Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-945-2025.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Subarea
7Ek/945/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 82109, Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: IČO:53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXXXX, D., o vymoženie 1.462,31 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa §53 ods. 3) písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 25.03.2025 domáhal od povinného vymoženia 1.462,31 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu: Platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok sp.zn. 5Ro/521/2010-14, dátum vydania 22.06.2011, dátum vykonateľnosti: 28.07.2011.
2. Súd vyzval oprávneného na opravu vád výzvou zo dňa 28.04.2025, na ktorú oprávnený reagoval vyjadrením zo dňa 09.05.2025.
3. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
4. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní.
5. Podľa § 48 ods. 6 Exekučného poriadku, exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. Zaručená konverzia sa nevyžaduje, ak návrh na vykonanie exekúcie ako oprávnený podáva ten, kto je pôvodcom exekučného titulu, alebo právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa osobitného predpisu.7la)
6. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný, súd vyzve toho,
kto návrh na vykonanie exekúcie podal, aby v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní od doručenia výzvy chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti odstránil, a poučí ho, že inak návrh na vykonanie exekúcie odmietne. Ak bol návrh podaný prostredníctvom exekútora, opraviť sa musí prostredníctvom toho istého exekútora. Chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti sa musia odstrániť prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, inak sa na opravu neprihliada.
7. Podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak a) zistí rozpor návrhu alebo exekučného poriadku s týmto zákonom, b) sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie, c) oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule, d) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.... e) bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky.... f) sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore .... g) sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky.... h) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica...
8. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
10. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
11. Súd mal na základe listín doložených k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie za preukázané, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. – ZoUNEK, ktorý obsahoval vady. Obsahom výzvy súdu na opravu vád návrhu zo dňa 28.04.2025 bola požiadavka na opravu výšku vymáhanej istiny vzhľadom aj na ďalšie úhrady, ktoré sú uvedené v návrhu - oprávnený neodpočítal všetky známe úhrady, ako aj na doloženie spotrebiteľskej zmluvy vrátane súvisiacich dokladov v zmysle § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, súd poučil oprávneného o následkoch neodstránenia vád, a to aj na zamietnutie návrhu.
12. Oprávnený na výzvu súdu reagoval zaslaním opravného formulára zo dňa 09.05.2025, k tomu podaním rovnako zo dňa 09.05.2025. Poukázal na znenie § 9 ods. 1 ZoUNEK, ktoré uvádza prílohy potrebné k repodaju (opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie. Ak je súd toho názoru, že opätovný návrh musí spĺňať (pokiaľ ide o predloženie listín) aj ust. § 48 ods. 4 Exekučného poriadku a dodatočne náležitosti uvedené v rámci ust. § 9 ZoUNEK, predmetný názor oprávnený považuje za nesprávny z viacerých dôvodov. V prvom rade treba poukázať na gramatický výklad zákonného znenia, kedy § 9 ods.1 ZoUNEK ako prvú listinu na predložene k návrhu uvádza exekučný titul. Exekučný titul sa však spomína aj v rámci § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku. Ak by mal zákonodarca za to, že § 9 ods. ZoUNEK uvádza (len) dodatočné listiny (navyše), potom by exekučný titul neuvádzal (duplicitne), ale uviedol by len listiny, ktoré nie sú taxatívne vymedzené Exekučným poriadkom. Ďalej je znenie § 10 ods. 1 ZoUNEK, podľa ktorého: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).“ Z logického i gramatického výkladu, je zrejmá tzv. subsidiarita právnych predpisov, slovne (štandardne) vyjadrená: „Ak tento zákon neustanovuje inak“. ZoUNEK však obligatórne listiny k repodaju ustanovuje inak ako v Exekučnom poriadku, teda Exekučný poriadok je v tejto časti neaplikovateľný – subsidiarita sa neuplatní, nakoľko tento zákon (ZoUNEK) ustanovuje inak. V predmetnom právnom predpise nie je uvedený žiaden
dualistický prístup vo veciach spotrebiteľských – napokon, ak by zákonodarca postup vyžiadaný súdom mienil zachytiť v ZoUNEK, podľa názoru oprávneného by to tam bolo presne zadefinované (normované). Ani ochrana spotrebiteľa neoprávňuje súd k nerešpektovaniu zákonných ustanovení, resp. k takým extenzívnym výkladom, ktoré nemajú oporu v prijatej právnej úprave a nemožno ju ani vyvodiť žiadnym z právom akceptovaných výkladov zákona. Aj ustanovenia § 54 ods. 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, sa týkajú obsahu spotrebiteľských zmlúv, nie obsahu právnych noriem resp. zvolených právnych predpisov. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť základné právne zásady, ako je „lex specialis derogat legi generali“ (špeciálny/konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon), t. j. právny princíp pochádzajúci z rímskeho práva, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. Oprávnený poukazuje aj na praktickú rovinu bežného podnikateľského života, kedy je potrebné si uvedomiť aj základne súvislosti spojené s takouto požiadavkou súdu, ako je napr. archivačná doba. Exekúcie v režime ZoUNEK sú exekúciami starými (§ 1 ods. 2 ZoUNEK), ktoré začali viac než pred dekádou, pričom samotné spotrebiteľské zmluvy sú ešte omnoho staršie a teda je viac než zrejmé, že takouto listinou už bežne veriteľ ani nemusí disponovať, či už z dôvodu uplynutia archivačnej doby alebo aj z dôvodu, že ako veriteľ sa oprávnene spoliehal na to, že sa už raz vedie exekúcia z pred obdobia 01.04.2017 na základe exekučného titulu s tým, že bolo riadne vydané upovedomenie začatí exekúcie. Veriteľ nemohol predpokladať, že v roku 2019 bude prijatý zákon (ZoUNEK) a veriteľ (ako už oprávnený z exekučného konania, právoplatne priznaného exekučného titulu) bude opätovne potrebovať v konkrétnych prípadoch aj 20 rokov starú spotrebiteľskú zmluvu. Podľa názoru oprávneného je výklad právnych noriem zvolený súdom v rozpore s oprávnenými očakávaniami subjektov práv (legitímne očakávania veriteľa), čo podľa názoru oprávneného nemôže ísť na ťarchu veriteľa pohľadávky. Exekučný súd nemôže zasahovať do legitímne nadobudnutých práv veriteľa, ktorý legitímne očakával, že bude rešpektovaná právna norma a rovnako jeho judikované právo, ktoré už prešlo exekúciou v minulosti. Oprávnený ma za to, že zákonodarca s uvedeným scenárom rátal a preto od iných listín (ktoré teraz vyžaduje súd) v rámci povinných náležitostí podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK upustil (teda ich nevyžaduje, lebo v uvedených prípadoch to zväčša ani nie je dobre možné). Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhuje, aby súd poveril opätovným vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
13. Súd k uvedenému konštatuje, že pre jednotlivé náležitosti (povinné prílohy) opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podaného podľa zákona - ZoUNEK treba aplikovať § 9 ods. 1 tohto zákona, avšak aj s prihliadnutím na § 10 ods. 1 tohto zákona, ktoré jednoznačne hovorí: ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). Súd preto s prihliadnutím na tieto zákonné ustanovenia musel skúmať predpoklady pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 53 ods. 1 Exekučného poriadku), teda aj to, či opätovný návrh na vykonanie exekúcie včítane jeho príloh, podaný podľa zákona ZoUNEK, obsahuje všetky potrebné prílohy, nevynímajúc spotrebiteľskú zmluvu a súvisiace dokumenty vrátane tých na ktoré táto zmluva odkazuje, pokiaľ ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú skutočnosť sám oprávnený prehlásil v časti H) formulára návrhu, a to v zmysle § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, ktoré zákonné ustanovenie nie je podľa §10 ods. 1 ZoUNEK vylúčené. Exekučným titulom pritom nie je platobný rozkaz vydaný v upomíncom konaní, ktorý samotný nie je potrebné pripojiť a ku ktorému by nebolo potrebné pripojiť prílohy, tak ako vyššie citované ustanovenia uvádzajú.
14. Exekučný súd pritom poukazuje napríklad aj na právny záver Uznesenia o sťažnosti Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 11Ek/477/2025, zo dňa 02.05.2025, ktorým sťažnostný súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 11Ek/477/2025 zo dňa 09.04.2025 zamietol. Sťažnostný súd napríklad v bode 11. a 12. uznesenia o sťažnosti uviedol, že „na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sťažnostný súd v nadväznosti na argumenty oprávneného uvedené v podanej sťažnosti musí doplniť a pripomenúť, že § 43 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva obligatórne náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré oprávnený musí uviesť prípadne pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie tak, aby jeho návrh mohol byt exekučným súdom preskúmaný za účelom posúdenia možnosti vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Pokiaľ niektorá z obligatórnych náležitosti absentuje, exekučný súd nemá inú možnosť než návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, a to práve pre jeho rozpor s Exekučným poriadkom. Treba zdôrazniť, že predovšetkým povinné prílohy nadväzujú na dôvody zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie upravené v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré exekučný súd skúma ex offo v štádiu pred vydaním poverenia. Inak povedané, zákonodarca určil povinnosť predložiť také povinné prílohy (aby súd nemusel vyzývať na ich predloženie), na podklade ktorých má exekučný súd posúdiť či nie je daný niektorý z
dôvodov zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. Ak teda oprávnený uplatňuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, bez ohľadu na povahu exekučného titulu, je povinný predložiť exekučnému súdu prílohu podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, a teda spotrebiteľskú zmluvu a ďalšiu zmluvnú dokumentáciu tak, aby exekučný súd mohol posúdiť či tu nie je dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. d), e) alebo f) Exekučného poriadku. Treba doplniť, že vyššie uvedená povinnosť platí aj v súvislosti s tzv. „repodajmi," t.j. opätovnými návrhmi na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „.ZoUNEK"). V zmysle uvedeného predpisu totiž dal zákonodarca možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, súčasne to ale neznamená, že tento návrh by mal byť posudzovaný inak (odlišne) než akýkoľvek iný „nový" návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené totiž nemá oporu v zákonnej úprave, a sťažnostný súd sa tak nestotožnil s právnym názorom oprávneného, že § 9 ods. 1 ZoUNEK určuje osobitné náležitosti opakovaného návrhu na vykonanie exekúcie a že § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku sa nemá použiť. Výklad oprávneného by to totiž znamenal, že exekučný súd by nemohol vyžadovať ani ďalšie podklady uvedené v § 48 ods. 4 a 5 Exekučného poriadku, čo by však znamenalo, že exekučný súd by nemohol preskúmať splnenie podmienok pre vedenie exekučného konania (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. m. ÚS 378/2024 zo dňa 10. 12. 2024). Je tak nevyhnutné prijať záver, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ako každý iný návrh na vykonanie exekúcie, podlieha novým pravidlám exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, čo znamená, že aj opätovný návrh na vykonanie exekúcie musí zodpovedať novej právnej úprave. To, že v danom prípade na podklade predloženého exekučného titulu už prebiehala exekúcia, tak pre posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie ako i podanej sťažnosti nemá relevanciu. Exekučný súd je totiž povinný zamietnuť akýkoľvek návrh na vykonanie exekúcie vždy, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je v zmysle právnej úpravy nútený výkon rozhodnutia neprípustný....“
15. Oprávnený súdom požadovanú opravu vád neurobil, v konaní teda pretrváva tá vada, že k návrhu nie je doložená spotrebiteľská zmluva s dokumentami vyžadovanými § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, čo je v rozpore s týmito zákonnými ustanoveniami a je dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v celosti.
16. Čo sa týka ďalšej súdom požadovanej opravy: opravy výšky vymáhanej istiny vzhľadom aj na ďalšie úhrady, ktoré sú uvedené v návrhu; oprávnený neodpočítal všetky známe úhrady, oprávnený v opravnom formulári zo dňa 09.05.2025 znížil výšku vymáhanej istiny na sumu: 1.312,31 Eur (v porovnaní s pôvodnou istinou: 1.462,31 Eur), náklady spojené s uplatnením pohľadávky zostali v nezmenenej výške: 88,50 Eur. Úroky z omeškania oprávnený v oprave vád návrhu nepožadoval.
17. Z uvedených dôvodov musel súd opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku celý zamietnuť pre rozpor návrhu s Exekučným poriadkom, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
18. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
19. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
20. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu, ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
21. Konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nemohol vydať, čo možno pričítať oprávnenému, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
22. Toto uznesenie nie je prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Oprávnený môže po právoplatnosti tohto uznesenia podať nový návrh na vykonanie exekúcie za predpokladu doloženia všetkých zákonom požadovaných príloh k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.