osobe prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť o splnení týchto opatrení písomnú správu Inšpektorátu práce v určenej lehote. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami. V konaní o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa a , na ktoré sa vzťahuje o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v zmysle , je protokol jedným z podkladov rozhodnutia. V tomto zmysle má protokol s výnimkou uložených opatrení predbežnú povahu, a teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v tom (obmedzenom) rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv kontrolovaného zamestnávateľa. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že súdnemu prieskumu podlieha protokol v rozsahu uložených opatrení.

44. Žalobca sa môže cítiť priamo dotknutý len tou časťou Protokolu, ktorou mu žalovaný nariadil odstrániť zistené nedostatky a uložil povinnosť prijať opatrenia na ich odstránenie (a ich príčin) a povinnosť doručiť o ich splnení správu, pretože len nimi mohol zasiahnuť do jeho subjektívnych práv. Samotné inšpekčné zistenia majú len predbežnú povahu podkladu pre uloženie opatrení na ich základe (ak sú takého charakteru, ktorý si to vyžaduje) alebo pre nadväzujúce samostatné administratívne konania (o správnom delikte), na základe čoho by ich preskúmanie správnym súdom nebolo prípustné (/ ). Keďže výsledkom inšpekcie práce bolo v tomto prípade okrem navrhnutia opatrení na zlepšenie zisteného stavu a uloženia všeobecnej povinnosti prijať opatrenia na odstránenie vzniku zistených porušení predpisov aj autoritatívne uloženie konkrétnych povinností pod bodom 2, je Protokol v znení Dodatku č. 1 v tejto časti spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Opatrenie uložené inšpektorom práce podľa Zákona o inšpekcii práce v bode 2 Protokolu v znení Dodatku č. 1 predstavuje podľa správneho súdu zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu tým, že celkom konkrétnym spôsobom ukladá zamestnávateľovi konať (doplatiť zamestnancovi časť mzdy – výkonnostný príplatok).

45. Správny súd konštatuje, že pokiaľ inšpektor práce uložil kontrolovanému subjektu podľa povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení, tieto povinnosti síce súvisia s uloženými opatreniami aj podľa aj podľa , avšak v tejto časti ide o všeobecnú povinnosť na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zisteného porušenia predpisu a jeho príčin a procesnú povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné. Preto takto formulované povinnosti nemôžu priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo

právom chránených záujmov žalobcu v zmysle a nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa .

46. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na Uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.12.2023, kde vyslovil právny názor, že opatrenia podľa sú vo svojej podstate len upozornením dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Takéto opatrenia zásadne nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov, a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je ich prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe . Tiež v tomto uznesení uviedol: „Z ustanovenia však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa . Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa . Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na , no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky ( ) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle v spojení s .“ Na základe uvedených dôvodov správny súd považuje Protokol v znení Dodatku č. 1 v časti uložených opatrení, ktoré funkčne nadväzujú na jeho predchádzajúci obsah spočívajúci v popise dokladov predložených žalobcom a popise na ich základe zistených nedostatkov v oblasti pracovno- právnych vzťahov, za spôsobilý predmet súdneho prieskumu.

47. Správny súd ďalej konštatuje, že zo , ktorý upravuje obsah a náležitosti protokolu, nevyplýva povinnosť, aby inšpektorát práce v protokole (ani v jeho dodatku) uviedol, z akých dôkazov, ktoré skutočnosti zistil, akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a to vo vzťahu ku konkrétnym povinnostiam vyplývajúcim zo , teda skutkové a právne posúdenie veci. Platná právna úprava nestanovuje žalovanému povinnosť protokol odôvodňovať. Protokol z inšpekcie práce je správnym aktom sui generis, ktorý má špecifickú vnútornú systematiku, resp. štruktúru, ktorá je zásadne odlišná od zaužívanej formy rozhodnutí s obvyklými obsahovými náležitosťami (výrok, odôvodnenie, poučenie), a u ktorého prevažuje viac objasňujúci ako nariaďovací charakter. Obsah protokolu ako celku je potrebné vnímať v súlade s účelom zákona, ktorým bolo v danom prípade odstránenie a zamedzenie nedostatkov zisteným pri výkone dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov ( bod. 1, , , ). Avšak protokol tvorí základný skutkovo-právny podklad pre rozhodnutie orgánu verejnej správy v ďalšom konaní (o správnom delikte), preto jeho zistenia nesmú odporovať skutočnému stavu, ktorý bol známy počas výkonu inšpekcie práce.

48. Protokol o výsledku inšpekcie práce (v časti zistených porušení predpisov) predstavuje základný, nie však jediný, podklad (skutkový základ) pre ďalší postup žalovaného, či už na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa je vedené v súlade so Správnym poriadkom, ktorý poskytuje záruky spravodlivého procesu, v rámci ktorého má žalobca, ako účastník konania, dostatočne širokú škálu procesných práv použiteľných na účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. V rámci dokazovania má žalobca právo aj povinnosť predložiť a navrhovať všetky známe dôkazy a iné podklady (, Správneho poriadku) preukazujúce jeho tvrdenia. Samotný protokol nevyvodzuje

deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru ani právne posúdenie zodpovednosti žalobcu za zistené nedostatky.

49. V danej súvislosti je potrebné poukázať na to, že závery obsiahnuté v Protokole, z hľadiska jeho zákonom stanovených náležitostí, a teda z hľadiska právne relevantného obsahu Protokolu, nie sú konštatovaniami, ktoré by žalovaného (a tým aj žalobcu) z hľadiska ďalšieho postupu nezvratne v celom rozsahu zaväzovali. Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom, musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci. Musí vyhodnotiť protokol, t. j. odlíšiť v akej časti jeho obsahu je dôkazom o kontrolných zisteniach zistených inšpektormi a v akej časti sú závery v ňom obsiahnuté výsledkom iných podkladov, prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vykonať aj ďalšie účastníkom navrhnuté dôkazy, resp. ich nevykonanie potom náležite zdôvodniť, dôkazy vyhodnotiť jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodiť, ktoré skutočnosti sú zistené a ktoré skutkové závery z nich vyplývajú a tieto právne posúdiť. Správny súd nemôže túto činnosť správneho orgánu nahradiť, a to ani v konaní o preskúmaní zákonnosti protokolu.

50. Pre úplnosť je tiež potrebné uviesť, že žalovaný v jednotlivých bodoch Protokolu označil podklady a pri každom zistenom nedostatku (pod č. 1 - 2) zvlášť popísal činnosti alebo postupy žalovaného, resp. ich opomenutie, ktoré neboli v súlade s platnou právnou úpravou. Uviedol tak, v čom videl porušenie zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Popis týchto skutočností – zistených nedostatkov pod č. 1 - 2 je zrozumiteľný bez vyvolania pochybností o ich obsahu. Z vyplýva, čo má Protokol obsahovať, pričom zároveň neukladá žalovanému povinnosť odôvodňovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil, nakoľko na výkon inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje ( a contrario). Z tohto dôvodu Protokol nemá náležitosti rozhodnutia, ale ide o opatrenie.

51. Protokol o výsledku inšpekcie práce tvorí jeden celok, ktorý v špecifickej forme obsahuje zistené nedostatky – porušenia právnych prepisov aj prijaté opatrenia. Protokol v znení Dodatku č. 1 obsahuje všetky obsahové náležitosti podľa a ďalšie skutočnosti alebo informácie žalovaný nebol povinný doň uvádzať. Keďže na postup pri výkone inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, na vyhotovenie protokolu o výsledku inšpekcie práce neboli kladené nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (, správneho poriadku). Samotné zistené nedostatky – porušenia právnych predpisov sú skutkovo vymedzené určito a zrozumiteľne, keďže tieto skutkové zistenia sú v dostatočnom rozsahu popísané s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené.

52. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, správny súd opätovne zdôrazňuje, že na výkon inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje . Účelom inšpekcie práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych a iných právnych predpisov ( ). V rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá zákonom vymedzený obsah protokolu, ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia predpisov alebo záväzkov z kolektívnych zmlúv (zistené nedostatky). Skutkové zistenia žalovaného, uvedené v Protokole ako zistené nedostatky – porušenia právnych prepisov, nie sú založené na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho kontrolovaného subjektu v určenom období. Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t. j. overovanie súladu výkonu práv a povinností, vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov, so zákonom. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy správny súd zistil, že inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu. Spôsobilosť Protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení

sankcie (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov) sa preskúmava správnym súdom až v prípade podania správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o následne uloženej sankcii. Preto sa správny súd nezaoberal namietaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom, pretože ide o časť protokolu, ktorá sa pri prieskume protokolu nepreskúmava.

53. Námietka chýbajúcich konkrétnych opatrení, ktoré má žalobca prijať na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin ( ) bola rovnako nedôvodná, pretože takúto povinnosť žalovanému zákon neukladá. Žalovaný by bol oprávnený konkrétny obsah uložených opatrení špecificky formulovať iba v prípade, pokiaľ by takýto jeho postup vyplýval priamo zo zákona, teda ak by konkrétne nedostatky bolo možné odstrániť len konkrétnym zákonom predvídaným spôsobom alebo postupom. Vo všeobecnosti je však základná povinnosť dodržiavať zákon, resp. neporušovať zákon alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy na každom, koho sa to týka. Rovnako tak aj prijatie opatrení potrebných na zabezpečenie tejto povinnosti, v prípade zistenia jej neplnenia, je úlohou každého takýmto zistením dotknutého subjektu, ktorý autonómne, so zohľadnením vlastných možností a potrieb zváži prijatie konkrétnych opatrení, ktorými v budúcnosti zamedzí opakovanému výskytu inšpekciou zistených nedostatkov, porušení predpisov a ich príčin. Kontrolovaný subjekt si tak sám musí identifikovať príčiny, pre ktoré k vytýkaným nedostatkom z jeho strany došlo, pričom podľa spôsobu fungovania vlastnej firmy alebo spoločnosti si z nich vyšpecifikuje účinné opatrenia na zamedzenie opakovaniu týchto nedostatkov. Následne to platí aj pre obsah písomnej správy o prijatí opatrení.

54. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 20.05.2020, kde zaujal k tejto otázke nasledovné stanovisko: „Konkrétny spôsob, akým sťažovateľ vykoná nápravu, je v podstate ponechaný na ňom. Podstatné je, aby prijaté opatrenia sledovali účel a cieľ definovaný v predmetnom protokole, a teda, aby bolo do budúcna zabránené nesprávnym pracovným postupom (ako sú žalovaným opísané v protokole). Pri formulovaní vysloveného záveru kasačný súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný v protokole jasne opísal nedostatky zistené pri inšpekcii práce, pričom presne špecifikoval, v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti sťažovateľa. Preto, ak s poukazom na jednoznačnú identifikáciu nedostatkov žalovaný v protokole uložil sťažovateľovi povinnosť tieto odstrániť, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu v tejto časti. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob akým má sťažovateľ nápravu vykonať, ale stanovil cieľ, ktorý má sťažovateľ nápravu dosiahnuť, považuje kasačný súd takéto opatrenie za postačujúce.“ Uvedený názor Najvyššieho súdu SR je plne aplikovateľný aj na tento prípad, nakoľko aj v tomto prípade žalovaný jasne opísal a špecifikoval objektívne nedostatky zistené pri inšpekcii práce a v zmysle § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce zrozumiteľne pomenoval aj opatrenia, ktoré funkčne nadväzujú na zistené nedostatky, ktorých cieľom je navodenie zákonného stavu.

55. K námietke žalobcu, že Dodatok č. 1 zo dňa 04.12.2023 nebol so žalobcom prerokovaný, čo je porušením ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce správny súd uvádza, že takáto povinnosť žalovanému z príslušnej právnej úpravy vôbec nevyplýva. Z ust. § 13 ods. 3 zákona o inšpekcii práce vyplýva, že kontrolovaný zamestnávateľ má právo na prerokovanie protokolu a na vyjadrenie sa k jeho obsahu (ústne alebo písomne). V danej veci bol so žalobcom prerokovaný Protokol dňa 28.11.2023 a žalobca sa vyjadril k Protokolu písomne podaním doručeným žalovanému dňa 04.12.2023. Inšpektor práce bol preto povinný vypracovať dodatok k protokolu (Dodatok č. 1), ktorého obsahom je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia, pričom dodatok je neoddeliteľnou súčasťou protokolu. Zákon však v žiadnom ustanovení nestanovuje povinnosť inšpektora práce prerokovať s kontrolovaným subjektom aj vypracovaný dodatok k protokolu. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018, v ktorom uviedol: „Ku kasačnej námietke, že dodatok nebol prekovaný so sťažovateľom kasačný súd uvádza, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu zo sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej právnej úpravy, preto kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.“ Správny súd preto vyhodnotil túto žalobnú námietku za nedôvodnú.

56. Ako dôvodnú žalobnú námietku, ktorá odôvodňuje zrušenie Protokolu v znení Dodatku č. 1, však správny súd vyhodnotil námietku ohľadom oprávnenia, resp. povinnosti inšpektora uložiť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. V bode 2 Protokolu v znení Dodatku č. 1 inšpektor uložil žalobcovi povinnosť do 15 dní od prevzatia Dodatku č. 1 v zmysle bodu 2 Protokolu doplatiť zamestnancovi časť mzdy – výkonnostný príplatok. Žalovaný pochybil pri ukladaní opatrení, keď inšpektor práce v Protokole v znení Dodatku č. 1 žalobcovi nariadil také povinnosti,

pri ukladaní ktorých prekročil rámec jeho oprávnení daných ustanovením V tejto súvislosti možno poukázať aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.10.2019, v ktorom najvyšší súd zdôraznil, že oprávnenia inšpektora majú preventívny, nie sankčný charakter. Eventuálne vyvodzovanie administratívnej zodpovednosti za zistené a preukázané nedostatky neprináleží inšpektorovi, ale správnemu orgánu na to príslušnému podľa , ktorý nie je zisteniami uvedenými v protokole viazaný, tento je povinný riadne zistiť skutkový stav. Uložené opatrenia v Protokole v znení Dodatku č. 1 vybočujú z rozsahu oprávnení inšpektora práce podľa zákona o inšpekcii práce, keď účelom tohto ustanovenia je síce zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a štátnozamestnanecké vzťahy (uložením povinnosti odstrániť zistené nedostatky), avšak nie takým spôsobom, ktorý zodpovedá skôr autoritatívnemu uloženiu konkrétnej povinnosti v pracovnoprávnom spore civilným súdom (povinnosti plniť) ako opatreniu preventívneho charakteru, a to, navyše, bez možnosti opravného prostriedku. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.03.2024 uviedol: „Charakter protokolu ale najmä charakter oprávnení inšpektora práce podľa zákona o inšpekcii práce indikuje jednak potrebu akútneho riešenia inšpektorom zistených nedostatkov v záujme predchádzania väčším škodám, jednak istú provizórnosť (v zmysle opaku definitívy) resp. dočasnosť ním nariadených opatrení. V konečnom dôsledku, protokol je podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, v ktorom však správny orgán nemá kompetenciu uložiť kontrolovanému subjektu povinnosť obsahovo identickú s predmetom konania v pracovnoprávnom spore. Správny orgán nemá napríklad právomoc rozhodnúť ani o ne/platnosti skončenia pracovného pomeru, ani o nárokoch zamestnanca z neplatného skončenia pracovnoprávneho vzťahu“ (bod 28. rozsudku). Vzhľadom na povahu uložených opatrení (keď inšpektor práce žalobcovi uložil povinnosť doplatiť zamestnancovi peňažné plnenie v stanovenej dostatočne určitej, resp. určiteľnej výške s presne stanoveným termínom plnenia), povinnosti, ktoré inšpektor práce v Protokole v znení Dodatku č. 1 žalobcovi nariadil (v danej časti), prekročili rámec jeho oprávnení daných ustanovením zákona o inšpekcii práce, teda Protokol v znení Dodatku č. 1 je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

57. Správny súd po preskúmaní Protokolu v znení Dodatku č. 1 vzhľadom na povahu (obsahovú náplň) opatrenia uloženého v bode 2 Protokolu v znení Dodatku č. 1, správnou žalobou napadnutý Protokol v znení Dodatku č. 1, aplikujúc ustanovenie , zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie v zmysle .

58. V ďalšom konaní žalovaný vo vzťahu k zisteným porušeniam právnych predpisov nariadi také opatrenia v zmysle , ktoré budú svojou povahou a obsahom prípustné, teda inšpektor práce pri ich ukladaní neprekročí rámec jeho oprávnení daných ustanovením cit. zákona. Zohľadní pritom, že účelom ukladania opatrení je len dosiahnuť stav dodržiavania právnych predpisov, t. j. navodiť zákonný stav. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný ( ).

59. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa , keď zaviazal žalovaného na ich zaplatenie žalobcovi v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky trov konania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

60. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). 60. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , SSP a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa entrum právnej pomoci.