Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/112/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci manželky (navrhovateľka, matka): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Daša Taschová, advokátka so sídlom M. Mišíka I. 2752/4A, Prievidza proti manželovi (otec): E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, na čas po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -113 zo dňa 31. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým je otec maloletých detí povinný platiť na výživu maloletej A. mesačné výživné v sume 220 eur, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je povinný platiť vopred najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám matky maloletých detí p o t v r d z u j e .

Vo výroku III. ohľadom výživného na maloletého F. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletého F. mesačné výživné v sume 50 eur, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je povinný platiť vopred najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám matky maloletých detí.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. -113 zo dňa 31. januára 2025 rozhodol tak, že: I. Manželstvo účastníkov A. B., G. D., nar. XX.X.XXXX a E. B., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v D., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX rozvádza. II. Na čas po rozvode manželstva maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú A. od 16.dňa toho ktorého mesiaca od 15.00 hod do 23.dňa toho istého mesiaca do 15.00 hod, a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú A. od 23.dňa v mesiaci od 15.00 hod do 16.dňa nasledujúceho mesiaca do 15.00 hod, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku. Na čas po rozvode manželstva maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého F. od 16.dňa toho ktorého mesiaca od 15.00 hod do posledného dňa tohto mesiaca do 15.00 hod, a matka

bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého F. vždy od posledného dňa v mesiaci od 15.00 hod do 16.dňa nasledujúceho mesiaca do 15.00 hod, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku. Matka a otec si budú maloleté deti navzájom odovzdávať a preberať v stanovenom čase vždy v domácnosti matky. III. Otec maloletých detí je povinný platiť na výživu maloletej A. mesačné výživné v sume 220 eur a na výživu maloletého F. mesačné výživné 120 eur, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je povinný platiť vopred najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám matky maloletých detí. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka návrhom podaným dňa 30.07.2024 navrhla rozvod manželstva s manželom, maloleté deti navrhla zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to v dvojtýždňových intervaloch a zároveň zaviazať otca platením výživného na maloletú A. sumou 180 eur mesačne a maloletého F. sumou 120 eur mesačne. V priebehu konania uviedla, že dcéra A. chce byť s otcom len týždeň. Navrhla preto maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s dcérou na týždeň. Výživné navrhla určiť na maloletú A. v sume 220 eur mesačne a maloletého F. v sume 120 eur mesačne. 1.2 Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“) dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný. V manželstve účastníkov existuje kvalifikovaný rozvrat, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne. Ich komunikácia sa obmedzuje len na starostlivosť a potreby detí. Na starostlivosti o deti sa podieľajú spoločne, v priebehu konania bola realizovaná striedavá osobná starostlivosť. Manželia nemajú záujem obnoviť spolužitie. Manžel sa zo spoločného bytu odsťahoval. Situáciu v manželstve nechceli riešiť ani odbornou pomocou, ktorú im ponúkol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi. Medzi manželmi panuje nedôvera, navzájom si vyčítajú predovšetkým finančné hospodárenie. Za stavu, že ani jeden z manželov nechce urobiť nič pre nápravu vzťahov v manželstve a tento stav je podľa hodnotenia oboch trvalý a nenapraviteľný, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel, keďže manželstvo je len formálnym zväzkom dvoch manželov. Pokiaľ deti nebudú vystavované hádkam rodičov, prejavom ľahostajnosti, nebude rozvod ani v rozpore so záujmami maloletých detí. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva, obaja manželia videli svoje dôvody, ktoré viedli k vzájomnému odcudzeniu sa, na nedôvere. Podľa názoru súdu je to práve rozdielny náhľad oboch manželov na spoločný život, výchovu detí, financovanie, ktorý viedol k rozpadu pozitívnych citových väzieb. 1.3 Následne súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. V priebehu konania bola realizovaná striedavá osobná starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch najskôr tak, že deti zostávali v domácom prostredí a rodičia sa striedali v tejto starostlivosti, pričom o syna matky H. sa starala matka. Rodičia týmto rešpektovali povahu práce otca, ktorý pracuje na dvojtýždňové turnusy a v čase, keď bol doma, zabezpečoval osobnú starostlivosť o deti. Maloletá A. v priebehu konania opakovane vyjadrovala prianie byť s otcom len jeden týždeň a zvyšok s matkou. Vyjadrovala sa, že sa cíti u matky lepšie, viac si rozumejú, viac sa rozprávajú a vyhovuje jej to aj kvôli maloletému F., od ktorého si „oddýchne“ a má svoj „pokoj“. Nešlo o ojedinelé vyjadrenie maloletej, ale takto sa vyjadrovala opakovane nielen pred rodičmi, ale aj v rámci zisťovania jej názoru pred kolíznym opatrovníkom. S prihliadnutím na vek maloletej A., ktorá má 13 rokov, vie svoj názor sformulovať a aj primerane veku a rozumovej vyspelosti logicky odôvodniť, súd prihliadol pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti na jej prianie. Taktiež na to, že ide o dievča vo veku, kedy potrebuje riešiť svoje „dievčenské“ záležitosti skôr s matkou, čo je logické a pochopiteľné. Nakoniec v priebehu konania si rodičia striedali už deti v takomto režime, keď maloletý F. bol u otca dva týždne, u matky dva týždne a maloletá A. bola u otca jeden týždeň a u matky tri týždne. Na argument otca, že by sa deti nemali oddeľovať, súd neprihliadol, pretože deti sú počas mesiaca spolu a ide v podstate len o jeden týždeň, kedy je maloletá A. u matky a maloletý F. u otca a zvyšnú časť mesiaca sú deti spolu raz u jedného rodiča a raz u druhého rodiča. Ani tvrdenie otca, že matka si chce „vydobyť“ výživné za účelom uspokojovania svojich potrieb, nepovažoval za opodstatnené, pretože matka sa len prikláňala k prianiu maloletej dcéry. Taktiež ani to, že podľa otca dcéra môže ísť za matkou, kedy bude chcieť a on jej nebude brániť. Podľa súdu maloletá A. by mala mať situáciu ohľadom striedania sa u rodičov vyriešenú stabilne, tak aby sa vedela nastaviť na takýto režim. Vzhľadom na uvedené rozhodol o zverení maloletej A. do striedavej osobnej starostlivosti tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť počas jeho pracovného voľna vždy od 16. dňa v mesiaci do 23. dňa v mesiaci a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť od 23. dňa v mesiaci do 16. dňa nasledujúceho mesiaca, čo prakticky znamená, že dcéra bude u otca jeden týždeň a u matky tri týždne, resp. podľa počtu dní v mesiaci. Pri určení času a miesta striedania si detí zo strany rodičov

súd plne rešpektoval vyjadrenie rodičov, povahu zamestnania otca a nakoniec aj doteraz realizovanú striedavú osobnú starostlivosť. Maloletého F. zveril do striedavej osobne starostlivosti v dňoch od 16. dňa v mesiaci do konca mesiaca a u otca od posledného dňa v mesiaci do 16. dňa nasledujúceho mesiaca u matky, čiže ide o striedanie približujúce sa dvojtýždňovým intervalom. U maloletého F. sa rodičia zhodli v intenzite striedania, miesta a času prevzatia a odovzdania dieťaťa. 1.4 Rozhodujúc o vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, keď prihliadol na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča a na základné zákonné kritéria pri určení výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Nakoniec aj na to, ako sa doteraz každý z rodičov podieľal na pokrývaní potrieb detí. Konštatoval tiež, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti neznamená bez ďalšieho to, že sa výživné neurčuje. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželia ako rodičia od novembra 2024 už nežijú v spoločnej domácnosti, otec si prenajal byt v blízkosti bytu, ktorý užívali doteraz spoločne a kde zostala žiť matka s maloletými deťmi. Matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k synovi H.. Pri výživnom na maloletú A. súd prihliadol na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti, keď je dieťa u otca jeden týždeň a zvyšok mesiaca u matky. Matka preukázala, že takmer všetky výdavky na maloletú uhrádza ona, otec jej platí len paušál za mobil a príležitostne jej k Vianociam zakúpil chrániče na hokej. Výdavky na maloletú preto predstavovali strava v školskej jedálni 15 eur, dobíjanie kreditu na autobus najmenej 20 eur (doprava do školy a na tréningy), strava mimo školy, poplatok za hokej 50 eur, výdavky na hokejové turnaje, hokejovú výbavu, vreckové s tým spojené, výdavky na ošatenie, obuv, lieky, poistka 26 eur mesačne. Podľa úvahy súdu u maloletej A. tvoria výdavky najmenej sumu 400 eur. Matka si pritom plní svoju vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletú, o ktorú sa stará najmenej tri týždne v mesiaci. Prihliadol na vzájomné pomery rodičov, ich príjmy (príjem otca 1.850 eur, príjem matky s daňovým bonusom 1.208 eur a rodinné prídavky 180 eur, výživné na syna H. 100 eur). Pri výdavkoch matky zohľadnil nasledovné: bývanie 298,44 eur, elektrina 60 eur, oblečenie, obuv, potraviny, pohonné hmoty, poistky detí a matky, lekárska starostlivosť, televízia a internet, mobilné služby, úver na auto 50 eur a 260 eur za pôžičku na auto, na jedného člena domácnosti tak zostáva suma 352 eur bez príjmu z určeného výživného. Pri úvahe o výške výživného zo strany otca súd vychádzal z jeho preukázaného priemerného mesačného príjmu a odôvodnených výdavkov na bývanie na území SR (najviac suma 400 eur), strava celkom najviac v sume 300 eur mesačne (súd na tento účel spočítal všetky platby otca na potraviny a stravu v mesiaci v roku 2024 a súhrnná suma bola 276 eur), úrazovú poistku cca 50 eur vzhľadom na povahu zamestnania (životné poistenie v sume 100 eur, ktoré predstavuje z povahy poistenia aj sporenie, nemôže mať prednosť pred platením výživného), ostatné výdavky na drogériu, ošatenie, obuv cca 150 eur. Zohľadnil splácanie úverov 196,61 eur (leasingová splátka na auto), 200 eur za výbavu domácnosti matky a sumu 215 eur. Z príjmu otca zostáva k dispozícii ešte suma približne 900 eur, z ktorej uhrádza výdavky na zamestnanie a pokrýva potreby domácnosti a detí. Ide nepochybne o vyššie finančné pokrytie otca ako u matky. I keď účelom výživného na maloleté deti nie je vyrovnávať príjmové pomery rodičov prostredníctvom výživného, súd konštatoval, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 1.5 Ďalej súd konštatoval, že pri určení výživného predovšetkým zohľadnil skutočnosť, že otec poberá z Nemecka mesačne na všetky tri deti teda aj na maloletého H. sumu 570 eur ako prídavky na deti. Ide o štátnu pomoc krajiny, v ktorej otec pracuje, určenú pre deti. Z tejto sumy otec matke nedáva žiadny podiel, považuje to za svoj príjem, s čím sa súd nestotožňuje. Zvlášť ak ide aj o podporu určenú maloletému H., o ktorého sa otec už aktuálne nestará. Ak súd zoberie len pomer tohto príspevku na jedno dieťa, čo predstavuje 190 eur, otec by mal matke poskytnúť z tejto platby najmenej cca 400 eur (podiel príspevku na maloletého H. 190 eur, pomerná časť dávky na maloletého F. 95 eur - 1-ica a na maloletú A. 140 eur - 3-tiny), pričom určené výživné spolu 340 eur túto sumu ani nedosahuje. Matka poberá na Slovensku rodinné prídavky na obe deti po 60 eur mesačne, z čoho by pri prepočte, ktorý zvolil súd, mal mať otec podiel na maloletého F. 30 eur a na maloletú A. 15 eur, čo je spolu 45 eur). Pokiaľ ide o daňový bonus, ktorý mal byť otcovi vyplatený v roku 2024 za rok 2023 na všetky tri deti v sume nad 5.000 eur, ktorý si ponechal otec sám k dispozícii, súd uviedol, že matka mala tiež právo nakladať s týmto príjmom, i keď ide o dobu do právoplatnosti rozvodu manželstva. Aktuálne je zrejmé, že bude poberať daňový bonus matka, ktorý bude vzhľadom na zmenu právnej úpravy predpokladane po 100 eur na každé dieťa. Ak otec uvádzal, že chodí s deťmi na rôzne výlety, kúpaliská a na tento účel mal minúť aj sumu viac ako 5.000 eur ako daňový bonus na všetky deti, majú deti právo, aby sa formou výživného od otca mohli podieľať na takýchto výletoch a mimoškolských aktivitách. 1.6 Súd pri striedavej osobnej starostlivosti určil vyživovaciu povinnosť otcovi na maloletú A. v sume 220 eur. Ochota otca platiť na potreby maloletej sumu 75 eur, pretože náklady na ňu sú len 147 eur, nevyjadruje reálne náklady na maloletú. Pokiaľ ide o maloletého F., zobral do úvahy dvojtýždňový cyklus striedania sa, pričom otec doteraz hradil škôlku 30 eur mesačne, príležitostne mu zakúpil

oblečenie a dobíja mu kredit na telefón a chodí s deťmi na výlety. S prihliadnutím na pomer príjmu otca a matky určil výživné na strane otca u maloletého F. na sumu 120 eur mesačne. Podľa presvedčenia súdu pri rozumnom usporiadaní výdavkov otca bude bez vážnejších problémov v jeho možnostiach a schopnostiach uvedené výživné platiť. 1.7 O náhrade trov konania rozhodol podľa (ďalej len „“). Trovy konania nakoniec ani uplatnené neboli.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie zo dňa 10.03.2025, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal odvolávajúc sa na odvolacie dôvody uvedené v ust. / (ďalej len „“). 2.1 V odvolaní otec spochybňoval výdavky matky na stravu detí. Poukázal na to, že daňový bonus, ktorý dostal za rok 2023, bol zo Slovenska a už ho nedostane, lebo ho poberá matka. Po rozvode bude jeho príjem nižší o 190 eur, lebo už nebude mať nárok na prídavky na H.. Matka má vyšší príjem ako deklaruje, nakoľko má aj druhý účet, na ktorý si preposiela peniaze. V príjmoch matky sa neuvádza stravné, ktoré jej má zamestnávateľ zo zákona hradiť (priemerne 72,03 eur), pričom jeho stravné v Nemecku sa do príjmu počíta. Z výpisov z účtu tiež vyplýva, že najväčšiu položku tvoria náklady na H. a má pocit, že ich má suplovať on. Matka nežiadala otca tohto dieťaťa o vyššie výživné (doteraz platí 100 eur mesačne), čo ide na úkor ich spoločných detí. To, že matka má vyšší príjem (v r. 2024 sumu 1.686,61 eur /1.334,58 eur mesačne, 180 eur rodinné prídavky, 100 eur výživné na syna H., 72,03 eur stravné, čo je suma 421,61 eur na člena domácnosti/, v r. 2025 s prihliadnutím na zníženie daňového bonusu 1.568,48 eur, čo je suma 392,12 eur na člena domácnosti) sa snažil dokázať aj poukázaním na jej nákupy v domácnosti pokiaľ ide o nábytok a elektrospotrebiče. K poukazovania súdu na to, že otec platí nadštandardný prenájom uviedol, že matka býva v mestskom byte, kde sú oni obaja nájomcovia a nemá preto nárok na ďalší mestský byt, na ktorý sa čaká veľmi dlhú dobu. Musí mať preto nájom komerčný. Súd určil, že akceptuje mesačné výdavky na byt v sume 400 eur, čo je v D. možné len v prípade, že by mal 1-izbový byt alebo nezariadený 2-izbový byt, na zariadenie ktorého nemá peniaze. Matke nechal plne zariadený byt, aby deti nestratili svoj štandard, na aký sú zvyknuté. Nerozumie ani argumentu súdu, že platí byt, kde sa údajne pol mesiaca nezdržiava. Zabezpečil preto deťom rovnaké bývanie, aké majú u matky. Naopak matke stačí menší byt, keď v podstate týždeň žije sama, druhý týždeň s dcérou, tretí a štvrtý týždeň s oboma deťmi a H. je celý mesiac na internáte. Ďalej otec uviedol, že od 01.01.2025 im prestali v zamestnaní vyplácať nočné príplatky. Jeho príjem sa preto zníži o 250 eur. Vie ho dokladovať aj páskami od kolegov a správami od vedenia. Jeho príjem sa bude preto pohybovať aj po odpočítaní rodinných prídavkov na úrovni okolo 2.000 eur. Otec vytýkal súdu, že nebral do úvahy ani jeho náklady v práci (pohonné hmoty a diaľničné poplatky 220 eur, hygiena, strava, vypracovanie daňového priznania v Nemecku a za žiadosť o prídavky ročne 280 eur). Uviedol, že opakovane prízvukoval, že v Nemecku je len kvôli prídavkom a kvôli tomu, aby mohol byť dva týždne s deťmi. Pokiaľ súd namietal aj jeho náklady za telefón a televíziu, tak ich určil na túto dobu v nereálnej výške (15 eur internet, 10 eur televízia). Keďže je v zahraničí a potrebuje mať dáta a volanie aj tam, je nútený platiť si vyšší paušál. Nad tým, že matka platí 90 eur, sa súd nepozastavil. Rovnako ani nad výdavkami na psa. Náklady na deti a na stravu uviedol presne identické ako matka, to, že ich nedokladuje ani ona na to súd neprihliadal. Je ochotný hradiť polovicu výdavkov na deti čo sa týka oblečenia a obuvi, prípadne sa s matkou dohodnúť, čo kto kúpi priebežne podľa potreby, pretože je zbytočné plytvanie financiami, aby tieto veci mali deti dvojmo.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 21.03.2025 bol názoru, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím súdu považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletých detí.

4. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 04.04.2025 nesúhlasila s tvrdeniami otca a odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Rozhodnutie prvostupňového súdu považovala za vecne správne a riadne odôvodnené. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III. ako vecne správny potvrdil. 4.1 Tvrdenie otca, že matka nepreukázala výdavky na stravu a poukaz na výpis z účtu, kde sa otec snaží poukázať na skutočnosť, že matka minie mesačne na stravu sumu cca 150 eur pre štvorčlennú domácnosť, čo činí cca 5 eur na deň, je skutočne nereálne tvrdenie. Za dôležité považovala poukázať na vyjadrenie otca zo dňa 10.10.2024, v ktorom vyhlásil, že výdavky maloletej A. v sume 514 eur a maloletého F. v sume 380 eur uvedené v návrhu matky nespochybňuje. Náklady na bývanie

v spoločnom nájomnom byte hradil otec z dôvodu, že matka v tom čase hradila všetky výdavky na obe maloleté deti, okrem škôlky na maloletého F. v sume 30 eur a telefónu maloletej A.. Od decembra 2024 matka hradí náklady na bývanie sama v sume cca 360 eur. K vyplatenej sume 5.040 eur, čo je daňový bonus za rok 2023 na 3 deti, nie je právne relevantné, odkiaľ bol vyplatený, či zo Slovenska alebo z Nemecka, dôležitá je ale skutočnosť, že otec s príjmom dvojnásobne vyšším ako matka jej z tejto sumy nevyplatil nič a použil ho na neznámy účel, ktorý žiadnym spôsobom nevydokladoval. Nevrátil jej ani daňový bonus vyplatený na jej syna H., s ktorým sa otec ani nekontaktoval a už vôbec nehradil žiaden z jeho výdavkov. Rovnako nevyplatil matke ani rodinné prídavky, ktoré poberal v Nemecku na maloletého H. v sume ako sám uviedol 190 eur mesačne, čo činí 2.280 eur za rok. Takže otec poberal na 3 deti daňový bonus spolu v sume 420 eur vyplatený jednorazovo v sume 5.040 eur, tiež rodinné prídavky v Nemecku na 3 deti spolu v sume 570 eur mesačne, keď matka poberala len rodinné prídavky spolu v sume 180 eur. Ďalej matka uviedla, že od januára 2024 poberala daňový bonus v sume 350 eur na všetky 3 deti a od januára 2025 je daňový bonus na všetky 3 deti 250 eur a rodinné prídavky na Slovensku v sume 180 eur. Pokiaľ si otec v Nemecku uplatní nárok, budú mu rodinné prídavky v Nemecku naďalej vyplácané na dve deti v sume minimálne 190 eur na jedno dieťa, teda spolu v sume 380 eur. Podľa matky otec neberie do úvahy skutočnosť, že ona má okrem 2 maloletých detí ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Podniká kroky k zvýšeniu výživného od otca maloletého H., ktorý od decembra 2024 prispieva na výživu maloletého sumou 150 až 200 eur a poskytuje maloletému aj mesačné vreckové a na matkinu výzvu sa podieľa aj na jednorazových zvýšených výdavkoch. Pokiaľ bola maloletá A. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tak osobnú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka prevažne 3 týždne v mesiaci, zúčastňuje sa na jej mimoškolskej aktivite - hokeji, a to aktívnou účasťou na turnajoch a zápasoch, s čím sú spojené ďalšie ňou nepreukazované, avšak nepopierateľne vynaložené výdavky. Podľa matky nemožno súhlasiť s odvolaním otca v tom, že súd zle vypočítal jeho príjem. Súd vychádzal z listinných dôkazov predložených samotným otcom. Otec má preukázateľne vyšší príjem ako matka. Spochybňovanie jej príjmu nie je namieste. Pokiaľ matka vykonáva niektoré práce pre zamestnávateľa doma, je to len prejav vďaky za ústretovosť a úľavy, ktoré jej počas štúdia zamestnávateľ poskytuje. Robí tak bez nároku na odmenu. Stravné zamestnávateľ matke vypláca v mesačnej mzde. Porovnávať však diéty v zahraničí so stravnou jednotkou v sume 2,80 eur, ktorú vypláca zamestnávateľ na Slovensku, nie je namieste. Otec opakovane poukazuje na svoje príjmy a výdavky, ktoré hradí aj na Slovensku aj v Nemecku, avšak súčasne sám v odvolaní uvádza, že jeho príjem je cca 2.400 eur, takže minimálne o 1.000 eur vyšší ako matka.

5. Otec ani kolízny opatrovník na vyjadrenie matky písomne nereagovali.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , , / ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), účastníkom konania v ktorého neprospech rozhodnutie bolo vydané ( , , ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu ( a contrario) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a postupom podľa v spojení s rozsudok okresného súdu vo výroku III. vo vzťahu k maloletej A. potvrdil ( ) a vo vzťahu k maloletému F. zmenil ( ). Vo výrokoch I. a II. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

7. V prejednávanej veci okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania (výrok I.), na čas po rozvode manželstva maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti (výrok II.), zaviazal otca platiť na maloleté deti výživné (výrok III.) a o trovách konania (výrok IV.). 8. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie otca do výroku o výživnom na maloleté deti (výrok III.), ktoré boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

9. Podľa súdu sa má predmetným rozsudkom striedavá osobná starostlivosť realizovať u maloletej A. v jednom týždni v mesiaci a u maloletého F. dva týždni v mesiaci. Súd zaviazal otca počnúc právoplatnosťou rozsudku platením výživného na maloletú A. sumou 220 eur mesačne a na maloletého F. sumou 120 eur mesačne. Prihliadol na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča. Ďalej na výdavky detí (u maloletej A. v sume 400 eur mesačne), ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky (k synovi H.), pomery rodičov, ich príjmy a výdavky, daňový bonus poberaný matkou, prídavky na deti na Slovensku poberané matkou, v Nemecku poberané otcom.

10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodičia alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

12. Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 6 upravuje určenie výživného v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Neurčenie výživného podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy by malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na strane oboch rodičov, t. j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti.

13. Otec v odvolaní poukazuje na odvolací dôvod uvedený v ust. / (súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Podľa odvolacieho súdu je uvedený odvolací dôvod daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva (právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom, právo zúčastniť sa pojednávania, právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom veci) a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces Z obsahu odvolania otca nevyplýva, v akých konkrétnostiach videl porušenie tohto zákonného ustanovenia.

14. V rámci odvolacieho dôvodu odkazujúceho na ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) otec v odvolaní namietal vyhodnotenie zistení súdu ohľadom jeho výdavkov.

15. Preskúmavaním veci bolo možné v tomto smere s niektorými výhradami otca súhlasiť. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu prihliadol na bývanie otca (trojizbový byt) a náklady s tým spojené v ním uvádzanej sume 650 eur mesačne pre zabezpečenie bývania deťom počas striedavej osobnej starostlivosti, ako i preto, že deti na takéto bývanie boli zvyknuté a ktoré majú zabezpečené aj u matky (trojizbový byt). Uvedené je aj v záujme detí, ktoré si aj vzhľadom na rozdielny vek a pohlavie vyžaduje takéto bývanie. Tiež nemôže byť vzhľadom na zamestnanie otca pracujúceho turnusovo v zahraničí (v Nemecku) rozhodujúce, že otec v byte býva len 2 týždne, keď sú u neho maloleté deti. Možno súhlasiť s odvolaním otca v tom, že vyživovaciu povinnosť na syna matky a to H. má predovšetkým jeho otec. Z vyjadrenia matky však vyplýva, že táto podnikla kroky k uplatňovaniu si vyššieho výživného na maloletého syna. Jednoznačne však treba pri pomeroch matky prihliadať na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na ktorej sa je tiež povinná podieľať a to vzhľadom na vek syna (16 rokov). Poukazovanie otca na výdavky matky ohľadom stravy detí však nemožno považovať za náležité. Otec tvrdenie o znížení svojho príjmu s ohľadom na zrušenie nočných príplatkov u jeho zamestnávateľa do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu nepreukázal. Čo sa však týka zárobkových pomerov rodičov, tieto nie sú rovnaké (u otca príjem predstavoval 1.850 eur a u matky sumu 1.208 eur) čo predstavuje pomer 60 : 40.

16. Aj napriek tomu možno však konštatovať, že zárobkové schopnosti a možnosti otca a tým aj jeho životná úroveň sú vyššie v porovnaní so zárobkovými možnosťami, schopnosťami a životnou úrovňou matky. Otec sa musí preto na výžive maloletých detí podieľať i tomu zodpovedajúcim rozsahom. Tento rozsah však odvolací súd na rozdiel od okresného súdu vo vzťahu k maloletým deťom inak právne posúdil.

17. Čo sa týka maloletej A., okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného posúdil komplexne všetky rozhodujúce skutočnosti. Správne bolo prihliadnuté na to, že maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky 3 týždne. Zvyšné dni v mesiaci (7 dní) je čas ako v prípade, keby sa dieťa stretávalo s otcom počas víkendových dní a v takom prípade sa tiež neznižuje výživné zo strany druhého rodiča. Aj odvolací súd vzal do úvahy vek maloletej (13 rokov), výdavky spojené so psychickým a fyzickým rastom a návštevou II. stupňa základnej školy (7. ročník). Hlavne však s mimoškolskou aktivitou predstavujúcou športovú činnosť, nakoľko maloletá hrá aktívne hokej za Mesto D.. So športom sú jednoznačne spojené výdavky na nákup športového oblečenia, výstroje, členské poplatky, účasť na sústredeniach a zápasoch, na ktorých sa doposiaľ podieľala matka. Dôvodné sú tak výdavky na maloletú predstavujúce aj sumu 500 eur mesačne uvádzanú matkou v návrhu. Z toho dôvodu výživné určené okresným súdom v sume 220 eur mesačne na maloletú A. v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej, ktoré sú determinované jej vekom, vývinom, záujmami a rovnako tak zohľadňuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Časť potrieb dieťaťa je krytá aj rodinnými prídavkami (60 eur) a daňovým bonusom poberaným matkou (100 eur).

18. Pokiaľ ide o maloletého F. odvolací súd mal za to, že suma určená okresným súdom (120 eur mesačne) nie je za súčasného stavu odôvodnená. Hlavne bolo potrebné prihliadnuť na to, že rodičia ohľadom maloletého vykonávajú rovnakú dĺžku osobnej starostlivosti (2 týždne). Okrem toho maloletý je vo veku 6 rokov, v súčasnej dobe navštevuje len predškolské zariadenie (od 01.09.2025 začne navštevovať základnú školu), za ktoré otec platí sumu 30 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené považoval za primeranú sumu 50 eur mesačne. Ak majú byť výdavky na maloletého F. v sume 380 eur, ako uviedla matka v návrhu, potom pri dĺžke osobnej starostlivosti polovica predstavuje sumu 190 eur, určenom výživnom (50 eur mesačne) spolu s rodinnými prídavkami (60 eur) a daňovým bonusom poberaným matkou (100 eur) sú potreby maloletého v súčasnej dobe pokryté. Napriek uvedenému je potrebné uviesť, že na potrebách oboch detí by sa mali podieľať aj rodinné prídavky poberané otcom v Nemecku t. j. v sume 190 eur na každé dieťa, nakoľko sú na tento účel určené.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku III. ohľadom výživného na maloletú A. ako vecne správny potvrdil a ohľadom výživného na maloletého F. zmenil tak, že otec je povinný platiť na jeho výživu mesačné výživné v sume 50 eur a to počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je povinný platiť vopred najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám matky maloletých detí.

20. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd okrem odvolacích trov, rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa , a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania nakoľko návrh na ich náhradu nebol podaný a ani nebol zistený dôvod pre aplikáciu ust. .

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa / až n/ (, 2 ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).