Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-85-2025.pdf
PDF · 83.46 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-26Cb/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Ascendum Stavebné stroje Slovensko s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 4344, Senec, IČO: 31 357 083, právne zastúpený: Mgr. Ing. Václav Král, hosťujúci euroadvokát so sídlom Mánesova 808/22, Hradec Králové, Česká republika, proti žalovanému: MEUM, a.s., so sídlom Štefanovičova 2974/14, Bratislava, IČO: 50 649 485, právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Skuteckého 6, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, o zaplatenie 24.696,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku II. uznesenia Mestského súdu Bratislava III, č. k. B1-26Cb/6/2023-121 zo dňa 27. marca 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č. k. B1-26Cb/6/2023-121 zo dňa 27. marca 2025 v napadnutej časti výroku II. o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.
II. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom konanie zastavil, druhým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100% a tretím výrokom vrátil žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a. s., so sídlom Partizánska 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, zaplatený súdny poplatok vo výške 1.435,99 eur. Rozhodnutie právne posúdil podľa ust. § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, v časti trov konania podľa ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a v časti vrátenia súdneho poplatku podľa ust. § 11 ods. 3, 4, 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. V odôvodnení uznesenia poukázal na podanie žalobcu, doručené súdu prvej inštancie dňa 18.12.2023, ktorým čiastočne zobral späť žalovanú istinu 24.696,78 eur, ktorej priznania spolu s príslušenstvom a trovami konania sa domáhal návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.05.2023, žalovanému žiadal uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom úrokov z omeškania sumu vo výške 1.455,39 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
3. Konštatoval následné vydanie platobného rozkazu č. k. B1-26Cb/6/2023 - 84 zo dňa 07.11.2024, voči ktorému podal žalovaný včas, dňa 12.12.2024 odpor.
4. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že podaním zo dňa 26.03.2025 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť z dôvodu pokračujúcich dobrých obchodných vzťahov so žalovaným. Tiež uviedol, že napriek tomu, že v tomto spore je v prevažnej časti úspešný,
vzdáva sa svojho práva na náhradu trov konania. Navrhol, aby súd konanie v celom rozsahu zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
5. Súd prvej inštancie s odkazom na zákonnú povinnosť prihliadať pri rozhodovaní o náhrade trov konania na procesné zavinenie na zastavení konania konštatoval, že k späťvzatiu žaloby došlo bez toho, aby išlo o reakciu na procesné správanie žalovaného, čím zastavenie konania zavinil žalobca. Aj napriek tomu, že žalobca v späťvzatí žaloby uviedol, že berie žalobu späť z dôvodu pokračujúcich dobrých obchodných vzťahov, toto vyjadrenie označil súd za irelevantné, keďže k žiadnej mimosúdnej dohode strán sporu nedošlo. Vzhľadom k uvedenému ako i vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní vznikli trovy spojené s procesnou obranou a právnym zastúpením, súd mu priznal nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %.
6. O súdnom poplatku rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko žaloba bola vzatá späť pred prvým pojednávaním vo veci samej. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 1.450,50 eur a vzhľadom k uvedeným ustanoveniam zákona rozhodol o vrátení súdneho poplatku zaplateného za žalobu vo výške 1.435,99 eur, t. j. kráteného o 1%, cestou Slovenskej pošty, a. s., po právoplatnosti uznesenia.
7. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu späť skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa ust. § 168 CSP alebo pojednávanie, súd prvej inštancie zastavil konanie bez ohľadu na súhlas či nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby.
8. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.04.2025 (po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia - pozn. odv. súdu) sa žalovaný vzdal priznaného nároku na náhradu trov konania a s poukazom na mimosúdne urovnanie sporu a pretrvávajúce dobré obchodné vzťahy medzi účastníkmi konania súd požiadal, aby pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodol tak, že táto predstavuje sumu 0 eur.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v časti výroku II v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a súdu prvej inštancie navrhol, aby sám autoremedúrou podľa ust. § 376 CSP odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie v časti jeho II. výroku zmenil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na ich náhradu nepriznáva, v opačnom prípade, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti výroku II zmenil a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
10. Nesúhlasil s názorom súdu, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, keď vzal žalobu späť, bez toho, aby išlo o reakciu na procesné správanie sa žalovaného. Súd pochybil, keď nevzal do úvahy predchádzajúci stav konania, najmä úhradu žalovanej istiny po podaní žaloby, a na to nadväzujúce čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na čiastočné späťvzatie žaloby podaním zo dňa 18.12.2023 z dôvodu úhrady žalovanej istiny žalovaným, ako vyplýva aj z predložených bankových výpisov. Žalobca pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby práve z dôvodu úhrady istiny žalovaným, v tejto časti bol procesne úspešný, a preto túto skutočnosť nemožno pričítať jemu na ťarch.
11. Následne, podaním zo dňa 26.03.2025 vzal žalobca žalobcu späť aj vo zvyšnej časti, pričom späťvzatie odôvodnil pretrvávajúcimi dobrými obchodnými vzťahmi medzi stranami sporu. K späťvzatiu žaloby teda došlo nielen následkom uhradenia žalovanej istiny žalovaným (okrem príslušenstva - pozn. odv. súdu), ale aj vďaka priaznivým obchodným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca konštatoval, že v konaní bol v prevažnej väčšine úspešný, práva na náhradu trov konania sa vzdal a zastavenie konania svojim správaním nezavinil. Z uvedených dôvodov súdu prvej inštancie v priebehu konania navrhol, aby konanie v celom rozsahu zastavil a nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Záverom dodal, že nároku na náhradu trov konania sa vzdal aj sám žalovaný, a to podaním zo dňa 02.04.2025.
12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu zo dňa 17.04.2025, ktoré mu bolo doručené prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 13.05.2025, ku dňu predloženia veci odvolaciemu súdu nevyjadril.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných ustanoveniami § 379 a § 380 ods. 1 CSP a po preskúmaní obsahu súdneho spisu a oboznámení sa s odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 24.696,78 eur s príslušenstvom. Žalobca v priebehu konania uskutočnil dve späťvzatia: podaním zo dňa 18.12.2023 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 24.696,78 eur a 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.832,73 eur od 29.05.2023 do zaplatenia, zo sumy 4.496,92 eur od 23.08.2023 do zaplatenia, zo sumy 1.300,87 eur od 28.08.2023 do zaplatenia a zo sumy 17.066,26 eur od 06.09.2023 do zaplatenia, z dôvodu jej úhrady žalovaným po začatí súdneho konania a vo zvyšnej časti, t. j. zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1.455,39 eur a paušalizovanej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, žalobca naďalej trval na dôvodnosti žaloby (pozn. doplňujúce podanie zo dňa 22.04.2024). Súčasne si uplatňoval nárok na náhradu vzniknutých trov konania. Podaním zo dňa 26.03.2025 (pozn. po vydaní platobného rozkazu č. k. B1-26Cb/6/2023 - 84 zo dňa 07.11.2024 a jeho zrušení priamo zo zákona podaním vecne odôvodneného odporu žalovaným podľa ust. § 267 ods. 4 CSP) vzal žalobca žalobu späť aj vo zvyšnej časti uplatneného nároku, ktorú tvorili úroky z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, s poukazom na pretrvávajúce dobré obchodné vzťahy medzi sporovými stranami. Zároveň súdu oznámil, že z dôvodu uvedeného v späťvzatí žaloby vo zvyšnej časti, na nároku na náhradu trov konania netrvá a žiada, aby súd žiadnemu z účastníkov konania ich náhradu nepriznal. Súčasne požadoval vrátenie alikvotnej časti zaplateného súdneho poplatku.
19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania neprihliadol na dobré obchodné vzťahy medzi stranami sporu, ktoré ako dôvod späťvzatia žaloby vo zvyšnej časti (pozn. zaplatenie príslušenstva pohľadávky) uviedol žalobca v podaní zo dňa 26.03.2025, keďže medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, čo rovnako strany sporu v konaní súdu nepreukázali. Dospel k záveru, že zastavenie konania z procesného hľadiska nezavinil žalovaný, a preto mu podľa ust. § 256 ods. 1 CSP priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100%. 20. S právnym posúdením súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku II napadnutého uznesenia sa odvolací súd nestotožnil. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhoduje až konečným rozhodnutím, nakoľko však žalobca vzal žalobu späť aj vo zvyšnej časti uplatneného nároku, súd prvej inštancie konanie zastavil v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania mal preto vziať do úvahy nielen uvádzané priaznivé obchodné vzťahy medzi stranami sporu, ktoré boli dôvodom späťvzatia žaloby dňa 26.03.2025 v časti o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, ale v prvom rade bol povinný vziať do úvahy uhradenie žalovanej istiny, okrem príslušenstva, žalovaným po začatí súdneho konania, ktoré bolo dôvodom prvého späťvzatia žaloby dňa 18.12.2023 v časti o zaplatenie pohľadávky vo výške 24.696,78 eur a 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.832,73 eur od 29.05.2023 do zaplatenia, zo sumy 4.496,92 eur od 23.08.2023 do zaplatenia, zo sumy 1.300,87 eur od 28.08.2023 do zaplatenia a zo sumy 17.066,26 eur od 06.09.2023 do zaplatenia (č. l. 64). Táto skutočnosť vyplýva z priložených výpisov z bankového účtu žalobcu o prijatí platieb odoslaných z bankového účtu žalovaného na č. l. 65 - 69 ( 1. prehľad o transakciách - bezhotovostných vkladoch vo výške 17.066,26 eur; 2. prehľad o transakciách
- bezhotovostných vkladoch vo výške 4.4496,93 eur; 3. prehľad o transakciách - bezhotovostných vkladoch vo výške 1.300,87 eur a 4. prehľad o transakciách - bezhotovostných vkladoch vo výške 1.832,73 eur; v súhrne 24.698,79 eur). 21. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v prevažnej miere žalovaný, keď po začatí súdneho konania pristúpil k úhrade žalovanej
istiny vo výške 24.696,78 eur. Po prvom čiastočnom späťvzatí žaloby, zostal predmetom konania len nárok žalobcu na úhradu príslušenstva pohľadávky, na ktorého zaplatení žalobca už ďalej netrval, keďže podaním zo dňa 26.03.2025 vzal žalobu späť aj vo zvyšnej časti, a to práve zo spomínaného dôvodu, pretrvávania dobrých obchodných vzťahov medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď pri rozhodovaní o nároku náhradu trov konania nevzal do úvahy všetky okolnosti, ktoré žalobcu viedli k späťvzatiu žaloby a mali za následok zastavenie konania v celom rozsahu.
22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je však nutné zohľadniť aj prejavenú vôľu v prevažnej miere úspešného žalobcu, ktorý sa nároku na náhradu trov konania vzdal a súdu navrhol, aby žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zastavenie konania nebolo výsledkom zmieru, ale v prevažnej miere dôsledkom procesného zavinenia žalovaného - úhradou žalovanej istiny okrem príslušenstva v priebehu konania a v ostatku vzdaním sa nároku žalobcu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu malo byť o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania správne rozhodnuté tak, že žalobcovi súd nárok na ich náhradu nepriznáva.
23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti jeho II. výroku zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. 25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy odvolacieho konania v jeho priebehu neuplatnil.
28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).