Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-38Cb-100-2022.pdf
PDF · 90.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-38Cb/100/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: TDx, s.r.o., so sídlom Kamenné 1057/16, 907 01 Myjava, IČO: 47 986 425, právne zastúpený: Mgr. Ľubomír Karika, advokát, Nám. M. R. Štefánika 56, 907 01 Myjava, proti žalovanému: DataNetworks, s.r.o., so sídlom Blagoevova 16, 851 04 Bratislava, IČO: 36 811 548, právne zastúpený: JUDr. František Buhla, advokát, Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 45 006 300, o zaplatenie 23.803,20,- Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Bratislava domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 23.803,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. Žalobca návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala obchodná spolupráca, v rámci ktorej žalobca pre žalovaného vykonával služby v súvislosti s konfiguračnými prácami, pričom v zmysle dohodnutej spolupráce žalobca riadne vystavil aj súdu predložené faktúry, ktoré však do dnešného dňa neboli uhradené. Žalobca k návrhu predložil faktúry č. 2020015, 2020017, 2020020, 2021022, 2021024, 2021027, 2022001, 2022005, 2022007, 2022010.
2. Okresný súd Bratislava rozhodol dňa 03.07.2023 platobným rozkazom č.k. 38Cb/100/2022-27, ktorým rozhodol v zmysle žalobcovho návrhu. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný a nepreukázaný relevantnými dôkazmi. Podľa žalovaného, žalobca svoje skutkové tvrdenia ničím nepreukázal, nakoľko predložil iba faktúry za údajne vykonané služby, pričom nijakým spôsobom nepreukázal, že dané služby skutočne aj vykonal. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dohodnutú obchodnú spoluprácu, ani to, že by pre žalovaného vykonal servisné práce v rozsahu 23.803,20,- Eur. Rovnako tak žalobca nemal preukázať ani cenu, ktorá by mala byť určená za vykonané práce a preto nemôže byť v konaní úspešný.
3. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojom nároku a mal za to, že skutočnosti uvádzané žalovaným sú skreslené, zavádzajúce a majú byť účelové voči žalobcovi. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že služby, ktoré boli fakturované boli v rámci dlhodobej obchodnej spolupráce vykonávané každý mesiac a faktúry boli žalovanému doručované vždy rovnakým spôsobom. Uvedenú skutočnosť má preukazovať aj fakt, že časť faktúr bolo zo strany žalovaného uhradených a žalovaný nenamietal nedodanie prác. Žalobca zároveň predložil výpis prijatých platieb od žalovaného za obdobie
od 30.12.2016, 31.12.2020 a rok 2021. Žalobca zároveň navrhol vyžiadať kontrolný výkaz DPH z príslušného daňového úradu a navrhol vypočuť svedka A. B., s ktorým žalobca komunikoval ohľadom vykonávaných prác.
4. K vyjadreniu žalobcu sa následne vyjadril aj žalovaný, ktorý rovnako tak zotrval na svojej argumentácii z odporu a považoval žalobcom uplatnený nárok za nepreukázaný a nedôvodný. Sama skutočnosť, že došlo k vystaveniu faktúry nepreukazuje to, že boli práce skutočne vykonané. Podľa žalovaného nedošlo k uhradeniu faktúr práve z dôvodu, že práce neboli riadne vykonané. Žalobcom predložené listiny nemajú nijakým spôsobom preukazovať jeho skutkové tvrdenia a podľa žalovaného je v dôkaznej núdzi, nakoľko nedokáže preukázať nim tvrdené skutočnosti. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
5. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na termín 15.01.2025, ktorého sa zúčastnil žalobca, jeho právny zástupca a právny zástupca žalovaného. Strany zotrvali na svojej argumentácii z písomnej časti konania, pričom žalobca zároveň zotrval na svojich návrhoch na vykonanie dôkazov a to výsluch pána B. a vykonanie dopytu na daňový úrad. Žalovaný nepovažoval výsluch p. B. za relevantný, nakoľko má ísť o radového zamestnanca žalovaného. Žalobca zároveň súdu krátkou cestou predložil písomnosti, ktoré mali preukazovať ním uplatnený nárok v podobe watsapp komunikácie, zoznamu faktúr, platieb z predchádzajúcich období, či mailovej komunikácie. Súd k predloženým listinám uviedol, že na tieto nebude s poukazom na sudcovskú koncentráciu v zmysle ust. 153 ods. 3 CSP prihliadať. V zmysle predmetného ustanovenia sú strany povinné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť včas. Za nie včas uplatnené sa považujú také, ktoré mohli byť stranou predložené už skôr, ak by konala starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na takto predložené prostriedky súd nemusí prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd vo vzťahu k predmetným písomnostiam poukazuje na fakt, že tieto boli súdu predložené po skoro dva a pol roku, od kedy bolo začaté konanie v tejto veci, pričom žalobca bol už uznesením zo dňa 20.11.2023, ktoré mu bolo doručené dňa 11.03.2024 poučený v zmysle ust. § 167 ods. 3 CSP o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadať. Žalobca, ako pán sporu, ktorý sa v konaní niečoho domáha musí byť od jeho začiatku konania aktívny a súdu tvrdiť a preukazovať ním skutočnosti, o to viac, že bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý by mal poznať zákonné povinnosti. Žalobca zároveň netvrdil, žeby mu niečo objektívne bránilo v predložení dotknutých písomností. Vzhľadom na uvedené, súd na písomnosti predložené žalobcom na pojednávaní konanom dňa 15.01.2025 neprihliadol.
6. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 19.03.2025, na ktorom bol vypočutý žalobcom navrhnutý svedok A. B., bývalý zamestnanec žalovaného. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracoval asi jeden a pol roka od septembra 2021 do decembra 2022, pričom žalobca u žalovaného mal pracovať skôr, ako on nastúpil. Na otázku žalobcu, či sa svedok vie vyjadriť k podmienkam dohodnutým medzi žalobcom a žalovaným, tento uviedol, že nevie ako to mali dohodnuté. Pri svojej práci sa svedok mohol obrátiť tak na žalobcu, ako aj na žalovaného, pričom v prípade, že požiadal žalobcu o vykonanie nejakých prác, mali byť tieto vždy vykonané. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či mal v rámci svojho dojednaného obsahu práce určené nejaké povinnosti smerom k žalobcovi svedok uviedol, že nie a rovnako tak na ďalšiu otázku uviedol, že zo svojej pozície nemal za žalovaného odsúhlasovať vykonané práce žalobcu.
7. Dňa 10.04.2025 bla súdu doručená odpoveď Finančného riaditeľstva SR na žiadosť o súčinnosť tunajšieho súdu, v ktorej súd žiadal oznámiť, či žalovaný v kontrolnom výkaze dane z pridanej hodnoty uviedol žalobcom vystavené faktúry. Z odpovede vyplýva, že žalovaný predmetné faktúry uviedol v kontrolnom výkaze, avšak ako z odpovede ďalej vyplýva, nie je z nej možné určiť plnenie daňovej povinnosti žalovaného, či iné skutočnosti, nakoľko to nebolo obsahom žiadosti o súčinnosť.
8. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že medzi stranami existovala obchodná spolupráca, v zmysle ktorej žalobca pre žalovaného vykonával určité služby. Žalobca si uplatnil za poskytnuté služby faktúry, z ktorých žalovaný uhradil 1.200,- EUR. Sporným medzi stranami bolo preukázanie nároku žalobcu – rozsah a cenu za poskytnuté služby.
9. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, a to: faktúry č. 2020015, 2020017, 2020020, 2021022, 2021024, 2021027, 2022001, 2022005, 2022007,
2022010, screenshot watsapp správy, zaúčtované platby VÚB banky za obdobie od 19.12.2010, ako aj s ostatným obsahom spisu.
10. Súd na zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:
11. Podľa ust. § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
12. Podľa ust. § 537 ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
13. Podľa ust. § 546 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
14. Podľa ust. § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
15. Podľa ust. § 554 ods. 1 ObZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
16. Podľa ust. § 560 ods. 1 ObZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
17. Ako vyplýva z vyššie uvedených nesporných skutkových tvrdení, medzi žalobcom a žalovaným existoval určitý obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého poskytoval žalobca pre žalovaného určité servisné práce v oblasti informačných technológii, podľa jeho požiadaviek. Nakoľko medzi stranami neexistovala písomná zmluva, posudzoval súd jednotlivé práva a povinnosti z tohto vzťahu v zmysle ustanovení zmluvy o dielo podľa ust. § 536 ObZ a nasledujúcich. V zmysle ust. § 554 ods. 1 ObZ si žalobca, ako zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním diela objednávateľovi. Žalovanému, ako objednávateľovi na základe takéhoto riadneho odovzdania diela vznikne povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu dohodnutú v zmluve, alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade išlo o poskytnutie servisných prác v oblasti IT, žalobca predmet diela fyzicky žalovanému neodovzdával, avšak v záujme jeho právnej istoty, ako aj povinností pri vykonávaní podnikateľskej činnosti ako právnickej osoby mal a mohol od žalovaného žiadať potvrdenia o vykonaných servisných prácach. V opačnom prípade ich poskytnutie, ako aj rozsah, ostali iba v rovine žalobcových ničím nepreukázaných tvrdení, nakoľko žalovaný poskytnutie služieb, za ktoré žalobca vystavil predložené faktúry rozporoval. Rovnako tak ničím nepreukázanou ostala aj výška ceny za údajne vykonané dielo uplatnenou žalobcom, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na neexistenciu písomnej zmluvy upravujúci vzťah žalobcu so žalovaným, a teda absenciu určenia výšky ceny, resp. určenia spôsobu jej určenia, žalobca nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, že ním uplatnená cena je cenou obvyklou v zmysel ust. § 546 ods. 1 ObZ. Súd poukazuje na skutočnosť, že samotné vystavené faktúry ničím nepreukazujú skutočnosť, že bolo dielo vykonané, nakoľko ide faktúry súd iba účtovným dokladom, ktoré si môže vystaviť ktokoľvek na čokoľvek, avšak podstatným je skutočné preukázanie vykonania diela. V tomto smere žalobcove tvrdenia ničím nepodložil ani ním navrhnutý a vypočutý svedok, ktorý iba potvrdil existenciu obchodného vzťahu medzi stranami sporu, avšak ten sporným nebol. Rovnako tak ani neodmietnutie, resp. nevrátenie vystavených faktúr nemá v zmysle ustálenej judikatúry povahu uznania dlhu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. februára 2008, sp. zn. 32 Odo 479/2006). Vzhľadom na uvedené, bol žalobca povinný preukázať dodanie ním poskytovaných služieb žalovanému, ako aj výšku ceny za ne. Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že ani fakt, že žalovaný uviedol žalobcom vystavené faktúry v kontrolnom výkaze DPH,
nijako nepreukazuje vykonanie, či rozsah žalobcom poskytovaných služieb, ale iba fakt, že žalovaný mohol mať záujem znížiť si základ dane.
18. Jedným z princípov civilného sporového konania je povinnosť strán označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto tvrdenie podoprieť dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z uvedeného princípu vyjadreného v čl. 8 CSP vyplýva, že stranu, ktorá pre seba v konaní požaduje nejaký pozitívny výsledok, zaťažuje bremeno skutkových tvrdení a dôkazné bremeno, tieto skutkové tvrdenia náležite preukázať. Neunesením niektorého z týchto bremien má za následok nepriaznivý výsledok v konaní, čo vedie k zamietnutiu jeho návrhu na uloženie povinnosti žalovanému. Keď žalobca v konaní tvrdil, že pre žalovaného vykonal servisné služby v oblasti IT v zmysle ústne dohodnutej zmluvy, za ktoré si následne uplatnil nárok na odmenu, bol povinný preukázať objednávku týchto služieb žalovaným, ako aj skutočnosť, že objednané služby vykonal riadne a v akom rozsahu, nakoľko až tak mu vznikne nárok na odplatu v zmysel ust. § 554 ods. 1 ObZ. Žalobca na preukázanie uplatneného nároku súdu predložil iba ním vystavené faktúry, ktoré však žalovaný poprel. Okrem predmetných faktúr žalobcu súdu predložil aj listiny, na ktoré však súd v zmysle sudcovskej koncentrácie neprihliadal, nakoľko mal za to, že neboli predložené včas s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd poukazuje aj na to, že ani ním navrhnutý svedok nijakým spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti.
19. Žalobca na preukázanie svojho uplatneného nároku nepredložil žiadne relevantné dôkazy (napr. objednávky na poskytnutie služieb, potvrdenia o vykonaní služieb), ani nenavrhol vykonanie iných dôkazov, ktoré by mali jeho uplatnený nárok preukázať. V tejto súvislosti poukazuje súd na sudcovskú koncentráciu civilného sporového konania vyjadrenú v čl. 10 CSP a § 153 CSP, o ktorej boli strany sporu poučené, pričom uviedli, že poučeniu porozumeli. Z uvedených ustanovení vyplýva povinnosť strán súdu predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, teda s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobca na preukázanie svojho nároku nepredložil dôkazy, ktorých vykonaním by bol jeho nárok preukázaný, ako aj na skutočnosť, že ďalšie dôkazy nenavrhol, mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení, v dôsledku čoho nemohol súd jeho návrhu vyhovieť.
20. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súvislostiach súd konštatuje, že nárok žalobcu v konaní nebol preukázaný, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výšku I. tohto rozsudku a návrh žalobcu zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 CPS súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).