Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/47/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: JUDr. Mareka Radačovského, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, správcu majetku úpadcu eng power s. r. o. v konkurze, so sídlom Pri bitúnku 1887/11, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 194 824, zastúpeného: bodnarlegal s. r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 865 459, proti žalovanému: Fenex s.r.o., so sídlom Štúrova 3/6, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 51 728 010, o zaplatenie 120,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 08.01.2024, č. k. – 139, takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 120,- eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 120,- eur od 01.10.2021 do 21.04.2022, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje.

II. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur.

III. Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 120,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,- eur od 01.10.2021 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 40,- eur a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca (úpadca) v zastúpení správcom konkurznej podstaty evidoval voči žalovanému faktúru č. 2021308 na sumu 120,- eur, splatnú dňa 30.09.2021. Uvedená faktúra vyplývala z obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z obdobia pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu (uznesenie sp. zn. zo dňa 12.04.2022). Zároveň bolo v konaní preukázané, že žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávky, ktoré boli spôsobilé k vzájomnému započítaniu pohľadávok, ktoré boli zo strany žalovaného prihlásené do konkurzu.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ako ) a uviedol, že žalovaným bol síce navrhovaný zápočet vzájomných pohľadávok, ale do rozhodnutia súdu nedošlo k vykonaniu započítacieho úkonu (jednostrannému či dohody). Súd prvej inštancie tak uzavrel, že napriek tomu, že

existovali vzájomné pohľadávky spôsobilé k vzájomnému zápočtu, nedošlo k vykonaniu zápočtu, a to pred konaním a ani počas konania.

4. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorým žiadal zamietnutie žaloby a aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 09.01.2024 došlo zo strany žalovaného k jednostrannému započítaniu pohľadávok. Zároveň žalovaný žiadal nepriznať náhradu trov konania, nakoľko zo strany žalobcu mohlo dôjsť k jednostrannému započítaniu skôr, ako zo strany žalovaného, čo by viedlo k hospodárnejšiemu konaniu žalobcu. K odvolaniu priložil žalovaný svoje podanie zo dňa 09.01.2024, ktoré adresoval žalobcovi.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu potvrdil, že mu dňa 09.01.2024 bol doručený dokument – jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 09.01.2024, na základe ktorého si žalovaný jednostranne započítal svoj tam špecifikovaný nárok proti nároku žalobcu uplatňovanému v tomto konaní. Žalobca preto uviedol, že berie žalobu v časti istiny 120,- eur späť. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby v časti istiny 120,- eur, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a konanie v tejto časti zastavil. V ostávajúcej časti však žalobca zotrval na podanej žalobe, pričom uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní nijako relevantne rozsudok súdu prvej inštancie v ostávajúcej časti nespochybňuje. Vzhľadom na procesné zavinenie čiastočného zastavenia konania a nedôvodnosť podaného odvolania (v zvyšnej časti) žalobca uviedol, že mu patria prvoinštančné aj odvolacie trovy konania.

7. Dňa 03.04.2024 bolo doručené podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že dňa 27.03.2024 došlo k započítaniu aj zvyšnej časti pohľadávky – príslušenstva pohľadávky. K tomuto podaniu priložil žalovaný svoje podanie zo dňa 26.03.2024, ktoré adresoval žalobcovi.

8. Následne žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.04.2024 potvrdil, že mu bolo dňa 27.03.2024 doručené podanie žalovaného označené ako započítanie príslušenstva pohľadávky. Žalobca poukázal na a uviedol, že nie je možné započítanie nároku žalobcu, ktorý vznikol po vyhlásení konkurzu. Preto nie je možné započítanie pohľadávky žalovaného proti pohľadávke žalobcu na 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 120,- eur od 22.04.2022 (t. j. od vyhlásenia konkurzu) do zaplatenia. Rovnako započítanie žalovaného nijako nespomína pohľadávku žalobcu na náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, ktorý nárok ale taktiež vznikol až po vyhlásení konkurzu a teda nemôže zaniknúť zápočtom. S ohľadom na tieto skutočnosti tak žalobca vzal čiastočne žalobu späť aj v časti o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 120,- eur od 01.10.2021 do 21.04.2022. Žalobca však uviedol, že naďalej zotrváva na podanej žalobe v ostávajúcej časti, keďže mu patrí nárok na 9 % úrok z omeškania zo sumy 120,- eur od 22.04.2022 do 09.01.2024 (deň doručenia zápočtu istiny) ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa .

10. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

11. V danom prípade bol rozsudok súdu prvej inštancie vyhlásený dňa 08.01.2024. Dňa 31.01.2024 bol rozsudok súdu prvej inštancie doručený žalovanému, ktorý dňa 12.02.2024 podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Rozsudok súdu prvej inštancie tak z dôvodu včasného a procesne prípustného odvolania žalovaného nenadobudol právoplatnosť. Dňa 13.03.2024 bolo žalobcom podané vyjadrenie k odvolaniu, ktoré (podľa svojho obsahu) je aj čiastočným späťvzatím žaloby. Rovnako dňa 05.04.2024 bolo doručené súdu podanie, ktoré je ďalším čiastočným späťvzatím žaloby. Keďže teda žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť, vzal žalobcu čiastočne späť, a žalovaný s týmto nevyjadril nesúhlas, odvolací súd, v súlade s , v časti konania o zaplatenie 120,- eur a úroku z omeškania 9 % ročne od 01.10.2021 do 21.04.2022,

pripustil toto čiastočné späťvzatie, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a v tejto časti konanie zastavil.

12. Obsahom odvolania žalovaného bolo len tvrdenie, že dňa 09.01.2024 došlo zo strany žalovaného k jednostrannému započítaniu pohľadávok. Žalovaný teda v odvolaní uviedol novú skutočnosť, ktorú v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal. Ide o novotu v odvolacom konaní. Keďže k započítaciemu úkonu žalovaného došlo až deň po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný toto skutkové tvrdenie ako prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, mohol v odvolaní uplatniť. Ide tak o novotu, ktorá je povolenou novotou v odvolacom konaní (/ ).

13. Účinky započítania nastávajú spätne k okamihu, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli ( druhá veta ). V praxi pôjde o okamih splatnosti neskoršej kompenzabilnej pohľadávky. V danom prípade v zmysle započítacieho prejavu došlo k stretu pohľadávok splatných dňa 30.09.2021 a 04.12.2021. K stretu pohľadávok tak došlo k 04.12.2021. Vtedy nastal moment zániku dlhu. Ak si teda žalobca uplatnil úroky z omeškania za obdobie od 01.10.2021 do zaplatenia a súd prvej inštancie takto žalobcovi nárok na úrok z omeškania priznal, pričom týmto momentom „zaplatenia“ je práve deň 04.12.2021, kedy sa započítané pohľadávky stretli, žalobca si vlastne uplatnil a boli mu priznané len úroky z omeškania za obdobie od 01.10.2021 do 04.12.2021. Keďže žalobca vzal žalobu aj v tejto časti späť a konanie bolo zastavené, týmto bolo rozhodnuté o celom uplatnenom nároku na úrok z omeškania.

14. Po čiastočných späťvzatiach žalobcu tak zostal predmetom konania len nárok na náklady spojné s uplatnením pohľadávky 40,- eur. Tento nárok žalobcovi vznikol, keď si žalobou (dôvodne) uplatnil svoju pohľadávku. Tak ako v prípade úrokov z omeškania aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vzniká ex lege v dôsledku omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku, k čomu v danom prípade nesporne došlo. Na tento nárok nemá existencia neskoršieho započítania žiaden vplyv, preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

15. Keďže došlo k čiastočnému zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie a čiastočnému zastaveniu konania, je potrebné nanovo rozhodnúť o trovách konania pred súdom prvej inštancie (analogická aplikácia ). Rovnako je potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. Žalobca vzal žalobu v časti istiny a úroku z omeškania späť, na základe započítania pohľadávok žalovaným, ku ktorému došlo až v priebehu konania. Žaloba teda bola podaná dôvodne, dôvodne bolo vedené aj konanie, a to až do okamihu vykonania započítacieho úkonu žalovaným. Na túto skutočnosť žalobca správne a včas reagoval späťvzatím. Odvolací súd tak má za to, že vedenie konania a čiastočné zastavenie konania zavinil žalovaný, a to nezaplatením dlhu, resp. neskorým započítaním. Preto nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní náleží žalobcovi ( ).

16. Pokiaľ ide o názor žalovaného vyjadrený v odvolaní, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepatrí, nakoľko zo strany žalobcu mohlo dôjsť započítaniu pohľadávok, čím by predišiel tomuto konaniu, je potrebné uviesť, že vykonanie započítania je právom a nie povinnosťou. Žalobca tak k jednostrannému zápočtu pristúpiť mohol, ale nemusel. Nemožno ho preto sankcionovať nepriznaním náhrady trov konania, ak sa rozhodol pre súdne uplatnenie pohľadávky, namiesto vykonania jednostranného zápočtu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).