Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-57-2024.pdf
PDF · 148.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-11S/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom C. D. XX, XXX XX E., zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464 (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava), za účasti ďalšieho účastníka konania: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného: JUDr. Allan Böhm, advokát, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 10937/2018/SV/14548 zo dňa 21. 02. 2018, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, voči žalobcovi nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi súd nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OU-NR- OVBP2-2017/034647-9 zo dňa 20. 11. 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), bol žalobca podľa § 14 ods. 1, § 46 a § 47 zákona č. 76/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vylúčený z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Príprava strategického parku – SO 703 Rozšírenie distribučnej siete „B“ “ (ďalej len „stavba“), ktorý doručil dňa 08. 09. 2017 ďalší účastník konania prvostupňovému orgánu v postavení stavebného úradu. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán s odkazom na § 78, § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) a s odkazom na ustanovenia § 14 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku konštatoval, že okruh účastníkov kolaudačného konania je upravený inak, ako okruh účastníkov územného, príp. stavebného konania, pretože § 78 Stavebného zákona taxatívne vymedzuje, že účastníkom je stavebník a vlastník pozemku alebo stavby, ak stavebník nie je vlastníkom
pozemku alebo stavby. Z predmetného ustanovenia preto podľa prvostupňového orgánu nevyplýva, že sa priznáva právo byť účastníkom konania tým osobám, ktorým takéto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ako to je v prípade územného alebo stavebného konania. Prvostupňový orgán preto uviedol, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba umiestnená a nie je ani vlastníkom stavby. Súčasne prvostupňový orgán dodal, že postavenie účastníka kolaudačného konania nevyplýva žalobcovi ani z osobitného predpisu, čo znamená, že žalobca nie je účastníkom konania preto, lebo nie sú dotknuté žiadne jeho práva.
2. Na základe žalobcom podaného odvolania rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „pôvodný žalovaný“) č. 10937/2018/SV/14548 zo dňa 21. 02. 2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie pôvodného žalovaného“) došlo podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku k zamietnutiu odvolania žalobcu a k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia. V odôvodnení sa pôvodný žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, kedy podľa neho § 78 ods. 1 Stavebného zákona jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania, ktorými sú stavebník, vlastník stavby a vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená. Keďže žalobca nie je podľa pôvodného žalovaného stavebníkom a ani vlastníkom stavby a ani žiadny z pozemkov nie je v jeho vlastníctve, žalobca nie je stavbou dotknutý. Z uvedeného dôvodu preto podľa pôvodného žalovaného nie je možné aplikovať § 14 Správneho poriadku. Pôvodný žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu, že mu jeho právo ako účastníka konania vyplýva aj z § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona v spojení s § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“) uviedol, že stavba, ktorá je vyvolanou investíciou stavby „Automotive Nitra Project“, nepodliehala zisťovaciemu konaniu a ani nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA. Z tohto dôvodu podľa pôvodného žalovaného žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona a teda nie je mu priznané právo byť účastníkom v predmetnom kolaudačnom konaní.
II.
Žaloba
3. Proti rozhodnutiu pôvodného žalovaného podal žalobca dňa 14. 05. 2018 správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“). V úvode žalobnej argumentácie žalobca poukázal na skutočnosť, že orgány verejnej správy flagrantne odignorovali základné zásady správneho konania podľa § 3 ods. 2, ods. 4 Správneho poriadku, ktoré tvoria hodnotový základ a postulát právnej úpravy a ktoré plnia normatívnu, interpretačnú a aplikačnú funkciu. Samotné odôvodnenie prvostupňového orgánu označil žalobca za arbitrárne. Podľa názoru žalobcu stavebnému konaniu, ktoré sa týkalo strategického parku ako celku, nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom o EIA. Za tohto procesného stavu preto podľa žalobcu nemôže byť žiadne stavebné konanie vedené legitímne a jediným procesným východiskom je zastavenie stavebného konania. Následne je potom podľa žalobcu potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 38 ods. 3 zákona o EIA. V ďalšej časti žalobnej argumentácie žalobca uvádzal nesplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona, kedy nevyžadovanie územného rozhodnutia pre umiestnenie povoľovanej stavby je nezákonné. Platí to podľa neho aj v kontexte skutočnosti, že územný plán mesta Nitra nevymedzuje hranicu strategického parku, ktorý v ňom nie je obsiahnutý a stavba preto nie je v súlade s týmto územným plánom.
4. Žalobca prezentoval závery, že svoje účastníctvo odvodzuje aj z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, kedy mu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, a to konkrétne z ustanovení § 24 - § 27 a § 29 zákona o EIA. V tejto súvislosti žalobca dodal, že bol účastníkom zisťovacieho konania z dôvodu podávania písomných stanovísk a pripomienok, opravných prostriedkov a žalôb a zároveň bol v tomto rozsahu aj účastníkom konania v povoľovacom konaní. Z tohto dôvodu žalobca prezentoval stanovisko, že nie je zákonne možné ho vylúčiť z kolaudačného konania. Účastníctvo žalobcu je podľa jeho vlastných tvrdení dané aj ustanovením § 14 ods. 1 Správneho poriadku, pretože stavba bola realizovaná v rámci výstavby Strategického parku, na účely ktorého sa voči
jeho osobe vedú viaceré vyvlastňovacie konania v prospech ďalšieho účastníka konania ako stavebníka, o čom mal prvostupňový orgán podľa žalobcu vedomosť.
5. V ďalšej časti argumentácie žalobca spochybnil nestrannosť a nezávislosť orgánov verejnej správy, keďže navrhovateľom v kolaudačnom konaní bol ďalší účastník, ktorého výlučným vlastníkom bol v čase rozhodovania o odvolaní žalobcu práve pôvodný žalovaný. Pôvodný žalovaný rozhodoval podľa žalobcu ako sudca vo vlastnom spore a teda napadnuté rozhodnutie ako výsledok rozhodovacieho procesu orgánu, ktorý mal na výsledku sporu priamu účasť a kontradiktórny záujem, nemôže byť z dôvodu jeho nezákonnosti vykonané. Zrejmá pochybnosť o nepredpojatosti je podľa žalobcu prítomná aj voči prvostupňovému orgánu, ktorý voči nemu vedie viaceré vyvlastňovacie konania. Žalobca tiež namietal nesprávny postup správneho orgánu, ktorý porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože mu nedal možnosť sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, o čo v odvolaní aj sám žiadal.
6. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie pôvodného žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) spolu s prvostupňovým rozhodnutím, vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. K žalobe sa podaním doručeným dňa 17. 08. 2018 vyjadril pôvodný žalovaný. Uviedol, že ustanovenia Správneho poriadku platia v konaniach podľa Stavebného zákona subsidiárne, keďže ustanovenie § 78 ods. 1 Stavebného zákona je zákonom špeciálnym oproti ustanoveniam Správneho poriadku ako všeobecného predpisu o správnom konaní, čo podľa neho vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 2Sžp/7/2021. Účastníctvo žalobcu v kolaudačnom konaní nie je možné podľa žalovaného vyvodiť z § 14 Správneho poriadku, pretože § 78 ods. 1 Stavebného zákona výslovne určuje okruh účastníkov konania. Pôvodný žalovaný súčasne uviedol, že vzhľadom na charakter povoľovanej stavby a jej umiestnenie neexistuje žiadna skutočnosť, na základe ktorej by realizovaním stavby došlo k ovplyvneniu žalobcových práv k jeho pozemkom. Žalobca podľa pôvodného žalovaného doposiaľ neuviedol žiadne svoje právo, ktoré môže byť potencionálne zasiahnuté realizáciou stavby a ani nešpecifikoval rozsah, v akom by malo byť jeho právo obmedzené. Vydaním kolaudačného rozhodnutia nemôžu byť podľa žalovaného priamo dotknuté vlastnícke a ani iné práva žalobcu a jeho právne postavenie zostane zachované.
8. Podľa názoru pôvodného žalovaného žalobcovi neprináležalo postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona ani v stavebnom konaní. V danom prípade preto žalobca nemá zákonné právo byť účastníkom ani v kolaudačnom konaní, keďže neboli preukázané jeho vlastnícke práva a ani iné práva. Žalobca podľa pôvodného žalovaného nepreukázal, že stavba nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obcí. Územné rozhodnutie pre stavbu sa podľa pôvodného žalovaného nevyžaduje z dôvodu, že stavba je súčasťou príprav územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii. K argumentácii žalobcu ohľadne zaujatosti pôvodný žalovaný uviedol, že je v postavení ústredného orgánu štátnej správy s povinnosťou konať podľa právnych predpisov, kedy sa nemôže dopustiť svojvôle, či obchádzania zákona. Samotná skutočnosť, že jediným vlastníkom ďalšieho účastníka konania je štát nemôže viesť ku záveru, že je prítomná zaujatosť pôvodného žalovaného. Pôvodný žalovaný v tejto súvislosti dodal, že pochybnosti o zaujatosti zamestnancov žalobca nepreukázal a len jeho vlastné tvrdenia nie sú postačujúce pre konštatovanie zaujatosti zamestnanca pôvodného žalovaného. Rovnako nie je možné prijať záver o zaujatosti prvostupňového orgánu len z dôvodu, že tento vedie voči žalobcovi viaceré vyvlastňovacie konania.
9. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa neumožnenia sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia pôvodný žalovaný uviedol, že žalobca bližšie nekonkretizoval, akým postupom malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán v administratívnom konaní podľa pôvodného žalovaného podrobne preskúmal námietky ohľadne účasti žalobcu v konaní a na základe nich posúdil, že u žalobcu nie sú dotknuté jeho vlastnícke alebo iné práva a preto mu následne nepriznal postavenie účastníka konania. Pôvodný žalovaný dodal, že napadnuté rozhodnutie je podľa neho
vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobu preto navrhol zamietnuť.
IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka
10. K žalobe sa podaním doručeným dňa 12.12.2018 vyjadril ďalší účastník, ktorý bol do konania pribratý uznesením krajského súdu č. k. 11S/81/2018-43 zo dňa 27.09.2018, právoplatným 02.01.2019. Uviedol, že v posudzovanom prípade je potrebné vychádzať z § 78 ods. 1 Stavebného zákona, keďže ide o osobitnú úpravu účastníkov kolaudačného konania voči úprave podľa § 59 Stavebného zákona a voči právnej úprave účastníkov správneho konania podľa § 14 Správneho poriadku. Ďalší účastník prezentoval záver, že nakoľko žalobca nie je stavebníkom, vlastníkom stavby a ani žiadneho z pozemkov, nie je stavbou dotknutý a neprináleží mu postavenie účastníka kolaudačného konania. Stavba sa podľa ďalšieho účastníka realizovala na odlišných pozemkoch, ako sú pozemky vo vlastníctve žalobcu a súčasne stavba nezasahuje a ani nesusedí s pozemkami vo vlastníctve žalobcu. Kolaudovanou stavbou preto podľa ďalšieho účastníka nebudú nijako dotknuté ani iné práva či právom chránené záujmy žalobcu, ktorý v žalobe zároveň nepreukázal zásah do svojich práv, resp. nešpecifikoval, ktoré jeho práva mali byť stavbou dotknuté. Prvostupňový orgán preto podľa ďalšieho účastníka postupoval správne, keď v súlade s § 78 Stavebného zákona nepripustil žalobcu ako účastníka kolaudačného konania, čo bolo potvrdené aj pôvodným žalovaným.
11. Stavbu považoval ďalší účastník za súladnú s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá dostatočne reguluje dotknuté územie, čím bol postup podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona opodstatnený. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie ďalší účastník uviedol, že v kolaudačnom konaní sa neskúmajú skutkové a právne okolnosti, ktoré mal skúmať stavebný úrad v stavebnom konaní. V tejto súvislosti dodal, že v roku 2005 bola posúdená činnosť Priemyselného parku Nitra – Sever podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Týmto je podľa ďalšieho účastníka nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti Priemyselný park Nitra – Sever sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku.
12. Žalobca sa podľa ďalšieho účastníka prihlásil do kolaudačného konania ako účastník a prvostupňový orgán s ním konal ako s účastníkom až do právoplatnosti rozhodnutia o jeho vylúčení. Žalobca tak mal podľa ďalšieho účastníka možnosť nahliadnuť do spisu ku kolaudačnému konaniu a vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia, ako aj podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ohľadne námietky zaujatosti pôvodného žalovaného ďalší účastník uviedol, že žalobca doposiaľ nenamietal jeho zaujatosť, hoci bol tak povinný urobiť len čo sa dozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie. Skutočnosti o majetkovej účasti pôvodného žalovaného u ďalšieho účastníka boli žalobcovi známe skôr, keďže sa jedná o verejne dostupnú informáciu. V súvislosti s touto námietkou ďalší účastník uviedol, že žalovaný je ústredný orgán štátnej správy, ktorý koná podľa platných právnych predpisov a nie je možné namietať zamestnancov žalovaného len preto, že jediným spoločníkom u ďalšieho účastníka je pôvodný žalovaný. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia podľa ďalšieho účastníka nevykazuje žiadne vady a vydané rozhodnutia prvostupňového orgánu a pôvodného žalovaného vychádzajú zo spoľahlivého zisteného skutkového stavu veci. V ďalšej časti argumentácie sa ďalší účastník odvolal na vyjadrenie pôvodného žalovaného k žalobe. Žalobu z uvedených dôvodov navrhol zamietnuť.
V.
Rozsudok krajského súdu a rozhodnutie kasačného súdu
13. Rozsudkom krajského súdu č. k. 11S/81/2018-203 zo dňa 20. 07. 2021 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a k vráteniu veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení konštatoval, že na kolaudačné konanie sa aplikuje Správny poriadok, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ustanoveniach § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania. Na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k Správnemu poriadku ako všeobecnému predpisu o správnom konaní.
Prvostupňový orgán preto podľa krajského súdu správne posudzoval okruh účastníkov predmetného kolaudačného konania podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona a dospel k nepochybnému záveru, že žalobca nie je stavebníkom, nie je vlastníkom stavby (ak nie je stavebníkom) a ani vlastníkom pozemkov, na ktorých je kolaudovaná stavba umiestnená a preto nemôže byť účastníkom predmetného kolaudačného konania. Krajský súd súčasne prezentoval záver, že žalobca sa na základe svojho podania z 10. 11. 2017 prihlásil za účastníka prebiehajúceho kolaudačného konania, kedy svoje účastníctvo odvodzoval z § 24 ods. 2 zákona o EIA. Žalobca podľa krajského súdu svoje účastníctvo v kolaudačnom konaní odvodzoval od svojej účasti a postupu v zisťovacích konaniach, resp. v konaniach o posudzovaní navrhovaných činností, ktoré predchádzali výstavbe automobilového závodu, v ktorých žalobca vystupoval v pozícii dotknutej verejnosti. Účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA dotknutá verejnosť podľa krajského súdu získava automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akým je aj kolaudačné konanie. Prvostupňový orgán sa podľa krajského súdu vôbec nezaoberal prípadným účastníctvom žalobcu v kolaudačnom konaní z titulu účastníctva v zisťovacích konaniach. Z obsahu spisu, ako ani z napadnutého rozhodnutia podľa krajského súdu nie je zrejmé, na základe čoho dospel pôvodný žalovaný k záveru o tom, že žalobcovi neprináleží účastníctvo v kolaudačnom konaní podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA. Pokiaľ by stavba, ktorá bola predmetom kolaudačného konania mala byť vyvolanou investíciou stavby „Automotive Nitra Project“, malo to podľa krajského súdu jednoznačne vyplývať zo žalobou napadnutých rozhodnutí. Obdobný záver platí podľa krajského súdu aj pre prípad , keď pôvodný žalovaný konštatuje, že navrhovaná činnosť „Príprava strategického parku Nitra“, ktorej súčasťou je i stavba, nepodlieha zisťovaciemu konaniu a nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA, pretože tento záver nemá oporu v administratívnom spise. V ďalšej časti odôvodnenia krajský súd poukázal na fakt, že žalobcovi bolo pôvodným žalovaným doručované okrem napadnutého rozhodnutia aj kolaudačné rozhodnutie k stavbe, voči ktorému podal žalobca odvolanie. Toto odvolanie podal žalobca v čase, keď ešte nenadobudlo právoplatnosť napadnuté rozhodnutie, pričom o tomto odvolaní nebolo rozhodnuté, resp. sa takéto rozhodnutie podľa krajského súdu nenachádzalo v administratívnom spise. Krajský súd súčasne upriamil pozornosť na skutočnosť, že pokiaľ by sa preukázala žalobcova argumentácia o účastníctve v kolaudačnom konaní podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA z titulu jeho účastníctva v zisťovacom konaní, rozhodnutie o jeho vylúčení z konania nemalo byť vôbec vydané.
14. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaným a ďalším účastníkom konania Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozsudkom pod sp. zn. 1Svk/61/2022 zo dňa 28.03.2024 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu“) zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“). V odôvodnení rozsudku kasačného súdu kasačný súd uviedol, že
„19. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v obdobnej veci už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS následne publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľov 1/ a 2/ poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022, s ktorým sa konajúci kasačný senát plne stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza:
„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.
31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom „zainteresovaná verejnosť“)
32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.
2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.
33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.
34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za „povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného zákona.
35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.
36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem „projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod 24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).
37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).
38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov
meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny.
39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona).
40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.
41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“
20. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľov 1/ a 2/ boli dôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vo veci účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Podľa názoru kasačného súdu naplnenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vo svojej podstate v danom prípade konzumuje aj sťažovateľom 2/ uplatnený sťažnostný dôvod týkajúci sa odklonu od ustálenej praxe kasačného súdu, keďže za túto je potrebné považovať predovšetkým citované rozhodnutie č. 71/2023 ZNSS, ktoré však bolo vydané až po napadnutom rozsudku.
21. Pokiaľ sťažovateľ 2/ namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), tak kasačný súd vyhodnotil namietaný bod 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku ako obiter dictum, teda nie ako samostatný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd v danej časti odôvodnenia len poukázal na súvisiace procesné súvzťažnosti rozhodovania o účastníctve v kolaudačnom konaní a rozhodovania v kolaudačnom konaní vo veci samej, pričom kasačný súd nevidí dôvod sa k tomuto jeho záveru na tomto mieste bližšie vyjadrovať.
V. Záver
22. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Bratislave a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť účastníctvo v kolaudačnom konaní.“
V.
Relevantná právna úprava
15. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
16. Podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
17. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
18. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
19. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
20. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
21. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
22. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
23. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
24. Podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
25. Podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.
26. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
27. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
28. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
VI.
Posúdenie veci správnym súdom
29. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. 5S/57/2024, ktorá bola v čase doručenia žaloby pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 11S/81/2018 a k prideleniu sp. zn. 5S/57/2024 došlo až po zrušení rozsudku krajského súdu rozsudkom kasačného súdu a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu.
30. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 172/2022 Z.z. ( účinnosť od 1.1.2023), pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al ods. 3 cit. zákona č. 575/2001 Z. z., v súvislosti s prechodom kompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 31. decembru 2022 v správe Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti podľa odseku 1, prechádza od 1. januára 2023 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností. Na základe uvedeného správny súd konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, podľa § 180 ods. 3 SSP ako so žalovaným orgánom verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť od pôvodného žalovaného
31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie pôvodného žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
32. Na účel prejednania veci správny súd nariadil na deň 26. 06. 2025 pojednávanie, na ktorom za účasti právneho zástupcu ďalšieho účastníka vo veci rozhodol rozsudkom.
33. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu spočívala v poukaze na jeho nezákonné vylúčenie ako účastníka konania z kolaudačného konania stavby, v námietkach týkajúcich sa nezákonnosti celého
procesu vydávania stavebného povolenia k stavbe, v námietke, že rozhodnutie pôvodného žalovaného nevydal nestranný a nezávislý orgán a v porušení jeho práva vyjadriť sa k podkladu napadnutého rozhodnutia.
34. Právna vec žalobcu sa v čase jej rozhodovania správnym súdom nachádzala v štádiu konania po zrušení meritórneho rozsudku krajského súdu kasačným súdom a po vrátení veci kasačným súdom správnemu súdu na ďalšie konanie.
35. Správny súd v prvom rade viazaný právnym názorom kasačného súdu vo vyslovenom rozsudku kasačného súdu, od ktorého nevidel žiaden rozumný dôvod odklonenia sa, postupoval pri posúdení žaloby v zmysle jeho odôvodnenia. Predovšetkým v tejto súvislosti poukazuje správny súd na bod 38 uvedeného rozsudku, z ktorého vyplýva, že kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná, keďže kolaudáciou sa nemenil fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. 36. Taktiež z uvedeného rozsudku v bode 39 vyplýva, že kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniaci fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak rozhodnutie o umiestnení stavby, ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná.
37. Napokon poukazuje správny súd na bod 40 kasačného rozsudku, podľa ktorého keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na činnosť, realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd dodáva , že v prejednávanej veci kolaudácii stavby nepredchádzalo konanie podľa zákona o EIA a teda nedošlo ani k splneniu podmienky následného ex offo účastníctva v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene.
38. Správny súd následne preskúmal na vec sa vzťahujúci administratívny spis. Z jeho obsahu zistil, že žalobca sa podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 13. 11. 2017 domáhal, aby s ním príslušné stavebné úrady konali ako s účastníkom konania vo všetkých kolaudačných konaniach, ktoré súvisia s realizáciou stavby „Vybudovanie strategického parku; Automotive Nitra Project; ProLogis; Gestamp a podobne“ a aby bol o začatí a priebehu konania a o všetkých úkonoch osobitne písomne oboznámený. Svoje právo odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA, podľa ktorého má dotknutá verejnosť, ktorá si uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o EIA, ak jej účasť už nevyplýva z osobitného predpisu, postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene.
39. Z oznámenia o začatí kolaudačného konania č. OU-NR-OVBP2-2017/034647-2 zo dňa 08. 09. 2017, z Protokolu z ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním č. OU-NR-OVBP2-2017/0034647-5 zo dňa 03. 10. 2017 vyplýva, že s kolaudačným konaním nebolo zlúčené konanie o zmene stavby pred dokončením podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona. Pre úplnosť správny súd len dodáva, že rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením č. OU-NR-OVBP2-2017/009727-004 zo dňa 07. 03. 2017, právoplatným dňa 28.03.2017, bolo vydané prvostupňovým orgánom v inom konaní ešte pred začatím kolaudačného konania.
40. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho spisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou s v danej veci nemenil fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby pred jej dokončením, preto sa v danej vec nejedná o prípad uvedený v bodoch 38., 39. rozsudku kasačného súdu. Prvostupňový orgán ako aj pôvodný žalovaný teda postupovali v súlade so zákonom , keď žalobcovi nepriznali v kolaudačnom konaní postavenie účastníka konania, ktorý chcel do predmetného konania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na svojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastník
pozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom v rámci predchádzajúceho (povoľovacieho) konania. Správny súd preto žalobnú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 psím. c) SSP považoval za nedôvodnú.
41. Pokiaľ prvostupňový orgán ako aj pôvodný žalovaný odôvodnili svoje rozhodnutia jednak s poukazom na § 78 stavebného zákona a jednak s odvolaním sa na fakt, že žiadne žalobcove práva neboli napadnutými rozhodnutiami dotknuté, nie je možné takýto obsah odôvodnenia považovať za arbitrárny. Žalobnú námietku, ktorá sa týkala arbitrárnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
42. V súvislosti so žalobnou námietkou žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným konaním posudzovanie vplyvov na životné prostredie, správny súd ju považuje za nerelevantnú pre dané konanie. Žalobca bol na základe napadnutého rozhodnutia právoplatne vylúčený ako účastník z kolaudačného konania, ktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Z argumentácie žalobcu je navyše zrejmé, že táto bola prevzatá pravdepodobne z iného súdneho, príp. administratívneho konania, keďže v nej žalobca navrhuje zastavenie stavebného konania, ktoré s posudzovaným vylúčením žalobcu z kolaudačného konania nijak nesúvisí. Stavebné konanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či postup správnych orgánov nie je predmetom tohto správneho súdneho konania.
43. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú absenciu nestrannosti a nezávislosti pôvodného žalovaného v danom kolaudačnom konaní, správny súd nezistil príčinnú súvislosť medzi vylúčením žalobcu z kolaudačného konania z dôvodu, že takáto účasť mu nie je priznaná žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom, a medzi tým, že v danom čase bol pôvodný žalovaný jediným spoločníkom ďalšieho účastníka. Nie je zrejmé a žalobca to vo svojej argumentácii ani neuviedol, aký kontradiktórny záujem alebo akú priamu účasť by mal mať pôvodný žalovaný na tom, aby žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania. Nad rámec uvedených záverov správny súd dodáva, že ustanovenia § 9 až § 13 Správneho poriadku upravujú inštitút vylúčenia zamestnancov alebo členov správneho orgánu, a nie vylúčenie správneho orgánu samotného. Žalobca sa preto nemohol domáhať vylúčenia z konania pôvodného žalovaného ako správneho orgánu, ktorý mal v danom čase zákonom zverenú právomoc na rozhodovanie o odvolaniach voči prvostupňového orgánu. Z uvedených dôvodov preto správny súd tejto žalobnej námietke spadajúcej pod dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP neprisvedčil.
44. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia ustanovení § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie sú procesnými rozhodnutiami týkajúce sa samotného účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Orgány verejnej správy rozhodovali teda rýdzo o právnej otázke účastníctva žalobcu, teda či žalobca ako účastník konania vôbec nejaké procesné práva bude mať. Z administratívneho spisu ako aj zo samotných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán a ani pôvodný žalovaný v súvislosti s otázkou účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní nezabezpečovali žiadne dôkazy, t. j. podklad pre rozhodnutie (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku), keďže v žalobcovom prípade nešlo o rozhodovanie v merite veci. Rozhodnutie pôvodného žalovaného nebolo založené na žiadnom podklade, ktorý by si prvostupňový orgán alebo pôvodný žalovaný zabezpečovali pred vydaním svojich rozhodnutí a na ktorý by tieto rozhodnutia bez vedomia žalobcu odkazovali. Pokiaľ žalobca poukazuje v danej veci na svoje odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 09. 01. 2018, v tomto požadoval zachovanie svojich procesných práv v postavení účastníka konania, ktoré mu ale priznané napadnutým rozhodnutím nebolo. Správny súd ďalej len dodáva, že argumentácia žalobcu konkrétne neuvádza, či prvostupňový orgán alebo pôvodný žalovaný bránili nejakým spôsobom v uplatňovaní žalobcovho práva sa vyjadrovať k priebehu konania , príp. mu bránili vznášať procesné návrhy. Žalobcovu námietku ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku spadajúcu pod žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP preto považoval správny súd za nedôvodnú.
45. V súvislosti namietaným žalobným dôvodom, ktorý sa týkal nedostatočne zisteného skutkového stavu veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uvádza, že žalobca tento dôvod síce v žalobe označil, ale neuviedol k nemu žiadnu bližšiu argumentáciu. Správny súd preto k tomuto žalobnému bodu nemohol prijať žiadne stanovisko.
46. Po uvedenom vyhodnotení žalobných bodov správny súd v kontexte záverov kasačného súdu posúdil žalobu ako nedôvodnú a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
47. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s § 168 SSP, kedy nepriznal žalovanému ako úspešnej strane v konaní nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, keďže priznanie trov žalovanému je v zásade výnimočnej povahy a v danom prípade nárok na náhradu trov nebolo možné spravodlivo požadovať.
48. Obdobne správny súd rozhodol o trovách kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP, kedy nepriznal žalovanému tento druh trov konania, pretože ho nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
49. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalšieho účastníka konania postupoval podľa § 169 SSP, kedy zohľadnil aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (uznesenie pod sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26. 02. 2025). Správny súd pri rozhodovaní musel prihliadnuť na to, či boli ďalšiemu účastníkovi konania uložené nejaké povinnosti, v súvislosti s ktorými by mu vznikli trovy. Napriek úspechu ďalšieho účastníka v konaní o kasačnej sťažnosti správny súd ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže počas celého konania mu neboli uložené žiadne povinnosti, s ktorými by sa vznik takýchto trov spájal.
50. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.