Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Er/1107/2010

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX/X, D. – E. A., štátna občianka SR a 3/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX/X, D. – E. A., štátna občianka SR, zastúpené: JUDr. Michal Matala, advokát so sídlom T. G. Masaryka 8, Lučenec o vymoženie 3.286,97 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubecom (nástupca JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.), Exekútorský úrad Zámocká 30, Bratislava pod sp.zn. EX 9885/23 (pôvodne EX 13360/10), takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o jej zastavení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.03.2025 bol Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) doručený návrh povinných 1/ a 3/ na odklad a zastavenie exekúcie, v ktorom povinné prostredníctvom svojho zástupcu uviedli, že predmetný návrh podávajú z nasledovných dôvodov: Oprávnený a pôvodný povinný uzavreli dňa 08.12.2008 zmluvu o úvere č. 6462900, na základe ktorej poskytol oprávnený ako veriteľ povinnému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 1.991,64 Eur. Svoj záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 08.12.2008, kde pôvodný povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený ako žalobca doručil dňa 12.04.2010 na rozhodcovský súd písomný návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorým sa dožadoval, aby Stály rozhodcovský súd zaviazal pôvodného povinného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 3.286,97 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.06.2010, spisová značka SR 04707/2010 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., rozhodcovský súd zaviazal pôvodného povinného zaplatiť oprávnenému 3.286,97 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 3.286,97 Eur od 19.01.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 3.286,97 Eur od 26.03.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 649,77 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dňa 04.01.2018 pôvodný povinný zomrel. Zákonnými dedičmi po poručiteľovi sú povinná 1/ A. B., povinný 2/ Tomáš Urbán a 3/ E. F. B. a to každý v zákonnom podiele 1/3-iny. Okresný súd Lučenec prostredníctvom notára JUDr. Mariana Jurinu uznesením č. zo dňa 18.05.2018 určil všeobecnú hodnotu dedičstva 69.414,81 Eur, dlhy poručiteľa 4.864,84 Eur a čistú hodnotu dedičstva 65.549,96 Eur. Pohľadávka oprávneného bola popretá v celom rozsahu účastníkmi dedičského konania a nebola zaradená do súpisu pasív dedičstva. Uznesením č.k. zo dňa 18.11.2024 súd rozhodol že pokračuje v exekučnom konaní s dedičmi. .Uznesením sp.zn. zo dňa 10.03.2025 súd zastavil exekúciu voči povinnému 2/.

Výzvami na úhradu dlhu zo dňa 07.03.2025 vyzval súdny exekútor povinnú 3/ na úhradu sumy 56.666,50 Eur a povinnú v rade 1/ na úhradu sumy 50.990,37 Eur. Povinné v rade 1/ a 3/ žiadajú zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP (účinného do 31. marca 2017), exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno vykonať exekúciu a zároveň podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP (účinného do 31.marca 2017), pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, zároveň podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (účinného do 31. marca 2017), pretože rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo prípustnosť použitia zmenky, rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Povinné považujú vzťah zo zmluvy o úvere č. 6462900 za spotrebiteľský vzťah a teda pôvodný oprávnený vstupoval do zmluvného vzťahu ako spotrebiteľ. Peniaze z úveru nepoužil na výkon podnikania, ale použil ich na vlastnú potrebu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z podania pôvodného povinného označeného ako „odvolanie“ zo dňa 17.02.2012, ktoré je obsahom súdneho spisu. V predmetnom podaní uviedol, že v čase čerpania úveru bol bez práce, zadlžený a úver použil len na základné potreby jeho rodiny. Povinné v rade 1/ a 3/ poukazujú na spotrebiteľský (v návrhu nesprávne uvedený nespotrebiteľský) charakter zmluvy o úvere. Pôvodný povinný v záväzkovom vzťahu založenom zmluvou o úvere nevystupoval ako podnikateľ. Napriek tomu, že bol v zmluve takto označený, súčasne sú vyplnené aj jeho údaje ako fyzickej osoby – nepodnikateľa (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu). Zmluva o úvere obsahuje aj predtlačené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, konkrétny účel podnikania však zo zmluvy nevyplýva. Povinné poukazujú na skutočnosť, že len zo všeobecného údaju o uzavretí zmluvy na výkon podnikania nemožno vyvodiť, aký konkrétny súvis mal poskytnutý úver s podnikaním povinného. Aj pôvodný povinný vo svojom „odvolaní“ zo dňa 17.02.2012, ktoré je obsahom súdneho spisu, uviedol, že v čase čerpania úveru bol bez práce, zadlžený a úver použil len na základné potreby jeho rodiny a teda peňažné prostriedky neboli použité na podnikanie. Skutočnosť, že povinný bol osobou, ktorá je podnikateľom, neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, môže uzatvárať spotrebiteľské zmluvy. Zmluva medzi účastníkmi je typizovanou, štandardnou zmluvou (uzatvára so vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že dlžník obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť). Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania. S ohľadom na uvedené povinné v rade 1/ a 3/ poukazujú, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a teda medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah a na túto zmluvu je potrebné aplikovať právne normy chrániace spotrebiteľa. V zmysle Občianskeho zákonnika sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje postavenie. Rozhodcovskú zmluvu na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc je potrebné považovať za neplatne uzavretú podľa , pričom má charakter nekalej podmienky pretože spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného. Rozhodcovský rozsudok č. SR 04707/10 zo dňa 10.06.2010, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, bol vydaný na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy - iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

V danom prípade ide o absolútne neplatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorej neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. V dôsledku uvedeného sa na takúto zmluvu hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť každého právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio). V súdenej veci bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania rozhodcovská zmluva, v zmysle ktorej všetky ich spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej zmluvy alebo doložky s takýmto (a obdobným) obsahom už Najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Zároveň poukázali na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný v konaní. v ktorom si oprávnený uplatnil nárok zo zmenky. Nebolo teda prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky pri spotrebiteľskej zmluve ako aj rozpor s dobrými mravmi a zákonom. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon nepripúšťa a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom súd neprihliadne na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. zo dňa 17.06.2020). V predmetnom prípade veriteľ si uplatnil voči dlžníkovi nárok zo zmenky vyplnenej dňa 21.03.2010 na základe zmluvy o úvere zo dňa 08.12.2008 vo výške 3.286,97 Eur, pričom istina poskytnutého úveru predstavovala sumu len 1.991,64 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľov si veriteľ mohol voči dlžníkovi uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia (vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) činila maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného máme za to, že nárok veriteľa zo zmenky uplatnený v predmetnej exekúcii je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V tejto súvislosti poukázali na obdobné rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 14.04.2023, keď exekúciu vykonávanú na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v obdobnej veci zastavil. Dňa XX.XX.XXXX zomrel pôvodný povinný G. B.. Zákonnými dedičmi po poručiteľovi sú: povinná 1/ A. B., povinný 2/ Tomáš Urbán, 3/ E. F. B. a to každý v zákonnom podiele 1/3-iny. Okresný súd Lučenec prostredníctvom notára JUDr. Mariana Jurinu uznesením č. zo dňa 18.05.2018 určil všeobecnú hodnotu dedičstva 69.414,81 Eur, dlhy poručiteľa 4.864,85 Eur a čistú hodnotu dedičstva 64.549.96 Eur. Pohľadávka oprávneného bola popretá v celom rozsahu účastníkmi dedičského konania a nebola zaradená do súpisu pasív dedičstva. Vzhľadom na zákonné ustanovenia nemôžu povinné 1/ a 3/zodpovedať za dlhy poručiteľa vo väčšom rozsahu ako cena nadobudnutého dedičstva (t.j. každá povinná len do výšky maximálne 21.516.65 Eur). Napriek uvedenému súdny exekútor vykonáva exekúciu neprípustne a nezákonne a v širšom rozsahu. Z výziev na úhradu dlhu zo dňa 07.03.2025 adresovaných povinným v rade 1/ a 3/ vyplýva, že súdny exekútor žiada, aby povinná 3/ uhradila sumu 56.666,50 Eur a povinná v rade 1/ sumu 50.990,37 Eur. Zároveň poukázali na to, že oprávnený nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a zmenkových úrokov za dobu po smrti pôvodného povinného t.j. po 04.01.2018. Istina pohľadávky oprávneného voči povinnému bola splatená ešte pred smrťou pôvodného povinného oprávnenému. Súdny exekútor vôbec nezohľadnil nasledovné čiastočné úhrady úveru:

- dňa 08.01.2009 povinný uhradil sumu 325,30 Eur,

- dňa 10.02.2009 povinný uhradil sumu 325,30 Eur,

- v mesiaci marec 2009 povinný uhradil sumu 325,30 Eur,

- dňa 22.04.2009 povinný uhradil sumu 325,30 Eur,

- dňa 04.02.2011 povinná 1/ uhradila sumu 100,-Eur, dňa 15.04.2011 povinná 1/ uhradila sumu 350,- Eur,

- dňa 20.02.2012 pôvodný povinný uhradil sumu 200,- Eur,

- dňa 05.09.2022 povinná 1/ uhradila sumu 1200,- Eur,

- dňa 08.11.2022 povinná 1/ uhradila sumu 500,- Eur,

- dňa 29.05.2023 povinná 1/ uhradila sumu 500,- Eur,

- dňa 19.09.2023 povinný 2/ uhradila sumu 800,- Eur,

Povinný vykonal aj viacero úhrad priamo na účet súdneho exekútora. Na základe vyššie uvedených skutočností povinné 1/ a 3/ navrhujú, aby súd rozhodol tak, že exekúcia sa zastavuje a oprávnený je povinný nahradiť povinným trovy konania. Zároveň vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď je dôvodné očakávať, že exekúcia bude zastavená, povinné v rade 1/ a 2/ podali aj návrh na odklad exekúcie. Neodkladnou exekúciou by sa obidve povinné ocitli jednak v takom postavení, že by exekúcia mala pre ne zvlášť nepriaznivé následky a zároveň oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Vymáhanie vyššie uvedených súm, na úhradu ktorých vyzýval povinné súdny exekútor, by malo pre ne likvidačné následky.

2. Oprávnený vo vyjadrení k podanej sťažnosti zo dňa 02.06.2025 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami ako aj s dôvodmi uvádzaných v podaní povinných. Na základe vykonateľného exekučného titulu – Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04707/10 bola povinnému uložená povinnosť uhradiť pohľadávku, ktorá do dnešného dňa nie je uhradená v plnom rozsahu. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu povinného, že nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii a vedú k zastaveniu exekúcie, t. j. trvalému upusteniu od jej vykonania, a to na základe zákonom predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že dňa 08.12.2008 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 6462900, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval v postavení podnikateľa. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. § 1 – 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54). Povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“ v príslušnom gramatickom tvare). Priamo na prednej strany Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na

zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie Zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením Zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia námietok povinného, námietky povinného nespĺňajú zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby im súd vyhovel a exekúciu zastavil.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).

5. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

8. V zmysle § 243f ods. 3 EP exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

9. Podľa § 243f ods. 5 EP ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

10. Podľa § 39 ods. 4 EP v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

11. Súd preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného k podanému návrhu ako aj exekučný súdny spis a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Exekučné konanie začalo dňa 12.08.2010 spísaním návrhu oprávneného na začatie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 04707/10 zo dňa 10.06.2010, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „exekučný titul“). Ako vyplýva z odôvodnenia exekučného titulu, podkladom na jeho vydanie bola zmluva o úvere zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 08.12.2008. Žalovaný (pôvodný povinný) si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 19.01.2010. Žalobca (oprávnený) vyplnil dňa 21.03.2010 zmenku žalovaného (pôvodného povinného) v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 3.286,97 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 19.01.2010 a táto bola žalovanému (pôvodnému povinnému) predložená na zaplatenie dňa 26.03.2010. Z predloženej Zmluvy o úvere č. 6462900 zo dňa 08.12.2008 vyplýva, že oprávnený poskytol pôvodnému povinnému finančné prostriedky vo výške 60.000 Sk a povinný sa tieto zaviazal vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 9.800 Sk. Zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, či povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ, keďže povinný je označený aj ako podnikateľ (obchodné meno, miesto podnikania a IČO) a aj osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko). V zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy bol predmetný úver zabezpečený zmenkou, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Táto bola povinným podpísaná dňa 08.12.2008 a následne dňa 21.03.2010 oprávnený vyplnil zmenku na sumu 99.023,26 Sk.

13. Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené má súd preukázané, že predmetná exekúcia sa vykonáva na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, v zmysle Exekučného poriadku ju považuje za odloženú. , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinným od 23.12.2015 došlo okrem iného aj k zmene Exekučného poriadku, a to zaradením odseku 4 do Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený je v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Rovnakú povinnosť má aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie je zároveň povinný pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Podľa Exekučného poriadku sa predmetné ustanovenie Exekučného poriadku vzťahuje aj na exekučné konania (exekúcie), ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a zároveň v tomto ustanovení bola oprávnenému určená povinnosť návrh na vykonanie exekúcie podľa doplniť v lehote 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (). Uvedená lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie uplynula dňa 22.01.2016. V zmysle uvedeného oprávnenému tak „ex lege“ ( Z z.) vznikla povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie, ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt alebo o spotrebiteľa, o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať.

Nesplnenie predmetnej povinnosti Exekučný poriadok v § 243f ods. 5 sankcionuje zastavením exekúcie. Súd teda o zastavení exekúcie rozhoduje bez meritórneho posúdenia hmotnoprávneho vzťahu oprávneného a povinného. Posudzuje len splnenie zákonom uloženej procesnej povinnosti a to predloženie potrebných listín a opísanie rozhodujúcich skutočností v zákonom určenej lehote.

14. Nakoľko si oprávnený povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nesplnil, súd v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil (I. výrok) a k prieskumu možného spotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere, ani k posúdeniu dôvodov na zastavenie exekúcie vyplývajúcim z návrhu povinných, súd nepristúpil.

15. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

16. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie povinný požiadal aj o jej odklad. Exekučný súd môže povoliť odklad exekúcie len za predpokladu, že sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovení Exekučného poriadku. Odklad exekúcie môže súd povoliť aj v prípade, keď možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Nakoľko súd týmto uznesením zároveň vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, povolil v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku odklad exekúcie do času, kým uznesenie o jej zastavení nenadobudne právoplatnosť (II. výrok).

17. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu, je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).