Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/26/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: ONRDS a.s., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 47 068 051, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ROZ č. 102136573/2023 zo dňa 21.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100285833/2019 zo dňa 23.01.2019, daňová kontrola bola vykonávaná od 19.07.2017 do 28.01.2019, z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii bola prerušená. 2. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ,,správca dane“) rozhodnutím č. 101094448/2023 zo dňa 21.04.2023 podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi - platiteľovi dane z pridanej hodnoty ONRDS a.s., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 47068051, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A., rozdiel v sume 206 058,23 EUR, slovom: dvestošesťtisícpäťdesiatosem eur a dvadsaťtri eurocentov, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017, nevrátený nadmerný odpočet v sume 47 137,02 EUR, slovom: štyridsaťsedemtisícstotridsaťsedem eur a dva eurocenty nepriznáva a vyrubuje daň v sume 158 921,21 Eur. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie. 4. Finančné riaditeľstvo SR (ďalej aj ,,žalovaný“) rozhodnutím č. 102136573/2023 zo dňa 21.08.2023 rozhodnutie správcu dane potvrdilo a odvolanie žalobcu zamietlo. 5. Na základe dôkazov získaných v daňovej kontrole a vyrubovacích konaniach, správca dane ako aj žalovaný nepriznali odpočítanie dane, uplatnené žalobcom sa na základe faktúr od dodávateľov IMEXPORT GROUP s.r.o., GET & MAKE, s.r.o., PREST TRADE s.r.o., za dodanie tovaru v zdaňovacom období apríl 2017, z dôvodu preukázanej účasti žalobcu sa (v tom čase ZENCOR a. s.) na obchode poznačenom podvodom na DPH.

Správna žaloba

6. Včas doručenou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca konkretizoval žalobné námietky tak, že rozhodnutie správcu dane je neúplné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože neobsahuje jasný a zrozumiteľný výrok tak, ako to ukladá § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku v spojení § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, neobsahuje odôvodnenie tak, ako to ukladá § 63 ods. 4 Daňového poriadku, chýba úplné a zrozumiteľné hodnotenie jednotlivých dôkazov, chýba úplné a zrozumiteľné hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, chýba objektívne hodnotenie a zohľadnenie dôkazov potvrdzujúcich neexistenciu indícii o možnej účasti žalobcu na nákupe tovaru od dodávateľa PREST TRADE, dodávateľa IMEXPORT GROUP a GET & MAKE poznačeného podvodom, chýba objektívne preukázanie a odôvodnenie vedomej účasti žalobcu na nákupe tovaru v reťazci dodávateľov poznačenom podvodom, chýba určenie a odôvodnenie opatrení, ktoré Daňový úrad Žilina považuje za primerané a potrebné za účelom overenia svojich dodávateľov žalobcom, namiesto objektívne zistených skutočností Daňový úrad Žilina odôvodňuje svoje závery vlastnými, rozporuplnými a nelogickými pochybnosťami a predpokladmi, bol vyhotovený formálne protokol z daňovej kontroly, avšak nespĺňal podmienky pre protokol z daňovej kontroly podľa § 47 Daňového poriadku ktorého doručením končí daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm. a v spojení s § 46 ods. 8 Daňového poriadku, daňová kontrola nebola ukončená spôsobom podľa § 46 ods. 9 písm. a) v lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pričom zároveň boli vykonávané úkony daňovej kontroly v rámci formálne vedeného vyrubovacieho konania v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku upravujúce postup správcu dane vo vyrubovacom konaní, správca dane neopisuje a neuvádza výsledok daňovej kontroly, napriek viacnásobnému konštatovaniu, že nedošlo k zmene záverov vyplývajúcich z daňovej kontroly. 8. Rozhodnutie správcu dane spočíva na nedostatočnom a nesprávnom vyhodnotení skutočného skutkového stavu, keďže správca dane nehodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a viaceré dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti ignoroval, správca dane sa nevysporiadal s rozpormi, domýšľa skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplývajú, rozhodnutie žalovaného je neúplné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, chýba úplné a zrozumiteľné hodnotenie jednotlivých dôkazov, chýba úplné a zrozumiteľné hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, chýba hodnotenie a zohľadnenie dôkazov potvrdzujúcich neexistenciu indícii o možnej účasti Žalobcu na nákupe tovaru od dodávateľa PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE poznačeného podvodom, konštatuje nepravdy ohľadom úkonov správcu dane, obsahuje zjavné rozpory, najmi konštatuje vzájomne odporujúce si závery, že žalobca vedel o účasti na podvodnom konaní a zároveň, že žalobca mohol vedieť o tom, že je zapojený do reťazca poznačeného podvodom vo vzťahu k DPH, obsahuje nesprávne vyhodnotený skutkový stav, keď napriek dôkazom preukazujúcim overenie dodávateľov PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE, v rozsahu, ktorý je možno primerane od Žalobcu vyžadovať na ubezpečenie sa, že sa neúčastní podvodu, konštatuje, že Žalobca vedel a vedieť mohol (čo sú odlišné skutočnosti), že sa nákupom zinku od dodávateľa PREST TRADE, dodávateľa IMEXPORT GROUP a dodávateľa GET & MAKE účastní podvodu, keď napriek zjavným porušeniam povinností Daňového úradu Žilina a porušeniam práv Žalobcu v daňovej kontrole a daňovom konaní dospel k záveru, že Daňový úrad Žilina nepochybil vo svojom konaní, odôvodnené nesprávne vyhodnoteným skutkovým stavom, keď napriek dôkazom preukazujúcim, že žalobca prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho vyžadovať´ na ubezpečenie sa, že nákup zinku od spoločností PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE nebude súčasťou podvodu, dospel k vzájomne sa vylučujúcim sa záverom, že žalobca vedel a že žalobca mohol vedieť, že je zapojený do reťazca poznačeného podvodom vo vzťahu k DPH, keď napriek zjavným porušeniam povinností Daňového úradu Žilina a porušeniam práv žalobcu v daňovej kontrole a daňovom konaní dospel k záveru, že správca dane nepochybil vo svojom konaní. 9. Dokazovanie bolo nesprávne vedené, žalovaný a Daňový úrad Žilina v rozpore s rozsudkami Európskeho súdneho dvoru (ESD) dávajú na ťarchu Žalobcu neobvyklé a neprimerané povinnosti, ktoré prináleží vykonať´ iným kontrolným orgánom a nie žalobcovi, ako zákazníkovi spoločností PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť´ alebo nedostatok dôvodov/ /, keďže nie je zrejmý obsah hodnotenia dôkazov a chýba jeho odôvodnenie, chýba hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie dôkazov v ich vzájomných súvislostiach Rozhodnutie ŽALOVANÉHO len zhrnulo vybrané skutočnosti, pochybnosti, rozpory medzi dôkazmi a arbitrárne závery Daňového úradu Žilina s konštatovaním, že záver Daňového úradu Žilina vychádza z „spoľahlivo zisteného skutkového stavu“. Rozhodnutie žalovaného arbitrárne, obsahuje závery a hodnotiace úsudky, avšak bez väzby na všetky vykonané dôkazy a spis z daňového konania. Mnohé dôkazy predložené Správcovi dane alebo vykonané samotným Správcom dane a z nich vyplývajúce zistenia je spochybňované alebo nezohľadnené, bez vysvetlenia, odôvodnenia a vysporiadania sa s rozpormi, pričom rozpory a nepreukázané skutočnosti sú kladené na ťarchu žalobcovi, napriek tomu, že na ich základe bolo správcu dane aj rozhodnutie žalovaného vydané. Odôvodnenie si vzájomne odporuje a nie je najmä čo bolo

dôvodom na nepriznanie nároku na odpočítanie dane — keď´ Rozhodnutie žalovaného konštatuje spoľahlivo zistený skutkový stav. Pritom podľa Rozhodnutia žalovaného žalovaný konštatuje 2 (dva) vzájomne si odporujúce skutkové stavy, že žalobca mohol vedieť o tom, že je zapojený do reťazca poznačeného podvodom vo vzťahu k DPH a zároveň že žalobca vedel o tom. že vedel o svojej účasti na podvodnom konaní. 10. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého Rozhodnutia DU, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu / /, keďže z administratívneho spisu a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo dodanie zinku žalobcovi zo strany dodávateľov: PREST TRADE s.r.o., A. Hlinku 2625, 02 201 Čadca, IČO: 46599100, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. ( ďalej len „PREST TRADE”), IMEXPORT GROUP s.r.o., 023 33 Povina 28, IČO: 50604678, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. ( ďalej len „IMEXPORT GROUP”), GET & MAKE, s.r.o., Frankovská 1/A, 831 0l Bratislava, IČO: 46827153, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. ( ďalej len „GET & MAKE”). Žalobca vykonal primerané opatrenia v záujme predchádzaniu možnej účasti na podvode pri nákupe zinku od spoločností PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE. Pochybnosti žalovaného, ako aj Daňového úradu Žilina nie sú odôvodnené, sú účelovo a arbitrárne voči žalobcovi konštatované, bez zohľadnenia všetkých skutočností a okolností za ktorých boli dodávatelia PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE overení, dojednanie a nákup zinku od spoločností PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE prebiehal, ako aj jeho prevzatie, preprava a ďalšie spracovanie vo výrobnom procese, a to so zohľadnením hodnoty kúpnej ceny za zinok, jej zaplatenia aj priznania daňovej povinnosti k DPH spoločnosťami, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE. 11. Žalovaný aj správca dane v odôvodnení Napádaných Rozhodnutí uvádzajú rozpory vo vykonanom dokazovaní, pochybnosti vyplývajúce z dôkazov, vrátane svedeckých výpovedí, avšak v záujme zistenia objektívneho skutkového stavu, tieto rozpory a pochybnosti v dokazovaní neodstránili a nahrádzajú ich neodôvodnenými predpokladmi a domnienkami Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /, keďže ustanovenia a č. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „”) ustanovujú právo odpočítať daň z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH”) z tovarov a služieb, ktoré ONRDS použije na dodávky vlastných tovarov a služieb, avšak správca dane nad rámec príslušných ustanovení ukladá ďalšie podmienky a nároky na žalovaného, ktoré nijako nešpecifikuje a nekonkretizuje, resp. splnenie v 49 a 51 uvedených podmienok nezohľadňuje a bez riadneho odôvodnenia spochybňuje. Žalovaný nesprávne aplikuje povinnosť znášať dôkazné bremeno daňovníka. Žalovaný nesprávne aplikuje smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica”) a súvisiacich rozsudkov Európskeho súdneho dvora vykladajúcich Smernicu. Žalovaný nesprávne aplikuje Daňového poriadku v spojení s o poriadku ohľadom povinného obsahu výroku Rozhodnutia DU a jeho zrozumiteľnosti a určitosti. Rozhodnutie správcu dane je nulitné podľa Daňového poriadku (z výroku Rozhodnutia DU nie je zrejmé akú daň vyrubil a preto niej e zrejmé, či je Správca dane vecne a miestne príslušný pre vydanie rozhodnutia). Napádaným rozhodnutím orgánov verejnej správy tak boli porušené práva a právom chránené záujmy spoločnosti ONRDS ako daňového subjektu.

Vyjadrenie k správnej žalobe žalobcu 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že túto navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú a žiada žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva záver, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že sa nezúčastní na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu k DPH. Podľa žalovaného, žalobca nielen že mohol vedieť o svojej účasti na podvodnom konaní, ale o nej aj vedel, keď sa rozhodol, že predmetný tovar nenakúpi priamo od dlhoročného zahraničného výrobcu - renomovaného obchodníka so zinkom, ktorý jej bol známy, ale od slovenských spoločností bez akýchkoľvek skúseností v obchode s uvedenou komoditou. Výber dodávateľov bez histórie a akýchkoľvek skúseností v obchodovaní so zinkom bol veľmi neobvyklým rozhodnutím a to zvlášť za situácie, keď B. C. mal prehľad o svetových výrobcoch (predajcoch) zinku a tých, ktorí obchodujú so zinkom v rámci EÚ. Vedel aj o poľskej spoločnosti Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“. Dôkazom je email zaslaný dňa 27.10.2017 správcovi dane, v ktorom uvádza zoznam týchto výrobcov zinku. Na prijatých faktúrach od slovenských dodávateľov sa uvedená poľská spoločnosť priamo uvádza ako výrobca dodávaného zinku. V prípade, ak by žalobca nakupoval zinok priamo od poľského, alebo iného výrobcu zinku z EÚ, bol by povinný v daňovom priznaní pre DPH priznať DPH (samozdanenie) a zároveň by mal právo na odpočítanie priznanej DPH, finančný dopad z nákupu z hľadiska DPH by teda bol nulový. Vytvorením dodávateľského reťazca v tuzemsku a účelovým nákupom

zinku od slovenských spoločností, žalobca v predmetnom zdaňovacom období získal výhodu vo forme odpočítanej DPH vo výške 206 058,23 EUR. Podľa žalovaného, žalobca teda vedel o svojej účasti na dodávkach poznačených podvodom. 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-512/2021 (Aquila Part Prod Com SA) a tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-596/2021 ( A proti Fnanzamt M). 14. Podľa žalovaného, napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutia sú v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku obsahujú odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a prijal právny záver, na základe ktorého nepriznal uplatnené odpočítanie dane od dodávateľov IMEXPORT GROUP s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a PREST TRADE s.r.o. 15. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V prípade zistenia správcu dane, že platiteľ bol súčasťou reťazca v ktorom došlo k podvodnému konaniu, je povinnosťou správcu dane predložiť dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Podľa žalovaného, v predmetnom prípade správca dane takéto objektívne dôkazy predložil, v napadnutom rozhodnutí poukázal na daňový únik a poukázal na to, na základe ktorých skutočností žalobca mohol vedieť o tom, že je zapojený do reťazca poznačeného podvodom vo vzťahu k DPH.

Replika žalobcu

16. Žalobca v replike uviedol, že postup žalovaného a správcu dane počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania nebol vykonávaný v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, najmä:

- daňová kontrola nebola ukončená spôsobom a v lehote vyplývajúcimi z §46 Daňového

- poriadku;

- správca dane vykonával v rozpore s §68 Daňového poriadku rozsiahle a dlhotrvajúce dokazovanie, ktoré mal povinnosť vykonať počas daňovej kontroly, pričom vykonaniu takéhoto dokazovania počas daňovej kontroly Správcovi dane nič nebránilo;

- žalovaný a pred ním Správca dane nesprávne a nedostatočne vyhodnotili skutkový stav a dôkazy;

- rozhodnutie FRSR a Rozhodnutie DU, ktoré mu predchádzalo, sú vydané na základe nesprávne a nedostatočne vyhodnotených dôkazov a skutkového stavu. 17. Z rozhodnutia žalovaného nie je jasný záver žalovaného a dôvody pre odmietnutie práva na odpočet DPH. 18. Žalovaný aj v samotnom vyjadrení zo dňa 08.12.2023 uvádza vzájomne si odporujúce závery, že žalobca vedel a vedieť mohol o tom , že sa nákupom zinku od predmetných dodávateľov účastní na dodaní zinku poznačenom podvodom vo vzťahu k DPH. 19. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento svoj záver odôvodňuje tým, že žalobca sa rozhodol nakúpiť zinok od slovenských dodávateľov a nie priamo od zahraničného výrobcu zinku. Žalovaný však už neodôvodnil, prečo slovenský podnikatelia majú nakupovať tovar výhradne od zahraničných výrobcov a prečo nákup tovaru od slovenských podnikateľov považuje automaticky za preukázaný fakt, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že takýto nákup tovaru bude poznačený podvodom. 20. Žalovaný namiesto preukázaného skutkového stavu, rozhodol len na základe domnienok a predpokladov a neodôvodnene s diskrimináciou, slovenských podnikateľov voči zahraničným výrobcom tovarom; v tomto prípade s tým, že žalovaný konkrétneho výrobcu s ktorým mal žalobca obchodovať vybral a určil žalovaný, resp. správca dane pred ním. Pritom žalovaný nezohľadňuje reálne možnosti a aplikovateľné obchodné podmienky, za ktorých by v danom čase mohol žalobca zinok od výrobcu zinku nakúpiť, vrátane dodacích lehôt, platobných podmienok, cenových dojednaní, minimálneho množstevného odberu, maximálneho možného množstva zinku na dodanie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch, históriu reštrukturalizácie v skupine spriaznených osôb žalobcu (spracovateľa zinku SlovZink a. s.) a nesplatenia minulých dlhov. 21. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ Ferimet, C-281/20. 22. V dôsledku toho, aj keď existencia kruhového fakturačného reťazca predstavuje vážnu indíciu naznačujúcu existenciu podvodu, ktorú treba zohľadniť v rámci celkového posúdenia všetkých skutočností a všetkých skutkových okolností prejednávanej veci, nemožno pripustiť, aby sa daňový

orgán mohol na účely preukázania existencie podvodu typu ,,kolotoč“ obmedziť na preukázanie, že predmetné plnenie bolo súčasťou kruhového fakturačného reťazca. 23. Daňovému orgánu prináleží jednak presne určito skutočnosti zakladajúce podvod a predložiť dôkaz o podvodnom konaní a jednak preukázať, že zdaniteľná osoba sa aktívne zúčastňovala na tomto podvode alebo že vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce toto právo bolo súčasťou uvedeného podvodu. Dôkaz o existencii podvodu a účasti zdaniteľnej osoby na tomto podvode však nevyhnutne neznamená, že boli identifikované všetky subjekty, ktoré sa zúčastnili na tomto podvode, ako aj ich príslušné konania. Ako bolo pripomenuté v bode 30 tohto rozsudku, vnútroštátnym súdom prináleží overiť, či daňové orgány predložili tento dôkaz z právneho hľadiska dostatočne. 24. Žalovaný v rozpore s vyššie uvedenými závermi ESD odmieta právo na odpočet žalobcu, pričom žalovaný resp. Správca dane pred ním:

- nepreukázal, že žalobca získal daňovú výhodu,

- nepreukázal a nepredložil dôkazy objektívne preukazujúce, že sa žalobca aktívne zúčastňoval na podvode alebo že vedel alebo mal vedieť, že nákup zinku bude súčasťou podvodu,

- rozhodol na základe domnienok a predpokladov

- pri dokazovaní postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, keď neukončil daňovú kontrolu spôsobom a v lehote ustanovenými príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, dokument označený Správcom dane ako protokol z daňovej kontroly nespĺňal predpoklady a obsahové náležitosti kladené Daňovým poriadkom na protokol z daňovej kontroly, vykonával dokazovanie a nezákonne získaval dôkazy počas vyrubovacieho konania, ktoré je určené na vydanie rozhodnutia správcom dane a nie na suplovanie dokazovania, ktoré správca dane nevykonal počas daňovej kontroly, nesprávne a nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy, rozpory vyplývajúce z dôkazov neodstránil a nahrádza ich domnienkami a predpokladmi v neprospech žalobcu, opomína dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. 25. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 26. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 26.06.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný svoju účasť na pojednávaní ospravedlnil. 27. Správny súd sa v prvom rade zaoberal namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že žalobcom namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia sú také vady odôvodnenia rozhodnutia, kedy rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko). Tieto závery primerane platia aj na rozhodnutia správnych orgánov. Žalovaný v intenciách citovaných záverov postupoval. Žalovaný sa vecne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a posúdil tak uskutočnenie podvodu na DPH, ako aj vedomosť žalobcu o ňom. Vzhľadom k viacerým zúčastneným subjektom sa žalovaný komplexne zameral sa na celkový obchodný model. Napadnuté rozhodnutie preto vadou nepreskúmateľnosti netrpí. V tomto kontexte preto podľa názoru správneho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže z jeho obsahu je zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti. Žalovaný zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 a jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné či neodôvodnené. Správny súd má v tejto súvislosti za to, že správca dane ako aj žalovaný sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberali a vyvodili správne skutkové aj právne závery, ktoré odôvodnili. 28. Skôr ako správny súd pristúpil k posúdeniu veci samej, zaoberal sa tiež namietanou dĺžkou daňovej kontroly, a tiež údajným nedostatočným odôvodnením prerušenia daňovej kontroly. 29. Správny súd sa pritom zaoberal aj dôvodnosťou prerušenia daňovej kontroly, keďže bolo potrebné získať informácie prostredníctvom MVI. Správny súd si z administratívneho spisu overil že, správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol číslo 100285833/2019 zo dňa 23.01.2019, daňová kontrola bola vykonávaná od 19.07.2017 do 28.01.2019, z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií bola prerušená. V rámci výkonu

daňovej kontroly bola dňa 13.12.2017 zaslaná žiadosť o MVI č. 130000010473/17, na preverenie poľského dodávateľa tovaru. Správca dane rozhodnutím číslo: 100485274/2018 zo dňa 05.03.2018 prerušil daňovú kontrolu. Odpoveď na MVI bola doručená dňa 17.04.2018. Z dôvodu, že správca dane zistil rozpor v doručených dokumentoch a v odpovediach, týkajúcich sa potvrdenia dodania tovaru a zároveň nezaúčtovania tohto dodania tovaru v účtovníctve, podal dňa 23.04.2018 prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica Reklamáciu odpovede na žiadosť o MVI, na ktorú bola odpoveď doručená dňa 12.10.2018, následne správca dane Oznámením číslo: 102053676/2018 zo dňa 16.10.2018 oznámil daňovému subjektu, že dňa 12.10.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Správca dane preveroval obchodné reťazce u poľského dodávateľa, vzhľadom na tento cezhraničný rozmer a viaceré spoločnosti zúčastnené v tomto obchodnom reťazci, ako aj potrebu riadneho zistenia skutkového stavu, správny súd potvrdzuje vecnú a časovú súvislosť MVI s preverovaným podvodom na DPH. Daňová kontrola pritom začala dňa 19.07.2017, bola ukončená dňa 28.01.2019, čo po zohľadnení jej prerušení bola ukončená v zákonom stanovenej lehote. V kontexte tejto námietky dáva súd do pozornosti aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 - Hydina SK. Súdny dvor dal v tomto rozhodnutí na otázky položené Najvyšším súdom Slovenskej republiky odpoveď, v zmysle ktorej: Navyše ani články 10 až 12 nariadenia č. 904/2010, ani žiadne iné ustanovenie tohto nariadenia nestanovujú akýkoľvek dôsledok v prípade prekročenia niektorej z lehôt vyplývajúcich z uplatnenia uvedených článkov príslušnými daňovými orgánmi, a to či už pre tieto orgány, alebo pre zdaniteľné osoby. Zo znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva, že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie. Okrem toho toto nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak sa začne postup výmeny informácií stanovený týmto nariadením. Preto sa zdaniteľná osoba nemôže odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia.“ Na základe uvedeného preto platí, že daňový subjekt sa nemôže dovolávať nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu jej neprimeranej dĺžky, ktorá súvisí s MVI podľa vyššie uvedeného nariadenia, a rovnako sa daňový subjekt nemôže z tohto dôvodu dovolávať nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly. Správny súd teda konštatuje, že daňová kontrola bola ukončená v zákonnej ročnej lehote, pričom bola dôvodne a zákonne prerušená. Námietky týkajúce sa dĺžky kontroly preto neboli dôvodné. 30. Správny súd tiež v tejto súvislosti poukazuje, že na základe daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 101674945/2019 zo dňa 09.07.2019, ktorým nepriznal odpočítanie dane vo výške 206 058,23 eur, z dôvodu porušenia ustanovení v spojení s ustanovením . Na základe rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu č. 102481832/2019 zo dňa 31.10.2019 bolo rozhodnutie správcu dane z dôvodu pochybenia vo výroku rozhodnutia zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správcom dane vydané rozhodnutie č. 100317323/2020 zo dňa 31.01.2020, bolo odvolacím orgánom potvrdené na základe rozhodnutia č. 100905222/2020, zo dňa 18.05.2020. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo zrušené na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 29.09.2022, následne FR SR ako odvolací orgán zrušilo rozhodnutím č. 100052107/2023 zo dňa 05.01.2023 rozhodnutie správcu dane č. 100317323/2020 zo dňa 31.01.2020 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zo záverov prijatých v rozhodnutí žalovaného, v nadväznosti na rozhodnutie súdu vyplýva, že z rozhodnutia správcu dane nebolo jednoznačne zrejmé, či k zamietnutiu práva na odpočítanie DPH došlo z dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu ( ), alebo z dôvodu účasti spoločnosti ZENCOR a. s. na podvodnom konaní, pričom hmotnoprávny predpis bol na kontrolovanom stupni obchodného reťazca dodržaný. 31. Správny súd po vyriešení týchto otázok pristúpil k vecnému prieskumu a skúmal, či závery daňových orgánov o tom, že sa žalobca zúčastnil na zdaniteľných plneniach poznačených podvodom, o ktorých vedel, mal alebo mohol vedieť sú správne. 32. Podvodné konanie je vymedzené v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (napr. vo veciach C439/04 Kittel a C-440/04 Recolta Recycling). Daňové orgány pritom preukázali skutočnosť, že sťažovateľ vedel, resp. mal vedieť, že sa svojim konaním zapojil do reťazca plnení poznačených podvodom. 33. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti na

podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak o daňovom podvode vedieť mal alebo mohol, a to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou. 34. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel, mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, body 53, 54, 56 a 58). 35. Jednoducho povedané, pri úvahe, či možno daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočítanie DPH alebo na oslobodenie od DPH z dôvodu jeho zapojenia do podvodného reťazca na DPH, treba skúmať naplnenie podmienok, ktorými sú (i) existencia podvodu, (ii) existencia skutkových okolností svedčiacich o možnej vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode a (iii) neexistencia dostatočných rozumných opatrení, ktorými by daňový subjekt svojej účasti na podvode zabránil. 36. V prípade dokazovania existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

37. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ od daňového subjektu možné očakávať, aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Teleos z 27.09.2007, C-409/04). 38. Správny súd konštatuje, že závery daňových orgánov nie sú v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou. Podvod na DPH v danom prípade daňové orgány preukázali zákonne získanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami a vedomosť žalobcu o účasti na podvode preukázali skutočnosťami, ktoré žalobca vedel, vedieť mohol alebo vedieť mal v rozhodnom období. Žalobca tak nebol zaťažený dôkazným bremenom, či vedel o neplnení si daňových povinností svojich odberateľov alebo ďalších spoločností v obchodných reťazcoch. Daňové orgány skutočnosti o tom, že dodávatelia žalobcu a iné spoločnosti v obchodných reťazcoch si neplnia daňové povinnosti uvádzali výlučne vo vzťahu k naplneniu podmienky existencie podvodu. Inak povedané, týmito skutočnosťami správca dane a žalovaný preukazovali a v konečnom dôsledku aj preukázali daňový podvod. V obchodných reťazcoch správca dane skúmal, či došlo k narušeniu neutrality DPH, resp. daňovému úniku. Daňové orgány v preverovaných reťazcoch identifikovali a preukázali narušenie neutrality DPH a rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane obsahujú podrobné odôvodnenie vrátane uvedenia dôkazov a podkladov, na základe ktorých narušenie neutrality DPH vyplynulo, pričom na ne súd v plnej miere odkazuje. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 63/2023 ZNS. 39. Pokiaľ ide o prvú podmienku Axel Kittel testu - existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“, správny súd uvádza, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky bezpochyby preukázané. Správca dane identifikoval daňový únik. V prípade deklarovaných dodávok zinku zo spoločností IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o. sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, nakoľko prvý zistený dodávateľ zinku na území Slovenska, ktorý mal tovar nadobudnúť z Poľska, t. j. spoločnosť GYKO s.r.o. je zmiznutý obchodník, so správcom dane nespolupracuje a za zdaňovacie obdobie apríl 2017 podal daňové priznanie DPH, v ktorom deklaroval ako výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu nízku vlastnú daňovú povinnosť, pričom daňová povinnosť bola podľa údajov z podaného

kontrolného výkazu DPH účelovo znížená odpočítaním dane z pokladničných dokladov zo spoločnosti METRO Cash & Carry SR s.r.o., ktorá však neeviduje dodanie tovaru alebo služieb pre zákazníka GYKO s.r.o. Spoločnosť GYKO s.r.o. si teda odpočítala daň ktorá nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Ďalšia dodávateľská spoločnosť PREST TRADE s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie apríl 2017 nulové daňové priznanie na DPH, v ktorom deklarovala, že neprijala a neuskutočnila žiadne zdaniteľné plnenia, pričom si žalobca odpočítal daň z faktúr, vystavených touto spoločnosťou, čím došlo k úniku na dani. Pri spoločnostiach IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o. bola daň z predaja zinku u zistenej subdodávateľskej spoločnosti GYKO s.r.o. umelo ponížená zaúčtovaním fiktívnych nákupov cez ERP, v dôsledku čoho došlo k zníženiu deklarovanej vlastnej daňovej povinnosti, pri spoločnosti PREST TRADE s.r.o. nebola daň z predaja zinku vôbec priznaná v podanom daňovom priznaní na DPH (základ dane - dodanie tovaru a služieb podľa a a r. 04 daň z dodania tovarov a služieb podľa a ) a nebola do štátneho rozpočtu odvedená. 40. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie; česká judikatúra za znaky svedčiace existencii daňového podvodu vymenúva napríklad existenciu sídla na virtuálnej adrese, nezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode, podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny a ďalšie (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 61 a v článku citované rozhodnutia SD EÚ i Nejvyššího správního soudu ČR). 41. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach identifikovali nasledovné objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:

- obchodovanie s komoditou - zinkom je rizikové

- spoločnosť ZENCOR, a.s. a rovnako aj B. D. C. mali vedomosť o poľskom výrobcovi zinku,

- výber svojich dodávateľov a uzatvorenie obchodov s dodávateľmi zverila spoločnosť ZENCOR a.s. obchodnému zástupcovi, B. D. C., ktorý však nebol na to oprávnený, pričom si nepreverila dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov,

- E. F., ako osoba, ktorá mala sprostredkovať obchody so zinkom medzi spoločnosťou GYKO s.r.o., spoločnosťami IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o. a kontrolovanou spoločnosťou ZENCOR a.s. poznal uvedené spoločnosti už zo svojich predchádzajúcich obchodov ( zo svojej podnikateľskej činnosti v spoločnosti ROMAB GROUP, s.r.o., ktorej konateľom bol v období od 18.05.2013 do 06.06.2017 ) a mal kontakt na tovar v Poľsku, na jeho dodávateľov ( poľskú spoločnosť GAN-REM ) a rovnako aj na B. D. C., prostredníctvom ktorého obchodoval so spoločnosťou ZENCOR a.s. so zinkom.,

- B. D. C. bol do roku 2014 predsedom predstavenstva spoločnosti ZENCOR, a.s., t.j. B. D. C. spolupracoval s E. F. v oblasti nákupu zinku už v rokoch predchádzajúcich kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu. Spolupráca však bola prostredníctvom inej spoločnosti ( ROMAB GROUP, s.r.o. ), ktorú následne nahradili spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o.,

- konateľ spoločnosti PREST TRADE s.r.o. so správcom dane nekomunikoval a v rámci daňovej kontroly nepredložil požadované doklady, pričom obchody so spoločnosťou PREST TRADE s.r.o. mal dojednávať B. D. C., ktorý ich však mal dojednávať už s neoprávnenou osobou, Przemyslawom Rostowskim. V nadväznosti na uvedené správca dane zo záznamov finančnej správy zistil, že spoločnosť PREST TRADE s.r.o. nemala evidovaných žiadnych zamestnancov,

- B. D. C. nebol oprávnenou osobou pri uzatváraní obchodov so spoločnosťou PREST TRADE s.r.o.,

- tvrdenie spoločnosti ZENCOR a.s. o existencii skladu dodávateľa na adrese G. XXX, F. sa nepotvrdilo, pričom spoločnosť ZENCOR, a.s., prostredníctvom B. D. C., musela vedieť odkiaľ je tovar prepravovaný, nakoľko objednávali prepravu a prepravcovi museli uviesť presnú adresu naloženia tovaru,

- spoločnosť ZENCOR a.s. sama neoslovila priamo poľského výrobcu zinkových ingot za účelom nákupu zinku od neho, pričom vedela, že tovar, ktorý nakupuje pochádza od tohto výrobcu. Dôvody k neosloveniu výrobcu zinku spoločnosťou ZENCOR a.s., ktoré uviedol jej bývalý predseda predstavenstva boli buď nepravdivé, alebo neboli ničím podložené,

- splnomocnená zástupkyňa žalobcu v e-maily zo dňa 06.10.2017 ( zaevidovaný pod číslom: 1375453/2017 ) doplňujúce vyjadrenie, že k uzatvoreniu zmluvy medzi dodávateľom a daňovým subjektom nedošlo, zmluvy nie sú uzatvárané so žiadnym dodávateľom, všetko je na tzv. spotových obchodoch podľa potrieb výroby, posielajú sa len objednávky na predmetné dodávky. Za spoločnosť

ZENCOR a.s. uzatváral obchody B. D. C., ktorý pracoval pre spoločnosť ZENCOR a.s. externe, ako obchodný zástupca, na základe Zmluvy o sprostredkovaní predaja, uzatvorenej so spoločnosťou Tatrachem s. r. o., 9. Mája 22, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 45481261 ( ďalej len Tatrachem s.r.o. ), pričom kontakty s preverovanými dodávateľmi mali byť cez stránku H.. 42. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto kladne. Dalo by sa dokonca uvažovať aj o aktívnej účasti žalobcu na daňovom podvode. 43. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31. 01. 2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). 44. Správca dane svoj záver postavil na nedbanlivostnej forme zavinenia a nedostatočnej obozretnosti žalobcu tak, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že sa nezúčastní na dodávkach poznačených daňovým podvodom vo vzťahu k DPH. Uvedený záver žalovaný čiastočne skorigoval, keď uviedol, že žalobca nielen že mohol vedieť o svojej účasti na podvodnom konaní, ale o nej aj vedel, keď sa rozhodol, že predmetný tovar nenakúpi priamo od dlhoročného zahraničného výrobcu - renomovaného obchodníka so zinkom, ktorý mu bol známy, ale od slovenských spoločností bez akýchkoľvek skúseností v obchode s uvedenou komoditou. Podľa záverov žalovaného výber dodávateľov bez histórie a akýchkoľvek skúseností v obchodovaní so zinkom bol veľmi neobvyklým rozhodnutím a to zvlášť za situácie, keď B. C. mal prehľad o svetových výrobcoch (predajcoch) zinku a tých, ktorí obchodujú so zinkom v rámci EÚ, žalobca vedel aj o poľskej spoločnosti ,,Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“. Dôkazom je email zaslaný dňa 27.10.2017 správcovi dane, v ktorom uvádza zoznam týchto výrobcov zinku. Na prijatých faktúrach od slovenských dodávateľov sa uvedená poľská spoločnosť priamo uvádza ako výrobca dodávaného zinku. V prípade, ak by žalobca nakupoval zinok priamo od poľského, alebo iného výrobcu zinku z EÚ, bol by povinný v daňovom priznaní pre DPH priznať DPH (samozdanenie) a zároveň by mal právo na odpočítanie priznanej DPH, finančný dopad z nákupu z hľadiska DPH by teda bol nulový. Vytvorením dodávateľského reťazca v tuzemsku a účelovým nákupom zinku od slovenských spoločností, odvolávajúci sa v predmetnom zdaňovacom období získal výhodu vo forme odpočítanej DPH vo výške 206 058,23 eur. Podľa žalovaného, žalobca vedel o svojej účasti na dodávkach poznačených podvodom. 45. Žalobca uviedol, že si svojich dodávateľov preveril v dostupných registroch a databáza, dôveryhodnosť dodávateľov spoločnosti žalobcu bola preverovaná kontrolou IC DPH na internetovej stránke, kontrolou spoločnosti v registri Finančnej správy, vyžiadaním od dodávateľov potvrdení z daňového úradu, že nemajú dlhy voči daňovému úradu, požiadaním dodávateľov, aby mali sklad na území Slovenska, pričom si spoločnosť ZENCOR a.s. bude chodiť pre zinok podľa potrieb výroby, požiadaním dodávateľov o uvedenie splatnosti faktúr, čím si overujú ich finančnú solventnosť, v minulosti sa pokúšali získať z finančných výkazov informácie, či majú zamestnancov. Vzhľadom na uvedené námietky žalobcu, že svojich dodávateľov dostatočne preveril, nemožno tieto akceptovať a prijať ani záver, že žalobca prijal dostatočné opatrenia na to, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 46. Správny súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že v predmetnom konaní dostatočným spôsobom preukázali, že predmetné plnenia vykazovali viacero neštandardných znakov, z ktorých bolo možné zistiť, že deklarovaní dodávatelia boli do obchodných reťazcov účelovo vložení s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH a že v posudzovanom prípade boli zdaniteľné plnenia spojené s podvodným konaním a daňovým únikom v štáte dodania. Z vykonaného dokazovania bezpochyby vyplýva, že deklarovaní dodávatelia boli do obchodných reťazcov vložení účelovo, a síce za účelom zneužitia neutrality DPH. 47. Správny súd ďalej dodáva, že daňové orgány dostatočne odôvodnili, prečo zistené okolnosti považujú za neštandardné v bežnej obchodnej praxi. Ide predovšetkým o okolnosti týkajúce sa spôsobu výberu dodávateľov, personálnej prepojenosti, nezrovnalostí na súvisiacich dokladoch, priebehu týchto

obchodov, a tiež spôsobu úhrad za faktúry. Všetky tieto skutočnosti pritom mali minimálne v žalobcovi vzbudiť pochybnosti a podozrenia. 48. Vyššie uvedené okolnosti vo svojom súhrne podľa súdu nasvedčujú záveru, že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Rovnako je súd toho názoru, že žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11). Žalobca uviedol, že si svojich dodávateľov preveril v dostupných registroch a databázach, dôveryhodnosť dodávateľov spoločnosti žalobcu bola preverovaná kontrolou IC DPH na internetovej stránke, kontrolou spoločnosti v registri Finančnej správy, vyžiadaním od dodávateľov potvrdení z daňového úradu, že nemajú dlhy, požiadaním dodávateľov, aby mali sklad na území Slovenska, pričom si spoločnosť ZENCOR a.s. bude chodiť pre zinok podľa potrieb výroby, požiadaním dodávateľov o uvedenie splatnosti faktúr, čím si overujú ich finančnú solventnosť, v minulosti sa pokúšali získať z finančných výkazov informácie, či majú zamestnancov. Bežne obozretný podnikateľ by pri obchode o hodnote niekoľko desiatok tisíc eur s takouto osobou mal byť obzvlášť opatrný, vykonať ďalšie šetrenie nad rámec overenia verejne dostupných dát a pri nevyvrátení vzniknutých pochybností, že ide o podozrivého obchodníka, by s takouto osobou obchod nemal uzavrieť. 49. Správny súd teda uzatvára, že v predmetnom prípade finančné orgány uniesli dôkazné bremeno a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal, že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil. 50. S poukazom na vyššie uvedené správny súd rozhodol tak, že správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že podľa nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo požadovať ( ).

52. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa / (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (/ ).

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísal člen senátu JUDr. Lukáš Kolibáb z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.