Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoPs-11-2025.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoPs/11/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, D. C., t. č. Centrum sociálnych služieb PARK, E. XXX/X, F., zastúpený procesným opatrovníkom: Obec Veľké Rovné, za účasti: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, psychiatrické oddelenie, so sídlom D. G. XX, H., o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30Pu/5/2025-13 zo dňa 02. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
uznesenie okresného súdu m e n í tak, že prevzatie umiestneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, D. C. na Psychiatrické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina dňa 31.03.2025 n e b o l o p r í p u s t n é .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č. k. 30Pu/5/2025-13 zo dňa 02. apríla 2025 rozhodol tak, že: Prevzatie umiestneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, D. C., prechodne bytom E. XXX/X, F., na psychiatrické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina dňa 31.03.2025, bolo prípustné. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, psychiatrické oddelenie, dňa 01.04.2025 o 08:13 hod. oznámila okresnému súdu, že dňa 31.03.2025 o 18:03 hod. bol prevzatý a umiestnený A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „umiestnený“) v zdravotníckom zariadení bez svojho súhlasu. Z hlásenia o prevzatí pacienta do ústavnej psychiatrickej starostlivosti vyplýva, že ide o pacienta s chronifikovaným priebehom schizofrénie, umiestneného v DDS v F., opakovane ústavne psychiatricky liečeného, naposledy v auguste 2024. V minulosti bol hospitalizovaný v PL G., absolvoval aj ECT. Privezený bol RZP pre poruchy správania v DSS. Ambulantným psychiatrom bola odporúčaná hospitalizácia pre riziko nepredvídateľného konania. Pacient odmieta užívať medikáciu, odmietol prísť na vyšetrenie. Podľa udania personálu v DSS minulý týždeň konzumoval alkohol, odmietol užiť medikáciu, potom prestal s alkoholom, ale naďalej bol odmietavý k liekom, slovne napáda personál, obťažuje i sexuálne spoluobyvateľov, perverzný. Trvá na podpise zdravotného personálu, že jemu sa nič nestane. Vykonaným psychiatrickým vyšetrením bolo zistené, že menovaný trpí duševnou poruchou, ktorá vyžaduje neodkladné liečenie a vzhľadom na túto poruchu ohrozuje seba/svoje okolie a preto je ponechanie v ústavnej starostlivosti nevyhnutné. 1.2 Vzhľadom k uvedenému, súd uznesením č. k. 30Pu/5/2025- 4 zo dňa 01.04.2025, začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (§ 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“). 1.3 Súd sa oboznámil s názorom ošetrujúceho lekára, výsluchom umiestneného dňa 02.04.2025 na izbe psychiatrického oddelenia FNsP zo strany vyššej súdnej úradníčky na základe poverenia zákonného sudcu vydaného podľa § ods. 3 písm. b/ zák. č. 549/2023 Z. z. o súdnych úradníkoch, rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. k. 30Pu/18/2018-8 zo dňa 02.09.2022 (správne 11.07.2017 - poznámka odvolacieho súdu), právoplatného dňa 11.07.2017 (správne 03.08.2017 - poznámka odvolacieho súdu).
Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 261, § 262 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“, § 6 ods. 9 písm. d/, 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti“) a § 256 CMP. Konštatoval, že umiestnený bol viackrát v minulosti hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, naposledy dobrovoľne v auguste 2024. Umiestnenému bola diagnostikovaná schizofrénia, je umiestnený v I. F. a je liečený ambulantnou psychiatričkou. Aktuálne bol umiestnený prijatý na psychiatrické oddelenie v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu, kvôli neužívaniu predpísanej medikácie. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že umiestnený by si pobytom mimo psychiatrického oddelenia mohol vážne poškodiť svoje zdravie, príp. ohroziť svoje okolie, keďže tento bol nekritický ku svojmu zdravotnému stavu, mal odbrzdené správanie, bol emočne a afektívne labilný, boli zaznamenané prítomné halucinácie, narušené štruktúry myslenia, paranoidita, odbrzdený voči okoliu. Hospitalizácia bola nevyhnutná z dôvodu rizika zhoršenia zdravotného stavu umiestneného, ako i nepredvídateľného konania umiestneného, ktorý dlhodobo trpí schizofréniou. Keďže zdravotný stav umiestneného si podľa ošetrujúcich lekárov a zisteného skutkového stavu vyžadoval hospitalizáciu, súd mal za to, že boli splnené podmienky, aby bola umiestnenému poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť bez jeho informovaného súhlasu. Z toho dôvodu v zmysle § 262 ods. 1 CMP, rozhodol tak, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov a toto prevzatie bolo prípustné. Na záver súd poznamenal, že v uvedenej veci ďalej pokračuje v konaní a vykonáva ďalšie dokazovanie, čo sa týka ďalšieho držania umiestneného v zariadení.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal umiestnený odvolanie zo dňa 10.04.2025. Považoval za nespravodlivé odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 01.04.2025. Umiestnením súd začal s poukazom na § 23 ods. 2 a § 254 ods. 2 CMP neoprávnene konanie k danému meritu veci. Vinníkmi sú J. K. a A. J.. Žiada preto o prešetrenie a znovu posúdenie daného pochybenia. Taktiež sudkyňu o zaujatie spravodlivého stanoviska voči tomuto odvolaniu.
3. Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina oznámila súdu podaním zo dňa 25.06.2025, že umiestnený nie je ďalej hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a jeho styk s vonkajším svetom už nie je obmedzený. Do ambulantnej starostlivosti bol prepustený dňa 15.04.2025.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7, § 255 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 59 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a uznesenie okresného súdu zmenil (§ 388 CSP) z nasledovných dôvodov:
5. V preskúmavanej veci okresný súd uznesením rozhodol, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
6. Predmetom konania o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je súdne preskúmanie, či k tomu došlo zo zákonných dôvodov (§ 6 ods. 9 písm. d/ zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti) alebo nie.
7. Z obsahu spisového materiálu zistil, že A. B. bol dňa 31.03.2025 o 18.03 hod. prijatý na psychiatrické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina. Po prijatí do nemocnice nesúhlasil s hospitalizáciou. Nemocnica dňa 01.04.2024 o 8.13 hod. uvedené oznámila súdu prvej inštancie (oznámenie č.l. 1-2 spisu). Okresný súd umiestneného v súlade s ust. § 260 CMP vypočul dňa 02.04.2025. Zo spisu vyplýva, že umiestneného vypočula A. G. I., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Žilina na základe poverenia zákonného sudcu zo dňa 02.04.2025 vydaného podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch (č.l. 7 spisu). Ošetrujúceho lekára súd (vyššia súdna úradníčka) vypočul v súlade s § 261 CMP. Súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CMP vydal napadnuté uznesenie do 5 dní (konkrétne dňa 02.04.2025) a uznesenie umiestnenému doručil dňa 10.04.2025.
8. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je upravené v treťom diele CMP, a to v ustanoveniach § 252 až § 271 CMP.
9. Zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín o odvolania informovaného súhlasu (§ 253 ods. 1 CMP).
10. Účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie (§ 255 ods. 1 CMP).
11. Detenčné konanie (o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení) je mimosporovým konaním ovládaným vyšetrovacím princípom a je preto povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (princíp materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie stavu veci, je výsluch účastníkov konania.
12. Podľa § 260 CMP súd umiestneného vyslúchne (ods. 1). Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takomto prípade umiestneného vzhliadne (ods. 2). Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy (ods. 3).
13. Cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať umiestnenému všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvrátiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom pre výsluch je zistenie názoru umiestneného, a to priamo na základe vnemov sudcu. Pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CMP. Právna úprava obligatórnosti priamej a bezprostrednej komunikácie s osobou na jej žiadosť sleduje vytvorenie procesného priestoru pre vyjadrenie sa k veci a možnosti ovplyvniť priebeh konania a rozhodnutie súdu. Umiestnenému musí byť aj v súdnom konaní poskytnutý taký priestor pre uskutočnenie procesných úkonov, ktorý mu umožní plnohodnotne využitie všetkých úkonov a procesnej aktivity, a to zohľadnením jeho zdravotných obmedzení.
14. Zákonodarca pripúšťa, že úkony (rozhodnutia) sudcu môžu byť za určitých okolností (§ 3 a nasl. zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch) poverením sudcu prenesené na osobu vyššieho súdneho úradníka. V danom prípade tak postupoval súd prvej inštancie, keď namiesto sudcu vykonal výsluch umiestneného vyšší súdny úradník.
15. Odvolávajúc sa na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 10/2019 z 25. apríla 2019 je potrebné uviesť, že „problematickým sa v danom prípade javí predovšetkým fakt, že celkový úsudok, ktorý si týmto výsluchom vyšší súdny úradník vytvoril, nie je z povahy veci bezprostredne prenositeľný k osobe sudcu, ktorý má s prihliadnutím k nemu vo veci rozhodnúť. Mimoriadny dôraz vyslúchnuť osobu sudcom je kladený predovšetkým v konaniach, výsledkom ktorých sú rozhodnutia majúce závažný dopad na súkromný život človeka (zásah do jeho osobnej slobody), ako to vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ďalej len „ESĽP“ (napr. X. a Y. proti Chorvátsku, č. 5193/09, rozsudok z 3. novembra 2011).
16. Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie č. 67/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta znie: „Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení bez súhlasu umiestneného je tak závažným zásahom do osobnej slobody človeka, že prvotný výsluch alebo vzhliadnutie vykoná osobne sudca“. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia z judikatúry ESĽP taktiež vyplýva, že v určitých výnimočných situáciách postačí, ak tento úkon vykoná na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, a to však najmä vtedy, ak sa rozhoduje o osobe, o ktorej detencii už bolo skôr rozhodované, ktorá už bola v minulosti sudcom vzhliadnutá a v prebiehajúcom konaní je jej zdravotný stav, pre ktorý už bola v minulosti držaná v zdravotníckom zariadení, podľa aktuálnych lekárskych posudkov takej povahy, že nie je možné očakávať jej zlepšenie (porovnaj rozhodnutie ESĽP vo veci Berková p. Slovenskej republike, sťažnosť č. 67149/01; Ivinovič p. Chorvátsku, č. 13006/13; Lashin p. Rusku, sťažnosť č.
33117/02). Takýto mimoriadny postup súdu však musí byť v odôvodnení jeho rozhodnutia podrobne a dôkladne odôvodnený (viď stanovisko NS ČR sp. zn. Cpj 201/2015).
17. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že výsluch umiestneného vykonala dňa 02.04.2025 vyššia súdna úradníčka. Aj zo skoršieho rozhodovania ohľadom prípustnosti a prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení vedeného u Okresného súdu Žilina sp. zn. 30Pu/18/2017 vyplýva, že tento bol vzhliadnutý inou osobou ako sudcom (č.l. 5 spisu), zrejme tiež vyšším súdnym úradníkom.
18. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že bez ohľadu na to, či ide o výsluch alebo vzhliadnutie, pri tak závažnom zásahu do osobného stavu človeka, je potrebné, aby túto osobu vypočul sudca. Inak sudca o osude človeka rozhoduje bez osobného kontaktu s ním a inak len na základe informácií obsiahnutých v spise.
19. Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd nepostupoval v prejednávanom prípade z procesného hľadiska v súlade so závermi súdnej praxe (R 67/2018), keď výsluch umiestneného nebol vykonaný bezprostredne sudcom.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že prevzatie umiestneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, D. C. na Psychiatrické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina dňa 31.03.2025 nebolo prípustné pre nezákonnosť prevzatia umiestneného.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).