Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/3/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v právnej veci navrhovateľky: M. X., J.. X.X.XXXX, Y. G. Ľ. P. XX, S., proti povinnému: K. X., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Ľ. P. XX, S., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 28.3.2025, č. k. -30, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. a v súvisiacich výrokoch IV. a V. p o t v r d z u j e.

II. Navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 28.3.2025, č. k. -30 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. povinnému uložil, aby dočasne- po dobu 12 mesiacov od vydania tohto uznesenia, nevstupoval do bytu č. XX na X. poschodí v bytovom dome súpisné číslo: XXXX, na ulici Ľ. P. XX I. S., a do spoločných častí a zariadení bytového domu, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre okres: S., obec: S., katastrálne územie: S. a súčasne vo výroku II. povinnému uložil, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.), povinného poučil, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok IV.) a navrhovateľke priznal voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok V.).

2. Rozhodnutie s odkazom na ust. , h), , , , , prvá a druhá veta, a navrhovateľkou predložené listinné dôkazy odôvodnil splnením zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré časovo ohraničil dobou 12 mesiacov od vydania uznesenia. Vo všeobecnosti poukázal na to, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity súd vyhodnocuje na základe predložených dôkazov. Je postačujúce, ak sa súdu osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 10.05.2021). Vo všeobecnosti však súd musí mať za osvedčené, že v danej veci existuje potreba okamžitého zásahu súdu a potreba neodkladne upraviť

pomery strán podľa . V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že navrhovateľka je užívateľkou predmetného bytu spolu s povinným. V návrhu tvrdila, že povinný sa k nej kvôli akýmkoľvek maličkostiam správa hrubým spôsobom, ponižuje ju, robí jej schválnosti, schováva doklady. Často jej vulgárne nadáva, opakovane ju fyzicky napáda, napr. chytil do ruky misu a bil ju ňou po hlave. Situácia medzi ňou a povinným sa postupne zhoršuje a vyeskalovala dňa 14.03.2025, keď ju povinný fyzicky napadol a to tak, že ju sotil o dvere a následne jej vulgárne nadával, že je s prepáčením „piča, kurva, a že je tupá”. Utrpela pomliaždeninu lakťa, pleca a ramena na pravej ruke, ktorá ju stále bolí. Skutočnosť, že povinný navrhovateľku fyzicky napadol, mal prvoinštančný súd za preukázanú z lekárskej správy, keď navrhovateľka ešte v ten istý deň absolvovala vyšetrenie na chirurgickej ambulancii v J. S. s diagnózou S500 - Pomliaždenie lakťa a S400-Pomliaždenie pleca a ramena. Pri rozhodovaní vychádzal aj z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Malackách zo dňa 14.03.2025, podľa ktorého bol povinný vykázaný zo spoločného obydlia, t. j. z predmetného bytu na dobu 14 dní. Z označených listinných dôkazov mal za dostatočne preukázané, že povinný dňa 14.03.2025 vyššie opísaným konaním ohrozil integritu navrhovateľky, a to nielen telesnú, ale aj duševnú. Podľa tvrdení navrhovateľky nešlo zo strany povinného o jednorazový exces, keď už predtým bola vystavovaná jeho slovným a fyzickým útokom. Nakoľko zhodnotil, že sa jedná o situáciu vyžadujúcu si okamžitý zásah, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a povinnému nariadil dočasne nevstupovať do bytu, v ktorom bolo do vykázania povinného ich spoločné obydlie.

3. S odkazom na pojmový znak neodkladného opatrenia podľa , ktorým je dočasná úprava pomerov, trvanie neodkladného opatrenia obmedzil na dobu 12 mesiacov od vydania uznesenia o jeho nariadení, napriek tomu, že navrhovateľka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia, čo nevyhodnotil ako dôvodné, a preto vo zvyšnej časti presahujúcej uvedenú dobu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Dobu 12 mesiacov prvoinštančný súd považoval za primeranú pre navrhovateľku a povinného aj z hľadiska vyriešenia si bytovej otázky - nájdenia si nového bývania, keďže v súčasnosti má aj povinný užívacie právo k predmetnému bytu (z návrhu navrhovateľky nebolo zrejmé či k predmetnému bytu majú navrhovateľka a povinný len užívacie právo ako členovia družstva alebo bola uzavretá so Stavebným bytovým družstvom v Pezinku aj nájomná zmluva).

4. Ako dôvodný vyhodnotil súd prvej inštancie aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej navrhovateľka požadovala povinnému uložiť povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 m majúc za to, že navrhovateľka osvedčila, že konaním povinného môže byť jej telesná alebo duševná integrita ohrozená, tak ako to má na mysli ust. . Uviedol, že zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle neodkladného opatrenia podľa ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinnej osoby, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Vzhľadom na už uvedené závery súdu, v zmysle ktorých navrhovateľka osvedčila, že povinný svojím doterajším konaním ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu, pričom v prípade ich budúceho osobného kontaktu možno dôvodne predpokladať, že v takomto správaní bude ďalej pokračovať, považoval za dôvodné aj uloženie povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. Nariadený zákaz priblíženia sa povinného k navrhovateľke sa nevzťahuje na úkony súdneho konania, správneho konania, resp. vyšetrovacie úkony.

5. Záverom s odkazom na ust. povinného poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených a v konaní plne úspešnej navrhovateľke podľa v spojení s priznal voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti výrokom uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a súvisiacim výrokom o poučení o možnosti podať žalobu voči navrhovateľke a o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný považujúc tvrdenia navrhovateľky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za nepravdivé. Ozrejmil, že manželstvo s navrhovateľkou, ktoré uzavreli dňa 29.04.1995 a pochádzali z neho tri, t. č. plnoleté deti, bolo do roku 2008, kedy začali prvé hádky a konflikty, usporiadané. V tom čase začali s navrhovateľkou tráviť spolu menej času, a i keď naďalej bývali v spoločnej domácnosti, v podstate žili každý oddelene. Každý si zabezpečoval svoje potreby a hradil svoje výdavky, varil, pral, až do dňa 14.03.2025. V ten deň sa navrhovateľka dostavila na OO PZ v Malackách, aby oznámila, že ju mal fyzicky napadnúť, čo sa však nezakladá na pravde; následne bol povinný vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 14 dní a začal bývať u dcéry X. O.. Povinný ďalej

uviedol, že dochádza za prácou do Českej republiky, a preto sa vracia obvykle domov po 18. hodine. V inkriminovaný deň 14.03.2025, kedy išiel do práce až poobede, ho navrhovateľka od skorého rána slovne, v pravidelných intervaloch, napádala. V slovných útokoch pokračovala i v čase okolo obeda, kedy prišla na návštevu dcéra X. O., ktorá sa však zdržiavala v detskej izbe. Navrhovateľka povinnému počas prípravy obeda vypla plyn, na čo on zvýšil tón hlasu, dopytujúc sa, prečo to spravila, čo viedlo k následnej ostrejšej slovnej výmene a vyvrcholilo hádkou; k žiadnemu fyzickému násiliu však medzi nimi nedošlo. V rozhodujúcom momente pribehla do kuchyne dcéra Laura, aby situáciu upokojila, pričom ako riešenie navrhla rozvod manželstva. Situácia sa následne upokojila, povinný dovaril obed a okolo XX.XX odišiel do práce. Po návrate z nej ho dcéra I. X. informovala, že do bytu privolala navrhovateľka políciu a tá ho z bytu vykázala. Hoci povinnému v tom čase nebolo doručené žiadne rozhodnutie, resp. potvrdenie o vykázaní z bytu, ktoré obdržal až nasledujúci deň, t. j. 15.03.2025, v záujme predchádzania hádok, sa s dcérou X. dohodol, že u nej v danú noc prespí; u dcéry pritom ostal bývať i naďalej, keďže sa dozvedel o podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľky, s tým, že dcére prispieva nájomným v sume 200 eur mesačne. Za tejto situácie sa povinný rozhodol podať i žiadosť o rozvod manželstva. Povinný v tejto súvislosti podotkol, že i keď sa v byte (č. XX, na X. poschodí na ulici Ľ.. P. XX, S.) nezdržiava a od vykázania do neho nevstúpil, naďalej platí náklady súvisiace s jeho užívaním (zálohové mesačné platby, platby za spotrebu elektriny, internet, OLO) v celkovej sume 371,04 eura, kým navrhovateľka platí len mesačné poplatky za odber plynu v sume 5 eur. Žiadal preto „zasielať sumu vo výške 371,04 eura v prospech jeho účtu do 15. dňa v mesiaci vopred, ako aj spätne za mesiac apríl 2025 a ďalšie mesiace v roku, ktoré uhradil“. V predmetnom byte bývajú s navrhovateľkou i dcéry J. X. M. I. X., ktorej povinný prispieva na štúdium na vysokej škole v Y.. Povinný ďalej uviedol, že s navrhovateľkou, ku ktorej má zákaz sa priblížiť na vzdialenosť menej ako 50 metrov, spolu nekomunikujú, a preto navrhol, aby súd doplnil do napadnutého uznesenia spôsob, akým sa budú kontaktovať vo veci rozvodu a vyporiadania spoločného majetku, ktorého predstavu tiež predostrel; povinný vyjadril vôľu dohodnúť sa s navrhovateľkou na zmene vlastníckeho práva k bytu v jej prospech. Vzhľadom na nepravdivosť tvrdení navrhovateľky, podľa ktorých sa mal voči nej dopustiť násilia, povinný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. K odvolaniu pripojil sobášny list, kópiu predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu ku dňu 01.03.2025 a doklad o bankovom prevode sumy 200 eur s informáciou „Laura tatko nájomné apríl 2025“.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu potvrdila okolnosti týkajúce sa uzavretia a priebehu manželstva s povinným, majúc za to, že i všetky jej ostatné tvrdenia sa zakladajú na pravde. Doplnila, že i keď sa v roku 2010 stala invalidnou dôchodkyňou a bol jej priznaný invalidný dôchodok v sume 250 eur mesačne, naďalej sa starala o chod domácnosti; povinný si pritom neplnil vyživovaciu povinnosť voči nej, správal sa egoisticky a manipulatívne, jeho psychické a fyzické útoky voči nej sa stupňovali. Za tejto situácie preto bude súhlasiť s rozvodom ich manželstva. Navrhovateľka podotkla, že od momentu vykázania povinného zo spoločného obydlia sa jej zdravotný stav výrazne zlepšil. Vzhľadom na to, že tvrdenia opodstatňujúce nariadenie neodkladného opatrenia i náležite preukázala, na rozdiel od povinného, ktorý nepredložil žiaden dôkaz vyvracajúci, že k domácemu násiliu z jeho strany nedošlo, navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil. K vyjadreniu pripojila kópie platieb o úhrade za byt a služby spojené s užívaním bytu za mesiac apríl 2025.

8. Povinný v odvolacej replike (podanie zo dňa 14.05.2025), po ozrejmení skutočností týkajúcich sa priebehu manželstva s navrhovateľkou, výchovy detí a spôsobu fungovania a vedenia spoločnej domácnosti, vo vzťahu k predmetu konania poprel akékoľvek fyzické útoky voči navrhovateľke; v tejto súvislosti mu pritom nebolo zrejmé, prečo navrhovateľka sama nepodala návrh na rozvod manželstva a situáciu neriešila. Ďalej ozrejmil, že navrhovateľka je chorá, trpí sklerózou multiplex, čo negatívne znáša a prenáša i na dcéry. V minulosti medzi nimi došlo k viacerým hádkam, hoci sa im snažil vyhnúť, avšak ich iniciátorom bola väčšinou práve navrhovateľka. V ďalšom zotrval na podanom odvolaní.

9. Navrhovateľka v odvolacej duplike (podanie zo dňa 02.06.2025) zopakovala, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla len pravdivé skutočnosti, ktoré i náležite preukázala. Argumentáciu povinného označila za pre vec irelevantnú a ničím nepodloženú. Záverom vyjadrila obavu z možného návratu povinného do spoločného obydlia. Poukázala tiež na to, že pre obete domáceho násilia je typické, že sa roky odhodlávajú urobiť životné rozhodnutia. Po predchádzajúcej dohode o tom, kto podá návrh na rozvod, ho podal povinný, ktorý sa podľa nej cíti byť dotknutý súdom nariadeným zákazom vstupu do obydlia.

10. Povinný vo vyjadrení zo dňa 16.6.2025 poukázal na rozhodnutie Okresného úradu v Malackách č. OU-MA-OVVS-2025/012486-007 zo dňa 28.5.2025, ktorým bolo zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré k vyjadreniu pripojil.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.

12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

15. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

16. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v časevydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Neodkladné opatrenie podľa je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete, čomu slúži práve neodkladné opatrenie podľa , a ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd na základe predložených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku zákazu vstupovania násilnej osoby do obydlia sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

19. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,

kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa , ktoré má obeť násilia ochrániť v záujme zachovania jej práva nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, ktoré je základným ľudským právom, pričom samotná SR, ako i jednotlivé právne normy, zaručujú právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, v ktorom je inkorporované aj právo na pokojný rodinný život.

20. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h)CSP sú splnené iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.

21. V preskúmavanej veci má odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi osvedčila existenciu fyzického ataku zo strany povinného, ku ktorému malo dôjsť v ich spoločnom obydlí dňa 14.3.2025, následkom ktorého mala navrhovateľka podľa predloženého lekárskeho potvrdenia vystaveného v ten istý deň utrpieť pomliaždenie lakťa, pleca a ramena. Povinný v odvolaní síce spochybnil tento skutkový záver rozhodný pre nariadenie neodkladného opatrenia argumentujúc nepravdivosťou tvrdení navrhovateľky, keď v daný deň došlo podľa neho len k ostrejšej slovnej výmene názorov bez fyzického násilia, avšak svoje tvrdenia relevantným spôsobom v odvolacom konaní nepreukázal. Je potrebné súhlasiť s navrhovateľkou, že na rozdiel od nej, svoju verziu priebehu označeného incidentu bez priamej účasti svedkov nepodporil žiadnymi dôkazmi a táto ostala len v rovine ničím nepodložených tvrdení a úvah. Skutočnosť, že navrhovateľka dňa 14.3.2015 utrpela v domácom prostredí pomliaždenie lakťa, pleca a ramena pritom nepochybne vyplýva z lekárskeho potvrdenia zo dňa 14.3.2025 a zakladá znaky fyzického násilia voči osobnej integrite navrhovateľky. Navrhovateľka v súvislosti s predmetným skutkom podala na policajnom orgáne oznámenie o priestupku podľa a povinný bol zo spoločného obydlia podľa policajtom vykázaný. Z predložených listinných dôkazov tiež vyplýva, že navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísaný priebeh incidentu, ku ktorému malo dôjsť dňa 14.3.2025, plne korešponduje s informáciami bezprostredne po incidente poskytnutými ošetrujúcemu lekárovi a príslušníkovi Policajného zboru SR. Povinný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti za účelom vysvetlenia, ako malo k týmto riadne osvedčeným poraneniam navrhovateľky dôjsť a v rámci lehoty na podanie odvolania nepriložil a neoznačil žiadne dôkazy spochybňujúce priebeh a následky sporného incidentu, ktorý sa síce odohral bez účasti priamych svedkov, ale za prítomnosti dospelej dcéry sporových strán vo vedľajšej izbe. Za danej dôkaznej situácie, kedy povinný na svoju obranu v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, nebola jeho odvolacia argumentácia sama o sebe spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutých výrokov prvoinštančného rozhodnutia a zvrátiť súdom prvej inštancie konštatovanú nevyhnutnosť dočasnej ochrany navrhovateľky ako možnej obete domáceho násilia. Odvolací súd si je vedomý vážnosti nariadeného zásahu do užívacích práv povinného k nehnuteľnosti, na ktorú sa uložený zákaz vstupu vzťahuje, ako aj do jeho práva na rešpektovanie obydlia, avšak tento je v danom prípade odôvodnený legitímnym záujmom na zabezpečení efektívnej ochrany navrhovateľky pred možným ďalším násilím z jeho strany, hrozbu ktorého povinný v konaní relevantným spôsobom nevyvrátil.

22. Pokiaľ povinný v neskoršom priebehu odvolacieho konania poukazoval na súdu predložené rozhodnutie Okresného úradu Malacky zo dňa 28.5.2025, č. OU-MA-OVVS-2025/012486, ktorým bolo konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa zastavené, odvolací súd uvádza, že na uvedené rozhodnutie nemohol prihliadať ani v prípadnom režime prípustných novôt v odvolacom konaní ( ), a to vzhľadom na procesné pravidlo vyplývajúce z ust. , v zmysle ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia a skutočnosti, ku ktorým došlo po jeho vydaní, nemôžu byť dôvodom pre spochybnenie vecnej správnosti uznesenia, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uvedené je najviac markantné práve v odvolacom konaní a bráni odvolaciemu súdu prihliadať na skutočnosti, ku ktorým došlo až po vydaní napadnutého uznesenia. V prípade zmeny rozhodujúcich skutočností sa môže osoba, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, domáhať jeho zrušenia v zmysle . Skutočnosťami týkajúcimi sa hospodárenia a spoločného života navrhovateľky a povinného počas trvania manželstva a podania návrhu na rozvod, opisu ktorých sa sporové strany pomerne obsiahlo v rámci odvolacieho konania venovali vo svojich podaniach, sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie vo veci zákazu vstupu do obydlia a styku s navrhovateľkou celkom irelevantné.

23. Pokiaľ sa týka súdom prvej inštancie uloženého zákazu priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych a správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov, v tejto časti povinný svoju odvolaciu argumentáciu ničím bližšie nekonkretizoval, a pokiaľ nesprávnosť tohto rozhodnutia odvodzoval od skutočnosti, že medzi sporovými stranami nedošlo dňa 14.3.2025 k fyzickému ataku ako jednej z foriem ohrozenia telesnej integrity osoby predpokladanej pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa (v danom prípade zavŕšeného spôsobenými pomliaždeninami), tak platí už vyššie uvedené, a to, že povinný relevantným spôsobom nevyvrátil tvrdenia navrhovateľky v rovine fyzického násilia riadne osvedčené predloženými listinnými dôkazmi.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď povinnému sa nepodarilo v odvolacom konaní relevantne spochybniť existenciu navrhovateľkou osvedčených skutočností rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa né podozrenie z násilného útoku povinného na navrhovateľku dňa 14.3.2025 s následkom na zdraví, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa ako vecne správne potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. v spojení s a . Nakoľko však v odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).