Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-133-2024.pdf
PDF · 93.46 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/133/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkýň: 1/ A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F., G. H. XXXXX/XX, a 2/ I. J. K., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v L. M., H. XXX, obidve zastúpené JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 41, proti žalovanému: A. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N., O. H. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/83/2023-122 zo dňa 11.10.2024, ako súdu prvej inštancie, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyniam 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobkýň.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam (rodinný dom súp. č. XXXX a pozemky parc. č. P. XXXX Q. XXXX) zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. M. (prvý výrok), nariadil predaj nehnuteľností (druhý výrok), určil rozdelenie výťažku z predaja nehnuteľností (tretí výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania (štvrtý výrok). Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) plným úspechom žalobkýň v spore s tým, že tieto sa pokúšali aj o mimosúdne vyriešenie veci so žalovaným, čo sa však nepodarilo.
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 25.10.2024 (č.l. 133-134 spisu); rozsudok napadol v rozsahu výroku o trovách konania (štvrtý výrok); podľa obsahu odvolania vyjadril názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); žalovaný odvolanie odôvodnil v podstate tým, že: (1) odôvodnenie výroku rozsudku o trovách konania je mimoriadne stručné a nedostatočné, pričom nevychádza zo zisteného skutkového stavu a dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii; (2) súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a predajom nehnuteľností už pred podaním žaloby, pričom navrhoval predaj nehnuteľností cez realitnú kanceláriu alebo dražbou, ak by sa nehnuteľnosti nepodarilo predať; (3) žalobkyne ignorovali jeho návrhy na mimosúdne riešenie sporu; (4) podanie žaloby považuje za zbytočné a šikanózne; dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nebola možná, pretože žiadny zo spoluvlastníkov neprejavil záujem o nehnuteľnosť;
(5) na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku o trovách konania zmenil tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania.
2.2 Žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 20.12.2024 (č.l. 152-153 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že odvolanie žalovaného považujú za nedôvodné, pretože súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami a dôkazmi predloženými počas konania; v podrobnostiach argumentovali, že: (1) odôvodnenie napadnutého výroku nepovažujú za stručné a nedostatočné; (2) začatie súdneho konania zavinil žalovaný, ktorý nereagoval na predžalobné výzvy; (3) žalovaný vyjadril súhlas s predajom nehnuteľností až počas súdneho konania, nie pred ním; (4) pokúsili sa o dohodu so žalovaným vrátane návrhu na podpísanie zmluvy s realitnou kanceláriou, čo žalovaný odmietol; komunikácia so žalovaným bola veľmi ťažká a neviedla k žiadnemu konsenzu; (5) rozdelenie nehnuteľností neprichádzalo do úvahy, pretože nehnuteľnosti sa nedajú dobre rozdeliť a nebola vôľa spoluvlastníkov na ich prikázanie jednému za náhradu; dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola pritom možná, ale žalovaný ju sabotoval, preto podali žalobu na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože nebola možná dohoda medzi spoluvlastníkmi, pričom navrhli predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov; (6) podanie žaloby na súd bolo preto nevyhnutné a nejde o šikanovanie žalovaného; v spore mali plný úspech, pretože sa pokúšali o mimosúdne riešenie, ktoré bolo bezvýsledné.
2.3 Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 09.04.2025 (č.l. 169 spisu) uviedol, že: (1) v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní a zopakoval, že súdny spor bol úplne zbytočný, sám navrhol predaj nehnuteľností cez realitnú kanceláriu, preto spor nezavinil a nemá znášať akékoľvek následky; (2) žalobkyniam v júli 2023 ponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel, na čo však nereagovali a podali žalobu na súd; (3) D. P. D. C. vzbudzovala dôvodné podozrenie o korektnosti, t.j. že mohlo ísť o spriaznenú spoločnosť a konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože mala sídlo vo Zvolene a nehnuteľnosti boli v Detve, podľa jeho zistenia spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a takmer žiadny obrat, pričom odborným zástupcom spoločnosti bol istý O. M. A., zrejme príbuzný právneho zástupcu žalobkýň; realitná kancelária si navyše pýtala províziu už pri podpise zmluvy a nie až po vklade do katastra nehnuteľností; (4) na základe uvedeného zotrval na svojom odvolacom návrhu, aby súd náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.
2.4 Odvolaciu repliku žalovaného doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobkýň dňa 12.04.2025 na vedomie (č.l. 179 spisu). Žalobkyne sa viac v odvolacom konaní žiadnym spôsobom nevyjadrili.
3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (štvrtý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
3.3. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.1 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (štvrtý výrok), odvolania žalovaného a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil plný úspech žalobkýň v spore a napadnutý výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie (štvrtý výrok) je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdiť.
4.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neuvažoval o aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa; pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal odvolací súd z názoru, že každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 C.s.p., ktoré predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporu (§ 255 C.s.p.), resp. zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.) v prípade, že v posudzovanom prípade sa vyskytli dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej sporovej strane; dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani príkladmo, preto výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi; s dôrazom na výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania dospel odvolací súd k záveru, že obsah spisu nedáva dostatočný podklad na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. v prejednávanom spore, ktorý by bol daný existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na charakter tohto konania alebo charakter procesnej situácie. Z tohto hľadiska preto neobstojí požiadavka žalovaného na nepriznanie náhrady trov konania stranám (t.j. vrátane žalobkýň).
4.3 Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu nevyplýva žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania plne úspešným žalobkyniam; z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou zo dňa 26.11.2023 (č.l. 1-2 spisu) sa žalobkyne voči žalovanému domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, nariadenia ich predaja a rozdelenia výťažku medzi strany podľa výšky spoluvlastníckych podielov; k žalobe pripojili výzvu zo dňa 04.07.2023 (č.l. 4 spisu), v rámci ktorej navrhli nadobudnutie nehnuteľností v celosti žalovaným s vyplatením žalobkýň a výzvu zo dňa 11.09.2023 (č.l. 3 spisu), v rámci ktorej navrhli spoločný predaj nehnuteľností; žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.01.2024 (č.l. 53 spisu) so žalobou súhlasil s tým, že navrhol predaj nehnuteľností cestou realitnej kancelárie, pričom do predaja navrhol prerušenie konania; žalobkyne v replike zo dňa 22.02.2024 (č.l. 58 spisu) ocenili postoj žalovaného a priložili návrh zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností so spoločnosťou D. C. (č.l. 59-61 spisu) s tým, že po jej podpise zo strany žalovaného navrhnú prerušenie konania; žalovaný v duplike zo dňa 17.03.2024 (č.l. 59 spisu) odmietol podpis zmluvy s realitnou kanceláriou a v tejto veci podal trestné oznámenie; zdôraznil, že listom zo dňa 03.07.2023 ponúkol žalobkyniam svoj podiel na predaj v rámci uplatnenia predkupného práva (č.l. 71 spisu; č.l. 72 spisu); žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 12.04.2024 (č.l. 79 spisu) vyjadrili neporozumenie predstavám žalovaného ani podaniu trestného oznámenia z tvrdeného vydierania; navrhli nariadenie pojednávania a rozhodnutie vo veci; následne súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 11.10.2024, na ktorom rozhodol napadnutým rozsudkom.
4.4 Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil pomer úspechu strán v spore vzhľadom na predmet konania a jeho výsledok; z vyššie uvedeného priebehu konania je zrejmé, že žalobkyne sa podanou žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, nariadenia ich predaja a rozdelenia dosiahnutého výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov; súd prvej inštancie žalobe žalobkýň v plnom rozsahu vyhovel; aj podľa odvolacieho súdu boli v prejednávanom spore žalobkyne v plnom rozsahu úspešné, pretože súd prvej inštancie ich žalobe v plnom rozsahu vyhovel; nakoľko žalobkyne boli v spore v plnom rozsahu úspešné vznikol im proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval podľa ustálenej súdnej praxe, pretože podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 8/1972 zo dňa 08.03.1972 k niektorým otázkam rozhodovania súdov vo veciach podielového spoluvlastníctva uverejneného v zbierke rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu vo zväzku 7, ročník 1973, na strane 386 pod publikačným číslom R 54/1973 „pri rozhodovaní o náhrade trov je podľa ustanovení § 142 OSP a § 143 OSP smerodajný úspech v konaní; ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 ods. 1 OSP (v súčasnosti § 255 C.s.p. - poznámka odvolacieho súdu) a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania; iný je, pravda, prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté; tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné použiť ustanovenie § 142 ods. 2 OSP; v konaní o zrušenie spoluvlastníctva bude odôvodnené použitie ustanovenia § 150 OSP (porovnaj rozhodnutie uverejnené pod č. 31/1972 Zbierky rozhodnutí a stanovísk); so zreteľom na rozmanitosť prípadov treba však riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup jednotlivých
účastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom“; z priebehu prejednávaného sporu je zrejmé, že žalovaný síce formálne súhlasil s predajom spoločných nehnuteľností, prakticky však svojim konaním tento predaj mimo konania bez primeraného dôvodu zmaril. Súd prvej inštancie preto správne priznal žalobkyniam proti žalovanému plnú náhradu trov konania.
4.5 Pokiaľ ide o konkrétnu odvolaciu argumentáciu žalovaného (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd udáva, že: (1) odôvodnenie napadnutého výroku o trovách konania je dostatočné, pokiaľ konštatuje, že žalobkyne boli v spore úspešné a poukazuje na preukázanú skutočnosť, že sa žalobkyne neúspešne pokúsili o mimosúdne vyriešenie sporu; (2) nebolo preukázané, že žalovaný už pred podaním žaloby súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a predajom nehnuteľností; žalovaný do spisu doložil len list zo dňa 03.07.2023 o ponuke svojho spoluvlastníckeho podielu na predaj na základe predkupného práva žalobkýň s tým, že inak spoluvlastnícky podiel prevedie; z uvedeného nemožno vyvodiť súhlas žalovaného so zrušením podielového spoluvlastníctva; naopak z uvedeného vyplýva opodstatnenosť žaloby žalobkýň, pretože hrozil prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného na tretiu osobu; (3) nebolo preukázané, že by žalobkyne ignorovali návrhy žalovaného na mimosúdne riešenie sporu; list zo dňa 03.07.2023 nemožno považovať za návrh na mimosúdne riešenie sporu; naopak pokiaľ žalovaný v priebehu konania súhlasil s predajom spoločných nehnuteľností cestou realitnej kancelárie, žalobkyne zabezpečili návrh zmluvy o sprostredkovaní predaja, ktorú žalovaný bez vážnych dôvodov odmietol podpísať; tvrdené personálne prepojenie realitnej kancelárie s právnym zástupcom žalobkýň nie je samo osebe takýmto dôvodom, keď takýmto dôvodom nie je ani sídlo realitnej kancelárie mimo miesta nehnuteľností a ani dojednanie o provízii v zmluve o sprostredkovaní; (4) odvolací súd nepovažuje podanie žaloby v prejednávanom spore za zbytočné, pretože iným spôsobom nebolo možné pre postoj žalovaného dosiahnuť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán; neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nebola možná, pretože žiadny zo spoluvlastníkov neprejavil záujem o spoločné nehnuteľnosti, nakoľko nič nebránilo uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predajom spoločných nehnuteľností aj mimo konania, keby o to žalovaný prejavil skutočný záujem; (5) na základe uvedeného súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie plne úspešným žalobkyniam v plnom rozsahu (100 %).
4.6 Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (štvrtý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobkyne boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešné, vznikol im proti plne neúspešnému žalovanému (odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania (100 %); preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyniam trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkýň rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.