Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5T-56-2022.pdf
PDF · 74.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. júna 2025 v Trnave takto
r o z h o d o l :
obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom: , Bratislava-Petržalka, toho času ÚVTOS a ÚVV Bratislava,
je v i n n ý, že
v období od mesiaca september 2021 až do dňa 30.8.2023, s výnimkou obdobia výkonu trestu odňatia slobody od 06.06.2022 do 6.4.2023, v Trnave ani na iných miestach na území Slovenskej republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svojho nezaopatreného syna A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky D. C. v E., F. XX, i keď mu vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vyplývala priamo zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a výška vyživovacej povinnosti mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 03.10.2017, sp. zn. 32P/28/2017-50, právoplatným dňa 16.11.2017 a to tak, že je povinný platiť na výživu nezaopatreného syna A. A. C. sumu 160,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. C., a hoci si bol obžalovaný A. B. vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému synovi A. A. C., nevynaložil dostatočné úsilie nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohol výživné riadne uhrádzať a aj z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu, pričom na výživu syna A. A. C. obžalovaný prispel len v mesiaci január 2022 sumou 140,-€, čím mu za obdobie od mesiaca september 2021 do 30.8.2023 vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 2 100€, teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo 2Pv 34/22/2207-18 podanej na súd dňa 24.8.2022, prejednal súd trestnú vec obžalovaného A. B..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.6.2025 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a to: odpis RT zo dňa 24.6.2025, lustráciou ZVJS na č. l. 294, 295.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že obžalovaný sa dopustil trestnoprávne relevantného konania špecifikovaného v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a toto po právnej stránke kvalifikoval ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah vykonaných listinných dôkazov. V rámci svojich záverov poukáže, ktoré skutočnosti pokladal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život (výchovná zložka trestu), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 19-krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, pričom za predchádzajúcu trestnú činnosť bol odsúdený opakovane i na nepodmienečný trest odňatia slobody. Už len samotný odpis registra trestov obžalovaného svedčí jeho kriminálnemu narušeniu.
U obžalovaného súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol odsúdený. Súd teda pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby upravenej v osobitnej časti Trestného zákona t. j. do 2 rokov.
Pri úvahách, aká výmera trestu by spravodlivo zohľadňovala konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.
Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody súd postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia, keď bolo preukázané, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tu prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za iné úmyselné trestné činy.
Poučenie: