Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-45-2024.pdf
PDF · 115.68 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/45/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. – E., 2./ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. – E., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Göblom, advokátom so sídlom Pytliacka 15, 040 11 Košice, proti žalovaným 1./ G. F., H. I. ((Ondrejová)), na neznámom mieste, 2./ J. D., H. I. ((Jánova)), na neznámom mieste, 3./ G. C., H. I. ((Vasiľova)), na neznámom mieste, 4./ J. I., na neznámom mieste, 5./ G. F., H. K., nar. X.X.XXXX, dátum úmrtia: XX.X.XXXX, na neznámom mieste, žalovaní v 1. až 5. rade zastúpení: Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie voči žalovanej v 5. rade z a s t a v u j e. II. Žalobu z a m i e t a. III. Žalovaným v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.1 Žalobcovia v 1. a v 2. rade žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2024 žiadali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres D. L., A. D. – E., katastrálne územie E., pozemok parcely registra „E“, parcelné číslo 239/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 234 m2. 1.2 Zároveň žiadali, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
- pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 1484/2, záhrada o výmere 58 m2
- pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 1484/1, záhrada o výmere 5 m2
- pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 1484/3, záhrada o výmere 5 m2 zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres D. L., A. D. – E., katastrálne územie E.. 1.3 Žalovaní sa majú stať podielovými spoluvlastníkmi podľa výšky doterajších svojich spoluvlastníckych podielov nehnuteľností:
- pozemku parcely registra „E“, parcelné číslo 239/1/2, záhrada o výmere 166 m2 a to: G. F., H. I. ((Ondrejová)) veľkosť spoluvlastníckeho podielu pod B1 117/1408 a pod B7 39/1408 k celku, LV XXXXX J. D., H. I. ((Jánova)) veľkosť spoluvlastníckeho podielu pod B2 117/1408 a pod B8 39/1408 k celku, LV XXXX G. C., H. I., (( Vasiľova)) veľkosť spoluvlastníckeho podielu pod B3 117/1408 a pod B9 39/1408 k celku, LV XXXX J. I., veľkosť spoluvlastníckeho podielu pod B4 117/1408 a pod B10 39/1408 k celku, LV XXXX G. F., H. K., veľkosť spoluvlastníckeho podielu pod B12 117/352 k celku, LV XXXX.
2. Žalobcovia v 1. a 2. rade odôvodnili žalobu najmä tými skutkovými tvrdeniami, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných na Liste vlastníctva č. XXXX, evidovaných Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres D. L., A. D. – E., katastrálne územie E.. Ide o nehnuteľnosť pozemok parcely registra „E“, parcelné číslo 239/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 234 m2. Sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 a 2/8 k celku (pod B5 a pod B16), všetko v BSM. Okrem toho je žalobca v 1. rade výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres D. L., A. D. – E., katastrálne územie E. a to :
- pozemok parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako pozemok parcela číslo 1477, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2
- rodinný dom postavený na pozemku parcely registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako pozemok parcela číslo 1477, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2, so súpisným číslom 2344. Žalobca v 1. rade je tiež výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres D. L., A. D. – E., kat. územie E. a to :
- pozemok parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako pozemok parcela číslo 1478, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2
- pozemok parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako pozemok parcela číslo 1479, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2
- pozemok parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako pozemok parcela číslo 1480, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2
- pozemok parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako pozemok parcela číslo 1481, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 177 m2. Žalobca v 1. rade je aj podielovým spoluvlastníkom (230/600 a 230/600 ) nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres D. L., A. D. – E., katastrálne územie E. a to:
- rodinný dom postavený na pozemku parcely registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako pozemok parcela číslo 1478, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, so súpisným číslom 179. Za účelom vysporiadania svojho majetku si žalobcovia v 1. a 2. rade objednali vyhotovenie Geometrického plánu č. 38/2023 zo dňa 1.6.2023, ktorý bol úradne overený príslušným katastrálnym odborom dňa 6.7.2023 pod číslom G1-501/2023. Cieľom predmetného geometrického plánu je oddelenie pozemkov p.č. 1484/1-1484/3 a na určenie vlastníckych práv na p.č.1484/2. Navrhujú reálnu deľbu a priznanie novovytvorenej parcely p.č. 1484/2 do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Tento stav kopíruje reálny stav v teréne, roky tieto nehnuteľnosti užívajú. Aj napriek tomu, že majú väčšinový spoluvlastnícky podiel, s vecou nemôžu nakladať, resp. vykonávať akékoľvek zásahy do nej bez súhlasu ostávajúcich spoluvlastníkov.
3. Žalobcovia v 1. a 2. rade v rámci prostriedkov procesného útoku do konania predložili a označili tieto listinné dôkazy: Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Výpis z listu vlastníctva č. XXX, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Výpis z listu vlastníctva č. XXX, geometrický plán č. 38/2023, stanovisko mestskej časti Košice – Ťahanovce zo dňa 21.8.2023, znalecký posudok č. 29/2023.
4. Zástupca žalovaných v 1. až 5. rade v podaní zo dňa 6.2.2025 uviedol, že žalobcovia v 1. až v 2. rade, okrem žalovanej v 5. rade, v prípade žalovaných v 1. až 4. rade spojili podiely evidované na predmetnom Liste vlastníctva č. XXXX. Pravdepodobne tak urobili z dôvodu zhodných priezvisk. Avšak nie je dokázané, že ide o totožné osoby okrem zhodného priezviska. Z tohto dôvodu je potrebné preukázať, že ide o totožné osoby, resp. žalovať osobitne každého zapísaného vlastníka podľa jeho podielu. V prípade žalovanej v 5. rade je evidované na Liste vlastníctva č. XXXX nasledovné: „F. G. H. K., ((Dátum úmrtia: XX.XX.XXXX, D 991/78, 14D 201/05)), Dátum narodenia: XX.XX.XXXX“. Z uvedeného údaju vyplýva, že žalovaná v 5. rade už nežije, teda nemá procesnú subjektivitu, nie je subjektom práva. V prípade žalovanej v 5. rade ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Poukázal aj na dátumy nadobudnutia podielov na spornej parcele k roku 1923. V danom prípade, ak je predpoklad, že žalovaní v 1. až 4. rade sa v roku 1923 aspoň narodili, mali by v súčasnosti minimálne 102 rokov. Na základe predpokladanej dĺžky života, je vysoký predpoklad, že žalovaní v 1. až 4. rade už nežijú, teda nemajú procesnú subjektivitu, nie sú subjektom práva. Voči takto označeným žalovaným nie je možné konať. V ich prípade ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ako aj nedostatok mandátu SPF na zastupovanie. S návrhom žalobcov v 1. a v 2. rade mať usporiadané vlastnícke
vzťahy súhlasí. Po preskúmaní katastrálnej mapy a mapy portálu google s aktuálnymi zobrazeniami spornej parcely zistil, že existuje dôvodná pochybnosť o účelnosti takejto deľby. V zmysle priložených mapových zobrazení, existuje dôvodná pochybnosť o zabezpečení prístupu na zostatkovú parcelu v spoluvlastníctve žalovaných. Pri porovnávaní geometrického plánu a máp je zrejmé, že zostávajúca parcela v spoluvlastníctve žalovaných je obmedzená z jednej strany múrom, z ďalších strán stavbami, pravdepodobne rodinnými domami, napríklad sup. č. 27A, č. 29 alebo č. 179 (p.č.1477) a 2344 (p.č.1478) vo vlastníctve žalobcov, ktorí by mohli využiť účelnejšie celú výmeru spornej parcely. S ohľadom na vyššie uvedené, dáva na zváženie možnosť zrušiť a vyporiadať sporné podielové spoluvlastníctvo druhým zákonným spôsobom v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Napriek tomu, že žalobcovia v 1. a v 2. rade primárne nenavrhovali iný spôsob podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k žalobe bol priložený znalecký posudok č. 29/2023. Predmetom ohodnotenia boli pozemky „C“ KN parc. č .1478, 1479, 1480 a 1481 vo vlastníctve žalobcov, bezprostredne nadväzujúce na spornú parcelu. V zmysle znaleckého posudku je stanovená hodnota týchto priľahlých parciel na výšku 40,40 Eur/m2. V tomto zmysle preskúmal obsah priložených listín, lokálnych pomerov, ponúk realitných kancelárií obdobných pozemkov v oblasti. V zmysle ponúk realitných kancelárií v danej a obdobnej oblasti sa sumy za 1m2 za obdobné pozemky pohybujú v čase vypracovania tohto vyjadrenia cca v rozmedzí od 55,- Eur/m2 do 95,- Eur/m2. Je si vedomý, že nejde o totožné pozemky, avšak ide o obdobné pozemky. V prípade, ak dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva druhým spôsobom v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navrhuje výšku náhrady za podiely odstupujúcich žalovaných v uvedenom rozmedzí. Je však otvorený aj dohode na výške prípadnej náhrady.
5. Žalobcovia v 1. a 2. rade v podaní zo dňa 17.2.2025 poukázali na rozsudok Mestského súdu Košice, vydaný pod sp.zn. 65C/15/2023 zo dňa 4.7.2024, ktorým súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XXX G. XXXX. V danom konaní sa strany dohodli na odplate vo výške 45,- Eur za 1 m2. Takúto sumu by akceptovali aj v tomto konaní.
6. Zástupca žalovaných v 1. až v 5. rade v podaní zo dňa 23.4.2025 uviedol, že zotrváva na svojich predošlých vyjadrenia, navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, prikázal ich za primeranú náhradu žalobcom v 1. a v 2. rade do bezpodielového spoluvlastníctva. Výšku (sumu) primeranej náhrady ponechal na úvahe súdu, ako aj procesnú stránku veci.
7. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
8. Na pojednávanie nariadené na deň 26.6.2025 sa nedostavil zástupca žalovaných v 1. až v 5. rade, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania.
9. S poukazom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec rozhodol dňa 25.6.2025 v neprítomnosti zástupcu žalovaných v 1. až v 5. rade, a pri svojom rozhodovaní prihliadal na podania a vyjadrenia strán sporu, predložené listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav veci:
10.1 Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, okres D. L., A. D. – E., katastrálne územie E. súd zistil, že vlastníkom pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 239/1 o výmere 234 m2 sú žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaní v 1. až 5. rade. Žalovaná v 1. rade je zapísaná pod poradovým číslom 1 a 7, žalovaná v 2. rade pod poradovým číslom 2 a 8, žalovaná v 3. rade pod poradovým číslom 3 a 9, žalovaná v 4. rade pod poradovým číslom 4 G. 10 a žalovaná v 5. rade pod poradovým číslom 12. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú zapísaní pod poradovým číslom 5 a 16. Slovenský pozemkový fond vykonáva správu k žalovaným v 1. až 4. rade ( vlastníkom pod por. č. 1,2,3,4,7,8,9,10). 10.2 Pri žalovaných v 1. až 3. rade je na liste vlastníctva uvedené len meno, priezvisko a rodné meno. Pri žalovanej v 4. rade len meno a priezvisko a pri žalovanej v 5. rade je okrem mena, priezviska a rodného mena uvedený aj dátum narodenia, dátum úmrtia a sp.zn. dedičského konania.
11. Lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky neboli zistené žiadne údaje o žalovaných v 1. rade až v 5. rade.
12. Podľa ust. § 34 ods. 3 vety druhej zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež len „pozemkový zákon“) pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.
13. Podľa ust. § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území a ku konaniu o stavebnom zámere.
14. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
15. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
16. Podľa ust. § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17.1 Podľa ust. § 7 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. 17.2 Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
18. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní: ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
19. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
20. Zákon priznáva spôsobilosť byť stranou sporu (účastníkom konania) v zásade každému, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, a výnimočne v osobitných prípadoch aj tomu, kto by inak spôsobilosť nemal. Spôsobilosť byť stranou sporu zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať práva a povinnosti v zásade narodením, ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká smrťou.
21. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou rozumieme určitú procesnú danosť, ktorá musí existovať, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Ak súd zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje v konaní v závislosti od toho, či ide o odstrániteľný, alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
22. Ak určitá „osoba“ už v čase podania žaloby nemá spôsobilosť byť stranou sporu, tento nedostatok nie je možné dodatočne odstrániť (po podaní žaloby), pretože nedošlo k účinnému podaniu žaloby, a to bez zreteľa na to, na akej strane takýto subjekt vystupuje. Pokiaľ v čase podania žaloby ten, kto je označený za stranu sporu nežil, nie sú s podaním žaloby spojené hmotnoprávne účinky podania žaloby. Ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.
23. Súd prednostne riešil otázku procesnej subjektivity tzv. neznámych vlastníkov v tomto konaní (o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ako mu to ukladá Čl. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku.
24. Ako záväzné pre odpoveď na predmetnú otázku poukazuje súd na rozhodnutie NSSR, z 24. februára 2016, sp.zn. 6 Cdo/11/2016. Podľa tohto rozhodnutia cit. „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o.i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania SPF: 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z.z.) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ cit. zákona); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ cit. zákona), zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve SPF) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 cit. zákona). Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia SPF za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov, spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie, pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i § 121 O. s. p. dnes § 186 C.s.p.- pozn. súdu), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruka v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p. - dnes § 61 a § 161 C.s.p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného SPF v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. SPF ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“.“
25. Z vyššie uvedeného rozhodnutia NSSR vyplýva, že NSSR rozoznáva dva druhy neznámych/ nezistených vlastníkov, pričom pri neznámych/nezistených vlastníkoch, pri ktorých je zrejmé, že by už nemali žiť, je nutné žalovať „neznámych nezistených právnych nástupcov po nezistených vlastníkoch menom....“ zastúpených Slovenským pozemkovým fondom.
26. Z vyššie uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že predpokladom pre to, aby bolo možné v sporovom konaní vec prejednať s nezisteným vlastníkom, zastúpeným Slovenským pozemkovým
fondom, je jeho existencia, čo u fyzickej osoby znamená, že ešte žije. K tejto otázke NSSR vo veci sp. zn. 6 Cdo/11/2016 jednoznačne uzavrel, že neodstrániteľnú prekážku zakladá už skutočnosť, že „s prihliadnutím k bežnej i najdlhšej známej dĺžke života sa to (že strana žije - pozn. súdu) nejaví pravdepodobným, resp. javí omnoho menej pravdepodobným, než možnosť opačná“ (v tomto konkrétnom prípade NSSR vzhliadol na strane subjektu prekážku konania preto, že nepovažoval za pravdepodobné, aby ešte žil vo veku 122 rokov).
27. Súd prednostne skúmal, či žalovaní v 1. až v 5. rade mali v čase podania žaloby na súd procesnú subjektivitu. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. až v 4. rade sú v evidencii nehnuteľností, na predmetnom liste vlastníctva, identifikovaní len svojím menom a zo zápisu u žalovanej v 5. rade vyplýva, aj jej dátum narodenia a dátum úmrtia. Je zrejmé, že pred podaním žaloby na súd, žalobcovia v 1. a 2. rade vychádzali len z údajov o žalovaných uvedených na liste vlastníctva, ktorý aj súdu predložili, pričom nevzali do úvahy ani všetky tam uvedené údaje, navyše vôbec nezisťovali právnych nástupcov po žalovanej v 5. rade, pričom pri riadnom oboznámení sa s obsahom predmetného listu vlastníctva mohli a mali nadobudnúť vedomosť o tom, že nie všetci žalovaní sú nažive, resp. že majú právnu subjektivitu.
28. Žalobcovia v žalobe označili žalovaných v 1. až 3. rade ich menom, priezviskom, rodným priezviskom, žalovanú v 4. rade len menom a priezviskom a všetkých dodatkom, že sú trvale bytom neznámym, inak povedané, označili ich ako osoby žijúce. Jednoznačne zažalovali konkrétne fyzické osoby v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.
29. Čo sa týka žalovanej v 5. rade súd z predloženého Listu vlastníctva č. XXXX zistil, že pri danej spoluvlastníčke je uvedený údaj dátum úmrtia, z čoho je zrejmé, že sa jedná o neexistujúceho (zomrelého) vlastníka.
30. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že žalovaná v 5. rade zomrela pred podaním žaloby, a tým stratila procesnú subjektivitu, a teda aj spôsobilosť mať práva a povinnosti, a to už v čase začatia konania. Nedostatok tejto spôsobilosti je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok, že súd vo veci samej nemôže vydať rozhodnutie, ale konanie voči žalovanej v 5. rade musí zastaviť. Súd teda v zmysle ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ust. § 62 Civilného sporového poriadku konanie voči žalovanej v 5. rade zastavil. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“ (viď rozhodnutie NSSR sp.zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15. apríla 2019).
31. V civilnom sporovom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi konania všetci spoluvlastníci (pozri napr. R 16/1967). Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôže byť prejednaný len s niektorými zo spoluvlastníkov. Rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné voči tým, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.
32. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd bezpečne zistiť okruh podielových spoluvlastníkov a rozsah ich podielov. Preto v takomto konaní musí byť predbežne vyriešená otázka, ktoré osoby sú spoluvlastníkmi nehnuteľností. Zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo možno totiž len vtedy, ak sa konania zúčastňujú všetci spoluvlastníci, pretože práve o ich právnom vzťahu má byť rozhodnuté. Pri určení okruhu spoluvlastníkov nie je pritom rozhodný zápis spoluvlastníkov v katastri nehnuteľností, pretože ten (ako je tomu i v tomto konkrétnom prípade), nemusí byť v súlade so skutočnosťou.
33. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade neuviedli v žalobe všetkých podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, keďže v priebehu konania bolo nespochybniteľne zistené, že žalovaná v 5. rade nežije, pričom táto skutočnosť bola zistiteľná už z nimi označeného listu vlastníctva, ktorý spolu so žalobou aj predložili súdu, pričom jej právnych nástupcov v žalobe neuviedli, a z toho dôvodu súd žalobu musel zamietnuť.
34. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
39. Žalobcovia v 1. a 2. rade síce zavinili zastavenie konania voči žalovanej v 5. rade, avšak náhradu trov konania nie je v tomto prípade komu priznať. Na strane žalovanej v 5. rade niet nikoho, komu by vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaná v 5. rade sa totiž nestala stranou sporu a len strana sporu má nárok na náhradu trov konania. Preto súd rozhodol tak, že žalovanej v 5. rade náhradu trov konania nepriznal. Podľa Čl. 4 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa názoru súdu, žalobcovia v 1. a 2. rade zavinili zastavenie konania voči žalovanej v 5. rade, a to tým, že pred podaním žaloby mali, resp. mali mať vedomosť o tom, že žalovaná v 5. rade nemá procesnú subjektivitu, a napriek tomu vyvolali konanie, ktoré bolo postihnuté nedostatkom procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, z dôvodu ktorého súd musel konanie zastaviť. Súd by mal preto podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznať náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovanej v 5. rade. Tá však stratila procesnú subjektivitu ešte pred začatím konania, a preto jej nemohli vzniknúť žiadne trovy. Aplikáciou ust. § 256 ods. 1 a contrario a za použitia analógie podľa Čl. 4 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku, súd teda rozhodol tak, že žalovanej v 5. rade náhradu trov konania nepriznal.
40. Žalovaní v 1. až 4. rade boli v spore úspešní, a preto by im patrila v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku voči žalobcom v 1. a 2. rade náhrada trov konania v rozsahu 100%. Žalovaní v 1. až 4. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom si náhradu trov konania neuplatnili, a preto súd žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).