Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ek-713-2021.pdf
PDF · 86.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17Ek/713/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005 proti povinnej H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XX, o vymoženie 280,- eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/713/2021 zo dňa 08.04.2021 takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/713/2021 zo dňa 08.04.2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 17Ek/713/2021 zo dňa 08.04.2021, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.03.2021 domáhal od povinnej vymoženia 280,- eur na základe exekučného titulu - rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 13.12.2017, č. k. SE4/AHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2017/32341-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2018 a vykonateľnosť dňa 23.02.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdu dňa 06.03.2021, pričom exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 23.02.2018 a teda prekluzívna lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku uplynula dňom 23.02.2021. Na zánik práva - preklúziu prihliada súd z úradnej povinnosti, nakoľko prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a nemení sa na naturálnu obligáciu, a preto po uplynutí prekluzívnej lehoty nie je možné pripustiť vymáhanie prekludovanej pohľadávky. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty právo na nariadenie výkonu rozhodnutia zaniká. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 35 ods. 1 prvá veta, § 45 ods. 2 písm. f), § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. b), § 53 ods. 4 prvá veta, § 61k ods. 1, § 199a ods. 1, § 199b a § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, § 11 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 27 ods. 2, § 71 ods. 1 a § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd konštatoval,
že preskúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom po preskúmaní exekučného titulu, na základe ktorého sa má exekúcia vykonať, zistil, že výkon rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 13.12.2017, č. k. SE4/AHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2017/32341-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2018 a vykonateľnosť dňa 23.02.2018, bolo možné podľa § 16 zákona č. 488/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s § 71 ods. 3 Správneho poriadku nariadiť do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričnej lehoty). Súd ďalej uviedol, že ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku upravuje 3 ročnú prekluzívnu lehotu na nariadenie výkonu správneho rozhodnutia, pričom súd na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada z úradnej povinnosti. Napokon súd svoje rozhodnutie založil na rozhodnutí Krajského súdu v Nitre č. KSNR/25CoE/275/2015 zo dňa 18.05.2016 („práva patria bdelým“) (súd poznamenáva, že uvedené rozhodnutie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenachádza).
5. Citujúc ust. § 8 písm. a) a § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektorí zákony a § 131 CSP oprávnený ďalej uviedol, že má za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na súd v zákonnej lehote, nakoľko v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 zákonodarca citovanými ustanoveniami normatívne upravil plynutie zákonných, resp. tzv. sudcovských lehôt, ktorých uplynutím by inak došlo k premlčaniu alebo k zániku práva. Zo znenia citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ich možno subsumovať aj pri právnom posúdení okolností tohto prípadu, nakoľko v zmysle zákonnej dikcie ust. § 9 ods. 1 tohto zákona ust. § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní. Pri aplikovaní gramatického výkladu možno dospieť k právnemu záveru, že spojka „alebo“ v hypotéze právnej normy je tzv. podraďovacou spojkou, čo znamená, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na prvý prípad - plynutie lehôt ustanovených zákonom, resp. druhý prípad - plynutie lehôt určených súdom na vykonanie procesného úkonu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákonodarca nemal v úmysle taxatívne vymedziť konkrétne zákony a uvedené ustanovenia sa vzťahujú všeobecne na všetky platné a účinné zákony vrátane zákona č. 71/1967 Zb., ktorým argumentuje súd. Napokon oprávnený uvádza, že v danom prípade bol oprávneným vykonaný procesný úkon - podanie žaloby/návrh na vykonanie exekúcie účastníkom konania, ktorým sa aktívne domáhal uplatňovania, resp. bránenie práv na súde ako oprávnený uviedol v čase, keď zákonná lehota neplynula. S poukazom na uvedené okolnosti sú toho názoru, že súd pri preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie nesprávne vec právne posúdil a v nadväznosti na uvedené majú za to, že v danom prípade nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Na základe uvedený skutočností oprávnený žiada, aby súd sťažnosťou napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/746/2021 zo dňa 31.03.2021 (správne malo byť uvedené sp. zn. 17Ek/713/2021 zo dňa 08.04.2021) v zmysle ust. § 250 ods. 2 CSP zrušil.
6. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
13. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „lex corona“) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
14. Podľa § 9 ods. 1 lex corona ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne.
16. V prejednávanej veci nie je sporné, že exekučný titul rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica č. k. SE4/AHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2017/32341-15 zo dňa 13.12.2017 nadobudol vykonateľnosť dňa 22.02.2018 (nie ako uviedol vyšší súdny úradník dňa 23.02.2018, čo však nič nemení na skutočnosti, že rozhodnutie je vo výroku správne) a trojročná prekluzívna lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula dňom 22.02.2021. Súčasne nie je sporné, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 06.03.2021. Oprávnený v sťažnosti namieta, že súd neaplikoval ust. § 8 písm. a) a § 9 ods. 1 lex corona a nesprávne tak dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Exekučný súd má za to ako bude nižšie vysvetlené, že v danom prípade sa neaplikuje lex corona, nedošlo k prerušeniu plynutia lehoty určenej na nariadenie výkonu rozhodnutia a exekučný titul stratil spôsobilosť byť podkladom pre vedenie exekúcie.
17. Zákonodarca prijal lex corona za účelom toho, aby fyzické a právnické osoby nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Účelom teda nebolo „ochraňovať“ štát, resp. orgány verejnej moci. Ust. § 8 lex corona sa týka hmotnoprávnych lehôt a súkromnoprávnych vzťahov, t. j. právnych vzťahoch vznikajúcich podľa predpisov súkromného práva, najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Na druhej strane ust. § 9 ods. 1 sa týka procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. Aj v zmysle dôvodovej správy k lex corona „Navrhované opatrenie má v § 1 za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t. j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.“ Uvedené znenie dôvodovej správy je plne aplikovateľné aj pre neplynutie lehôt počas tzv. druhej vlny zavedené novelou lex corona zákonom č. 9/2021 Z. z. účinným od 19.01.2021. Samotný lex corona však neobsahuje konkrétny výpočet lehôt, ktoré majú byť z dôvodu pandémie prerušené, resp. navrátené, ale stanovuje len, že pokiaľ lehota spĺňa ustanoveniami zákona predpokladané znaky, budú sa na ňu vzťahovať zákonom predpokladané dôsledky.
18. Správny poriadok ustanovuje na vykonanie rôznych procesných úkonov rôzne lehoty a spôsob ich počítania. Ich zmyslom je racionálne využitie času počas správneho konania v súlade so základnými pravidlami konania, najmä so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Lehota predstavuje právne relevantný časový úsek, pri ktorom je známy prvý a posledný okamih jeho uplynutia. Ide teda o pevne vymedzenú dobu určenú svojím začiatkom a koncom, v ktorej podľa zákona treba niečo vykonať, aby boli spôsobené isté právne následky alebo aby niektoré právne následky nenastali, t. j. ide o časový úsek, ktorý má k dispozícii oprávnená osoba na vykonanie konkrétneho úkonu, resp. práva. Je potrebné rozlišovať medzi hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi lehotami. Lehoty hmotnoprávne
obsahujú väčšinou jednotlivé predpisy materiálneho práva a s ich uplynutím je spojený vznik alebo strata určitého práva, resp. oprávnenia. S plynutím týchto lehôt je teda spojený inštitút premlčania alebo preklúzie práva. Správny poriadok ako právny predpis procesného práva v zásade obsahuje najmä procesné lehoty. To však neznamená, že všetky lehoty v ňom upravené, možno považovať výlučne za procesné. Obdobne ako v prípade lehôt v prípade predpisov hmotného práva, pokiaľ štátnym orgánom uplynutím hmotnoprávnej lehoty zaniká oprávnenie na výkon určitého atribútu verejnej moci (napr. uložiť sankciu za porušenie právneho predpisu), alebo ako v tomto prípade dosiahnuť nariadenie núteného výkonu rozhodnutia správneho orgánu, je nutné takúto lehotu považovať za hmotnoprávnu. Vzhľadom na to je exekučný súd toho názoru, že lehota ustanovená v § 71 ods. 3 Správneho poriadku je hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou. Tento záver je umocnený aj komentárom k uvedenému zákonnému ustanoveniu (zdroj ASPI) podľa ktorého: „V záujme právnej stability správny poriadok ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí rozhodnutie vykonať, aby pri uplatňovaní práva nevznikali neodôvodnené prieťahy. Niektoré osobitné zákony ustanovujú dĺžku tejto lehoty odchylne. Táto lehota má prekluzívny charakter, aj keď to takto jednoznačne nie je vyjadrené. Jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.“ V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právne závery vyslovené v uznesení Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.11.2012, sp. zn. 4CoE/164/2012, podľa ktorých v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku zákon ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí výkon rozhodnutia nariadiť. Táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že jej uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada príslušný orgán z úradnej povinnosti (ex offo).
19. Keďže lehota upravená v § 71 ods. 3 Správneho poriadku je hmotnoprávnou lehotou, do úvahy prichádzala aplikácia ust. § 8 lex corona, pričom exekučný súd má za to, že do jej plynutia nebolo zasiahnuté zákonom predpokladaným spôsobom. Zákon v citovanom zákonnom ustanovení výslovne určuje, že sa musí jednať o „lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde“. Toto ustanovenie sa teda nevzťahuje na lehoty v administratívnoprávnych (správnych) vzťahoch (napr. kolaudačné konania, stavebné konania a iné). Vzťah vytvorený exekučným titulom rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica č. k. SE4/AHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2017/32341-15 zo dňa 13.12.2017 je verejnoprávnej povahy napriek tomu, že nadobúdateľom nároku sa stala súkromnoprávna osoba oprávnený. Lehota podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku vzhľadom na povahu tohto právneho predpisu nemôže byť považovaná za ustanovenú právnym predpisom v súkromnoprávnych vzťahoch, preto plynutie tejto lehoty nebolo lex corona nijako dotknuté. Súčasne súd dodáva, že nakoľko lehota podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku nie je lehotou procesnou, nevzťahuje sa na ňu ani ust. § 9 ods. 1 lex corona.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené musí exekučný súd skonštatovať, že v prejednávanej veci nedošlo k prerušeniu plynutia lehoty a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 22.02.20218 a v zmysle cit. ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku mal oprávnený 3 roky na to, aby svoje právo uplatnil, t. j. aby vykonal kroky k nariadeniu exekúcie. Plynutie prekluzívnej lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia je totiž jednoznačne závislé výlučne na konaní, resp. nekonaní oprávneného a len oprávnený môže svojimi úkonmi zabrániť jej uplynutiu. Lehota 3 rokov uplynula dňa 22.02.2021 a do tohto dátumu musel oprávnený návrh na vykonanie exekúcie súdu podať aj doručiť. Nakoľko nedošlo k prerušeniu plynutia lehoty a oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doručil súdu až dňa 06.03.2021, urobil tak po uplynutí prekluzívnej lehoty a na túto skutočnosť súd prihliada ex offo. Preto vyšší súdny úradník správne postupoval, keď návrh na vykonanie exekúcie posúdil ako podaný po uplynutí lehoty, pričom správne aplikoval zákonné ustanovenia, na základe ktorých návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
21. S poukazom na vyššie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/713/2021 zo dňa 08.04.2021 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.