Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-14-2025.pdf
PDF · 91.99 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/14/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou A. B. C. v spore žalobcu: D. E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX G. G., právne zast. H. I. & C. J., so sídlom: J. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: L. B. H. M., so sídlom H. G. C., XX XX, J., M.. B., N., právne zast. H. O. H. H., J. so sídlom P. X/X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 400 EUR takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 400,- Eur spolu s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 400,- EUR od 5.11.2022 do zaplatenia to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.1.2025 sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 400 EUR. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 4.11.2022 cestovala lietadlom, ktoré prevádzkoval žalovaný z letiska O. do Q. – Q. J. (J. O.), číslo letu R. XXXX, pričom predmetný let mal plánovaný čas odletu z O. o 10:40 miestneho času a prílet do Q. o 12:15 miestneho času, let žalovaného sa však omeškal a v Q. pristál až o 16:50 miestneho času, žalobkyňa teda pristála v Q. s meškaním približne 4 hod 35 min oproti času príletu pôvodne rezervovaného letu. Žalobkyni teda ako cestujúcej vznikol proti žalovanému ako prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi nárok na zaplatenie kompenzácie v súlade s ust. nariadenia EP a Rady č. 261/2004 za omeškanie dlhšie ako 3 hodiny, pretože v súlade s výkladom Súdneho dvora EÚ môžu cestujúci, ktorých let meškal dlhšie ako 3 hodiny žiadať rovnakú kompenzáciu ako cestujúci, ktorých let bol zrušený (rozhodnutia C-581/10, C-629/10 a C-402/07). keďže ortodromická vzdialenosť letu presahuje 1 500 km, žalobkyni vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie kompenzácie vo výške 400 Eur. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu nárok výzvami zo dňa 23.4.2023 a aj emailom toho istého dňa, avšak žalovaný na výzvu nereagoval. Uplatnila si aj nárok na náhradu trov konania.
3. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa predložila dôkazy, a to palubný lístok, potvrdenie o omeškaní v trvaní 4 hod 35 min a žiadosť o kompenzáciu zo dňa 23.4.2023, email zo dňa 23.4.2023.
4. D. J. O. dňa 19.2.2025 vydal európsky platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca v zmysle čl. 16 ods. 2 Nariadenia EP a Rady č. 1896/2006 včas odpor, bez uvedenia dôvodov.
5. V súlade so žiadosťou žalobkyne, že v prípade podania odporu zo strany žalovaného žiada, aby konanie pokračovalo v súlade s pravidlami európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zmysle Nariadenia EÚ č. 861/2007, postupoval súd v súlade s nariadením, konkrétne s jeho čl. 5 a
doručil kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky aj s prílohami žalovanému elektronicky, pričom zásielka bola žalovanému doručená dňa 17.3.2025.
6. V súlade s čl. 5 ods. 3 nariadenia mal žalovaný na doručenie odpovede lehotu tridsať dní. V rámci tejto lehoty sa žalovaný vyjadril prostredníctvom tlačiva C, v ktorom uviedol, že kúpou letenky zo strany žalobkyne došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o preprave a súčasne k prijatiu Všeobecných podmienok prepravy spoločnosti žalovaného, s ktorými sa žalobkyňa oboznámila a zaviazala sa ich akceptovať. Ďalej uviedol, že v zmysle čl. 5 ods. 2 nariadenia Rím I v kontexte s čl. 2.4 ods. 2.4.1 VPP je zmluva o preprave medzi stranami sporu uzatvorená podľa hmotného práva N. L., čo znamená, že na zmluvu o preprave ako ani VPP nie je možné aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky. Zároveň je podľa jeho názoru potrebné prihliadnuť na čl. 15 VPP, ktorý bližšie upravuje uplatňovanie práva na náhradu v zmysle nariadenia č. 261/2004. K podanému tlačivu žalovaný nepriložil žiadne dôkazy.
7. Žalobkyni bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 5.5.2025, pričom k tomuto sa nijakým spôsobom nevyjadrila.,
8. Na základe uvedeného súd v súlade s čl. 7 nariadenia vydal rozsudok o pohľadávke žalobcu.
9. Súd pri vydaní tohto rozsudku postupoval v súlade s vnútroštátnym procesným právnym predpisom, zákonom č. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP.“), a to v zmysle čl. 19 nariadenia, podľa ktorého pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie.
10. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
11. S ohľadom na skutočnosť, že súd nepovažoval ústne pojednávanie na prejednanie a rozhodnutie predmetnej právnej veci za potrebné, ani žiadna zo strán o nariadenie pojednávania nepožiadala, konajúci súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
12. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu oboznámenia sa s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom, nakoľko žalovaný súdu žiadne dôkazy nepredložil a zistil nasledovný skutkový stav.
13. Zo scanu letenky – palubného lístka súd zistil, že žalobca mal rezervovaný let č. S., z O. do Q. (J.) dňa 4.11.2022 s odletom o 10:40 hod.
14. Z tabule omeškaní na letisku O. (O. G. H., J.) súd zistil, že let žalobkyne mal omeškanie v trvaní 4 hod. 35 min, nakoľko let z O. do Q. mal odletieť o 10:40 a čas odletu bol 15:21, čas príletu mal byť 12:15 a bol 16:50.
15. Zo žiadosti o kompenzáciu zo dňa 23.4.2023 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu kompenzácie za omeškaný let vo výške 400,- Eur.
16. Súd vec právne posúdil podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorými sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej ako „nariadenie o pomoci cestujúcim“) a to podľa týchto ustanovení: 17. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia o pomoci cestujúcim, toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď: a) im bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla; b) bol ich let zrušený; c) ich let má meškanie. 18. Podľa čl. 3 nariadenia o pomoci cestujúcim sa toto nariadenie uplatňuje aj pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy.
19. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) nariadenia o pomoci cestujúcim, príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ: i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo ii) neboli informovaní o zrušení
v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu.; iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.
20. Podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia o pomoci cestujúcim, prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.
21. Podľa čl. 5 ods. 4 nariadenia o pomoci cestujúcim, dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, či a kedy bol cestujúci informovaný o zrušení letu, spočíva na prevádzkujúcom leteckom dopravcovi.
22. Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia o pomoci cestujúcim, keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu: a) dve hodiny alebo viac v prípade letov do vzdialenosti 1500 km alebo menej; alebo b) tri hodiny alebo viac v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; alebo c) štyri hodiny alebo viac v prípade letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcim ponúkne: i) pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2; a ii) keď sa odôvodnene očakáva, že čas odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu, pomoc podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. c); a iii) keď je meškanie aspoň päť hodín, pomoc podľa článku 8 ods. 1 písm. a).
23. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia o pomoci cestujúcim, cestujúci dostanú náhradu vo výške 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km.
24. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané a nesporné, že dňa 4.11.2022 bola žalobkyňa cestujúcou letu č. S., z O., G. H. (O.) do Q. (J.) s dĺžkou letu nad 1 500 km. Predmetný let sa omeškal o 4 hod a 35 min. Žalobcovi tak z dôvodu omeškania letu vznikol v súlade s čl. 7 ods. 1 nariadenia EÚ č. 261/2004 a ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ nárok na peňažnú náhradu vo výške 400 EUR, ktorý si žalobkyňa uplatnila podaním návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu tunajšiemu súdu dňa 23.1.2025.
25. Žalovaný v podanom odpore argumentoval tým, že na zmluvu o prepravu a s ňou súvisiace dokumenty, všeobecné podmienky žalovaného nie je možné aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky, nakoľko zmluva o preprave mala byť uzatvorená podľa hmotného práva N. republiky, odkazujúc pritom na čl. 2.4 a podods. 2.4.1 VPP a čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej aj „nariadenie Rím I“).
26. Sporným v predmetom konaní teda bolo, aký právny poriadok sa má aplikovať na predmetný právny vzťah.
27. Žalovaný v podanému odporu, ani doručenému vyjadreniu nepriložil žiadne dôkazy, najmä VPP, na ktoré sa vo vyjadreniach odvolával, preto súd nevedel overiť autenticitu článku VPP citovaného žalovaným v jeho ostatnom vyjadrení.
28. Napriek tomu však vychádzajúc z takto žalovaným citovaného článku VPP, ktorý je koncipovaný s jeho uplatnením len za predpokladu, že platné právne predpisy neustanovujú inak, pričom platným právnym predpisom je aj čl. 5 ods. 2 nariadenia Rím I, ktorý stanovuje podmienky uplatniteľného práva, a to tak, že sa prihliada na miesto začatia letu (miestom začatia letu č. S. bolo mesto Košice v Slovenskej republike), a miesto obvyklého pobytu cestujúceho (žalobkyňa ako cestujúca má miesto pobytu v Slovenskej republike), nemohol dospieť k inému záveru ako tomu, že na predmetný právny vzťah je aplikovateľný právny poriadok Slovenskej republiky.
29. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí, že nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
30. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že predmetný právny vzťah je nutné posudzovať podľa nariadenia ako právneho aktu Európskej únie, ktorý je priamo uplatniteľný vo všetkým členských štátoch EÚ, a podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
31. Po vyhodnotení právneho poriadku a právnych noriem, ktoré majú byť na predmetný spor aplikované sa súd ďalej zaoberal opodstatnenosťou žalovanej pohľadávky.
32. Čo sa týka samotného nároku a jeho výšky, súd dal za pravdu žalobkyni v tom, že jej nárok sa má posudzovať podľa citovaného nariadenia ako by šlo o nárok pri zrušení letu, k čomu sa kladne vyjadril aj Súdny dvor EÚ v rozsudku v spojených veciach C-581/10 a C-629/10, keď uviedol, že články 5 až 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa majú vykladať v tom zmysle, že cestujúci na meškajúcich letoch majú právo na náhradu podľa tohto nariadenia, ak im vznikne z dôvodu takýchto letov strata času v dĺžke tri hodiny alebo viac, teda ak priletia do konečného cieľového miesta o tri alebo o viac ako tri hodiny neskôr po čase príletu pôvodne stanovenom leteckým dopravcom.
33. Na základe uvedeného súd vyhodnotil nárok žalobkyne vo svetle predložených dôkazov, aplikovanej právnej úpravy, ako aj judikatúry Súdneho dvora EÚ ako dôvodný a uplatnený vo výške a za podmienok v súlade s nariadením o pomoci cestujúcim.
34. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Žalobkyňa požadovala od žalovaného zaplatenie príslušenstva pohľadávky v podobe úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku pohľadávky voči žalovanému, t.j. odo dňa nasledujúceho po omeškaní jej letu. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola pre tento deň vo výške 2 %, čo po navýšení o päť percentuálnych bodov predstavuje 7 % ročne, tak ako to požadovala v konaní žalobkyňa.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa v spore uniesla povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúcu dôkaznú povinnosť, pričom žalovaný ňou uvádzané skutkové tvrdenia ani dôkazy nijako relevantne nespochybnil, a preto súd jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
39. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
41. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods.1 CSP súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na D. J. O. (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).